16. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Maďarič, opäť ste nesklamali vo svojom vystúpení a zaujala ma vaša poznámka v súvislosti s Lisabonskou zmluvou. Áno, je to pravda, že mediálny zákon - tlačový zákon bol spojený s Lisabonskou zmluvou v minulom volebnom období a bol právom s ňou spojený. Chcem vám pripomenúť, že uplatnenie Lisabonskej zmluvy na Slovensku ešte v praxi stále nie je realizované v našom právnom poriadku a je to práve vaša strana, ktorá sa hrdila tým, že ju presadzuje. Tak je to vaša strana, ktorá v súčasnosti blokuje realizáciu Lisabonskej zmluvy v praxi. Takže na jednej strane hovoríte, a to je podobné, tak ako s tlačovým zákonom, že chcete niečo urobiť, ale na druhej strane v realite robíte úplne niečo iné. Pán poslanec, je to falošné a je to pokrytecké. Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Kolega Maďarič, tretí sektor a médiá by mali byť strážnymi psami demokracie, ale strážny pes na to, aby mohol strážiť, potrebuje zuby a potrebuje hlas. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí pod hrozbou, že im zoberieme žrádlo a budú existenčne ohrození, sa boja štekať. Nepotrebujeme strážnych psov, ktorí si musia trikrát rozmyslieť, či na niekoho zavrčia, pretože budú musieť obrovský priestor svojej vlastnej existencie venovať tomu, aby potom takéto zavrčanie museli kvôli vášmu zákonu naprávať. My potrebujeme strážneho psa, ktorý každého meria rovnakým metrom a politikovi nič nedaruje presne tak, ako v tej politickej nadpráci médiá nedarovali napríklad našej strane Hájekovcov a Liberálny dom. Takže, toľko k politickej nadpráci mediálnych kolegov.

Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Maďarič, spomínali ste, že týmto zákonom, resp. týmto návrhom zákona koalícia spláca akýsi dlh médiám. Ja mám pocit, že návrh zákona predkladá minister kultúry Daniel Krajcer a ja sa pýtam, súčasťou akej predchádzajúcej koalície, kedy bol a aký dlh potrebuje komu splatiť, lebo mňa by to celkom zaujímalo.
Ďalej tu padla myšlienka, že poslanci a verejní činitelia sú ponižovaní tým, že ako argument, prečo sa obmedzuje ich právo na odpoveď je, že majú dostatočný mediálny priestor. Ja si myslím, že toto je absolútne logický, transparentný a rozumný dôvod na to, pretože verejní činitelia pokiaľ sa rozhodnú ísť do politiky a rozhodnú sa týmto spôsobom zmeniť svoj život, musia predpokladať a vedieť, že budú vystavení medializácii, že budú o nich písať, že to bude aj zásah do ich fungovania. Čiže ja si myslím, že je absolútne v poriadku, že tento priestor majú obmedzený voči fyzickým osobám, súkromným osobám, ktoré ten priestor samozrejme na odpoveď majú. Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem plne podporiť, to čo hovoril exminister kultúry Maďarič a dokonca by som začal tam, kde on skončil. Som o tom presvedčený, že niektorí predstavitelia ministerstva kultúry, niektoré generálne riaditeľky nás budú presne tak isto horlivo presviedčať o tejto novele zákona, ktorú predkladá súčasné ministerstvo kultúry ako nás horlivo presviedčali za bývalého ministra, že čo všetko teda treba prijať, aké je to veľmi nutné, zásadné a neviem ešte aké. Takže o tejto horlivosti som skutočne presvedčený.
No, aby som sa vrátil k tomu zákonu v súvislosti s tým, čo aj hovoril pán exminister kultúry Maďarič, pán minister mne vadí v rámci tohto, keď nehovoríme o konkrétnych veciach, jedna úplne triviálna záležitosť. Predsa pred platnosťou tohto zákona, vtedy vo veľmi takom búrlivom období a po ňom sme si povedali, že po čase vyhodnotíme z hľadiska vydavateľov, z hľadiska novinárov, z hľadiska všetkých tých, ktorých sa to týka, fungovanie tohto zákona a myslím si, že naozaj mala, či už na pôde syndikátu alebo na pôde ministerstva kultúry prebehnúť jedna normálna konferencia o tomto návrhu, kde by sme si povedali, čo všetko je za, čo všetko vyšlo eventuálne nevyšlo a na základe toho ešte predtým, ako tento zákon prišiel do parlamentu o týchto veciach sme mali hovoriť. Toto sa nestalo, je tu názor ministra kultúry, ktorý je zhodný s názorom vydavateľov, len bohužiaľ sú tu ešte minimálne ďalšie dve strany, to znamená občania a samotní novinári, ktorí by sa k tomuto zákonu mali vyjadriť, preto lebo tento tlačový zákon je okrem iného aj na ochranu novinárov. A to si treba uvedomiť asi v prvom rade. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne. Veľakrát sa v tomto parlamente používa pri diskusiách o médiách jeden bonmot, ktorý tu dnes zaznel, že médiá sú strážne psy demokracie.
Dámy a páni, ale kto stráži strážcov, kto stráži tie strážne psy. A práve preto, že dnes žijeme v období naozaj v podstate mediokracie, už možno ani nie tak demokracie ako mediokracie, tak musia platiť určité pravidlá aj pre médiá, lebo významným spôsobom ovplyvňujú politiku, významným spôsobom ovplyvňujú politický život. Tak ako živnostník nesie zodpovednosť za svoju stavbu, ktorú postaví alebo projektant za projekt, ktorý urobí alebo lekár za operáciu, ktorú urobí, no tak bohužiaľ aj médiá, novinári a vydavatelia tiež musia niesť určitú zodpovednosť za porušovanie zákonov, za obmedzovanie slobody iných, za zásah do osobnostných práv a tak ďalej. A práve tento návrh zákona, ktorý je predložený, tak opäť zavádza alebo podporuje anarchiu v tomto priestore.
Bežný človek a obyčajný človek, lebo tento termín je dnes populárny, keď sa bude chcieť dovolať nejakej opravy, nepravdivého tvrdenia v médiách alebo bude sa chcieť dovolať nejakého nejakej objektivity pri zásahu do jeho osobnostných práv, tak sa pravdy nedovolá, pretože médiá dnes tento nový zákon, ktorý predkladá pán minister Krajcer, tak berie médiám povinnosť uverejňovať opravu a odpoveď, no pretože nie sú sankcionovaní, nebudú sankcionovaní ani, keď rozhodne o porušení týchto práv súd. A to je podľa môjho názoru krok späť, a to je to splácanie dlhu médiám, ktoré tvorili ďalšiu politickú stranu pred voľbami a v podstate tvoria ju stále. Takže, ide len a len o splácanie nejakého dlhu médiám a zaliečanie sa vydavateľom.

Pán poslanec Ondruš.