16. schôdza

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vitteková, naozaj som neporozumela vašej pripomienke. Znamená to, že neziskové organizácie sú akýmsi zlom? To, že niekto zneužíva zákon, nie je chybou zákona, ale toho, kto ho zneužíva. A v žiadnom prípade žiadna z tých predchádzajúcich vlád, teda vlád Mikuláša Dzurindu žiadne takéto neziskové organizácie nezakladala.
Pán kolega Čaplovič, je veľmi pekné hovoriť populárne vety, ale sám dobre viete, že je pravda, ako som to predniesla aj v mojom vystúpení, že to štúdium by jednoducho zadarmo nebolo. Takže niet k tomu čo dodať. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, téma spoplatnenia vysokoškolského štúdia sa ako úvaha, ako polorealita, ako ilegálna realita, ako čiastočne riešená realita tiahne dejinami vysokoškolského vzdelávania od pádu totality. V predchádzajúcej debate zazneli rôzne obvinenia na adresu ministra, ktorý vraj púšťa šplechy a dláždi cestu k plošnému zavedeniu spoplatnenia. Znova zdôrazňujem, že si sotva viem predstaviť situáciu, že by uchádzač o titul stomatológa, teda doktora dentálnych vied, mal platiť skutočné náklady na štúdium, ktoré obnášajú zhruba 200 000 bývalých Sk ročne. Iste by sa v drvivej väčšine, ak nie v každom jednalo len o spríspevkovanie, ktoré by podľa mňa bolo spravodlivým vyjadrením faktu, že záujem na vzdelanej spoločnosti má spoločnosť ako taká, ale zároveň na tom má, verme tomu, tiež záujem ten, ktorý sa o takto spotrebované peniaze daňových poplatníkov uchádza. A tu sa dostávame k tomu, že snemovňa má tvoriť zákony, ktoré, pokiaľ ide o ekonomické fakty, majú byť zákonmi umožňujúcimi urobiť tak s pocitom dobrého hospodára.
A tu sa dostávame k jednému bodu, ktorý v tejto diskusii opakovane zaznel, potrebe zabezpečiť každému občanovi tejto republiky jedno bezplatné vysokoškolské štúdium za života. Možno je to nepopulárne, možno to nevzbudí sympatie a možno som staromilský a konzervatívny, také slovo je i v názve mojej strany. Ale domnievam sa, že vysokoškolské vzdelávanie nie je o pokuse, že to skúsim a uvidíme, ale je to vzdelávanie výberové. Tak ako nemôže existovať občianske právo hrať za národné mužstvo futbal u každého aspoň raz v živote aspoň jeden polčas, tak sa domnievam, nemôže existovať celkom zodpovednému hospodárovi ťažko pochopiteľné právo zaručiť každému bezplatne jedno štúdium. Chcem povedať, že dnes existuje príklad, keď sa neumožní každému uchádzačovi jedno štúdium. A, samozrejme, tých príkladov je viacej, pretože numerus clausus tu reálne je. Je možno veľmi veľa, vieme o tom štatisticky, uchádzačov o štúdium na policajnej akadémii. Tie čísla sú tam výrazne prevyšujúce možnosti a kapacity tejto inštitúcie. Ale tam s tými peniazmi nakladá štát. Je to jeho akadémia. A celkom briskne limituje počet tých, ktorým túto slobodu umožní. Domnievam sa, že keďže v každom podporovaní vysokoškolského vzdelávania sa jedná o peniaze daňových poplatníkov, majú byť tieto vynaložené, ešte raz hovorím, s pocitom dobrého hospodára. A my sme vo výbore nedávno dostali štatistické výsledky, ktoré sa venovali, myslím, dvom univerzitám na Slovensku a počtu ich nezamestnaných absolventov. Musím povedať, že je desivý pocit, že peniaze daňových poplatníkov odišli na využitie tohto práva, keď 20, 18 či 26 % absolventov je po roku nezamestnaných. Samozrejme, už vo faktickej poznámke som hovoril o slobode voľby. Som skutočne zástancom toho, že si mladý človek, alebo ktokoľvek, môže zvoliť, že chce študovať. Ale domnievam sa, že i míňanie peňazí daňových poplatníkov na túto slobodu by malo mať svoje limity. A vysoké školy, a hovoríme teraz o vrcholných vysokých školách, sú takými, to je Harvard, MIT, Oxford, Cambridge a Eidgenossische Technische Hochschule v Zürichu, ktoré nie sú vynikajúce len tým, že majú vynikajúci pedagogický zbor, že tam učia laureáti Nobelovej ceny. Sú vynikajúce, a to vždy musíme povedať, tiež tým, že majú vynikajúcich študentov. Veľký Harvard má možno niečo nad tretinu študentov ako Univerzita Komenského, ale tí študenti predstavujú absolútny výkvet mladých mozgov nielen v Spojených štátoch. To môže robiť univerzitu veľmi dobrou. A plošné bezplatné vzdelávanie, to som už kedysi, tobôž pri prepočte na hlavu platby z peňazí daňových poplatníkov na študenta, spomenul, je vlastne tou cestou toho rovnomerného sypania v hydinárni. A ja sa znova domnievam, že je síce sloboda voľby študenta, ale na druhej strane, a štát nemá zasahovať do jeho slobody voľby, ale on by mal i cestou príspevku svojho na svoje vlastné štúdium niesť akýmsi spôsobom spoluzodpovednosť, že peniaze daňových poplatníkov, ktoré budú zrejme tvoriť ďaleko väčšiu časť sumy potrebnej na jeho štúdium, budú využívané rozumne. A domnievam sa, že jednou z ciest k tomu je práve tu ako šplech označené podľa mňa i z hľadiska ústavnej rovnosti férové spríspevkovanie štúdia na vysokých školách ako takého. Viem, že sa okamžite vynoria hlasy, že géniovia ostanú na polceste. K tomu hovorím jedno. Tak ako štát limituje počet študujúcich na policajnej akadémii, na vojenských školách, proste, tam, kde má priamu ingerenciu, považujem za absolútne primerané, aby sa štát rozhodol, koľko potrebuje, s tým, že nieže im to prikazuje a nanúti, ale že sa rozhodne podporiť študentov v jednotlivých oblastiach. Samozrejme, musí zostať absolútna sloboda voľby, aby u nás japonistiku študovalo i viacej ľudí, ako vyráta múdry štát, že japonistov potrebuje. Ale je absolútne rozumné, aby sa štát rozhodol podporovať ďaleko lepšie než plošným sypaním práve tých, ktorí sú očividne najlepší a ktorí predstavujú jeho reálnu budúcnosť ďaleko viac ako tí, ktorí si na školách rôznej úrovne získavajú rôznymi spôsobmi rôzne tituly. Domnievam sa teda, že akokoľvek sa to označuje za šplech, že konečné férové riešenie je práve toto.
A pokiaľ ide o niektoré prvky v tom, čo je predložené, domnievam sa teda, že ak sa necháva aj študentom denného, aj študentom externého štúdia ako podpora ich motivácie – tým 10 % najlepším – finančná podpora z peňazí daňových poplatníkov, považujem za veľmi cenné, že v pozmeňujúcom návrhu je uvedené, že to závisí od rozhodnutia vysokej školy. Prečo to hovorím? Pretože existujú ako na stredných školách, tak i na vysokých študenti, ktorí sú vynikajúci, ktorí prechádzajú drvivo ťažkým štúdiom, a študenti, ktorí i vtedy, keď majú B-čka, predstavujú vážnu vrstvu budúcej elity vo svojom odbore. Existujú, samozrejme, nebudeme si klamať, i ľahšie školy, i také, kde sú takí, ktorí môžu mať, ak sa neflákajú, Á-čka od vrchu dole. I také sú. Ako promótor univerzity na 200 promóciách za 8 rokov som zažil promócie, kde celý vrchný rad diplomov bol v tej univerzitnej, mojej, fialovočervenej farbe. A pod ním boli "obyčajné" "modré" diplomy. Samozrejme, často na fakultách, ktoré sú pýchou Univerzity Komenského, na tých fakultách, ktoré nám môže závidieť Európa, bol počet tých "červených" diplomov oveľa menší. Prečo? Lebo je to veľmi ťažké štúdium. A považujem za absolútne férové a primerané, aby vysoká škola, a verme, že tak urobí, dobre uvažujúc ako dobrý hospodár o podpore a peniazoch daňového poplatníka, skutočne podporovala tých najlepších, ktorí študujú to najnáročnejšie a v rámci toho dosahujú veľmi dobré výsledky, pretože ak sa bude sypať po fakultách 10 %, tak je to opäť, žiaľbohu, skĺznutie do princípu hydinárne.
A ešte raz. Samozrejme, je svätým právom kohokoľvek chcieť študovať, ale povedzme si otvorene, kým náš trh zatiaľ, aj keď, chvalabohu, prvé lastovičky sú už tu, sa nie veľmi zaujíma o to, z akej univerzity, z akej fakulty pochádza diplom, verím tomu, že sa to zmení a že to bude tak, ako je to dnes v Amerike alebo v Japonsku, tak zatiaľ aspoň štát, ktorý má k dispozícii Akreditačnú komisiu, ktorý môže vyhodnocovať úroveň svojich verejných univerzít, bude bedliť na to, aby sa i tieto peniaze rozdeľovali nie hydinárskym princípom, ale aby ich dostávali tí, čo niečo obetujú, tí, ktorí do toho vkladajú viac ako povinné odchodenie si, lebo len tí budú soľou zeme. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Osuský, ja by som iba jednej veci sa chcel chytiť. Chcel by som vás poprosiť, aby ste nepodliehali takému určitému klamu, ktorému som podľahol, priznám sa, aj ja, keď som videl ten rebríček hodnotenia vysokých škôl podľa percenta úspešnosti absolventov na trhu práce. Naozaj si pri tomto rebríčku treba zároveň aj uvedomiť, kde ktorá vysoká škola sa nachádza. A je veľmi veľký rozdiel, ak napr. vysoká škola v Prešove, kde je nezamestnanosť päť-šesť razy vyššia ako v Bratislave, má aj výrazne vyššie percento neúspešných absolventov na trhu práce.

Vážený pán kolega, ak hovoríte, že vaším cieľom je plošné zavedenie spoplatnenia celého vysokého školstva, tak si musíte uvedomiť aj to B, čo to môže spôsobiť. No môže to spôsobiť to, že naozaj žiaci, mladí ľudia, ktorí sú schopní absolvovať vysokú školu, vzhľadom na to, že nie sú schopní si zabezpečiť finančné prostriedky, tak sa k tomuto vzdelaniu nedostanú. A to je najhoršie, čo môže byť. Pokiaľ sa toto neodstráni, tak nemôžeme si dovoliť spoplatniť školstvo, pretože inak narobíme také škody, ktoré tu nikto nedá dohromady.
Hovoríte o férovosti. Ja sa vás chce opýtať, čo je férové na tom, že na jednej univerzite, na jednej fakulte, na jednom študijnom odbore, na jednom študijnom programe jeden študent bude platiť a druhý študent platiť nebude za ten istý obsah, za tú istú úroveň prednášok. Čo je na tom korektné? Čo je na tom spravodlivé? Takže nie je to spravodlivé a zavádzame diskrimináciu. A to 10 % prospechových štipendií nevyrieši. Čo tých 90 %? Prospechové štipendiá aj dnes si predsa alokovali jednotlivé vysoké školy. To je na úrovni vysokých škôl. Ale ak teraz rozširujeme aj túto možnosť na externé štúdium, tak povedzme, že nech je to tých 10 % ako-tak, pretože nepokryje celé štipendium celé náklady, čo tých 90 %? Hovorí sa, že áno, že keď sa spoplatní, že musí byť vyššia kvalita. Externé štúdium má vyššiu kvalitu? Toto rozhodnutie zabezpečí vyššiu kvalitu externého štúdia? A vyhovárate sa na to, že Ústavný súd toto zakázal. To nie je pravda. Ústavný súd nepovedal, že externé štúdium nesmie byť dotované štátom. To nepovedal. Čiže podľa mňa ide jednoducho o zneužitie rozhodnutia Ústavného súdu. A tých 10 % považujem za P. R. riešenie, ktoré nerieši podstatu problému.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Osuský, vždy ma mierne zamrazí, keď počujem slovné spojenie konečné riešenie. Vy ste jasne prezentovali, že konečným riešením tejto vlády je plošné spoplatnenie nielen externého štúdia, ale aj štúdia denného. Dovoľte mi uviesť taký citát z programového vyhlásenia, za ktoré ste hlasovali: „Za hlavný princíp vzdelávacej politiky vláda Slovenskej republiky považuje rovnosť šancí pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na sociálnu situáciu, región či etnicitu.“ Toto je tá rovnosť šancí? Presne ako povedal pán kolega Mikolaj, týmto spoplatnením priamo zamedzíte rovnosti šancí. To je konečné riešenie tejto vlády, spoplatniť denné i externé vysokoškolské štúdium a podliehať tej téze, že spoplatnením sa zvýši kvalita. Viete, čo sa zvýši spoplatnením, pán kolega? Nekvalita. ((Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Reagujem na pána poslanca Osuského ohľadom toho jeho návrhu na konečný cieľ. Nebudem to nazývať konečným riešením, lebo to slovíčko malo v histórii iný význam. My ho poznáme. Viete, mňa len prekvapuje to, že všetci tí, čo tu sedíme v parlamente, sme absolvovali vysokú školu bezplatne v Slovenskej republike, všetci. Samozrejme, mnohí si urobili ešte postgraduály vonku v zahraničí alebo štúdium na druhej vysokej škole, ale to už je vecou, samozrejme, ich rozhodnutia, a teraz tuná rozhodujeme do budúcnosti o mladej generácii, či spoplatniť alebo nespoplatniť vysokoškolské štúdium. Čiže, znovu opakujem, som proti spoplatneniu. Treba nájsť iné cesty a treba skvalitniť naše vysoké školstvo a najmä vedu na vysokých školách, aby sa skutočne vysoké školy mohli popýšiť vedeckými konkrétnymi výsledkami a zapojením študentov do vedeckej oblasti. A napokon, viete, mal som možnosť sa stretnúť aj s absolventmi Harvardu v Spojených štátoch amerických a musím povedať, že kým oni nevedeli o Európe takmer nič, ja som vedel o Amerike ďaleko viac. A vy to iste poznáte, keď sa takto stretávate v zahraničí. Jediný handicap som mal v tom, že ja som Európan a oni sú Američania. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Znova a znova tu zaznieva, že zavádzame niečo, čo tu nebolo takmer a čo neexistuje. Je zvláštne, že sa nehlásite ozaj všetci k tomu tí, ktorí ste teraz hovorili, pán kolega Mikolaj a pán kolega Čaplovič, že ste to boli vy, keď už nehovoríme, že ste priam dláždili cestu, tak to, čo ste vykonali, boli veľmi dobré terénne práce pre tento stav. A musím povedať, že ani by som vám to v zásade, v duchu toho, o čo som hovoril, nemal za zlé, len vy sa od toho teraz dištancujete. A v tom je kus pravdy kolegu Matoviča.
A pokiaľ ide o to riešenie tejto otázky, chcem povedať jedno, toto nie je riešenie tejto vlády. V tomto parlamente hovorím za seba. Programové vyhlásenie nič takéto nehovorí. Ja som o tom hovoril ako o vyriešení, ktoré je férové a spravodlivé pre všetkých.
A nebolo by to tak, že niekto by platil a niekto by neplatil, pretože tí, ktorí by študovali vynikajúcim spôsobom, by boli celkom oprávnene podporovaní ešte vo väčšej miere z peňazí daňových poplatníkov ako tí ostatní, lebo ani tí všetci ostatní by si neplatili kompletné náklady na štúdium, to som predoslal, tak mi nepodsúvajte opak.
Ešte raz, tí, ktorých vyštudovanie je vďaka ich kvalite výrazne záujmom tejto spoločnosti, by mali evidentnú podporu od tejto spoločnosti, tí ostatní, ktorých osobným záujmom je mať vzdelanie a mať lepšie spoločenské postavenie a lepšie ekonomické zabezpečenie, by sa na dosiahnutí tohto cieľa podieľali.
Ešte raz hovorím, je to názor poslanca Petra Osuského. Nehovorím za vládu, hovorím za seba a domnievam sa, že to, čo hovorím, je správne.

Chcel by som nadviazať v duchu, ako včera vy, pán predseda, ste tu viedli diskusiu, podľa mňa mimo pravidiel uvedených v rokovacom poriadku, s pánom poslancom Čížom. Tá diskusia trvala asi päť minút a nikde v rokovacom poriadku nie je podchytené, že takáto diskusia so zapnutými mikrofónmi v tejto sále môže zaznieť. Preto v tejto súvislosti, ja som vás včera na to neupozornil a toleroval som to, v tejto súvislosti ma mrzí váš dnešný postoj ku mne, kedy ste po vyslovení polovičky vety mňa odsúdili a automaticky ste povedali, že nereagujem na predrečníka. Reagoval som na predrečníčku pani poslankyňu Rosovú a máte možnosť si to pozrieť v prepise. Ďakujem za pochopenie a do budúcna ten procedurálny návrh je taký, že chcel by som vedieť, kto tu má dodržiavať rokovací poriadok, či iba poslanci alebo aj pán predseda.

Ďakujem pekne. Ja, ak dovolíte, sa v rámci rozpravy vyjadrím, lebo potrebujem aj jeden návrh podať. A potom už, samozrejme, nebudem vystupovať v záverečnom slove, aby som nezdržiaval. Takže dovoľte mi len najprv teda podať ten samotný návrh ako spravodajcu. Keďže pozmeňujúce návrhy podané pánom poslancom Poliačikom sa prekrývajú s bodmi 4 a 5 v spoločnej správe výborov, tak je nevyhnutné navrhnúť, aby sa o týchto bodoch 4 a 5 hlasovalo osobitne, aby teda nedošlo ku kolízii.
No a dovoľte mi, keď už mám slovo, povedať len jednu vec, lebo pán minister Jurzyca aj pán exminister Fronc boli a sú asi príliš skromní a, povedal by som, politicky, no v prípade pána Fronca to nemôžem povedať, neskúsení. Ale možno charakterní je to správne slovo. A nepovedali tu niektoré veci, ktoré by mali zaznieť, pretože stokrát opakovaná lož sa naozaj nemôže stať pravdou, minimálne nie v tejto snemovni. Takže dovoľte mi citovať veľkého mysliteľa a člena tejto snemovne pána predsedu Fica, ktorý sa v inej súvislosti spýtal, citoval, myslím, že to bolo včera, že ak niečo vyzerá ako kačka, kváka to ako kačka, kráča to ako kačka, či to je kačka. A on povedal, že je to kačka. Tak dovoľte mi položiť trošku zložitejšie otázku, že ak niečo na dve tretiny až tri štvrtiny vyzerá ako kačka, kráča ako kačka a kváka ako kačka, či to je kačka alebo či to je Miss Universe, lebo zástupcovia strany SMER sa dnes tvária, že je to Miss Universe, teda bezplatné školstvo. Ale oni zaviedli to, že dve tretiny až tri štvrtiny externých študentov platia za externé štúdium. Ale dnes sa tvária úplne, úplne inak. Tento fakt sa dá všelijako zahmliť, ale z kačky Miss Universe tým, že jej prilepím dlhšie nohy, nespravím. To, čo robí táto koalícia, je, že zavádza spoplatnenie pre približne 20 % externých študentov. To je zhruba o niečo menej ako tretina, ktorá dnes neplatí, mínus tých 10 %, ktorá nebude platiť do veľkej miery školné na základe prospechových štipendií. Takže keď by sme chceli byť korektní, mali by sme povedať to, že toto je zákon o spoplatnení pätiny externého štúdia a ten váš zákon by sme mali spätne nazvať zákon o spoplatnení dvoch tretín externého štúdia. Potom by to bolo naozaj férové. Ale keďže asi sme príliš korektní, tak sme tam tieto nálepky nedali.
A druhý bod, ktorý si dovolím povedať, je, že keď tu niekto opäť hovorí o prístupnosti vysokoškolského štúdia, tak dovolím si povedať, že motivačné štipendiá zaviedol pán minister Fronc a sociálne štipendiá v dnešnej, pomerne štedrej výške tiež zaviedol pán minister Fronc v rámci druhej Dzurindovej vlády. Pán minister Mikolaj ani pán podpredseda vlády nezaviedli žiadne opatrenie výrazne zvyšujúce prístupnosť vysokoškolského štúdia pre akúkoľvek skupinu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Takže ja by som naozaj poprosil všetkých, čo tu sedia, aby aspoň trochu sa držali faktov, aj keď sa im to nehodí. Ďakujem pekne.