16. schôdza

Pán poslanec Somogyi, začali ste s tým, že by sme sa mali pozrieť na juhovýchod a že to, čo my tu riešime, nesúvisí so štátom slovenským a s Maďarskou republikou. Ale skúste sa vy teda pozrieť na juh od Slovenska, čo sa tam deje, a napríklad to, čo je najčerstvejšie, volebné právo, keď naši občania, naši ľudia budú voliť predstaviteľov cudzieho štátu, keď volebná kampaň cudzieho štátu bude prebiehať na území Slovenska, to nie sú súvislosti? To nie sú nadväznosti? Toto nás nečaká?
Takže skúste aj vy sa trošku zamyslieť, že čo je podstatou celého tohoto zákona a že aké bude ďalšie pokračovanie. Vy si myslíte, že toto je koniec? Toto nie je koniec. Je to určitý systém a toto je len jedna súčiastka z toho, aby sa veci posunuli trošičku ďalej. Takže existujú tu aj súvislosti, aj nadväznosti.
Pokiaľ ide o to, že vám vadí, že je Národná rada, a napádali ste pána poslanca Maďariča. Ale áno, slovenský národ má svoj štát - Slovenskú republiku. A sme šťastní, že ju máme. A žijú tu spolu s nami aj národnostné menšiny. Tak čo vám na tom vadí? Ale z tých menšín nemôžte urobiť ďalší národ. To už potom nie sú národnostné menšiny. Takže toto je trošku nebezpečné, čo ste povedali.
Ten cudzí jazyk. No ale veď to boli oficiálne prehlásenia, že slovenčina v školách sa bude učiť ako cudzí jazyk. No povedal to pán Bugár. Slovenčina ako cudzí jazyk. A takto mali byť nastavené aj študijné osnovy, to bolo oficiálne prehlásenie, že materinský, ja si na to dobre pamätám. Takže takisto sú to oficiálne prehlásenia, na ktoré my musíme reagovať a ktoré sme museli nejakým spôsobom riešiť.

Pán poslanec, viete, ja by som nemal reagovať, ale v kuse zneužívate, že predsedajúci nemá reagovať. Ja som vždy hovoril o tom a musím teraz povedať, že slovenčina ako druhý jazyk, nie cudzí jazyk. Mýliť sa je ľudské.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gabániová.

Ďakujem. Vážený predrečník, dovoľte, aby som doplnila vaše vystúpenie. Zamýšľam sa nad tým, komu osoží táto novela. V roku 1991, posledné sčítanie ľudu na Slovensku za bývalého režimu ma vyprovokovalo k tomu, aby som tu ponúkla nejaké čísla. Vtedy bolo dvojmiestnym číslom číslo obcí, ktoré vykazovali viac ako 50 % obyvateľov s inou národnosťou ako slovenskou. Sklamanie? Preto, aby bolo červeno-bielo-zelené územie väčšie, potrebovalo sa prejsť na 20 % a teraz je potrebných 15 %, aby mohli politici plávajúci v nosnej národnostnej téme, teda títo politici, aby mohli lepšie imponovať Orbánovi a ponúkať mu, možno aj v medzinárodnom priestore, väčšie červeno-bielo-zelené šrafované územie. Možno tým chcú mať v jeho očiach väčšiu vážnosť.
Alebo stále sa snažia uskutočňovať sen dvojjazyčného štátu? Len preto, že 300-tisíc občanov sa cítia byť Maďarmi? Verte mi, obyvateľom južného Slovenska - a nielen im - to nijako neosoží. Ako som už v minulosti povedala, ide o uzavretie sa týchto národnostných menšín do jazykového geta. Ale nielen občanov s maďarskou národnosťou, ale najmä Rómov. Nemajú vďaka slabej znalosti štátneho jazyka prístup na vysoké školy a univerzity. Mnohí, možno práve maďarskej národnosti, možno práve preto študujú v Maďarsku, lenže sa nevracajú späť. A to je ten problém. Ovládanie štátneho jazyka dovoľuje obyvateľovi zúčastňovať sa v plnohod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blanár.

Pán poslanec Somogyi, oceňujem váš kultivovaný prejav, ktorý ste tu predniesli, ale musím konštatovať, že vaše vystúpenie bolo skôr zahmlievaním a odvádzanie pozornosti od skutočnosti tohto zákona, od reality, kde chcete dostať novelou tohto zákona súčasnosť.
Hovorili ste, že hlavným dôvodom vášho vystúpenia je vyjasnenie pojmov a dojmov, ktoré tu odzneli. Ja si myslím, že hlavným dôvodom vášho vystúpenia malo byť vysvetliť, prečo tento zákon je potrebný. A toto som sa, bohužiaľ, z vášho vystúpenia nedozvedel.
Ale, samozrejme, dozvedel som sa o tom, že ako v Nemecku riešili problém, ako riešili problémy inde, kde majú možno nejaké dedičstvo z minulosti. Nuž ale musím vám povedať, že to všetko, čo ste spomínali, tu Slovenská republika už dávno má vyriešené. Má to vyriešené aj priamo v preambule ústavy, kde priamo hovorí o tom, že národnostné menšiny sú integrálnom súčasťou, v tom voľnom preklade z Ústavy Slovenskej republiky. To všetko tu už máme. A hovorím to preto, aby náhodou niekto, kto nás bude pozerať, si nemyslel, že my sme úplne kdesi inde. Nie, my sme moderná Slovenská republika, ktorá na toto všetko myslí.
Hovoríte o národe, o výuke(výučbe) na školách. To všetko už dnes majú národnostné menšiny a tobôž maďarská menšina vyriešené, dokonca má vysokú školu v Komárne, čo máloktoré krajiny vôbec majú.
A preto si myslím, že je potrebné, aby ste skôr vysvetlili, načo tento zákon je dobrý. Len pre jednu politickú stranu, aby ste udržali koalíciu pohromade? Alebo vyhnať peniaze samosprávam z ich rozpočtov?

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, spomenuli ste taký pojem "hospodársky istejšie". Tak ja sa pýtam, a doteraz som to tu nepočul, myslíte si, že ak sa tento zákon prijme, tak sa bude mať napríklad rómska menšina na Slovensku hospodársky istejšie? Myslíte si, že keď sa budú môcť na obecných úradoch a úradoch verejnej štátnej správy dohovoriť svojím materinským jazykom a pred obcou, napríklad v Jasove bude aj rómsky, aj maďarský, aj slovenský, v Medzeve aj rómsky, aj nemecký, aj slovenský, že sa tam tieto menšiny budú mať hospodársky istejšie, že nájdu zamestnanie, že sa zlepší ich sociálne postavenie? Ak ma presvedčíte, že týmto zákonom sa to dosiahne, tak možno budem uvažovať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Somogyi, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj kolegom a kolegyni, že v takom hojnom počte reagovali.
Pán kolega Viskupič, ste členom poslaneckého klubu SaS, takže zrejme ovládate, ako prebieha rozhodovací proces alebo to, že ako si vytvárame ako stanoviská k jednotlivým zákonom. Takže to by som tu v pléne ako nepokladal za potrebné zopakovať.
Pán kolega Rafaj, ja si myslím, že to moje vystúpenie vôbec nebolo agresívne alebo útočné. Vy po minúte a pol ste sa vrátili do pôvodných koľají, keď ste začínali hovoriť o Slovákoch hovoriacich po maďarsky. Preto hovorím o občanoch, ktorí jednu ako národnosť slovenskú, jednu maďarskú a určite by som ako nechcel spliesť tým, ktorým to snažíte vy urobiť.
Pán Čaplovič, ďakujem vám veľmi pekne, že ste sledovali aj tú pasáž, kde som hovoril o vzájomnej diskusii, ale ja nevolám po odpustení, ja volám najmä ako o priznaní sa k niektorým veciam. Takisto ako mi chýba, že maďarská strana nepriznáva tie krivdy, ktoré spáchala na svojich menšinách ešte za Uhorska na jednej strane, na druhej strane mi chýba priznanie sa k tým veciam, ktoré sa tu diali po roku 1945.
Pán Mikolaj, ja som ako, ja len čisto ako technicky, ja som nepoužíval o výuke(výučbe) slovenčiny ako o cudzej reči, takže ako tuná necítim sa byť adresátom. A v žiadnom prípade sa nepovažujem za zástupcu maďarskej menšiny tu v Slovensku, sú na to strany, ktoré ako to majú vo vlastnom programe.
A to je asi všetko. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaník, nech sa páči.