16. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili faktickými poznámkami do diskusie.
Pán kolega Chren, beriem to, tú vašu reakciu na moje vystúpenie ako takú vašu labutiu pieseň, pretože účinkovanie vašich nominantov v košickej teplárni a ich všetky prechmaty vám vykrútili krk na ministerstve hospodárstva. A preto ste znova medzi nami v poslaneckých laviciach.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalším poslancom písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ďurkovský. Pán poslanec, nech sa páči, udeľujem vám slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, som nesmierne rád, že tu môžem teraz vystúpiť, lebo paradoxne som sa do rozpravy prihlásil ako prvý ešte pred týždňom, ale vystupujem teraz asi ako tridsiaty šiesty.
Dovoľte mi pri tomto materiáli upozorniť možno na niečo, čo mne špeciálne pri tomto napadlo. Napadlo ma práve porovnanie dvoch vlád, vlád súčasnej a tej predchádzajúcej. Ale keď sa domnievate, že budem hovoriť o predchádzajúcej vláde pána Fica, tak ste na omyle. Mám na mysli predchádzajúce vlády pána Dzurindu. Prečo toto porovnanie? Dôvod je veľmi jednoduchý a prozaický. Minulé Dzurindove vlády mali spolu s ďalšími partnermi jasne vytýčený cieľ. Chceli uskutočniť množstvo reforiem, dosiahnuť to, aby sa dostala naša krajina na istý stupeň rozvoja, aby v rámci súťaži európskych krajín sme veľmi dobre obstáli. Súčasná vláda sa síce snaží rovnako ísť po správnej ceste, ale občas sa na tejto ceste trochu aj potkne. Jednou z takýchto potknutí pre mňa je 100-percentná privatizácia teplárenských zariadení.
Dámy a páni, nevolám po tom, aby privatizácie zostali v rukách štátu. To znamená, súčasne nesúhlasím ani s návrhom opozičných poslancov na zastavenie privatizácie. Prečo? Pripomeňme si trochu históriu. V roku 1999 predstavitelia únie miest predložili návrh vyčlenenia teplárenských zariadení v rámci transformácie rozvodových energetických podnikov s cieľom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá, v ktorých sa tieto zariadenia nachádzali, vzhľadom na skutočnosť, že ide o zariadenia miestneho významu, ktoré sa môžu úspešne rozvíjať, len ak sú majetkovo prepojené s miestnou samosprávou a zrovnoprávnilo sa ich tak postavenie v rámci slovenských miest.
Uvediem niekoľko dôvodov, prečo by mali dotknuté mestá získať podiel v teplárenských zariadeniach. Trvalým záujmom všetkých mestských samospráv je zachovať a rozvíjať centrálne systémy zásobovania teplom a teplou vodou a pritom udržať ceny tepla, najmä pre domácnosti na úrovni príjmu obyvateľov.
Jeden z druhých dôvodov by mohol byť i to, že vďaka privatizácii bytového fondu postupne dochádzalo a dochádza k odpájaniu koncových spotrebiteľov od centrálnych zdrojov tepla a predovšetkým snaha o vytváranie malých zdrojov znečistenia vo forme etážových kúrení. Predovšetkým v rámci Bratislavy tento problém je veľmi vypuklý. Nemusím vám hovoriť, že z environmentálneho hľadiska tento krok považujem za veľmi nevhodný. Ďalším z dôvodov je vytvorenie dobrých podmienok na realizovanie programu 20-percentných úspor energie, ktorý sa dá najlepšie realizovať práve prostredníctvom centrálnych zdrojov.
Mohol by som takto, dámy a páni, pokračovať, napr. i tým, že sekundárne rozvody, to tu zatiaľ nikto nespomínal, v mnohých prípadoch - či priamo alebo nepriamo - zostali v majetku jednotlivých miest. Vďaka trvalému úsiliu Únie miest Slovenska sa z pôvodného počtu jedenástich vyčlenených teplárenských zariadení postupne previedlo päť teplární na dotknuté mestá. Prevod zostávajúcich šiestich teplárenských zariadení na území Bratislavy, Trnavy, Košíc, Žilina, Martin a vo Zvolene sa mal uskutočniť ešte v júli roku 2006. Vzhľadom na demisiu druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa tento prevod neuskutočnil. Súčasná vláda do programového vyhlásenia zaradila aj tzv. odštátnenie uvedených teplárenských zariadení. Prezídium únie miest vo svojom vyhlásení ešte z 28. 7. 2010 tento zámer privítalo, ale s tým, že zároveň poukázalo na nerealizovaný záväzok druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Túto požiadavku únie miest na bezplatný prevod minimálne istého podielu akcií na dotknuté mestá jednoznačne, dámy a páni, podporujem. Či to má byť 49 % alebo iné percento, je samozrejme vecou dohody. Správnosť takéhoto prístupu potvrdili aj analýzy ministerstva hospodárstva v predošlých rokoch. Ako to ale, že súčasné analýzy zrazu tvrdia niečo iné a treba urýchlene predať teplárenské spoločnosti bez účasti miest? Bez toho, aby sme ich postavili na nohy, a keď už predávali, možno o dva roky, kedy budú mať výrazne vyššiu hodnotu. V hre je majetok s celkovým základným imaním takmer 200 mil. eur. Nehovoriac o tom, že aké obrovské prostriedky už boli investované do ich modernizácie, ale samozrejme i to, čo všetko ešte do tej modernizácie je potrebné investovať. Predávať preto teplárne v súčasnosti v takomto rozsahu ja osobne považujem za nie šťastné načasovanie. Aj keď plne rozumiem, že vláde ide predovšetkým o získanie finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Treba si tak isto pripomenúť nasledovné. V roku 2000 bola vládou schválená koncepcia transformácie, ktorá uvažovala, citujem, s vytvorením samostatných teplárenských spoločností so zámerom, aby sa mohol uskutočniť prevod na dotknuté mestá a tým sa zrovnoprávnilo ich postavenie s ostatnými slovenskými mestami. Tak isto ďalej, teplárenstvo je jednoznačne podnikanie miestneho významu, to znamená, že nejde o strategický majetok a úspešne sa môže rozvíjať, len ak je majetkovo prepojené s miestnou samosprávou. Koniec citácie. Dámy a páni, toto sú práve vyjadrenia, ktoré sa v tých pôvodných analýzach jednoznačne nachádzali. Existuje samozrejme obava, že v prípade kladného rozhodnutia mestá v budúcnosti svoj podiel odpredajú a tak si jednoducho vylepšia príjmovú časť rozpočtu. Aby sa to nestalo, existuje rad opatrení, ktoré v prípade kladného rozhodnutia štátu, to znamená, zveriť istý podiel tohto majetku do rúk samosprávam, aby sa takéto kroky nestali, je možné prijať rad opatrení.
A ešte mi dovoľte citovať niečo práve tak isto zo stanoviska únie miest. Najabsurdnejším, doslova na hlavu postaveným konštatovaním v uvedenej analýze Fondu národného majetku je konštatovanie, že 100-percentný predaj akcie je najspravodlivejším riešením z pohľadu miest, v ktorých predávané teplárenské spoločnosti nesídlia a boli vybudované pred rokom 1989 z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zrejme spracovatelia analýzy zistili, že ostatné zdroje v ostatných mestách, ktoré majú rovnako miestny charakter ako uvedené teplárenské spoločnosti a sú v majetku od roku 1991, majetkom miest, neboli vybudované pred rokom 1989 za štátne peniaze?
Dámy a páni, podčiarknuté a zhrnuté. Privatizáciu teplárenských zariadení považujem za správnu len v takom prípade, ak je súčasťou budú i dotknuté samosprávy. Ja nebudem, predkladať teraz žiaden pozmeňujúci návrh, predložím ho v prípade toho, že návrh prejde do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Traja páni poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ďurkovského. Posledný pán poslanec Muňko. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Švantner.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o privatizácii rôznych firiem za predchádzajúcich alebo za dvoch vlád, v ktorých bol predseda vlády Dzurinda. No mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, že ako tá privatizácia dopadla. Každá z tých privatizácií bola taká, že Slovensko na to doplatilo. V poslednom čase som hovoril s ľuďmi, ktorí robia v elektrárňach. Viete, aký je tam názor na predaj elektrární? Taliani sa tešia, že v živote firma taký dobrý obchod nespravila, ako spravila na Slovensku. O čom to hovorí? Hovorí to buď o našej neschopnosti, buď o našej hlúposti. A ja sa bojím, že takto to bude pokračovať ďalej aj s teplárňami.
Čo ste hovorili o tom, že by mali prejsť aspoň čiastočne teplárne na mestá. No ja k tomu len toľko, ak by mali tak prejsť, že predáme 49 % a budú mať majoritu v rozhodovaní, bude mať majoritu v rozhodovaní ten, kto tú tepláreň kúpi, tak to bude presne to isté, čo sa stalo v SPP. Aj keď už by to malo prejsť na mesto, tak potom so 100-percentnou účasťou miest, lebo len tak by sa do určitej miery dala ochrániť cena dodávky tepla v tom-ktorom meste.
Ďakujem.

Pán poslanec Senko.

Ďakujem za slovo. Medzi tými teplárňami, ktoré by sa mali sprivatizovať, je aj tepláreň vo Zvolene A preto aj občania mesta Zvolen s veľkým napätím sledujú, ako sa bude ďalej pokračovať ohľadom možnej privatizácie tejto teplárne. Mesto Zvolen po roku 2000 schválilo strategický dokument - komunálnu energetickú koncepciu, ktorou deklarovalo preferovanie centrálneho zdroja teplárne pri zásobovaní teplom a teplou vodou pre jedenásťtisícpäťsto domácností, mnohých priemyselných parkov, podnikov a inštitúcií pri zachovaní prijateľnej ceny. Na základe tejto koncepcie vedenie zvolenskej teplárne realizovalo racionalizačné a modernizačné opatrenia vrátane projektu ekologizácie a zdroja tepla, financovaného z fondov Európskej únie, v rámci ktorého boli v teplárni inštalované nové kogeneračné jednotky, umožňujúce okrem spaľovania tradičných fosílnych palív plynu a uhlia spaľovať aj biomasu a spĺňať tak prísne európske emisné limity. Možnou privatizáciou teplárne sa občania obávajú, že môže dôjsť k zvýšenej cene tepla, ktoré zaplatia oni, a budú možno musieť hľadať aj iné spôsoby, ako vykurovať svoje domácnosti. V tom prípade sa celá tá koncepcia, ktorá bola pred niekoľkými rokmi schválená, stane iba obyčajným zdrapom papiera. V podstate môže hroziť aj to, že v meste Zvolen postupne bude vybudovaných mnoho malých komínov, pretože veľké... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán poslanec Muňko.

Úplne sa stotožňujem s pánom poslancom Ďurkovským, ktorý tuná povedal, že nie v tejto dobe privatizovať. Povedzte mi, ktorá privatizácia, ktorá sa uskutočnila na Slovensku, bola dobrá. Chcem ďalej podotknúť, že každý, kto ide privatizovať, ide preto, aby zarobil. Pokiaľ sa týka, aby teplárne prešli na mesto, nevidím žiaden problém. Pokiaľ tam bude blokačný mechanizmus, ktorý bude zaručovať, že keď sa bude chcieť mesto teplárne predať, bude o tom rozhodovať spolu s vládami. Pokiaľ sa týka predaja teplární, uvedomte si jednu vec, ak sa teplárne predajú a cena za energiu pôjde hore, tak sa začnú jednotlivé domy odpájať. Začnú sa odpájať preto, pretože budú mať lacnejšie, keď si vybudujú malé kotolne.  Za prvé. Za druhé, uvedomujete si, že milión tristotisíc dôchodcov, ďalší nezamestnaní, zruba dva milióny ľudí je sociálne odkázaných? A pokiaľ akékoľvek zvýšenie tepla alebo energií alebo vody bude mať ďalší dopad na samosprávu, pretože nebudú platiť a nebude mať z čoho platiť. Je to ďaleko citlivejšia otázka a ďaleko väčší problém, ako sú trebárs dnes nájomné byty.

Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Ďurkovský, nech sa páči.