16. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi Čaplovičovi za skutočne v prvom čítaní veľmi korektné pomenovanie problémov tohto návrhu zákona a v prvom čítaní hlavne pomenovania tej filozofie, ktorú tento zákon sleduje aj v rámci istých súvislostí. Naozaj stále vyčnieva otázka, na ktorú, predpokladám, dostaneme odpoveď aj v nejakom slove, ktoré si pán podpredseda vlády zoberie, prečo je tento zákon a vlastne kto o takýto zákon vlastne stojí, aby v tejto podobe, tak ako to prezentuje podpredseda vlády, zaznieval v tomto parlamente. Ja som presvedčený, že v druhom čítaní, kde sa tento návrh zákona dostane, rozoberieme to paragrafové znenie a presne poukážeme na tie súvislosti, napr. aj s Ústavou Slovenskej republiky, kde teda podľa vyjadrenia právnikov nie je všetko v poriadku, hoci právnici tuná môžu rozprávať, čo chcú. Proste sú iní právnici, ktorí to spochybňujú.
Už len ten samotný fakt. Stále hovoríme o nejakých 10 %, 15 %. Pán podpredseda, prečo tu nehovoríme o 13 %, 7 %? Kedy ste si spravili nejaký hĺbkový prieskum? Kde ste prišli vlastne na tie percentá, na tie čísla, o ktorých tam hovoríte? Je to absolútne nedôveryhodné, čo v tomto návrhu zákona ste napísali.
A pýtam sa ešte raz: Kto vám o takto koncipovaný zákon stojí, pán podpredseda? (Potlesk.)

Poslanec Rafaj, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. A tiež chcem poďakovať pánovi poslancovi Čaplovičovi, ktorý určite aj zo skúseností bývalého podpredsedu vlády pre ľudské práva a pre menšiny čerpal svoje znalosti predovšetkým z oblasti upravovania tejto problematiky medzinárodnými dohovormi, predovšetkým Európskou chartou o regionálnych a menšinových jazykoch, pretože táto nielen v preambule, ale ja v konkrétnom paragrafe poukazuje na dôležitý rámec udržania suverenity a štátnej integrity, rovnako ako o tom hovorí čl. 34 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, že výkon práv občanov, ktorí sa hlásia k niektorej z menšín, sa nesmie diať na úkor týchto celointegračných, celospoločenských hodnôt.
Mám za to, tak ako povedal aj pán poslanec Čaplovič, že tento návrh ide ďaleko nad rámec a únosnosť, aj keby sme ho hodnotili len z pohľadu Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. A preto je to nielen nekvalitná, ale aj celospoločensky nebezpečná norma.
A rovnako sa pripájam k tomu, vítam zapájanie sa kolegov, ktorí odmietajú zúčastňovať sa na hlasovaní o takto spolitizovanej a na politickú objednávku pripravenej normy.

Pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, v tomto prípade musím súhlasiť s pánom Maďaričom. A ako on, rovnako vás vnímam ako skúseného a znalého tejto problematiky. Vo vašom vystúpení mi však chýba trošku viac objektivity. Veľmi živo si totiž pamätám minulotýždňovú rozpravu k návrhu zákona o prokuratúre. A tiež si pamätám argumenty poslancov z opozície, keď na podporu svojich tvrdení si pomohli aj stanoviskom Benátskej komisie, tej Benátskej komisie, ktorú súčasná opozícia aj pri novele zákona o štátnom jazyku požiadala o stanovisko, Benátskej komisie, ktorá pôsobí ako poradný orgán Rady Európy pre ústavné záležitosti, pričom veru identifikuje nesúlad a možné riziká, právne anomálie a neurčité ustanovenia v právnych predpisoch.
Upozorňujem, že predmetným návrhom zákona sa snažíme plniť záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, z Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, ale máme k dispozícii aj iné názory a stanoviská, či je to správa Rady Európy o implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín alebo stanovisko Vysokého komisára OBSE pána Knuta Vollebaeka. Pýtam sa, prečo pri národnostných otázkach nevieme akceptovať nezávislé odborné stanoviská týchto orgánov, prečo po ich stanoviskách raz siahneme a inokedy nesiahneme. Nie je to účelové? Vážení kolegovia, nebuďme pokrytci, skúsme byť občas objektívnejší, aj keď je to možno v rozpore s hlboko zakorenenými pocitmi a možným presvedčením, a pokúsme sa rešpektovať odporúčania týchto orgánov. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

Vážený pán poslanec Čaplovič, priznám sa, že nerozumiem celkom, keď sa hovorí o nadštandardnosti, podštandardnosti. A nerozumiem tomu, na základe čoho odvodzujete vy a teda aj ďalší, ktorí hovoria o nadštandardnom postavení národnostných menšín, ten štandard. Existujú nejaké medzinárodné štandardy, ktoré definujú minimálnu úroveň, ktorú musia rešpektovať všetky krajiny, ktoré k nim pristúpia, ale to, myslím, nie je predmetom sporu. Tam sa môžeme baviť o nejakých detailoch. Ale porovnávať sa s inými krajinami je obvykle veľmi účelové.
Ak vy poviete príklad národnostných menšín vo Švédsku, ktoré majú možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku na školách tri alebo štyri hodiny, no dobre, no nemusíme ísť ani tak veľmi ďaleko z toho Švédska, stačí, keď sa presunieme do Fínska, vo Fínsku je švédčina druhým úradným jazykom oficiálne používaným na území celej krajiny. Potom sa pýtam: Budeme sa porovnávať s Fínskom alebo so Švédskom? Ja si myslím, že je to nezmysel, jedno aj druhé, máme tu nejaké historické východiská, máme tu nejakú konkrétnu situáciu, tie riešenia máme posudzovať podľa toho, či sú dobré alebo zlé pre občanov Slovenskej republiky, nie podľa toho, či vo Švédsku alebo Fínsku majú takú alebo onakú úpravu. Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.

Ďakujem. Pán poslanec, rovnako chcem oceniť ten odborný prístup, ktorý ste predstavili vo svojom vystúpení aj ako historik. A dokázali ste to faktograficky zdôvodniť aj na príkladoch, čo je naozaj veľmi cenné a porozumiteľné tým, ktorí nechcú rozumieť.
A aj vystúpenia, ktoré sú na vás ako reakcie, svedčia to o tom, že keď budete hovoriť akékoľvek argumenty, tak jednoducho nebudú vypočuté, pretože tu je už jednoznačne rozhodnuté, že tento zákon táto vláda musí prijať, že tento zákon je zákonom veľmi dôležitým pre jedného koaličného partnera, ktorým je Most – Híd. A v prípade, že nebude prijatý, tak jednoducho bude problém v koalícii. To, samozrejme, nahlas nepovedia. Rovnako, kládol som otázku pani Dubovcovej, keď som sa jej pýtal, aké katastrofy tu hrozia. Veď predsa ja neviem o tom, že by niekde nejaká menšina, teraz nebudem hovoriť, či je to maďarská, sa dožadovala toho, že potrebuje mať 15-percentné kvórum a nebodaj ešte ďalšie veci, ktoré sú v tom zákone paragrafovo riešené. Samozrejme, ale viem, že to chce politická reprezentácia strany Most – Híd, ktorá dlhodobo zneužíva túto národnostnú menšinu pre svoje politické ciele. A to je pravda.

Pán poslanec Somogyi.