16. schôdza

Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. V náväznosti na slová pána poslanca Maďariča ja by som chcel, aj vzhľadom na to, že sme v prvom čítaní, položiť jednu, možno absurdnú, ale základnú otázku pánovi podpredsedovi vlády. No aký je skutočný dôvod, že sa vlastne takýto zákon prijíma, pre koho je tento zákon dobrý, prečo vôbec táto nová norma legislatívna, kto ju potrebuje? Z mojich skúseností, ktoré ja mám s mojimi priateľmi, ktorí sú inej národnosti ako slovenskej, viem, že v živote sme sa o tom nebavili, že by niečo takéhoto oni chceli. Kto potrebuje okrem pár ambicióznych politikov alebo nejakej takej skrytej ambície podpredsedu vlády niečím zaujať v tomto parlamente? Ja si to skutočne neviem vysvetliť. Ja to považujem za absolútne zbytočné, preto, lebo ten život si tieto veci, ktoré chce tento zákon riešiť nejakými prikázaniami, rieši úplne sám. Čiže moja otázka ešte raz je: Pre koho, načo, komu je to? A nepoznám niekoho kto by mal o takýto návrh zákona vôbec záujem. Aspoň v mojom blízkom okolí nikto taký nie je. Možnože vy máte iné skúsenosti. Určite tá debata bude, najmä v druhom čítaní, veľmi emotívna, keď si budeme tuná hovoriť vlastné skúsenosti, vlastné postoje. Ale podľa môjho názoru tento návrh zákona je úplne zbytočný a je to norma, ktorá je mimo a ktorá v súčasnosti nemá na Slovensku čo hľadať. Ďakujem za pozornosť.

S reakciou teraz pán poslanec Marek Maďarič. Nech sa páči.

Pani poslankyne, je mám mýty rád v literatúre a mýty o pôvode sveta, ale k veci. Vy ste nestihli dopovedať, čím to je, že zákon o štátnom jazyku poškodil práva menšín jazykové. Takže neviem presne, k čomu ste smerovali. Každopádne viem, že Benátska komisia konštatovala, že zákon o štátnom jazyku zaviedol zmeny v prospech jazykov menšín.
Pán poslanec Dostál, Charta menšinových alebo regionálnych jazykov hovorí aj o tom, a je to jeden zo zásadných princípov, že ochrana jazykov menšín nesmie ísť na úkor oficiálnych čiže štátnych jazykov. Takže ja hovorím o takýchto nadprávach a takéto veci konštatujem. Myslím, že by ste mali tento princíp uznávať aj vy.
A čo sa týka tých prevádzkovateľov, ktorí teda podľa vás nemôžu byť sankcionovaní, ak neuvedú niektoré nápisy a informácie v jazyku menšiny, tak si to pozrite, tie sankcie. V prípade takých informácií, ktoré by mohli ohrozovať životy alebo majetky, tak tie sankcie môžu byť udelené aj týmto prevádzkovateľom. Preto som aj hovoril o pomerne nejasných pravidlách udelenia týchto sankcií, pretože ja neviem, ako si to pán podpredseda vlády, ktorý bude mať tú kompetenciu, vysvetlí, či taký jedálny lístok s cenami ak nie je v tom jazyku menšiny, majetok toho človeka ohrozuje alebo neohrozuje. Čiže sú to pomerne nejasne napísané pravidlá a hrozia tam teoreticky aj sankcie takýmto prevádzkovateľom. Darmo pokyvujete hlavou, proste je to tak, je to zle napísané. A láskavo si ten zákon vráťte znovu na prerokovanie a zmeňte ho. Ďakujem.

Ďalej vystúpi v rozprave za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Ján Slota. (Hlas v sále.)

Ty by si sa mal zobudiť a menej smiať a viacej konať, hej. (Reakcia predsedajúceho.)

Chcem sa spýtať, či mi môže niekto prečítať, čo tam je napísané, lebo ja som zodpovedný za kultivovanosť tejto schôdze. No a nevidím na to. Janko, prečítaj mi to.

Je to veľmi mierne. (Reakcia poslanca.) Presne tak, malo by to byť podstatne tvrdšie.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, hovoríme tu o téme, ktorá je sama osebe taká zbytočná a nezmyselná, ako sú v parlamente zbytoční niektorí poslanci maďarskej strany, strany Híd, ktorí obchodujú s ostatnými koaličnými stranami, aj napr. o tom, že pomaďarčíme na Slovensku ešte aj to, kam zatiaľ žiadne maďarské záujmy nedosiahli a nedočiahli. Vystihol to aj pán Béla Bugár, po slovensky to poviem, alias, Vojtech Čmeliak, aby som to preložil, ako sa po slovensky volá, ktorý 14. januára 2011 pre noviny Új Szó ozrejmil ich taktiku na ktorú sa, ako sa lep lepí, ako na lep lepí tento vládny zlepenec: „Ak chceme dosiahnuť 80 %, musíme žiadať 150 %. A viete, čo je na plač ? To, že vy Maďarom aj tých 150 % splníte do bodky, lebo, povedzme si na rovinu, tento zákon nebude o iných menšinách, bude len o tej maďarskej a rozpínaním chápadiel Budapešti na čoraz širšie slovenské územie. A povedzme si ďalšiu pravdu. Tu ani nejde o nejaké kvórum, to je len opona. Za ňou sa skrýva totálna zmena filozofie a obsahu zákona, rozliatie práv na také oblasti, kde by ani cunami nedosiahlo. Slovenská národná strana bude v druhom čítaní poukazovať na všetky zvrátenosti, napr. aj na neprípustne hroziace oblasti diskriminácie Slovákov napr. v pracovných vzťahoch, ale aj pri výkone práv v oblasti samosprávy, ktorá sa totálne pomaďarčuje. Vážení kolegovia, ak to takto pôjde ďalej, tak o chvíľu tu všetci skončíme so slúchadlami na ušiach a zo Slovenska sa stane jazykové kocúrkovo.
Tento návrh provokatívneho a drzého zákona je protiústavný, je proti národným a štátnym záujmom Slovenskej republiky. Preto ho podobne ako iné normy Slovenská národná strana považuje za dočasný do času, keď sa Slovenská národná strana dostane opäť do vlády a zruší všetky protislovenské novelizácie, ako je táto novelizácia. Protiústavnosť a farizejskosť tohto návrhu je v tom, že podľa článku 6 Ústavy Slovenskej republiky je na celom území štátnym jazykom Slovenskej republiky jazyk slovenský. To znamená, že iné zákony nemôžu ani nahrádzať, ani ohrozovať toto jeho výlučné a celoslovenské pôsobenie.
Ešte aj Európska charta menšinových jazykov v svojej preambule upozorňuje: „Ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia.“ Táto maďarizačná novela ide jednoznačne na úkor štátneho jazyka, lebo jej schválením už nikto nebude potrebovať učiť sa či používať slovenčinu ako štátny jazyk. Slovenská národná strana sa ozýva aj preto, lebo aj táto charta, ktorú tak títo farizeji zneužívajú, upozorňuje: „Uplatňovanie práv menšín musí byť v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity.“ Tak si konečne odpovedzme na otázku: Kde to vlastne žijeme, v Maďarsku či na Slovensku? Ja si myslím, že žijeme na Slovensku. A tak by sme sa tu mali aj cítiť, nie ako chudáci na nejakom maďarskom území, na Felvidéku, kde nám extrémisti odkazujú, že si všetko zoberú späť. Žijeme v Slovenskej republike. A na Slovensku sa hovoriť bude po slovensky, tak ako sa hovorí v Spojených štátoch amerických po anglicky, resp. v Nemecku po nemecky.
Rokujeme o znížení kvóra jazykov menšín v našich slovenských mestách a obciach z 20 % na 15 %. Už tých 20 % je hranica trpezlivosti každého človeka. Veď inde sú vyššie kvóra. Niekde, napr. vo Francúzsku, na to nie je nijaké kvórum, nie sú schválené nijaké iné jazyky v úradnom styku, dnes len štátny jazyk. A tým je francúzština. A žije tam obrovské množstvo inojazyčných národnostných menšín, ako je napr. arabská menšina, z ktorej majú Francúzi už teraz skutočne hlavu v smútku. Napr. Poľsko malo donedávna, pokiaľ ide o kvórum, päťdesiatpercentnú hranicu a nikto ani okom nemihol. Nikomu to nevadilo. Požiadavky strany Híd sú dávno nad rámcom Charty menšinových práv, dávno nad rámcom trpezlivosti každého Slováka.
Je bezprecedentné až nebezpečné, ako tento vládny šesťzlepenec vzájomne kooperuje v protištátnych záujmoch, ako koaličné strany sedia na lopate maďarskej strane Híd a naletia každej ich nezmyselnej požiadavke. Najskôr to bolo len školstvo, potom kultúra, potom samospráva, tabuľový zákon, neskôr univerzita, naposledy sme totálne ostrihali jazykový zákon a teraz už iredenta siaha aj na štátnu správu, ide na ulice, stanice, dokonca nadpisy prevádzok a obchodov, chce sa vrátiť k premenovaniu miest a obcí, ktoré boli pomaďarčené v rokoch 1867 až 1918.
My sa tu hádame, či de iure a kedy bude politická autonómia južného Slovenska. De facto táto už je, len my, benevolentní Slováci, skutočne ktorí stále sme tým holubičím národom, nechceme vidieť, že v podstate ekonomika, hospodárstvo južného Slovenska je v rukách Maďarov, a nielen Maďarov tu žijúcich, slovenských Maďarov, ale Maďarov žijúcich za hranicami, v Maďarskej republike. Sú vydávané pokyny, sú dávané dotácie z maďarských bánk a tak ďalej a tak ďalej a my tu stále len rozprávame a kňučíme, ako takí kňučiaci, zdochýnajúci pes a strkáme sa niekomu, s prepáčením, do zadku a nechceme vidieť skutočnosť, ktorá je tu skutočná. De facto politická autonómia na južnom Slovensku existuje a nie je rok 1938, ale sme v roku 2011, bohužiaľ. Čo tu stvárate? To je to, že Slovák hovoriaci po maďarsky na Slovensku od narodenia po smrť nebude vôbec potrebovať a ovládať slovenčinu ako štátny jazyk. Choďte sa pozrieť na maturity na gymnáziá, maďarské gymnáziá alebo stredné školy na južnom Slovensku. Veď niektorí tí študenti absolútne nerozumejú po slovensky a keď skončia s maturitou, tak ani sa nenamáhajú ísť do slovenskej školy, lebo by tam ani nemohli ísť, lebo by zase nerozumeli po slovensky. Idú na vysoké školy do Maďarska. A kvôli čomu to robia tak? Je to od začiatku až po koniec stále len v maďarskom jazyku.
A tie takzvané slovenské školy v Maďarsku aké sú? Prosím vás, dve hodiny vyučovania v týždni sa vyučuje v slovenskom jazyku a aj to vyučuje maďarský učiteľ. Samozrejme, zo 470-tisícovej slovenskej menšiny v Maďarsku sčítanej v roku 1947 je toho času štatisticky vedených len 15 000 Slovákov. Kde sa vyparilo tých 455 000 Slovákov? No pomaďarčili sa. A my tu stále spievame dookola o nejakých právach maďarskej menšiny.
Ja musím zacitovať, i keď zase budem obviňovaný, aký som rasista, ale nepovedal som to ja, ale povedal to pán profesor Cavalli-Sforza, ktorý sa vyjadril, že obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomáliou, používa jazyk dobyvateľov z Ázie, ale obyvateľstvo Maďarska nie etnicky maďarské, ono je prevažne slovanské, definitívne európske. Áno, tí starí Maďari, ktorí prišli na tých malých škaredých huňatých koníkoch, čo už hovorím možno tristo päťdesiaty raz, áno, to boli Mongoli, to boli mongoloidné kmene zo stredu Ázie. (Smiech v sále.) No veď sa smejte, smejete sa nad svojou vlastnou hlúposťou a úbohosťou. Keď on skonštatoval, že u obyvateľov Maďarska, ale aj tých takzvaných slovenských Maďarov na južnom Slovensku koluje len asi tak 5 % genetickej krvi starých Maďarov, aziatov, tak potom neviem, z koho sa smejete. Je to z toho, že tí vrahúni zo strednej Ázie, ktorí vyvraždili nás všetkých, alebo povraždiť chceli nás všetkých, nanútili svoju reč slovenskému obyvateľstvu? A my tu akože zatvárame oči nad touto skutočnosťou, ale to nie je podstata, hlásia sa teda k tým aziatom, tak sa k nim hlásia, o tom tu nechcem hovoriť, ale chcel som povedať, že skutočne Slovenská národná strana nerobila tento vedecký výskum, robil to americký vedec, profesor, tak asi na tom niečo bude pravdy.
Článok 34 Ústavy Slovenskej republiky má aj odsek 2, ktorý hovorí o práve na osvojenie si štátneho jazyka. Ale tu sa štátny jazyk úplne vytláča na perifériu. Ktorá krajina na svete by niečo také dovolila? V tomto je Slovensko výnimočné, má výnimočnú vládu, dobrých kolaborantov, ktorí zradcom z rôznych sorosovských nadácií, napr. aj pani premiérka Iveta Radičová nahráva premiérovi Orbánovi, nahrávajú v ich záujmoch. A nezaujíma ich, že sa tým vlastne stávajú zradcami vlastnej štátnosti, štátnosti, ktorú navyše nikdy nechceli. Už len rokovanie o novele tohto zákona je ponižovaním Slovenska, všetkých Slovákov, devalváciou slovenského jazyka, ktorý je, aspoň podľa mojich informácií, zatiaľ ešte na našom území štátnym jazykom, úradným jazykom. Veď čo nám táto novela prinesie? Je to splnenie všetkých snov v Budapešti poznačených trianonskou traumou? Od narodenia až po smrť sa slovenský občan bude stretávať s maďarčinou na každom kroku, na autobusovej zastávke, na tabuli pred obcou či mestom, na tabuli pri obchode, u predavačky v obchode, aj formuláre dostane vyplniť v maďarskom jazyku. Obecné zastupiteľstvá budú rokovať v maďarčine, na dedinskú zábavu či hody vás budú na plagátoch pozývať v maďarskom jazyku. Že tomu nerozumiete? Zaujíma to niekoho? Ako som už povedal, budeme sa pýtať, kde to vlastne žijeme, či žijeme v Maďarsku. Takéto precedensy sa nedejú nikde na svete. Každý štát si chráni a váži svoj štátny jazyk.
Pred niekoľkými rokmi bolo v americkej Kalifornii referendum o používaní jazykov na území tohto štátu. Napriek tomu, že takmer polovicu obyvateľov Kalifornie tvoria Hispánci, v referende sa rozhodli používať jednoznačne angličtinu ako štátny jazyk. Že sa nehanbíte všetci tí, čo tu sedíte v parlamentných laviciach, podplácaní Budapešťou a smejete sa do rukáva na tom, ako vám prisluhuje súčasná slovenská vláda a otvorene spolupracuje na pričlenení južného Slovenska k Maďarsku. Nehanbíte sa, však. Veď koho z vás by zaujímal Slovák alebo národ. Veď vy týmto pojmom v podstate ani nerozumiete alebo nechcete rozumieť. A koho z vás by zaujímal fakt, ako sme sa veľmi usilovali o suverenitu, samostatnosť Slovenska, keď si ju ani jeden z vás neželal? Zrejme preto takto nehanebne ustupujete záujmom maďarskej iredenty a pred vlastným občanom sa vôbec nehanbíte. Pospávajúci ujo v kresle podpredsedu vlády príde s pokynmi z Budapešti a vy všetci sa idete pretrhnúť, aby ste si ich želanie splnili. Prečo je to tak? Čo vám za to Budapešť prisľúbila? Alebo vás Orbánovci niečím vydierajú? Sme skutočne neštandardný štát? Maďari v parlamente, Maďari vo vláde, Maďar na čele Policajného zboru, ďalší Maďar bude možno šéfovať Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Čo bude nasledovať? Bude to povinná maďarčina na základných školách, povinné preberanie si maďarského občianskeho preukazu každým slovenským občanom? To nie je utópia, to sú reálne hrozby. Podobnými reálnymi hrozbami a indíciami sa začal aj príbeh Kosova. A videli sme sami, ako to všetko dopadlo. Alebo chceme situáciu a záujmy maďarskej iredenty v každej ich susednej krajine, najmä na vždy ustupujúcom Slovensku podceňovať? To neodporúčam. A Slovenská národná strana to nikdy nedopustí, aj keby sme mali položiť svoje životy na oltár vlasti, určite. (Smiech v sále.)
Uvedomte si jeden dôležitý fakt. Slovenská republika je krajinou, ktorá všetkým národnostným menšinám ponúka a garantuje všetky práva, ktoré majú mať, v niektorých prípadoch až nadštandardne. U nás od roku 1990 je permanentne nespokojná len jediná menšina, všetkým ostatným podmienky vyhovujú, aj to verejne deklarujú. Urobte si sami názor, čo z toho vyplýva. Bude veľkou hanbou a veľmi zlým signálom demokratickej Európe, ale aj celému svetu, aby prešlo týmto parlamentom zníženie kvóra na používanie menšinových jazykov na 15 %. Potom žiadajme od Maďarska reciprocitu vo všetkom, čo tu my ponúkame Maďarom, i keď je veľmi problematická tá reciprocita, pretože v Maďarsku vlastne už národnostné menšiny skoro neexistujú. A to nepovedal zase Jano Slota, to nepovedala Slovenská národná strana, to hovoria oficiálni ombudsmani pre národnostné menšiny Maďarskej republiky, oficiálni ombudsmani. A to povedala aj Komisia, Rady ministrov, Rady Európy, ktorí jednoznačne konštatovali, že v Maďarsku boli zlikvidované menšinové jazyky, zlikvidované. To nepovedala Slovenská národná strana, to povedala Komisia Rady Európy, Rada ministrov. Takže berme toto ako skutočnosť a ako fakt. Potom žiadajme od Maďarska reciprocitu. Ale tá v podstate už nie je možná, nie je možná, im sa podarilo zlikvidovať úplne všetky menšiny. Žiadajme si to, veď nič nie je nemožné.
Na Slovensku vďaka tejto vláde a najmä strane Híd Policajný zbor riadi, resp. skúša riadiť Maďar ako repa a ešte k tomu neschopný, totálne neschopný, policajt, ktorý vytvára v polícii totálny chaos. Ja osobne si myslím, že to je programovo nastavené, že to sa nedá robiť náhodou len kvôli hlúposti a neschopnosti človeka, že to robí úmyselne a možnože aj je riadený z Budapešti, policajný prezident Slovenskej republiky, kristepane, ochraňuj Slovenskú republiku. (Smiech v sále.)
Vážení, spamätajme sa, Slovenská národná strana, jej poslanci a predstavitelia dlhé roky varujú pred nebezpečenstvom, ktoré nám číha z Budapešti. Čas ukázal, že sú naše predpoklady a varovania, žiaľ, správne. Vďaka tejto vláde sa pomaly stávame kolóniou Maďarska. A je najvyšší čas povedať aj na parlamentnej pôde dosť. Poslanci Slovenskej národnej strany a, verím, aj každý rozumný človek v tejto rokovacej sále bude hlasovať proti tejto nehanebnej novele zákona o menšinových jazykoch. A zhodíme ju jednoznačne zo stola, dúfam. Pripájame sa, samozrejme, aj k svojmu predrečníkovi pánovi Maďaričovi a žiadame, aby tento zákon nebol prejednávaný a bol zhodený zo stola.
Vážené dámy, vážení páni, na Slovensku po slovensky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Skôr ako dám priestor na faktické poznámky, poprosím tých dvoch poslancov, ktorí tu nalepili ten plagát, keby ho teraz zase zobrali preč, pretože bude vystupovať ďalší rečník a údajne sa pripravuje plagát o nie rozkladaní, ale o rozkrádaní.
S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Osuský, Dostál, Rafaj, Zelník, Podmanický, Matovič, Viskupič, Abrhan, celkom 8. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Osuský. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. No toto nepochybné osvieženie, ktoré vyvolalo u bývalého koaličného partnera pána poslanca Slotu celkom evidentné záchvaty veselosti, ako som to tak sprava videl, ukazuje zaujímavý rozvoj tradícií SNS. Teda okrem tradičných chlpatých koníkov hlavného hipológa strany sa stáva tradíciou i istý druh nástenkárstva. Samozrejme, toto je možno menej výnosná nástenka ako tie, ktorými zahájila SNS túto tradíciu rozkrádania. Ale bolo mi cťou, že som podfarboval tento prejav i tým, že tam bola na čestnom druhom mieste spomenutá OKS. Myslím si, že takáto nástenka, nech už je akokoľvek nepravdivá a blbá, každopádne aspoň stojí daňového poplatníka menej peňazí. (Potlesk.)