16. schôdza

Ďakujem pekne. Páni kolegovia, len krátka reakcia v takom zmysle, že trošku ste premárnili štyri roky, kedy ste mohli veci posunúť. Pretože poznáte problematiku verejnej správy, máte tam najviac zastupiteľov, najviac zvolených starostov a primátorov. To znamená, kto bol kompetentnejší ako vy, keď ste boli v koalícii, aby ste tieto veci mohli kvalifikovane a, predpokladám, že aj kvalitne poriešiť.
Pán poslanec Ďurkovský, ďakujem pekne za prejavený názor a podporu, pretože predpokladám a teda viem, že ste dlhodobo a celý život vlastne fungovali, od roku 1990, v samospráve. To znamená, že ste kvalifikovaný a poznáte tieto veci. A bolo by dobré, aby ste boli prípadne v tom nejakom tíme, ktorý sa bude takouto vecou zaoberať.
A už len na dôvažok, pán poslanec Bublavý, všetci vieme, ako sa schvaľovali mnohé projekty, ako boli vyberané. Takže ja to tu nebudem rozpitvávať, nebudem to rozpitvávať. Len toľko k tomu, že všetci vieme, čo som medzi riadkami nepovedal.
Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som svojím vystúpením podporil predložený návrh zákona a na rozdiel od niektorých predrečníkov by som chcel oceniť iniciatívu svojich kolegov, troch poslancov Národnej rady, pána Somogyiho, pána Majera a pána Krnáča. Myslím si, že je dobré a správne, že s touto iniciatívou prišli. Vôbec nie je nevyhnutné, aby všetky návrhy zákonov boli predložené vládou Slovenskej republiky. Predpokladám, že keby kolegovia s takouto iniciatívou nevyšli, tento problém by sme ešte možno niekoľko rokov neotvorili.
Chcel by som sa vo svojom vystúpení vyjadriť k trom princípom, o ktorých sa tu hovorí a o ktorých je potrebné hovoriť v súvislosti s touto témou. Sú to princíp samosprávnosti, princíp participácie a princíp efektívnej správy veci verejných. Princíp samosprávnosti je tu častokrát omieľaný a tvrdí sa, že tento návrh zákona je zásahom do princípu samosprávnosti. No, áno, je, ale každý zákon je istým zásahom do princípu samosprávnosti. Princíp samosprávnosti totiž neznamená, že samospráva o všetkom rozhoduje úplne sama, svojvoľne, bez akýchkoľvek pravidiel. Každý zákon, ktorý stanovuje spôsob a pravidlá akými samospráva rozhoduje, je istým zásahom do princípu samosprávnosti, ale pokiaľ je to vyvážené, pokiaľ je to proporčné, jednak princípu samosprávnosti a jednak verejnému záujmu na tom, aby aj samospráva bola upravená pravidlami, tak je to úplne legitímne a je to úplne v poriadku. Ja si veľmi dobre pamätám, že predstavitelia samosprávy mali problém aj s tým, keď zákon alebo keď zákonodarca zákonom o majetku obcí zasiahol do ich princípu samosprávnosti, do toho, ako samosprávy nakladajú so svojím majetkom a stanovil im, že keď predávajú nehnuteľný majetok, tak musia postupovať verejnými súťažami alebo dražbami alebo to predávať prinajmenšom za cenu znaleckého posudku. Áno, aj to bol zásah do princípu samosprávnosti, ale bol legitímny a správny, pretože samospráva nemá svojvoľne nakladať s majetkom, samospráva sa má riadiť pravidlami a pokiaľ si ich nie je schopná stanoviť sama, tak je adekvátne a správne, že tak spraví parlament. Ak by sme chceli doviesť ad absurdum princíp samosprávnosti, tak potom by sme nemali mať žiadny zákon o platových pomeroch starostov a mali sme to nechať úplne na obce, či celý rozpočet obce minú na plat starostu alebo iba nejakú jeho časť. Ale to, že tu dnes máme nejaký zákon o platových pomeroch starostov, myslím, že nikto nespochybňuje. Takže je úplne v poriadku, ak tento zákon ideme upraviť, nič zásadné tým nenarúšame, nijako nezasahujeme do základného princípu fungovania samosprávy.
Druhý princíp je princíp participácie. A ten hovorí o tom, že pokiaľ niekto, kto rozhoduje, tak má rozhodovať tak, aby bral do úvahy toho, o kom rozhoduje. To znamená, že keď parlament prijíma nejaký zákon, tak by mal brať do úvahy a vypočuť aj tých, ktorých sa ten zákon týka. Tu sa veľmi často hovorí o tom, že nebol ten zákon dostatočne prerokovaný, o tom, aké problémy s ním má Združenie miest a obcí Slovenska. Chcel by som ale poukázať na to, že tento zákon sa netýka iba starostov a primátorov, hoci je o ich platoch. Tento zákon sa týka aj samospráv celých, ale týka sa predovšetkým občanov žijúcich v obciach a mestách, z ktorých daní sú platy starostov a primátorov platené. Máme tu organizáciu Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré združuje starostov a primátorov predovšetkým a zastupuje ich záujmy, aj keď sa hovorí, že záujmy samospráv, ale je to skôr starostovská organizácia ako organizácia celej samosprávy. Ale máme tu aj inú organizáciu s podobným názvom a s podobnou skratkou, a síce Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré združuje jednak časť komunálnych poslancov a jednak občanov, občianskych aktivistov, ktorí sledujú, čo sa v ich obciach deje, sledujú, akým spôsobom sa ich samosprávy, starostovia a primátori správajú a poukazujú na mnohé nekalosti. A Združenie občanov, miest a obcí Slovenska na rozdiel od ZMOS-u vyzýva na schválenie tejto novely, podporuje princípy, ktoré sú obsiahnuté v tejto novele, dokonca je do istej miery nespokojné, pretože by si jeho predstavitelia mysleli, že by tá novela mala ísť ešte ďalej, že by to šetrenie malo byť ešte výraznejšie, že by tie pravidlá mali byť ešte tiež striktnejšie. Pretože problémy tu sú. Problémy tu sú nielen pokiaľ ide o nejakú svojvôľu v rozhodovaní, ale problémy tu sú aj pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov, pokiaľ ide o klientelizmus v samospráve, pokiaľ ide o rešpektovanie práva na informácie a podobne.
Tretí princíp je princíp efektívnosti správy vecí verejných. A tu sa už dostávame nad rámec prerokovávanej novely, aj keď aj táto novela s tým princípom súhlasí a má k nemu čo povedať. Myslím si, že nie je možné dosiahnuť tento princíp alebo naplnenie tohto princípu, pokiaľ sa na Slovensku nezrealizuje komunálna reforma, pokiaľ máme na Slovensku 2 900 obcí, kde, najmä v tých menších obciach, veľmi významnú časť rozpočtu tvoria náklady na platy starostov, kde máme obrovské množstvo nielen starostov, veľmi malých, maličkých obcí, ale aj veľké množstvo komunálnych poslancov, ktorí tiež majú odmeny nijako neupravené zákonom. Je potrebné, aby sme sa zaoberali aj touto otázkou, aby sme vytvorili vhodné prostredie na efektívnejší výkon správy vecí verejných, ktorý môže spočívať v tomto prípade jedine v komunálnej reforme a v združovaní obcí tak, aby mohli efektívnejšie slúžiť svojim občanom a aby boli obce pre svojich obyvateľov, nielen pre svojich samosprávnych činiteľov.
Samozrejme, že je potrebné zasiahnuť aj do zákona o obecnom zriadení, smerom k väčšej transparentnosti, smerom k väčšej verejnej kontrole, smerom k efektívnejšiemu nakladaniu so všetkými prostriedkami samosprávy. Pokiaľ ide o prerokovávanú novelu, áno, aj ja si viem predstaviť dôraznejšie riešenie, aj ja si viem predstaviť systematickejšie riešenie a možno sa k nemu ešte v priebehu tohto volebného obdobia vrátime. Aj v diskusii to tu už zaznelo, že by sa základný plat nemusel odvíjať iba od počtu obyvateľov, ale povedzme aj od rozpočtu obce, od hospodárenia obce, od zadlženosti obce a podobne. Okrem ekonomických ukazovateľov by tam mohlo byť zohľadnené aj to, či obec dodržiava alebo nedodržiava zákon. Systémovým riešením by, podľa môjho názoru, bolo, že by si samosprávy, povedzme zastupiteľstvá, stanovili pravidlá odmeňovania vo vzťahu k starostom, a teda odmeňovali by ich na základe toho, akým spôsobom sa starostovia reálne správajú, ale nie svojvoľne, že za dobrý výkon funkcie, ale na základe pravidiel, ktoré by boli vopred dané a vopred stanovené zastupiteľstvami.
V tejto chvíli však máme na stole istý návrh, ktorý bude zrejme pozmenený pozmeňujúcim návrhom. Ten je výsledkom istého kompromisu v rámci koalície. Nie je to ideálny návrh, viem si predstaviť aj systémovejšie riešenie, ale je to kompromis, ktorý je v tejto chvíli, zdá sa, akceptovateľný v rámci koalície. Je akceptovateľný aj pre mňa a som pripravený ho podporiť a budem hlasovať aj za celý návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto.
A slovo má ďalší rečník, pán poslanec Matovič.

Pán predseda, milé dámy, milí páni, som rád, že koalícia nabrala odvahu si rypnúť aj tak trošku do osieho hniezda, čo považuje vždy, otázku platov kohokoľvek, a teda v tomto prípade otázku platov starostov a primátorov. Druhá moja radosť spočíva v tom, že žiadna koaličná a dupľom nie opozičná strana nemala vo vládnom programe ani len úmysel sa touto otázkou zaoberať a zaoberať sa teda otázkou rušenia odmien starostov a primátorov. A len štyria ľudia v tejto sále sľubovali svojim voličom, že odmeny starostov a primátorom raz zrušíme, a to boli štyria ľudia z hnutia Obyčajní ľudia. Takže som v podstate rád, že aj koaličné strany sa podujali nám pomôcť v napĺňaní našich sľubov voličom. Teda tým vlastne chcem aj zároveň teda poďakovať Kamilovi Krnáčovi, že sa podujal túto tému otvoriť a aj so Szilárdom, pravdepodobne, a že teda, ešte raz hovorím, že sa podujali napĺňať náš volebný program. Z tohto dôvodu, samozrejme, teda túto iniciatívu vítam, a dopredu hovorím teda, že aj podporím. Hoci na druhej strane som očakával trošku viacej možno ešte odvahy, lebo sníval som o tom, aby sme naozaj nedali žiadnu možnosť zvyšovať plat starostom a primátorom bez preukázania konkrétnych výsledkov. Tak, ako je návrh predložený, aj s pozmeňujúcim návrhom, v podstate naďalej umožňuje obecnému zastupiteľstvu, starostovi a primátorovi plat zdvihnúť v podstate bez preukázania nejakého prínosu pre obec a mesto. Tak, ako to je predložené, v podstate na začiatku volebného obdobia, obecné zastupiteľstvo zasadne, určí starostovi, primátorovi o 70 % zvýšenie platu bez toho, aby bol starosta, primátor donútený predložiť nejaké konkrétne výsledky a niečo pre obec urobiť. Toto považujem za chybu. Hoci, samozrejme, na druhej strane veľmi vítam to, že v podstate z možného až navýšenia platu a odmien, čo pôvodne alebo podľa súčasného právneho znenia je možnosť navýšiť plat starostu až na trojnásobok cez zvýšenie platu a odmeny. Takýmto spôsobom sa vlastne toto navýšenie znižuje na 1,53-násobok, lebo vlastne o 10 % sa znižuje ten základný, nazvime ho tarifný plat a možno 70 % tých odmien je vlastne 0,9 x 1,7, čo znamená 1,53-násobok platu. Čiže je to dosť zásadné, ba až dramatické zníženie toho maxima. To vítam, ale hovorím, aj do budúcna sa určite pokúsim presvedčiť túto Národnú radu, aby sme zaviedli pri odmeňovaní starostov a primátorov taký trochu tržný mechanizmus, aby starosta, primátor bol odmeňovaný v závislosti od toho, koľko vytvoril nových alebo umožnil vytvoriť nových pracovných miezd, koľko získal fondov pre rozvoj obce a aby tam naozaj mali možno ten základný tarifný plat a percentuálne, aby boli motivovaní od takýchto rôznych dobrých krokov, ktoré vykonajú pre svoju obec a mesto. Takže, opakujem, súhlasíme s návrhom, lebo je to krok správnym smerom. A aj keď nie úplne spokojní, tento návrh podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden rečník.
A slovo má posledný ústne prihlásený rečník, pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som najskôr, tak ako mi ukladá zákon, oznámil, že na základe toho, že som súčasne poslancom Národnej rady Slovenskej republiky aj starostom obce, že som v konflikte záujmov. A prosím to uviesť aj do záznamu z tejto schôdze a úmerne k tomu sa budem správať pri hlasovaní. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, teda, vážení kolegovia - predkladatelia, pán predkladateľ vo svojom úvodnom slove povedal, že svoj návrh široko diskutoval aj s predstaviteľmi obcí a miest, s predstaviteľmi opozície. Ja chcem potvrdiť, že sme viedli dlhú, takmer štvorhodinovú diskusiu o tomto návrhu zákona ale chcem súčasne povedať, že z tej diskusie a v tých bodoch, ktoré sme namietali pri tomto návrhu zákona, sa ani jeden nedostal do konečného znenia. Takže v zásade môžem povedať, že môžem považovať stretnutie s predkladateľmi zákona za štátny sviatok a budem sa k nemu pravidelne každoročne vracať. Čo je však horšie, je to, že tento návrh zákona, tak ako je predložený a tak ako je prezentovaný, sa dá považovať za dehonestáciu samosprávy ako jedného z pilierov fungovania tohto štátu. A toto považujem, že je zvlášť nebezpečné a považujem to za veľký problém. Ak dovolíte, ja by som fakticky pomenoval niektoré veci, s ktorými mám ako osoba problém. A sú tu veci, s ktorými určite aj súhlasíme. Ja ako starosta, ale ani Združenie miest a obcí Slovenska ako predstaviteľ samosprávy na Slovensku nemá problémy s tým, aby sa diskutovalo o platoch starostov a volených zástupcov. Opakujem, nikto zo starostov a primátorov, ani volených zástupcov, nemá problém s tým, aby sa diskutovalo o platoch starostov, aby sa znížili platy starostov úmerne hospodárskej situácii v tomto štáte, ale má problém s tým, že sa podávajú návrhy, ktoré sú nevyvážené, nedokonalé a majú rad svojich nedostatkov. Ja chcem podotknúť, a zaznievali tu v rozprave rôzne argumentácie, pokiaľ ide o pomer platu starostu a obecného rozpočtu, áno, pri malých obciach môže tvoriť plat starostu 30, 40, 50, 60 % obecného rozpočtu, pokiaľ si ten starosta zoberie plný plat a je na plný úväzok. Ale ak hovoríme toto tvrdenie, tak musíme povedať aj B. V tomto prípade väčšinou buď tam má pracovníčku na polovičný úväzok, v niektorých prípadoch tam ani nemá inú pracovníčku obecného úradu alebo pracovníka. Ak chceme hovoriť o platových pomeroch, tak do tohoto budžetu musíme jednoducho zarátať celú administratívu. Ak by ste zarátali v prípade veľkých krajských miest, veľkých okresných miest, Bratislavy, celú administratívu, ktorá sa podieľa na spravovaní mesta, tak nebude plat primátora veľkého mesta 1 % z rozpočtu, ale možno bude predstavovať 40- alebo 50-percentné náklady na všetky platy a všetky služby, ale je to úplne porovnateľné číslo. Takže, nevytrhávajme z kontextu veci a neporovnávajme hrušky s jablkami, lebo toto sa v skutočnosti nedá racionálne urobiť. Ak to predkladáte v tomto znení a takto argumentujete, tak je to len holý populizmus, buď bez znalosti veci alebo účelový, ale v obidvoch prípadoch je to škodlivé.
Dámy a páni, namietali sme, že ta novela zákona má problém, ktorý sa čiastočne rieši možno pozmeňujúcim návrhom, ale ja upozorním na niekoľko takých vážnejších problémov. Prvý - kontrolór. Plat kontrolóra sa v zásade nemal meniť, plat starostu sa mal meniť. Povedzme, aká je funkcia, majetkovo-právna zodpovednosť starostu, trestnoprávna zodpovednosť starostu, zodpovednosť za chod celého úradu, celého mesta, zastupovanie ako štatutára; povinnosti kontrolóra - kontrolovať funkcie výkonu obecnej samosprávy; s platom, ktorý po znížení platu starostu začína byť porovnateľný s platom starostu. To znamená, jeden nesie celú zodpovednosť vrátane trestno-právnej zodpovednosti a má mať porovnateľný plat s tým, ktorý ho len kontroluje a nemá žiadnu zodpovednosť. Aká je tu logika, prosím vás? A to je kritika tohto návrhu zákona, že ak hovoríme o problémoch, tak ich pomenujme v celej šírke. Poďme hovoriť o platoch starostov, teda o platoch starostov verzus platy poslancov obecných zastupiteľstiev. Áno, v malých obciach vo väčšine prípadoch alebo v mnohých prípadoch nie sú vôbec odmeny zastupiteľstiev. Ja tu mám prehľad z roku 2008 a dovolím si ho odcitovať: "Priemerná odmena poslanca obecného zastupiteľstva pri obciach do 500 obyvateľov - 710 Sk. Obce do 1 000 obyvateľov - priemerná odmena 475 Sk. Aby som príliš nezdržiaval, tak skúsim povedať aj extrémy, ktoré sa v týchto veciach vyskytujú a ktoré napríklad nikomu nevadia. Hlavné mesto Bratislava, priemerná odmena poslanca mestského zastupiteľstva 12.992 Sk ,,krát" štyridsaťpäť poslancov, podotýkam, bez akejkoľvek zodpovednosti, len na to, že zdvihne ruku, lebo je členom kolektívneho orgánu. Celkové náklady vynaložené na poslancov mestského zastupiteľstva takmer 585 tisíc korún verzus plat primátora, ktorý je tretinový. Možno menej ako tretinový. Tak, teraz sa vás spýtam, aký je tu pomer? Tak ideme riešiť populisticky toho, ktorý nesie celú ťarchu zodpovednosti na svojich pleciach, a kolektívny orgán, kde máme svojich politických nominantov, ktorí berú koľkokrát nehorázne odmeny, a toto je jeden vypichnutý prípad, ale takých prípadov sú desiatky na Slovensku, tak to nám zrazu nevadí?! Tak tu sa pýtam, akú to má logiku? Ak ideme predkladať návrh, ktorý má riešiť verejné financie obcí a miest, tak poďme diskutovať o týchto otázkach. Ale nemôžeme oddeliť a vyňať starostu a primátora ako jediného, ktorý je tou škodnou zverou, ktorú treba jednoducho zlikvidovať, a všetci tí ostatní, ktorí mnohokrát sú v opozícií, robia zle, robia obštrukcie a všetko možné, tak to sú tí dobrí, ktorým treba za to zaplatiť, lebo idú do konfliktu so starostom a primátorom, a koľkokrát je to proti záujmom obcí a miest! Jednoducho takto sa na problém nedá pozerať a ten problém treba riešiť komplexne. Dámy a páni, ja by som sa ešte dotkol jednej veci, možno dvoch. Pán kolega Dostál vystúpil, povedal, že okrem Združenia miest a obcí Slovenska je tu aj Združenie občanov miest a obcí Slovenska. Čarokrásne porovnanie, obe sa volajú takmer rovnako. Jedna organizácia tu existuje takmer dvadsať rokov, jedna organizácia s 2.890 zhruba obcí a miest má takmer 2. 800 svojich členov a dá sa povedať, že je reprezentatívnym predstaviteľom miestnej samosprávy na Slovensku, t. j. Združenie miest a obcí Slovenska, verzus Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré má pár desiatok členov, ktoré má síce podporu na facebooku a internetových médiách, ale svojim spôsobom vzniklo ani nie rok dozadu, pokiaľ sa dobre pamätám. Nedá sa porovnávať a nedá sa povedať, že len tieto názory sú správne a nedá sa povyšovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegu Záhumenského, keby netelefonoval v tejto miestnosti. Pán poslanec Záhumenský, prosím vás, mohli by ste prestať telefonovať? Počkáme chvíľku, dokým pán poslanec prestane. Ďakujem, pán kolega.
Nech sa páči.

Chcem povedať, že nedá sa takto zovšeobecňovať a takto zrovnávať názory dvoch nezrovnateľných organizácií. Ak by ste to povedali v kontexte, že existujú tieto názory a ktoré nie sú menšinové, že existujú problémy na úrovni samospráv, ktoré iritujú občanov, s čím sa dá opätovne mnohokrát súhlasiť, nemám voči tomuto tvrdeniu žiadnu námietku. Ale nesúhlasím s tým, aby sa porovnávala adekvátnosť a reprezentatívnosť dvoch absolútne neporovnateľných organizácií.
Dámy a páni, bolo tu veľa povedané o tom, kde sú problémy obcí a miest aj z hľadiska účelného vynakladania financií. Ja sa plne prikláňam k tomu, že dane, ktoré prídu zo štátu, dane a poplatky, ktoré vyberú obce a mestá, sú predovšetkým príjmy, ktoré majú slúžiť na uspokojovanie potrieb obyvateľov obcí, a nie úzkeho okruhu funkcionárov samospráv. S týmto súhlasím a hocikedy sa pod toto tvrdenie podpíšem. Ale skúsme si povedať, ako postupuje štát pri niektorých veciach. Ja som starostom šieste volebné obdobie, takže mám spätný pohľad od roku 1990 na túto problematiku. Ja si pamätám doby, keď štát pôsobil metodicky a zadarmo, podotýkam, zadarmo vzdelával predstaviteľov miestnych samospráv. Dnes je to jeden bohapustý biznis v rukách súkromných organizácií, kde často krát prednášajú pracovníci ministerstiev, ktorí kreujú a tvoria zákony. Ja sa vás pýtam: A toto je efektívne vynakladanie prostriedkov obyvateľov? (Potlesk.) Ja si pamätám časy, keď orgány, ktoré vykonávajú kontrolu, a aby som sa niekoho nedotkol úplne adresne, na úrovni štátnej správy dávali metodické pokyny tak, že boli vypracované, kde sa dopísali alebo mohli sa dopísať mená, zmenili sa názvy obcí a miest, zmenili sa dátumy, a bolo to v súlade so zákonom. Mnohokrát poviem, že tí úradníci v štátnej správe nemajú okrem tejto kontroly veľa iných povinností. Nemajú. Ale v čom je problém? Problém je v tom, že dôležitosť úradníka nerastie tým, koľkým ľuďom pomôže, ale koľkým ľuďom môže ukázať, že tuto je ten veľký úradník, ktorý tam dá nejakú pečiatku a môže uložiť nejakú sankciu. V tomto je problém, aj tu je efektívnosť štátu. A keď hovoríme o efektívnosti fungovania miestnych samospráv, tak to musíme dať do súvisu a musíme hľadať aj aký je rozsah kompetencií, aká je efektivita výkonu štátnej správy, aké je bremeno prenášaných kompetencií zo štátu a vynucovania rôznymi prostriedkami voči samosprávam. A potom hovorme, či tým samosprávam stačia peniaze a aký podiel sa má vynaložiť aj na platy. Lebo, ak v jednom prípade nie je problémom to, že cez súkromné organizácie odmeňujeme štátnych zamestnancov, ale je problémom za metodiku, školenia a ďalšie veci, ale je problémom, že ten, ktorý nesie ťarchu rozhodovania a osobnej zodpovednosti za veci, aby mal za to adekvátny plat, tak to považujem za nesprávne. Rovnako považujem za veľmi zvláštne, ak vláda umožní, aby boli nedostatočne vzdelaní starostovia, aj keď môžeme hovoriť o tom, čo je ešte v rámci ústavy a čo nie je v rámci ústavy, a nájde prostriedky na financovanie dovzdelávania, aby vedeli si niektoré veci vôbec vyložiť. Ale na druhej strane, široký okruh samospráv, ktoré dokonale a dobre vykonávajú svoje funkcie, si musí tieto veci hradiť zo svojich prostriedkov. Absolútne neadekvátne. To najhoršie, ktoré považujem pri tomto návrhu zákona, je, že neplatia dohody. Neplatia dohody, lebo, pamätám si, nie veľmi dozadu, týždeň naspäť sa zúčastnila pani premiérka Slovenskej republiky, pani Radičová, zasadnutia Rady združenia miest a obcí Slovenska na Štrbskom plese. Bol prerokovaný úplne iný návrh pozmeňujúceho návrhu, aký je predložený dnes. Podotýkam, bol prerokovaný a našla sa zhoda na úplne inom pozmeňujúcom návrhu. Chcem povedať, že nie veľmi dávno dozadu, poviem rok dozadu, slovo premiéra v tejto republike platilo. Dnes musím konštatovať, že slovo premiéra nič neznamená v tejto republike. (Potlesk.) Chcem ďalej povedať, že vo všetkých vyjadreniach sa hovorí, že sa uskutočnil okrúhly stôl, kde sa rokovalo o tejto problematike. Áno, uskutočnil sa okrúhly stôl, uskutočnili sa konzultácie predkladateľov aj s opozíciou, aj s niektorými starostami a primátormi, ale žiaden z týchto názorov sa nepremietol do konečného znenia. Ja sa pýtam, sme všetci pomätení, ktorí sme z opozície, sme všetci starostovia, primátori, ktorí vykonávame, niektorí niekoľko rokov alebo viac rokov, tieto funkcie, tí, ktorí sú neznalí problematiky? Existuje tu len nová skupina ľudí, ktorí prišli z prostredia, ktorí nepracovali nikdy v tomto prostredí a majú patent na rozum?
Dámy a páni, ja sa domnievam, že určite nie, a pokiaľ budeme k zásadným veciam v tomto štáte pristupovať tak, ako pristupujeme, tak tento štát nemá šancu sa vyvíjať dopredu. Ak niekto pred 20 rokmi, v roku 1989, hovoril, že do dvadsiatich rokov dobehneme vyspelé západné krajiny, tak pri takomto postupe, nielen v otázkach samosprávy, ale aj pri otázkach dôchodkového systému, zdravotného systému, voľby predstaviteľov štátu, myslím tým v tejto chvíli predovšetkým prokuratúry, nedosiahneme úroveň vyspelých demokratických krajín, ani keď nám pobežia oproti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili desiati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a slovo má pán poslanec Raši.