16. schôdza

Ďakujem za slovo. A ďakujem aj vám, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Zhodneme sa v jednom určite, že Environmentálny fond je veľmi vzácnym zdrojom financií pre obce, ktoré z toho financujú výstavbu kanalizácie. A nesmieme zabúdať aj na tú skutočnosť, že naša vláda sa zaviazala 10 % z príjmov Environmentálneho fondu venovať na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, kde nás veľmi tlačí topánka. Preto tá moja otázka smerovala k efektívnosti, pretože aj Environmentálny fond je príkladom mrhania prostriedkami v rezorte, ktorý tých peňazí by potreboval oveľa viac. Aj v tomto fonde boli uzatvorené pračudesné zmluvy na rôzne projekty s garážovými firmami, ktoré odborná obec ako ochranárov prírody vôbec nepozná. A potvrdzuje nám to, že všetko, čo môže byť zneužité, sa aj zneužije. A čo sa týka fondov, ich šéfovia sa klonia alebo majú tendenciu k nejasnému prerozdeľovaniu prostriedkov, nech je to už Recyklačný fond, nech je to Environmentálny fond. Podľa môjho názoru by bolo lacnejšie tieto fondy zrušiť a ich právomoci zveriť ministerstvu životného prostredia. A tým by sa odstránila duplicita v riadení aj vo financovaní.
Keď som hovorila o obciach, ktoré majú úžitok z príjmov z Environmentálneho fondu. V tejto súvislosti je jedna otázka, na ktorú mi zrejme nebudete vedieť odpovedať. Ja som sa to dozvedela tiež iba dnes, že údajne bolo poskytovanie dotácií z Environmentálneho fondu pozastavené. Tak by ma zaujímalo, či je to tak, pretože práve na to doplatia, na nečestnosť iných doplatia obce, ktoré tie peniaze životne dôležito potrebujú. Ďakujem pekne.

Nie. Akurát takisto ako na predchádzajúcu otázku odpoviem, všetky tieto pripomienky oznámim pánovi ministrovi, zatelefonujem mu. A on vám potom spätne dá odpoveď. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, aj teraz keď som prišiel sem, tak prichádzam z výročnej konferencie Slovenskej cestnej spoločnosti 2011, kde som potvrdil, resp. prezentoval aj niektoré zámery, a to osobitne dotýkajúce sa ciest I. triedy, lebo som presvedčený, že aj menom, aj významom by to mali byť "jednotky", cesty, ktoré reprezentujú veľký podiel nielen dopravnej infraštruktúry, ale súčasného a možného ďalšieho rozvoja ekonomického, regionálneho a celkového v rámci Slovenska.
Čo sa týka tendra, no, vážený pán Vážny, v prezentovanom tendri boli upravené podmienky tak, aby to vyhovovalo pripomienkam Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý poznáte a ktorý zastavil tender kvôli zlej príprave za vášho ministrovania. V tom máte pravdu. V samotnom projekte však boli vykonané aj ďalšie zmeny, pretože medzitým stav vozovky sa výrazne zhoršil, a to na mnohých miestach, na mnohých úsekoch aj v tomto prípade, aj celkovo na Slovensku.
Rád by som však zdôraznil, že okrem tohto tendra, a to je podstatné, je pripravovaný v tomto roku aj ďalší v niekoľkých balíkoch, približne v trojnásobnom objeme, zameraný najmä na obnovu mostov, ktoré sú v kritickom alebo v nevyhovujúcom stave na cestách I. triedy a takisto na jednotlivých úsekoch. Výsledkom by mal byť zámer v priebehu rokov 2011 a 2012 obnoviť vyše 500 kilometrov, presnejšie, 570 kilometrov ciest I. triedy a 40 mostov na takýchto cestách. Takýto projekt v takomto rozsahu nebol na Slovensku realizovaný za 20 rokov. Množstvo prostriedkov v minulých rokoch bolo tlačených do často predražených tendrov.
Áno, výstavba diaľnic, výstavba rýchlostných ciest je dôležitá a pokračujeme v nej, ale nebudeme ju predražovať ani kvôli sponzorom, ani kvôli nejakým nezodpovedným prístupom. A pritom, opakujem, práve cesty I. triedy nemôžu byť v tieni tohto záujmu, ale naopak, v centre, pretože sa na nich realizuje 48 % prepravy na cestách na Slovensku. Sú najbližšie k ľuďom, sú aj vo veľkých mestách, ale aj v malých obciach. Preto ich nechceme naďalej zanedbávať, ale naopak, rozvíjať aj obnovovať, aj budovať ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. V zásade zámer rekonštruovať a modernizovať cesty I. triedy je určite správny, to nikdy nespochybňujem, len mňa sa dotkla tá prezentácia toho projektu, lebo ste ho prezentovali tak, že naša vláda zanedbávala cesty I. triedy. Priznám, že nie vždy bolo optimálne financovanie ciest I. triedy. A určite si tieto cesty zaslúžia viac, pokiaľ nie je dobudovaná diaľničná sieť. Ale napr. naša vláda dala v roku 2009 na cesty I. triedy vyše 52 mil. eur a, naopak, vaša vláda v rozpočte na rok 2011 uvažuje na to len s 37 mil. eur. Takže nemyslíte si, že je trochu pokrytecké, keď hovoríte, že naša vláda zanedbávala cesty I. triedy a vy ich financujete v menšom objeme? Čiže myslím si, že minimálne ich zanedbávate trochu viac.
K tomu vlastnému projektu chcem povedať to, že s tým projektom sme začali my, ja osobne som sa do toho vložil, pretože naozaj sme nevedeli získať viacej zdrojov, a preto sme s týmto projektom začali v siedmom mesiaci 2009, kde sme urobili monitoring tých najhorších a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy, kde sme spracovali projekty a zabezpečili sme zmenu operačného programu Doprava. Odsúhlasili sme ju s Európskou komisiou. A na procesnej chybe stroskotala tá súťaž v marci 2010. Čiže ten projekt ste prakticky odkopírovali.
A tiež je možno trošku pokrytecké, keď hovoríte, že my sme to zanedbávali, keď vy ten istý projekt riešite. Naopak, si myslím, že ste to mali spustiť skôr, pokiaľ ide o tento projekt, aby ste už teraz na jar mohli po zime robiť modernizáciu tam alebo nad rámec tej údržby, ktorá sa teraz robí.
Pevne chcem veriť, že ste nerezignovali na výstavbu diaľnic, ale, samozrejme, je potrebné rekonštruovať aj cesty I. triedy, ktoré sa momentálne dejú. A držím vám palce, aby ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno. Ja tiež držím palce pri mnohých dôležitých rozhodnutiach, teraz, myslím, tak celoslovensky, ale, ale aj tu v parlamente. Veľa sme o tom diskutovali. Je to aj pravidelná téma. Považujem ju za jednu z kľúčových pre celkový rozvoj, pre modernizáciu aj pre zamestnanosť. Aj o tom by mali byť tie najbližšie rozhodnutia alebo balíky, ktoré som popísal pri odpovedi. Na budúci týždeň alebo v horizonte desiatich dní by mali ísť do verejného obstarávania ďalšie dva veľké investičné líniové zámery na Slovensku. Nechcem to predbiehať, ale budú popísané. A veľmi si želám, aby to boli aj kvalitné, aj cenovo zodpovedné stavby a výsledky.
Čo sa týka údržby, tento rok nejde pod úroveň minulého roku. A zároveň, poviem, injekcia investičná na cestách I. triedy je výrazná, ešte posilnená zhruba na úrovni 270 mil. eur pre tento a budúci rok. Určite to bude viditeľné. To nie sú ani malé prostriedky, ani malé úseky, ale skôr rozsiahle.
Takže ďakujem za či držanie palcov alebo podporu. Myslím, že to potrebujú všetky regióny. Opakujem, že „jednotky“ sa neprávom dostávali ako keby do tieňa aj celospoločenskej diskusie. Aj z hľadiska zavedenia mýta mnohé úseky vyžadujú pri novom prístupe oveľa viac starostlivosti. Chceme to robiť. Takže každá podpora v tomto zmysle je cenená. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, áno, predstavila som novely Trestného poriadku a Trestného zákona, máme ambiciózne plány v programovom vyhlásení vlády aj v Pláne legislatívnych úloh. Ideme podľa nich. Zmeny, ktoré navrhujeme v trestných kódexoch, majú jeden jasný cieľ. A to je zrýchlenie trestného konania, zefektívnenie trestného konania, obmedzenie priestoru na obštrukcie obvinených a taktiež zlepšenie možnosti orgánov činných v trestnom konaní pri objasňovaní závažnej kriminality.
Než pôjdem podrobnejšie k zmenám, tak chcem povedať, že som naozaj veľmi rada, že návrhy týchto zmien vznikli po širokej odbornej diskusii, v rámci ktorej sa nám podarilo nájsť zhodu na mnohých dôležitých opatreniach, a to tak medzi sudcami, prokurátormi, ministerstvom vnútra, ako aj medzi advokátmi. A to považujem naozaj za veľmi kľúčové. A možnože aj po tohtotýždňovej debate, ktorú som tu absolvovala kvôli novele zákona o prokuratúre, musím povedať, že v pracovnej rovine tá komunikácia s Generálnou prokuratúrou a so zástupcami prokuratúry na takýchto predpisoch, ako je novela Trestného poriadku, kontinuálne prebieha a tá spolupráca je úplne štandardná.
K zrýchleniu trestného konania a obmedzeniu obštrukcií sa vyjadrím príkladmi, pretože ide o súbor zmien, ktoré v celej tej celistvosti by mali dosiahnuť zefektívnenie trestného konania. Napr. novela výslovne stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj včasnosť podania žiadosti o jeho ustanovenie. V praxi bude toto ustanovenie znamenať, že súd nebude musieť odročiť pojednávanie napr. kvôli rýchlej zmene advokáta a odvolávaniu na to, že si potrebuje naštudovať spis, keď si obvinený zmenil advokáta napr. deň pred pojednávaním. V záujme zrýchlenia konania sa posúva hranica trestnej sadzby trestných činov pre vykonanie hlavného pojednávania bez prítomnosti obvineného z piatich na desať rokov, čo citeľne rozšíri okruh osôb, na ktoré sa táto možnosť bude môcť vzťahovať. Z ďalších zmien v Trestnom poriadku je potrebné spomenúť napr. zavedenie tzv. fikcie doručenia písomnosti v prípadoch, ak sa zásielka vráti z miesta adresy, ktorú uviedol obžalovaný s tým, že adresát je neznámy. To znamená, ak obžalovaný uvedie do spisu adresu na doručovanie, tak pokiaľ tam si nepreberá zásielky, tak bude platiť fikcia doručovania. Týmto opatrením sa dosiahne zjednodušenie doručovania, ako aj rozšírenie možnosti konania v neprítomnosti, ak je zásielka nepreberaná. Okrem ďalších zmien k zrýchleniu konania prispeje aj možnosť uzavretia dohody o vine a treste priamo v konaní pred súdom na začiatku hlavného pojednávania bez toho, aby sudca musel vec vrátiť prokurátorovi, ale napr. aj možnosť ustanoviť náhradného obhajcu už v prípravnom konaní. Rýchlejšiemu konaniu môže tiež pomôcť aj zrušenie povinného predbežného prerokovania obžaloby na verejnom zasadnutí.
Na pojednávaniach sa ďalej stanovuje možnosť čítania listinných dôkazov len v rozsahu relevantnom pre účely trestného konania.
Chcela by som povedať na záver, že zmeny, ktoré navrhujeme v trestných kódexoch, vnímam ako dôležité pokračovanie v budovaní dôveryhodnosti a efektívnosti justície, v tomto prípade trestnej justície, zrýchlenie trestného konania je podstatným a dôležitým krokom v záujme štátu, v záujme spravodlivosti ako takej a pocitu spravodlivosti, neposlednom rade v záujme poškodeného a nakoniec aj v záujme obvineného, pretože je dôležité, aby všetci sme sa čo najskôr v prípade trestného činu dopracovali ku konečnému rozhodnutiu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celková hodnota eurovalu, ktorá vznikne sčítaním kešovej platby, teda platby v hotovosti, kapitálu na požiadanie a garancií bude 700 mld. eur tak, aby efektívna úverová kapacita bola najmenej 500 mld. eur. A zároveň 80 mld. eur bude zložených v hotovosti.
Čo sa týka distribučného kľúča, bola vyrokovaná zľava, resp. nový kľúč, ktorý znamená zľavu 17 %, teda viac ako šestina, takmer pätina z toho pôvodného kľúča. Čiže ak to prepočítame, tak vlastne to znamená nasledovné úspory.
Čo sa týka kešovej platby, je to úspora 133,6 mil. eur. A zaplatiť by sme v tých štyroch rokoch mali 659 mil. eur. Keby sme brali celú sumu, tých 700 mld. eur, teda celý ten súčet hotovostných platieb kapitálu na zavolanie a garancií, tak potom dosiahnutá úspora tým, že sme vyrokovali lepší kľúč, je 1,169 mld. eur, úspora Slovenskej republiky v súčte týchto vecí. Takže naozaj ide o zásadnú úsporu. A nebolo to jednoduché. Nebolo to jednoduché aj preto, že ostatné, najmä pôvodné členské krajiny eurozóny argumentovali tým, že ten kľúč, ktorý sa použil pri gréckej pôžičke a ktorý sa použil aj pri ochrannom vale, bol predsa dohodnutý predtým. Bol dohodnutý aj Slovenskou republikou, pretože vtedy ho Ján Počiatek a Robert Fico akceptovali. Takže o to ťažšie bolo dosiahnuť túto zmenu. Ale dosiahli sme ju práve preto, že sme na to upozorňovali, že sme argumentovali, že sme predkladali návrhy. Ja som o. i. napísal list predsedovi Eurogroup Jeanovi-Claudovi Junckerovi a všetkým ministrom financií a opakovane sme túto otázku otvárali. Neskôr sme získali aj ďalších spojencov v členských ďalších krajinách, nových krajinách eurozóny, ale aj nečlenských krajinách eurozóny a nakoniec sa podarilo dosiahnuť výraznú zľavu vo výške 17 %. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Štefanec, je zrejmé, že otázka smeruje primárne k striedavej starostlivosti a že je to otázka mimoriadne aktuálna, o čom svedčí aj práve prebiehajúca aktivita Ligy otcov tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je jedným z rezortov, ktorý sa touto problematikou zaoberá. Opatrenia, ktoré realizujeme, sa dajú rozdeliť do dvoch rovín.
V prvom rade je to legislatívna rovina, kde bolo potrebné zareagovať na novelu zákona o rodine, účinnú od 1. júla 2010, ktorou bol do nášho právneho poriadku zavedený inštitút striedavej starostlivosti. Nakoľko systém sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bezprostredne nadväzuje na oblasť rodinného práva, je potrebné urobiť legislatívnu zmenu aj v právnej úprave sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, konkrétne v časti výkonu funkcie kolízneho opatrovníka. Práve včera som uviedol na tejto pôde v prvom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Súčasťou tohto návrhu zákona je v článku VI aj návrh na zmenu a doplnenie zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Navrhujeme o. i., je to bod 1 k § 20 ods. 2, doplnenie súčasnej právnej úpravy výkonu funkcie kolízneho opatrovníka tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, na zisťovanie akých skutočností sa musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka zamerať, a to ako pri zisťovaní rodinných pomerov na účely rozhodnutia súdu, tak pre formulovanie vlastného návrhu v konaní pred súdom. Tu je potrebné zdôrazniť, že kolízny opatrovník zastupuje v postavení účastníka konania v konaní pred súdom dieťaťa nie matku a nie otca, ale samotné dieťa. Konkrétne navrhujeme, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov na účely rozhodnutia súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa zákona o rodine zisťoval informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa. Ďalej sa zisťuje záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, zisťujú sa názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi. A ďalej navrhujeme, aby sa posudzovala aj možnosť osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.
Druhou rovinou je rovina výkonu. Tu veľkú pozornosť o. i. venujeme mediácii ako odbornej metóde na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Podľa právnej úpravy ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zistí, že dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa, potrebujú pomoc z dôvodu, že nie sú schopní riešiť problémy v rodine alebo konflikty v rodine či nie sú schopní prispôsobiť sa novej situácii v rodine vrátane konfliktov spojených s rozchodom rodičov, tak tento orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhne ako súčasť vykonávaných opatrení mediáciu. Táto možnosť tu je už od roku 2009. Avšak kolegovia z úradov práce sociálnych vecí a rodiny nemali akreditovanú odbornú prípravu mediátora. Totižto výkon mediácie si vyžaduje istú odbornú prípravu. Zároveň treba povedať, že externé zabezpečovanie mediácie sa vzhľadom na to, že sa vyžaduje úhrada od klientov v praxi, neosvedčilo. Je preto potrebné zabezpečiť sebestačnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na vykonávanie mediácie. Preto aktuálne prebieha akreditované vzdelávanie zamestnancov, orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Sú tu konkrétne čísla, 36 kolegov prípravu už absolvovalo a ďalších 37 sa vzdelávacej aktivity aktuálne zúčastňuje. V súčasnosti tiež prebiehajú krajské pracovné stretnutia orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sudcov, psychológov a súdnych znalcov z jednotlivých regiónov Slovenska na tému porozchodová starostlivosť pre dieťa, na ktorých si vymieňajú a porovnávajú skúsenosti a riešia problémy v tejto oblasti.
Téma striedavej starostlivosti bude podľa našich informácií aj jednou z hlavných tém pravidelného spoločného pracovného stretnutia zástupcov rezortu spravodlivosti, sudcov a zástupcov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto stretnutie organizuje ministerstvo spravodlivosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku jedná o pomerne aktuálnu tému, je tiež od 1. januára tohto roku zavedený monitoring vývoja situácie. Sledujú sa základné ukazovatele, ktoré budú pravidelne štvrťročne komplexne hodnotené. A zistenia budú využité pri príprave návrhov zmien a doplnení právnej úpravy sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorú plánuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť v roku 2012.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ctená snemovňa, no tieto otázky s týmto wordingom alebo slovnými spojeniami boli používané v tejto snemovni v posledných mesiacoch často. Dokonca boli osobitné rokovania, osobitná schôdza. Pán poslanec, viete, čo sme zastavili? Megakšefty, megakšefty niektorých, niekoho, mecenášov. Môžete sa k tomu hlásiť, ja vám v tom nebránim. A zastavil by som to aj dnes, keby to dnes bolo aktuálne. Na Slovensku sa nedá takto gazdovať, lebo naozaj to bola cesta do neudržateľného stavu alebo, inak vyjadrené, maďarská cesta do Grécka. Poviem príklad, ktorý je zaujímavý a aktuálny, lebo budujeme cestu pod číslom R4. Nazýva sa aj Via Carpatia. Smeruje z Litvy dole do Solúna, do mesta Thessaloníki. Iba Gréci majú vybudovanú svoju časť, my ostatní sa o to snažíme. Momentálne Košice – Milhosť je súčasťou Via Carpatie budovaná ďalej, pôjde aj o obchvat Prešova. Gréci to už majú hotové a štát kolabuje. Toto bol scenár, ktorý som zastavil alebo sme zastavili. Alebo keď chcete, opakujte tieto zvraty aj s vaším pánom predsedom. To, čo sa deje, je nie hľadanie alternatívy, ale rozvíjanie tejto alternatívy. Ak sme začali možno menej, než by sme si želali, tak je to preto, lebo pripraveného toho nebolo dosť, resp. bolo to zdanlivo pripravené, ale v tých balíkoch. Prvý balík napr. ani dodnes by nebol spustený, lebo povolenie na jeden z úsekov spomedzi piatich doteraz Európska komisia nedala. A tým pádom by nebola dala ani financovanie Európska investičná banka. Bolo potrebné vykonať aj revíziu projektov, aj ich prevzatie, a pripraviť dokumentáciu pre ponuky, čo sa teraz deje a postupne prebieha. V tomto čase už prebiehajú súťaže na dva úseky, pri Levoči, teda Jablonov – Jánovce, v priebehu nasledujúcich týždňov príde do súťaže ďalší úsek pri Prešove a následne ďalšie úseky na diaľnici D1.
Vyjadrím sa však k výstavbe. My sme od volieb dali do výstavby plný profil na juh od Košíc, smerom na maďarské hranice, Košice – Milhosť, kde po prvýkrát vyhrala najlacnejšia ponuka zo súťaže, a nie tie predražené. Začali sme v novembri výstavbu druhého profilu alebo ľavej strany diaľnice D1 pri Studenci na Spiši, kde sme znížili predtým podpísanú cenu o 10 %. To znamená viac než 3 mil. eur. Je to na krátky úsek, vyše 5 kilometrov, ale aj to sú cenné a významné peniaze. Opravili sme viaceré úseky, napr. pri Svidníku, ale aj ten pri Studenci na pravej strane, ktorý bol najrýchlejšie otvorený, aj najrýchlejšie zavretý, na Slovensku.
Takže keď porovnávame realitu. Tak za tejto vlády sme za pol roka, pán poslanec, za pol roka, zahájili výstavbu vo väčšom rozsahu než vy za jeden a pol roka, za pol roka vo väčšom rozsahu než vy za jeden a pol roka. Pán Choma, nie slová, ale skutky rozhodujú. A dajte nám aj čas, aby sme porovnávali väčšie obdobia, než je obdobie pol roka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím na začiatok povedať, že pán kolega Čaplovič ma toľkokrát citoval, že niektorí si už možno mysleli, že som prestúpil k SMER-u. Ja viem, že by to bola bomba, ale vo svojom vystúpení, ako to ukážem, to predsa len tak nie je.
Hlavný dialóg sa tu rozbiehal stále o tom, že kto zaviedol spoplatnenie. No ja vôbec nemienim prevracať históriu. A nemienim hovoriť, že som nechcel dať čiastočné spoplatnenie maximálne do 20 % nákladov, tak to bolo v zákone, s kompenzáciami, ktoré boli sociálne štipendiá, prospechové štipendiá, štátom garantované nízko úročené pôžičky, ktoré, keď by bol niekto chudobný celý život, tak ani by nemusel splatiť. Takto to bolo nastavené. A myslím, že to život ukázal, že to nebolo zle nastavené. Ale vec je, že keď Ústavný súd 26. mája rozhodol, tak ako rozhodol, že pozastavil tie jednotlivé články a ten jeden, ktorý sa týka práve platenia externých študentov, tak vlastne situácia, ktorá zostala, je taká, že zostalo spoplatnenie externého štúdia. Preto nedá mi trošku takisto nepoužiť bonmot, ak ste hovorili, že chceme to spoplatniť. Tak musím povedať, že vy ste to urobili.
A druhá vec je, a to by som rád predsa len povedal, pretože stretol som sa s novinármi, ktorí sa na viaceré veci pýtali, a musím povedať, že kolega exminister Mikolaj dokáže veci tak povedať, že ich naozaj zmätie. A to predsa nie je tak, ako to zaznelo, ako mi hovorili. Teda reprodukujem to, čo som počul a na čo sa ma pýtali, že však vysoké školy podľa toho zákona, podľa tej tvojej novely nemusia vyberať poplatky. Veď nikto im to neprikazuje v zákone. No tak to je taká argumentácia, ako keď pôjdeš ráno, predpokladám, ako vzorný manžel na nákup, rožky čerstvé a tak ďalej a tiež v obchode nemusia pýtať od teba peniaze. Nikto to nemusí zobrať, ale majú to uzákonené a jednoducho o tom to je. Nikdy v zákone nikto nehovoril, že musia vysoké školy vyberať poplatky. Nikde to tak nebolo. A to sa tak ani nerobí. Akurát v zákone bolo povedané, že sa nevyberá to, že sa im v tom zatiaľ bránilo. Tak len touto tvojou novelou sa to zaviedlo.
A k tomu, kde som ja mal výhrady, a to veľké výhrady, že to bolo nespravodlivé, však mohol by som citovať, nespravodlivé voči mnohým a hlavne nespravodlivé v tom, že tí chudobní sa ocitli často, aj keď boli talentovaní, v situácii, že na niektoré študijné odbory, ktoré sú lukratívne, nechcem povedať, že je to zamestnaním, že potom veľa zarábajú, to nemusí byť len to, ale spoločensky lukratívne, farmácia, medicína, architektúra a z vysokej školy dopravy a spojov, terajšej Žilinskej univerzity pilotný smer ap., tak podľa týchto poplatkov nemali tú šancu, pretože tam boli povolenia hraníc, stotisícročne ročne, pol milióna minimálne za štúdium len na poplatkoch. Kto z chudobných by si to mohol dovoliť? Touto úpravou sa zaviedla podľa mňa vtedy veľká nespravodlivosť. Ústavný súd, chvalabohu, rozhodol, ako rozhodol.
Ale teraz, prečo ja som sa tak usiloval o túto novelu, a to pomerne rýchlo.
No to, čo pokladám za dôležité, ak už sú tam zavedené tie externé poplatky, lebo môžete povedať, že však ich zrušte, zákonnú novelu dáme a tak ďalej, no tak ich zrušme, keď dnes to znamená okolo 20 mil. až 25 mil. eur, to znamená, že minimálne okolo 600 mil. korún, ktoré dnes majú vysoké školy v príjmoch z tohto, kto im nahradí, pýtam sa, znamenalo by to len to, že by si to nahrádzali s veľkou pravdepodobnosťou v ešte väčšej miere tými škaredými, hnusnými, neviem to inak nazvať, a darebnými spôsobmi vyberania poplatkov cez rôzne inštitúcie, cez rôzne darovacie zmluvy, nechutné darovacie zmluvy a podobným spôsobom, no tak to hádam nikto z nás nechce, ja nepodozrievam, že to by niekto chcel aj zo súčasnej opozície, to, si myslím, nik nechce, za kľúčové v tejto úprave, je to, čo tu je urobené po dohode s ministerstvom, že ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť sumu maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanoví ministerstvo opatrením. Čiže to je legislatívny krok.
A ďalej, maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov. Ja si myslím, že toto je kľúčové, aby sa nestalo, ja nechcem povedať, že všetky vysoké školy to urobia, ale viete za tie roky, čo sa všetko dialo na vysokých školách, že by sa zase, keby toto tu nebolo, niekde stalo naozaj, poviem neuveriteľné, bezbrehé obohacovanie sa niektorých.
Takže toto pokladám za kľúčové. A preto si myslím, že to bolo dôležité čím prv. Žiaľbohu, to nie je včas už teraz. Podľa mňa to nie je včas, pretože vieme dobre, že prijímacie konanie keď sa koná, musia byť vopred stanovené podmienky. A súčasťou je tu aj výška poplatku. A akademický rok, ktorý teraz nasleduje, 2011/2012, to už dobre nechytí. No ale, žiaľbohu, ten legislatívny proces bol predsa len trochu dlhší, ako je to štandardne.
Čiže to je k tejto veci, nechcem sa ďalej o nej rozširovať.
Druhá vec je, ktorú pokladám za dôležitú, povedať, v tých zmenách, ktoré sme tam doplnili. A nevidím tu kolegu Kolesíka, lebo mal nejaké výhrady. No ale poviem, ja to rešpektujem. A som mu aj vtedy povedal, že to, čo navrhuje, pokladám za rozumné a že v tej veľkej novele vysokoškolského zákona by sme to urobili. Ale toto je akútna záležitosť. Stala sa chyba, niekde sa stala chyba. A jednoducho SANET sme krvopotne budovali. Budovali sme to z peňazí rezortu školstva. Nikdy to nebol bohatý rezort. On mal veľa hladných krkov. Možnože sa z vás niekomu zdá, že má veľký rozpočet. Ale na tie krky to je veľmi málo často. Ale po 50 mil., 100 mil. korún vtedy, 2 mil., 3 mil., 4 mil. eur ročne sme dávali na SANET. A vybudovala sa sieť, ktorá nie na Slovensku bola hodnotená. Akademická sieť SANET bola hodnotená ako jedna z desiatich najlepších akademických sietí na svete, a to sieť, ktorá bola budovaná už vtedy na nasvietených optokábloch. Nemá žiadne problémy s prenosovou rýchlosťou. Viete čo? Poviem, že je to sieť, kde poplatky, ktoré za to platia tí, ktorí sú do toho zapojení, sú desaťnásobne menšie ako tie, ktoré platia a platíme cez iné oficiálne inštitúcie, podniky, nechcem ich menovať tuná. Takže to nie je žiaden podnik, ktorý by bol takpovediac podnik na nejaký tunel peňazí. SANET bola založená na základe občianskeho združenia nadšencov, naozaj nadšencov, ako sú prof. Horváth a aj niektorí ďalší. A tento SANET by sa inak ocitol v situácii, že by nemohol dostať dotáciu priamo, musel by dostať financie iným spôsobom. Mohlo by sa nám stať, že v apríli jednoducho prestane fungovať, vypne. A to je celouniverzitný sektor. To znamená všetky vysoké školy, verejné určite. To je ministerstvo. To sú, prosím vás, stovky už dneska základných škôl. To sú dneska mestá, ktoré sú na to napojené. A tento SANET, myslím si, je vec, kde by bolo treba, aby nemala problémy, nič viac, nič menej. O tejto zmene je tam navyše doložené, o ktorej sme sa tu bavili. A si myslím, že je naozaj urgentné, aby sme to urobili. Nakoniec, takto dotácie dostávajú, viete, všetci športovci a podobne. A SANET tieto veci si zaslúži, celkom iste, aj svojou minulosťou. Čiže to je druhá poznámka.
Tretia poznámka je k tým štipendiám, ktoré sú tam. No ja už nebudem hovoriť, pretože kolega Beblavý sa k tomu vyjadril. A istým spôsobom pochválil, že to existuje. Ja pokladám za dôležité a pre mňa je uspokojujúce to, že keď niečo prežilo už niekoľko vlád a že to funguje ďalej, tie motivačné štipendiá majú svoj zmysel. A nemám s tým problém, že ich budú dostávať aj externisti, pokiaľ budú dosahovať dobré výsledky. (Ruch v sále.) Ja viem, že krútiš hlavou. S týmto, či externé štúdium rovnocenné je alebo nie je, no mám dlhodobo problém. Ja si myslím, že to tak nie je. A nie je ani tak dôležitá tá forma, ale ten spôsob, čo sa tam deje, koľko je tam kontaktnej výučby. Externé štúdium dnes na Slovensku je niečo unikátne, externé inde je tzv. čiastočný študent, part-time, že si postupne zapíše tento študent normálnym spôsobom všetko ostatné ako denný študent, akurát si to nerozloží na 5 rokov, povedzme, ale na 7 či 8 rokov, ale všetko normálne absolvuje. V tom je rozdiel. A v tomto externé štúdium dneska je na Slovensku, vnímam, veľký problém, ale dobre, nech aj oni to dostanú.
Čo pokladám za dôležité v tejto veci? Aby ministerstvo následne potom urobilo usmernenie. Však to môže robiť, pretože ono vlastne robí dotačné zmluvy, istým spôsobom znovu s vysokou školou, o tom, akým spôsobom tie peniaze na čo použije vysoká škola. A to usmernenie musí byť také, aby tie čiastky išli podľa študijných programov. No, viete, keď to bude len podľa výsledkov A, B ap., ohodnotenia tých študentov, tak na jednej vysokej škole, konkrétne na fakulte, sa stane s veľkou pravdepodobnosťou, že tam majú študentov, na takej pôsobil som aj ja a som tam materský pracovník, informatikov, kde je to mimoriadne náročné štúdium, nie veľké, a potom sú tam študujúci, poviem to tak, aby som sa nedotkol niektorého študijného programu, verbálne disciplíny študujúci. A určite by to skončilo inak tak s veľkou pravdepodobnosťou, že tie verbálne disciplíny by získali len tí študenti, v podstate to ohodnotenie. To by neplnilo tú funkciu. Tá funkcia je, aby to študenta motivovalo dosahovať výsledky, aby to nebolo len o tom, že áno, s odretými ušami skončil štúdium, ale skončil ho, že však to nie je podstatné. Žiaľbohu, často to takto funguje. A motivačné štipendium v tomto smere, myslím si, svoj účel plní a musí byť takto nastavené. To ja očakávam od ministerstva školstva, že toto urobí. A budem to sledovať.
Čiže to sú moje vyjadrenia k rozprave.
Na záver ja som pokladal aj za povinnosť, aby som sa k celej veci vyjadril, pretože podľa legislatívnych pravidiel pokiaľ sa dejú zmeny v novele zákona, týkajú sa iných paragrafov ako predkladateľom otvorených, tak to má byť so súhlasom predkladateľov. A teda tuná deklarujem, že všetky tieto návrhy sú so súhlasom predkladateľov, prekonzultované s tými, ktorí to položili. A je to po dohode a na základe konzultácií s ministerstvom školstva. Čiže všetky tieto zmeny odobrujem ako jeden z predkladateľov. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)