16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, bohvie aké víťazstvo to nebolo, že som sa dočkal. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia a do národnej legislatívy premietnuť novoprijaté predpisy Európskej únie, tzv. tretí energetický balíček. Túto povinnosť si mala Slovenská republika splniť do 3. marca 2011. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky však k uvedenému termínu neuskutočnilo ani pripomienkovacie konanie k príslušným právnym predpisom, a to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii tretieho energetického balíčka uskutočňované medzirezortnou odborovou komisiou v pokročilom štádiu rozpracovania.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo a termínovo systémových a organizačných zmien v sektore energetiky. Rozsahom sa jedná o zmeny, možno druhé najväčšie po privatizácii.
Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novoprijatých predpisov Európskej únie, tzv. tretí energetický balík, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplývajúcich z tretieho energetického balíčka, vzhľadom na to, že tento problém Národná rada rieši v iných zákonoch.
Tzv. tretí energetický balíček obsahuje nasledovné predpisy: smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54 ES, termín tejto novej smernice je zo 14. 8. 2009. Ďalej smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55 ES. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ďalej nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorými sa zrušuje nariadenie č. 1228/2003 Európskeho spoločenstva a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1775/2005.
Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89 ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami.
Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky.
Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii ... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predloženia tohto návrhu zákona je vytvorenie právneho prostredia a do národnej legislatívy premietnuť novo prijaté predpisy Európskej únie, tzv. 3. energetický balíček. Túto povinnosť si mala Slovenská republika splniť do 3. marca 2011. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky však k uvedenému termínu neuskutočnilo ani pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom, a to napriek tomu, že na konci minulého volebného obdobia boli legislatívne práce na transpozícii tzv. 3. energetického balíčka, uskutočňované medzirezortnou odbornou komisiou, v pokročilom štádiu rozpracovania.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podceňuje skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z tzv. 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých, časovo termínovaných systémových a organizačných zmien v sektore energetiky. Rozsahom sa jedná o zmeny možno druhé najväčšie od privatizácie.
Zámerom navrhovanej úpravy je transpozícia novo prijatých predpisov Európskej únie, tzv. 3. energetického balíčka, ktorý sa už mal premietnuť do národnej legislatívy, ako aj potreba spresniť niektoré ustanovenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Predmetom navrhovanej právnej úpravy nie je novelizácia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo tento problém Národná rada rieši v iných zákonoch.
Takzvaný 3. energetický balíček obsahuje implementáciu nasledovných predpisov, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, ďalej, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, ďalej, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1228/2003, a takisto nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1775/2005.
Návrhom zákona sa čiastočne transponuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.
Smernice Európskej rady a Európskeho parlamentu, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú, ukladajú členským štátom Európskej únie s účinnosťou od 3. marca 2011 zosúladiť právne predpisy štátu so smernicami Európskej únie.
Navrhovaná legislatívna úprava v súlade s ustanoveniami transponovaných smerníc posilňuje nestrannosť a nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a kladie dôraz na spoluprácu s inými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie a s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, ktorá bude pôsobiť v rámci spolupráce regulačných orgánov v oblasti energetiky. Rozširuje sa taktiež pôsobnosť úradu o konanie o certifikácii z dôvodu zistenia nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete.
V návrhu zákona sa upravujú niektoré ustanovenia z hľadiska legislatívnotechnickej úpravy.
Z hľadiska aplikačných poznatkov návrh zákona jednoznačne definuje regulovanú činnosť a spresňuje definíciu regulovaného subjektu. Reguláciu vymedzuje z pohľadu odberateľa, ako aj z pohľadu trhového hospodárstva so zreteľom na oprávnené záujmy regulovaných subjektov.
Navrhovanou právnou úpravou zákona č. 656/2004 Z. z. sa dopĺňa výpočet pojmov pre oblasť elektroenergetiky, ako aj plynárenstva a zároveň sa preberajú nové pojmy. V súlade s transponovanými smernicami sa zjednodušuje prístup zahraničných dodávateľov elektriny a plynu, ako aj obchodníkov s elektrinou a plynom.
Navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje práva odberateľov elektriny na trhu s elektrinou a plynom, ustanovuje postup a podmienky pri zmene dodávateľa elektriny a plynu a výrazne skracuje lehoty na uskutočnenie zmeny dodávateľa elektriny a plynu.
V návrhu zákona sa upravujú podmienky oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete, ak je vlastníkom prenosovej sústavy alebo prepravnej siete.
Po nadobudnutí účinnosti navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá uskutočnenie zmeny v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení zákona č. 309/2009 Z. z., a nariadení vlády č. 211/2010 Z. z., ako aj nariadení vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, nevyvolá sociálne vplyvy, zachováva rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je koncipovaný tak, aby podnikanie v sieťových odvetviach bolo spojené s akceptovaním požiadaviek na ochranu životného prostredia.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, páni, ja som si absolútne vedomý, že takúto rozsiahlu novelu, ktorá sa týka implementácie európskej legislatívy do štátnej legislatívy členského štátu, nie je úlohou opozičného politika predkladať. Zároveň však z pozície predchádzajúceho ministra hospodárstva mi nedá, aby sme neurobili ústretový krok voči Európskej komisii. A sám osobne sa hanbím za to, že súčasná vláda si nesplnila svoju povinnosť do 3. marca tohto roku. Sami ste svedkami, že už sme trikrát prerokovávali zákony o regulácii, kde autori z vládnej koalície odkazovali na implementáciu tzv. 3. energetického balíčka, ale v skutočnosti vždy išlo len o personálne zmeny na čele Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Preto som si ja dal za úlohu, že zachránim minimálne reputáciu Slovenskej republiky v Bruseli tým, že predložím legislatívny návrh. Čakal som poctivo do 4. marca. Opakujem ešte raz, 3. marca bol konečný termín, kedy vláda mala predložiť do legislatívneho procesu implementáciu tzv. 3. energetického balíčka. Pokiaľ som zistil, že do 3. marca sa to neudialo, 4. marca spolu so svojimi kolegami sme predložili návrh o implementácii tzv. 3. energetického balíčka, aby sme aspoň udržali určitú reputáciu Slovenska v Bruseli. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Faiča, Jahnátka, Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalej o tom, že návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. marca 2011 č. 285 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 11. mája 2011 a v gestorskom výbore do 13. mája 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča, Ľubomíra Jahnátka a Petra Žigu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhujem nepodporiť, a to z dvoch hlavných dôvodov.
Po prvé. Ide o komplexnú legislatívnu zmenu. Ide o legislatívnu zmenu, tak ako pán predkladateľ veľmi správne uviedol, ktorá patrí k najvýznamnejším zmenám v úprave legislatívy týkajúcej sa energetiky na Slovensku zrejme od čias prvého handballingu, ktorý predchádzal privatizácii energetických podnikov na Slovensku. Takýto návrh by rozhodne nemal byť predložený ako poslanecký návrh. Ale ide o návrh, ktorý musí komplexne spracovať a predložiť vláda Slovenskej republiky. Vieme, že dnes už má ministerstvo hospodárstva pripravený návrh tohto zákona a implementácie smerníc a nariadení Európskej únie, ktorý už je pripravený do prvých fáz legislatívneho procesu.
Omnoho dôležitejším je však druhý dôvod, a to dôvod, že predložený poslanecký návrh má viacero nedostatkov a vo viacerých prípadoch je v rozpore s transponovanými smernicami a nariadeniami Európskej únie. Ak by bol takýto predložený poslanecký návrh prijatý, bolo by ho potrebné veľmi skoro opravovať, novelizovať a Slovensko by si veľmi pravdepodobne mohlo vyslúžiť infringement z Európskej komisie.
Nechcem rozoberať všetky legislatívnotechnické nedostatky tohto zákona. Dovoľte mi však prezentovať vám aspoň 15 základných systémových chýb a nedostatkov v predloženom poslaneckom návrhu zákona.
Prvým problémom je nedostatočné upravenie garancií nezávislého konania predsedu, resp. podpredsedu úradu a nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc vyplývajúcu z čl. 35 ods. 4 smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 smernice 2009/73, v zmysle ktorej osoby zodpovedné za riadenie národného regulačného úradu nesmú požadovať a ani prijímať pokyny od iných verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov. Poslanecký návrh zároveň prakticky neumožňuje vyvodenie zodpovednosti voči predsedovi úradu, ak nepostupuje v súlade s požiadavkami na nezávislosť úradu, vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie pripúšťa len v prípade, že predseda úradu je právoplatne odsúdený za trestný čin. Dnes už vieme, že pripravovaný návrh ministerstva hospodárstva výslovne požaduje, aby úrad vykonával svoju pôsobnosť nezávisle, nestranne a transparentne. Zároveň zakazuje akékoľvek pokyny od tretích strán vo vzťahu k vedeniu úradu, pričom nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na odvolanie predsedu, resp. podpredsedu úradu. A rovnako môže byť vedenie úradu odvolané, ak úrad postupoval v rozpore s pravidlami nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti. Toto je prvým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu.
Druhým nedostatkom je nedostatočná úprava konfliktu záujmov v prípade predsedu, resp. podpredsedu úradu a členov rady. Podľa § 9 ods. 10 poslaneckého návrhu členom rady nemôže byť ten, koho blízka osoba je vedúcim zamestnancom úradu, má majetkovú účasť v regulovaných subjektoch a podobne. Nesplnenie tejto podmienky počas doby výkonu funkcie člena rady ale nie je dôvodom na odvolanie člena rady prezidentom Slovenskej republiky, keďže § 9 ods. 18 písm. c) poslaneckého návrhu, resp. § 7 ods. 10 písm. c) poslaneckého návrhu vo vzťahu k predsedovi úradu hovorí o odvolaní, len ak člen rady začal vykonávať funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady. Pripravovaný návrh z dielne ministerstva hospodárstva rieši vo vzťahu tak k predsedovi, podpredsedovi, ako aj vo vzťahu k členom rady tento problém konfliktu záujmov. Ak počas pôsobenia vo funkcii vedenia úradu alebo člena rady začne im blízka osoba vykonávať jednu z činností alebo zamestnanie uvedené, je to dôvod na odvolanie z funkcie predsedu, podpredsedu alebo člena rady.
Tretím nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je obmedzenie prístupu k výkonu funkcie predsedu úradu. Podľa § 7 ods. 12 poslaneckého návrhu po uplynutí funkčného obdobia predsedu úradu navrhne vláda na uvoľnené miesto predsedu úradu kandidáta z členov rady alebo predsedu úradu. Takýmto ustanovením však poslanecký návrh obmedzuje možnosť iných, kvalifikovaných kandidátov byť zvolenými do funkcie predsedu úradu, keďže podľa poslaneckého návrhu môže byť za predsedu úradu vymenovaný len člen rady alebo súčasný predseda úradu. Vecne však neexistuje žiadny dôvod, prečo by iná osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné kritéria na predsedu úradu, nemohla byť pripustená ako kandidát na predsedu úradu.
Štvrtým zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúce vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom. Poslanecký návrh v rozpore s článkom 36 smernice 2009/72/ES a v rozpore s článkom 40 smernice 2009/73/ES neuvádza základné ciele výkonu pôsobnosti úradu na trhu s elektrinou a plynom. Vymedzenie cieľov je z kriteriálneho hľadiska dôležité pre nastavenie základných parametrov regulačného rámca, ktoré majú byť dosahované úradom za účelom naplnenia cieľov smerníc. Vymedzenie cieľov regulácie na trhu s elektrinou a plynom má zároveň dôležitý normatívny význam, keďže stanovuje limity pre uplatnenie správneho uváženia úradu. V zmysle poslaneckého návrhu podľa § 4 ods. 3 má byť účelom regulácie transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a služieb za primerané ceny a v určenej kvalite s prihliadnutím na oprávnené záujmy regulovaného subjektu. Takéto vymedzenie účelu regulácie je však z hľadiska požiadaviek transponovaných smerníc vecne nesprávne.
Piatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná transpozícia ustanovení smerníc o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti. Poslanecký návrh nedostatočne transponuje ustanovenia o regulačnom režime pre cezhraničné záležitosti vrátane podrobnejšej úpravy spolupráce úradu s regulačnými orgánmi iných členských štátov. Tieto povinnosti sú upravené v článku 38 smernice 2009/72/ES a v článku 42 smernice 2009/73/ES.
Šiestym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia ustanovení smerníc o preskúmavaní súladu rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie. Poslanecký návrh netransponuje ustanovenia smerníc o preskúmavaní rozhodnutí úradu s usmerneniami komisie, ktoré sú upravené v článku 39 smernice 2009/72 a v článku 43 smernice 2009/73/ES.
Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je nedostatočná úprava procesu zavádzania inteligentných meracích systémov. Predložený poslanecký návrh nedostatočným spôsobom upravuje proces zavádzania inteligentných meracích systémov, pričom absentuje najmä podrobnejšie vymedzenie zodpovednosti za vyhodnotenie analýzy ekonomickej výhodnosti, určenie kategórií odberateľov, u ktorých budú inteligentné meracie systémy inštalované, požiadaviek na funkcionalitu inteligentných meracích systémov a podrobností o postupe ich zavádzania.
Siedmym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia povinnosti úradu zabezpečiť pri cenovej regulácii stimuly na zvyšovanie efektívnosti na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Poslanecký návrh netransponuje požiadavku smerníc, v zmysle ktorých je regulačný orgán pri cenovej regulácii povinný poskytnúť prevádzkovateľovi sústav a sietí vhodné krátkodobé a dlhodobé stimuly na zvyšovanie efektívnosti, na posilňovanie integrácie trhu a bezpečnosti dodávok a na podporu výskumných činností. Tieto požiadavky sú pritom upravené v čl. 37 ods. 8 smernice 2009/72 Európskeho spoločenstva a v čl. 41 ods. 8 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.
Deviatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je chýbajúca transpozícia požiadavky určovať režim prístupu do zásobníka v súlade s vopred zverejnenými kritériami. V poslaneckom návrhu chýba úprava určovania režimu prístupu do zásobníka, čo môže byť regulovaný alebo dohodnutý prístup, v nadväznosti na vopred zverejnené kritériá. A chýba tam aj právomoc úradu sledovať uplatňovanie týchto kritérií. Tieto povinnosti sú pritom upravené v čl. 33 ods. 1 a v čl. 41 ods. 1 písm. s) smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva.
Desiatym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia právomoci ministerstva vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu energetickej politiky. Poslanecký návrh neumožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrovať sa k regulačnej politike z pohľadu jej súladu s energetickou politikou, a to vrátane otázok súvisiacich s politikou podpory obnoviteľných zdrojov alebo napr. energetickej efektívnosti či bezpečnosti dodávok. Takýto postup je v existujúcom právnom rámci zabezpečený. Je to jediný spôsob, akým sa exekutíva môže vyjadrovať k nastaveniu regulačného rámca, a smernice v tomto ohľade pôsobnosť ministerstva hospodárstva žiadnym spôsobom neobmedzujú.
Jedenástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu je nejasná úprava certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh nesprávne stanovuje povinnosť podať návrh na začatie konania o certifikácii najneskôr do 3. marca 2013. Z pohľadu požiadaviek smerníc prichádza do úvahy ako najneskorší termín na podanie návrhu na začatie konania o certifikácii 3. marec 2012. Termín 3. marec 2013 sa vzťahuje len na požiadavky týkajúce sa prevádzkovateľa, nad ktorým vykonávajú kontrolu osoby z tretích štátov. Poslanecký návrh v § 13a, odsekoch 3 až 5, nedostatočným spôsobom vymedzuje rozsah podkladov potrebných na posúdenie nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prevádzkovateľa prenosovej siete. Poslanecký návrh vecne neodôvodneným spôsobom viaže oprávnenie prevádzkovať prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť na rozhodnutie o certifikácii a určenie za prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete v rámci konania o certifikácii. Vzhľadom na veľký ekonomický význam činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prenosovej siete musí byť pre existenciu oprávnenia prevádzkovať prenosovú sústavu alebo sieť rozhodujúce len povolenie. Ak prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete nespĺňa požiadavky týkajúce sa certifikácie, oveľa vhodnejším mechanizmom je uplatnenie sankčného mechanizmu formou pokút.
Dvanástym zásadným nedostatkom predloženého poslaneckého návrhu je absencia jednoznačnej voľby modelu oddelenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prenosovej siete. Tu ide o kľúčovú súčasť vôbec celého tzv. 3. energetického balíčka. Poslanecký návrh umožňuje, aby vláda na návrh ministerstva rozhodla o neuplatňovaní požiadaviek modelu vlastníckeho oddelenia. V takomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete povinný dodržiavať požiadavky modelu nezávislého prevádzkovateľa siete, tzv. ITO modelu. Až do takéhoto rozhodnutia vlády sa na prevádzkovateľa vzťahuje povinnosť uskutočniť požiadavky modelu vlastníckeho oddelenia. Takáto konštrukcia však vyvoláva viaceré otázky jej ústavnoprávnej prípustnosti. Z praktického hľadiska však najmä vnáša neprípustnú mieru právnej neistoty do situácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete. Vzhľadom na požiadavku smerníc, v zmysle ktorej musia členské štáty zabezpečiť oddelenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prepravnej siete v súlade s jedným z prípustných modelov oddelenia do 3. marca 2012, je nevyhnutné, aby zo zákona jednoznačne vyplývala nutnosť implementácie modelu buď vlastníckeho oddelenia, alebo možnosť realizovať ITO model alebo model nezávislého systémového operátora, tzv. ISO model. Procesy, ktoré sú potrebné na realizáciu jednotlivých modelov oddelenia sú časovo náročné a nie je možné ich odkladať do budúcnosti v rámci nejakého arbitrárneho rozhodnutia vlády. Neistotu pritom vytvára aj prechodné ustanovenie, v zmysle ktorého prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ prenosovej siete nie je povinný spĺňať podmienky ITO modelu, ak vláda k 3. marcu 2012 nerozhodne o neuplatňovaní ustanovení o vlastníckom oddelení.
Trinástym zásadným problémom predloženého poslaneckého návrhu sú nesprávne a v rozpore so smernicou nastavené pravidlá pre dozorný orgán ITO prevádzkovateľa. Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie, ako to predpokladá poslanecký návrh. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári, resp. zástupcovia akcionárov, na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 smernice 2009/73 Európskeho spoločenstva na členov dozorného orgánu. Konkrétne v zmysle smernice čl. 20 ods. 3 sa na polovicu mínus jeden člen dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2, prvého pododseku, a čl. 19 ods. 3 až 7, teda právo regulátora vetovať menovanie člena dozorného orgánu a podmienky výkonu jeho funkcie, trojročné cooling-off obdobie ex ante, štvorročné cooling-off obdobie ex post, zákaz súbežného pôsobenia vo vertikálne integrovanom podniku, zákaz vlastníctva podielu vo vertikálne integrovanom podniku, resp. prijímania finančných výhod od vertikálne integrovaného podniku, účinné práva namietať proti odvolaniu z funkcie a podobne. Na všetkých členov dozorného orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2, druhý pododsek, písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dôvodmi tohto predčasného ukončenia. Je zrejmé, že uvedené požiadavky smernice smerujú k vytvoreniu inštitútu nezávislých členov dozorného orgánu ITO prevádzkovateľa. Zástupcovia akcionárov na valnom zhromaždení takýmito nezávislými členmi v zmysle slovenskej úpravy práv akcionára zúčastňovať sa na valnom zhromaždení nemôžu byť. Akcionár sa na valnom zhromaždení totiž má právo zúčastňovať buď osobne, v prípade právnickej osoby prostredníctvom svojho štatutára, alebo prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, pričom právo akcionára zvoliť si svojho zástupcu je neobmedzené.
Štrnástym dôvodom proti predloženému poslaneckému návrhu sú nedostatky navrhovanej úpravy poslancami pri ochrane odberateľov v domácnosti. V rozpore s požiadavkami smerníc (príloha I smernice 2009/72 ES a smernice 2009/73 ES) poslanecký návrh neupravuje právo odberateľov v domácnosti odstúpiť od zmluvy v prípade, že nesúhlasia so zmenou ceny alebo zmluvných podmienok. Poslanecký návrh taktiež neodôvodnene limituje možnosť zmeny dodávateľa termínov na prvý deň kalendárneho mesiaca.
Pätnástym zásadným dôvodom proti prijatiu poslaneckého návrhu zákona sú nedostatky v súvislosti s koncepciou zraniteľných odberateľov. Poslanecký návrh vymedzuje koncepciu zraniteľných odberateľov mimoriadne široko, pričom za zraniteľného odberateľa sa považuje prakticky každý odberateľ, ktorý je ekonomicky zraniteľný z dôvodu jeho slabého postavenia na trhu s elektrinou alebo s plynom. V kontexte čoraz intenzívnejšej liberalizácie na trhoch s elektrinou a s plynom je takéto široké vymedzenie neodôvodnené. V poslaneckom návrhu zároveň absentuje vymedzenie konkrétnych práv zraniteľných odberateľov.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, uvedomujem si, že dnes už uplynul termín na transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka do slovenskej legislatívy. Zároveň si vás však dovoľujem upozorniť, že do dnešného dňa nie som si vedomý jedného jediného členského štátu Európskej únie, ktorý by mal takúto transpozíciu plne zavedenú. Ani najväčšie krajiny, ako sú Nemecko alebo Francúzsko, ani žiadna z okolitých krajín Slovenskej republiky dodnes transpozíciu tzv. 3. energetického balíčka neukončila. Vláda Slovenskej republiky má pripravenú legislatívu a dá sa očakávať, že bez chýb po riadnych pripomienkových konaniach, po riadnych konzultáciách, po riadnom a skutočnom spracovaní a diskusiách so všetkými stakeholdermi predloží túto legislatívu do legislatívneho procesu v najbližších týždňoch.
Preto z dôvodu komplexnosti tejto právnej úpravy a z dôvodu všetkých vymenovaných nedostatkov poslaneckého návrhu zákona vás dôrazne žiadam o nepodporenie tohto návrhu zákona. A zároveň, vážený pán predseda, v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám procedurálny návrh nerokovať ďalej o tomto poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že tu bol dosť široký prejav 20-minútový. A aby sme si tu objasnili niektoré veci, je dobré reagovať okamžite, dokiaľ to majú ctené panie poslankyne a páni poslanci ešte v čerstvej pamäti.
Pán kolega, ja absolútne súhlasím s vaším výrokom, že je to komplexná legislatívna zmena. A ja som vo svojom úvodnom slove povedal, toto nie je úloha opozičného politika, opozičného poslanca, túto úlohu si mala splniť vláda prostredníctvom ministerstva hospodárstva. Do včera alebo dokedy ste boli štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva. Čiže máte maslo na hlave vy. A, samozrejme, nič iné som nečakal, len že napadnete túto novelu a znegociujete ju tak, aby ste sa vlastne vyvinili z toho, že ste nesplnili termín voči Bruselu. Pán kolega, dneska je 24. 3. Nečudoval by som sa, keby ste odôvodňovali tento proces tým, že nič nebolo pripravené. Na ministerstve hospodárstva robilo niekoľko tímov na tejto transpozícii. A boli najatí aj vonkajší poradcovia, ktorí analyzovali jednotlivé postupy. A mali ste možnosť získať ich závery. A takisto už tá transpozícia bola postúpená do rôznych odborných skupín, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Čiže ten proces rozpracovania bol tak ďaleko, že ste ho kľudne mohli pustiť do medzirezortného pripomienkového konania alebo ho zmeniť podľa vašich predstáv. Veď ste vo vláde. A náš návrh ste mohli kľudne zmeniť. Ale vedeli ste to podstatné. Poznali ste názor odbornej verejnosti na tento zákon. Čiže argument, že opozičný poslanec sa nemá do takejto komplexnej úpravy nejakým spôsobom miešať, tentoraz neobstojí. A ja ešte raz opakujem, hanbím sa za vás ako predchádzajúci minister hospodárstva, že ste spali na vavrínoch a že ste nepredložili túto komplexnú novelu. To je jediný účel, prečo sme to s kolegami Faičom, Žigom predložili, aby sme zachránili aspoň trošku reputáciu Slovenska, lebo, pán kolega, mne je úplne jasné, že systém mačety bude fungovať aj pri hlasovaní tohto zákona. Ale to podstatné, čo z celého tohto predkladania zákona vyplýva, je, že môžeme v Bruseli povedať, že sme začali legislatívny proces, budeme ho modifikovať a budeme v ňom pokračovať. Čiže sme vám minimálne zachránili impeachment. Takže aspoň to si vážte. (Potlesk.)
Druhá poznámka k tomu. Pracovali ste na ministerstve hospodárstva. Boli ste tam veľmi krátko. Preto, prirodzene, beriem, že ste sa nemohli ešte komplexne oboznámiť s celou šírkou problematiky regulácie a energetiky ako takej, lebo je to mnoho právnych predpisov, často novelizovaných. Čiže ja chápem, že to potrebuje určitý čas. A preto niektoré tie vaše vyjadrenia, ktoré ste dali vo vašom stanovisku, sú postavené na vode, lebo sú zakotvené v iných právnych predpisoch. Mohli ste sa nejako informovať, či tieto problematiky sú alebo nie sú niekde rozpracované. Ale vy ste jednoducho skonštatoval, že absentuje to a poďme hurá na zajaca.
Tretia pripomienka, všeobecná k vášmu vystúpeniu. Toto nie je nový zákon o regulácii. A nie je to nový zákon o energetike. Ja som mal ambíciu, keď som bol minister hospodárstva, že vzhľadom na to, že zákon č. 656/2004 Z. z. má už toľko noviel, my sme pripravovali aj variant nového zákona o energetike, kde by sa bol aj vklinil ten legislatívne nutný proces z hľadiska tzv. 3. energetického balíka. Na ministerstve hospodárstva máte komplexne tento zákon pripravený. On je pripravený. Čiže mohli ste ho použiť, mohli ste ho zmodifikovať. Ale vzhľadom na to, že ja som dnes v opozícii, je nezmysel, aby opozičný politik robil návrh nového tak komplikovaného a komplexného zákona, ako je zákon o energetike alebo o regulácii. To je skutočne úlohou vlády a ministerstva hospodárstva. A nič vám v tom nebráni, urobte úplne nový, komplexný zákon o regulácii, úplne nový komplexný zákon o energetike. Veď tento parlament sa len poteší, keď zjednodušíte užívateľom používanie týchto zákonov, ktoré sa tejto problematiky dotýkajú. Ale dnes naháňame termín, lebo dnes je, pán kolega, dvadsiateho štvrtého a do tretieho to už malo byť urobené. Čiže mali ste na to čas.
Teraz, ja som si stihol urobiť niekoľko poznámok k tým vašim konkrétnym veciam, ktoré ste povedali.
Nezávislosť predsedu ÚRSO. Pán kolega, práve nezávislosť predsedu ÚRSO je definovaná tým, že ho menuje prezident republiky. To je najvyššia autorita štátu, prezident republiky. Môžete sa usmievať, môžete mať na to názor akýkoľvek, ale najvyššia nestranná autorita v tomto štáte je prezident republiky, ktorý je vo volený vo všeobecných voľbách a má všeobecnú úctu. Čiže keď spochybňujete najvyššieho ústavného činiteľa, prezidenta republiky, že ten by nejakým spôsobom začal ovplyvňovať závislosť alebo nezávislosť predsedu ÚRSO, myslím si, že je to nezrelosť v politike. A myslím si, že takýto argument absolútne neobstojí. Čiže práve nezávislosť tohto predsedu ÚRSO je definovaná cez kontrolu, ktorú si urobí prezidentský úrad, ktorý to predloží prezidentovi republiky na podpis. A aby ste sa nebáli toho momentu, že znovu to bude Holjenčík alebo kto to bude, tak vám poviem, že veď v tom paragrafovom znení máte napísané, že vláda Slovenskej republiky, teda vaša vlády, má do konca augusta najneskôr predložiť pánovi prezidentovi návrh na predsedu ÚRSO. Čiže máte to tam napísané. Tak to urobte alebo nech to vláda urobí. A pán prezident posúdi, či tento odborník je nezávislý a bude zárukou nezávislosti výkonu funkcie, alebo nebude. A potom môžeme polemizovať s názorom pána prezidenta, resp. pán prezident sa musí vyjadriť, pokiaľ by neodsúhlasil nominanta vlády. A musel by to veľmi vecne a veľmi kvalifikovane zdôvodniť, prečo s takýmto kandidátom nesúhlasí. Čiže vláda má možnosť si konečne vymenovať predsedu ÚRSO.
Druhá poznámka, tam ešte k tým orgánom. Pán kolega, v novej smernici Európskeho parlamentu ste si nevšimli, že už nemôžu byť dva samostatné orgány štátnej správy v oblasti regulácie, teda nezávislý štátny orgán, regulačná rada, a nezávislý štátny orgán, regulačný úrad. Dnes už musí existovať len regulačný úrad. A regulačná rada sa stáva orgánom regulačného úradu. To je tá podstatná zmena, ktorá v tej právnej úprave je.
Ďalšia poznámka, nevyvodenie dostatočnej zodpovednosti voči predsedovi úradu, keď koná proti záujmom úradu alebo regulačnej politiky. Nemám tu paragrafové znenie, ale pozrite si tú časť Predseda úradu, kde máte v jednej odrážke napísané, že ak predseda úradu koná proti záujmom úradu, prezident republiky ho môže odvolať z funkcie. Čiže tam to máte. Neviem, či ste si to dobre neprečítali, ale predseda úradu, pokiaľ by nespĺňal podmienky nezávislosti, tam je.
Ďalšia poznámka, nedostatočné zamedzenie konfliktu záujmov. Pán kolega, k tomu len krátku vetu. Opakujem, nie je to nový zákon o regulácii, je to novela zákona o regulácii. Čiže niektoré časti v existujúcej legislatíve platia a nové časti, ktoré je potrebné tam ešte doplniť, sa dopĺňajú. Čiže spárujte si to ešte s tým, čo platí zo starého zákona. A zistíte, že táto vaša pripomienka bola nerelevantná.
Ďalej, obmedzenie prístupu k funkcii predsedu úradu, tak ste to vy nazvali. Áno, je tam úmyselne dané, že mal by to byť člen regulačnej rady, ale zároveň sa dopĺňa člen regulačnej rady. Čiže z toho kvóra, lebo vlastne by sa malo ísť odznova, 2, 4, 6 rokov, a podľa starej úpravy navrhuje polovicu parlament a polovicu vláda, musí dať dvojnásobný počet. A prezident si vyberá z toho, z dvoch jedného. Čiže z ktorej skupiny by vzišiel predseda úradu, tá skupina navrhuje nového kandidáta. A tam musí byť kontinuita, jednoducho kontinuita v regulačnej politike, v cenovej politike, vzhľadom na to, že sa už jedná len o jeden nezávislý orgán v oblasti regulácie. To je tá podstatná zmena oproti existujúcemu stavu.
Vymedzenie cieľov regulácie. Pán kolega, ale toto nerieši zákon. Ciele regulácie nerieši zákon. To rieši regulačná politika. A regulačná politika je tam jasne definovaná, dokedy má byť vypracovaná. A ciele regulačnej politiky sa budú spresňovať podľa potreby. A musia v prvom rade nadväzovať aj na desaťročné rozvojové plány prenosovej sústavy alebo prepravnej siete a na záujmy okolitých členských štátov Európskej únie. A tam máte tú podmienku, že tieto zásadné veci sa musia koordinovať s medzinárodnou regulačnou agentúrou, ktorá bude sídliť v Slovinsku. Pamätáte sa, že sme chceli, aby tá medzinárodná agentúra sídlila v Bratislave, nepodarilo sa nám to presadiť, ale tam to máte explicitne napísané. Čiže ciele sa budú stanovovať v regulačnej politike, a nie v zákone.
Cezhraničné záležitosti. Som prekvapený, že ste naformulovali takýto nedostatok, keď pomaly v každom úkone, či v cenovej politike, či v desaťročnom rozvojovom pláne, máte napísané doslova, že to musí byť v súlade so záujmami okolitých štátov Európskej únie. A sú tam dokonca aj definované podmienky, pokiaľ ideme do krajín tretieho štátu čiže do krajín mimo Európskej únie. Čiže absolútne tento váš argument je postavený na vode.
Ďalej, nedostatočná úprava inteligentných meracích systémov. Pán kolega, znovu opakujem, toto musí byť riešené cez vyhlášku. Takéto technické detaily sa nedávajú do zákona. To sa dáva do vyhlášky, ktorú musí ministerstvo hospodárstva pripraviť v spolupráci s regulačným úradom a v spolupráci s nezávislými prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a prepravnej siete.
Ďalšia poznámka, stimuly na posilnenie efektívnosti trhu. Znovu, to nerieši zákon, to rieši regulačná politika. Pletiete si pozície jednotlivých právnych aktov, ktoré v tejto oblasti fungujú. Veď nemôžete dať stimul do zákona, ten môžete mať v nejakom vykonávacom predpise. To vám mohli právnici poradiť.
Ďalej, určujúci prístup do nejakej zásoby, prístup podľa zásobníka. Tu presne platí ten môj úvod, že nemáte zoštudovanú dostatočne legislatívu v tejto oblasti. Pán kolega, po plynovej kríze v roku 2009 bol preoraný systém prístupu do zásobníkov vzhľadom na to, že počas plynovej krízy sme zistili, že pokiaľ nám na Slovensku chýbalo 25 mil. kubíkov denne do sústavy, naši vzácni zahraniční akcionári v SPP nám 8,5 mil. kubíkov denne a vo výkyvoch až 15 mil. kubíkov denne predávali do Rakúska. Preto sme skočili do zásobníkov a upravili sme systém tak, že jednoducho už takýto model sa nemôže zopakovať. Ale systém prístupu do zásobníkov, systém evidencie, voľných kapacít, je definovaný v existujúcej právnej úprave, ktorú nemeníme, lebo je vyhovujúca. Preto je to len novela, a nie nový zákon o regulácii. A tam to máte presne napísané. Tam sa dokonca musia denne vyhadzovať voľné kapacity a musia sa vyhadzovať tarify, ceny, poplatky, všetko. Čiže dnes je systém, či v elektrine, či v plyne, absolútne priezračný a čistý. A môžeme sa naň absolútne spoľahnúť, lebo funguje. Čiže znovu táto výčitka z vašej strany jednoducho nie je relevantná.
Absencia ministerstva hospodárstva k energetickej politike. No, bohužiaľ, vy môžete robiť v programovom vyhlásení, vy môžete robiť cez zákon o energetike, vy si môžete absolútne robiť svoju energetickú politiku a energetická politika štátu je záväzná aj pre ÚRSO. Veď to právny predpis jasne definuje. Čiže vy si robte to, čo si robiť máte. A čo sa týka zasahovania do regulačnej politiky, no, bohužiaľ, podľa implementácie novej už to nie je možné cez ministerstvo hospodárstva. Mňa to štve osobne. Lenže ja som bol veľmi rád, keď som mohol do regulačnej politiky zasahovať a mať k nej pripomienky. Ale, bohužiaľ, nie je to. A trošku mi znie čudne tento váš argument, pán bývalý štátny tajomník, lebo zatiaľ máte stále, v tomto parlamente už odpálite ten zákon, doteraz máte stále možnosť vstupovať ako účastník cenového konania do rozhodovania ÚRSO a nevyužívate tento argument. Miesto toho vy idete, s prepáčením, s takou hlúposťou do médií, že za ceny potravín je zodpovedná vysoká cena energií. Nehnevajte sa za expresívny výraz, ale väčšiu kravinu som ešte od politikov v oblasti energetiky nepočul. (Potlesk.) Čiže mali ste možnosť vstupovať do konania ÚRSO. Nevyužívali ste ho, púšťali ste akcionárom cenové návrhy ako na bežiacom páse. A teraz keď vám európska smernica už reálne obmedzuje vaše zasahovanie do ÚRSO, zrazu vám to vadí. Tak čo ste robili, prosím vás, tých 7 mesiacov? Mali ste to využívať. A hlavne ste mali hľadať model, ako by ste tam zostali za tých 7 mesiacov, kedy ste implementáciu tzv. 3. balíka mali robiť.
Čo sa týka tej problematiky certifikácie, to je úplne nový problém. Neviem, či som to dobre pochopil, tu ste niečo dali, že radšej sankcie uprednostňujete, alebo ja som to aspoň tak pochopil, pokiaľ niekto nezíska certifikát na nezávislého prevádzkovateľa prepravnej sústavy alebo prenosovej siete. Ale nehnevajte sa na mňa: Aká sankcia? Spĺňaš kritériá, ktoré máš? Tie kritériá musí odsúhlasiť medzinárodný regulátor so sídlom v Slovinsku, lebo tam to v paragrafovom znení tak je. Čiže musí to kvázi orgán Európskej komisie schváliť. A keď to schváli, jednoducho ten prevádzkovateľ musí všetky podmienky splniť, a ja nesúhlasím so žiadnymi sankciami, musí presne napĺňať to, čo mu zákon ukladá.
Model vlastníckeho oddelenia. Máte absolútnu pravdu, sú tri možnosti, ale vzhľadom na krátkosť času nehovorte mi, že dokážete za dva týždne vyriešiť problém vlastníckeho oddelenia. Týka sa to len SPP, lebo v oblasti elektriny je to vyriešené. Pán kolega, ja som s plynármi rokoval tri štvrte roka na túto tému. Môžem vám povedať také perličky. Oni sa pripravovali na systém ITO. Ale v rezerve mali aj systém. A vedeli, že ja budem tlačiť na nich. A poviem otvorene, ja osobne v čase, keď som pripravoval túto smernicu, keby som bol pokračoval vo funkcii ministra, pretláčam model vlastníckeho oddelenia. To tu hovorím verejne. Ale to je veľmi komplikovaný proces. Viete, ako sa oceňoval majetok Eustreamu, ktorý by mal vlastne vstúpiť do majetku nezávislého prevádzkovateľa prenosovej sústavy? No prvý nástrel bol 190 mld. korún čiže o 12 mld. vyšší, ako bola kúpa celého SPP, keď nám ho existujúci pán slávny minister financií Mikloš predal. Predal nám ho lacnejšie, ako si dneska ohodnotilo SPP len jednu zložku, jednu tretinu z celého majetku SPP. Čiže možno to vytvára otáznik. Predal to ten Mikloš vlastne teda za tretinu? (Reakcia z pléna.) Ale 119 mld. Potom keď som do nich tlačil, viete, kde sme skončili, na akej cene, pokiaľ som ich dotlačil z tých 119 mld.? Na 89 mld. A ešte bola pre mňa stále vysoká. Čiže takto robilo vlastnícke oddelenie. A plus na to fungovala poradenská firma. Veď ste ju zdedili. Asi ste s ňou komunikovali. Bola to tá istá firma, ktorá kupovala pre Slovensko Transpetrol. Čiže boli to overení ľudia, schopní ľudia. A dokázali ten Transpetrol kúpiť naspäť. Ale počúvam šumy, že vy idete Transpetrol znovu predať. Takže uvidíme, čo zas vládna kuchyňa donesie. Ale jednoducho títo ľudia už robili na úplnom vlastníckom oddelení. No ale, bohužiaľ, pre krátkosť času, veď na to potrebujete minimálne rok a pol, aby ste urobili model úplného vlastníckeho oddelenia. Na to už nemáte čas. Načo sa tu hráme? V čom sa tvárime? Že budeme unikátni, svetoví a urobíme vlastnícke oddelenie? Viete, čo by urobila Merkelová so Sarkozym, keby ste vyštartovali s modelom úplného vlastníckeho oddelenia? Veď tu treba mať aj určité súvislosti na zreteli. Čiže ja pokladám dneska za skutočne reálny model aj ITO.
Dozorné orgány nezávislého prevádzkovateľa, valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie má tam svoje bežné funkcie. Ale potom má tam svoje špeciálne funkcie, ktoré jednoducho vrátane ľudí, ktorí sú menovaní do orgánov, či do predstavenstva alebo dozornej rady, podliehajú schváleniu ÚRSO. To ÚRSO bude garantom toho, že nie sú to lobisti, že nie sú to ľudia úzko spätí s energetickými monopolmi. A je tam presne definované, čo kedy nesmú a akú dobu nesmú robiť. A tie ostatné požiadavky na odbornosť sú definované v pôvodnom zákone. Čiže vždy to musíte kombinovať s tým, čo je, a s tým, čo sa dopĺňa.
Ochrana požiadaviek odberateľa, možnosť odstúpenia zo zmluvy. Ale, pán kolega, tam to je, že do 21 dní je možnosť odstúpiť od zmluvy. Ale tá doba sa ráta od prvého nasledujúceho mesiaca, je to z jediného dôvodu, kvôli účtovaniu. To je celé. To je jediný dôvod, aby sa to účtovníctvo tam nejakým spôsobom nekomplikovalo. Či už ten odberateľ o týždeň alebo o dva týždne neskôr od pôvodného dodávateľa odstúpi alebo nie, myslím si, že to už taký problém nie je. Bol pred poslednou úpravou problém odstúpiť od dodávateľa energie, lebo tam boli za to aj finančné sankcie.
A poslednú poznámku som si zaznamenal, že je veľmi široký rozsah tých zraniteľných odberateľov. Pán kolega, ale ja som si nevymyslel zraniteľných odberateľov. Oni sú zraniteľní, lebo smernica hovorí jednoznačne, že zraniteľný odberateľ je ten, kto by mal neúmerne vysoké náklady na dojednávanie ceny od dodávateľa. Preto je zraniteľný. A je to tam taxatívne definované. Máte problém so školami, s nemocnicami, so sociálnymi zariadeniami, so živnostníkmi alebo s radovými občanmi? Kde si radový občan vie porovnať nejaké cenové relácie a vie nejako ísť dílovať cenu, keď to nevedia dneska podniky spraviť? Preto sú takto jasne definovaní ako zraniteľná skupina. A preto je na nich zvýšená ochrana voči dodávateľom energie. Zatiaľ z mojej strany všetko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, my sme sa včera rozprávali na chodbe a skúsim rešpektovať ja našu dohodu, že nebudem vôbec osobný a nebudem používať argumenty ad hominem, pretože som vybavený vecnými argumentmi. Nebudem hovoriť, kto aký dlhý čas strávil na príprave zákona. Predpokladám, že aj vaša novela vychádza z toho, čo ste priniesli z ministerstva hospodárstva. Odráža to, čo nám zostalo, keď sme tam nastúpili po posledných parlamentných voľbách. O mnohých vašich argumentoch určite sa dá polemizovať.
Každopádne upozorňujem, že vo svojom vystúpení v rozprave som poukázal na konkrétne články a konkrétne ustanovenia európskych smerníc, ktoré sú vo vašom návrhu nesprávne transponované, nesprávne prijaté. Poviem pár príkladov pre krátkosť času. Problémom je to, že ste príliš široko definovali zraniteľných odberateľov, ale aj to, že vo vašom návrhu napriek tomu, že ich definujete široko, im nepripisujete žiadne konkrétne práva. Problémom je to, že váš návrh explicitne netransponuje požiadavku smernice, že regulačný úrad musí pôsobiť nezávisle, nestranne a transparentne. Problémom je nezávislosť predsedu v tomto ohľade, ktorý naozaj nemôže byť spojený so žiadnymi záujmami existujúcimi v energetike. Problémom nie je to, že regulačná politika môže stanoviť ciele regulácie, ale to, že zákon nedáva rámec, v ktorom sa má pohybovať. To sa tu každé štyri roky má meniť celá koncepcia regulácie energetiky? Preto si cením vašu snahu, naozaj. Dúfam, že tak ako ste sa pokúsili pohaniť vládu pohaníte, aj Angelu Merkelovú alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. Nechcem ísť k meritu veci, keďže to nie je nejaká moja odborná záležitosť, ale dovolím si len upozorniť, že vo svojom vystúpení ste uviedli, že ste chceli zabrániť impeachmentu Slovenskej republiky. Tak dovolím si vám v tejto súvislosti povedať že impeachment je slovo, ktoré sa používa v súvislosti s odvolaním vysokých štátnych funkcionárov z pozície za zneužitie moci. To, čo ste mali asi na mysli, sa volá infringement. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja tiež sa neradím medzi odborníkov v tejto oblasti, tak preto možno budem tromi poznámkami reagovať, síce k tomu, čo bolo vo vystúpení, ale aj k tomu, čo sa dialo okolo.
Ja ďakujem pánovi kolegovi poslancovi za jeho vystúpenie, ktoré podľa môjho názoru bolo dosť jasné a zrozumiteľné. Len ma mrzí, že tí ktorí ho mali počúvať, sa medzitým zabávali ako jeden minister, tak i druhý minister, ako aj predseda parlamentu sa tam bavili a nepočúvali vás. Ale už som si zvykol na to, že keď hovorí opozičný politik, tak ostatných to asi nezaujíma. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. dotknem sa toho, kde ste, pán poslanec, hovorili na adresu pána bývalého štátneho tajomníka. No on sa vyvinil asi spôsobom ako malý žiačik v škole, že keď neurobil domácu úlohu, no tak si povedal, že ja ju síce nemám, ale nemajú ju ani moji susedia. No to tiež svedčí o jeho prístupe k tým úlohám, za ktoré bol ako štátny tajomník zodpovedný.
moja tretia poznámka. Tu si dovolím použiť slová pána podpredsedu Horta, ktorý v minulom volebnom období často na adresu vtedajších koaličných poslancov hovoril, a teraz sa to naozaj hodí na vašu adresu, že nekritizujte a nespomínajte to, čo bolo, ale vládnite. Už ste vo vláde. Takže páni, vládnite, už ste vo vláde. A vládnite tak, aby ľudia na Slovensku sa mali podľa vašich predvolebných sľubov lepšie. Žiaľ, opak je pravdou. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Mrzí ma, že z tejto vysoko odbornej otázky sa znova stala téma hlboko politická. Preto som si dovolil požiadať o slovo a zdôrazniť, že strana Sloboda a Solidarita nikdy neskúmala, od koho pochádza dobrá myšlienka, či to pochádza z pravej strany alebo z ľavej strany parlamentu. Aj preto nás nazývajú voliči stranou zdravého rozumu. Jasným príkladom tohto postoja zdravého rozumu bolo aj včerajšie hlasovanie o zákone o vyznamenaniach, ktorý bol iniciovaný kolegami z radov strany SMER. A naša strana bola jediná, ktorá aj verejne si dovolila vysloviť svoj kladný postoj k tomuto návrhu. Čiže určite nie je problém podporiť rozumné myšlienky. Mrzí ma však fakt, že vo vašom návrhu je až 15 takých principiálnych nedostatkov. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána kolegu Chrena. Pán kolega, ja som tie slová, že ste krátko boli na ministerstve hospodárstva... (Reakcia z pléna.) Prepáčte. Ja som skutočne tie slová, ktoré som hovoril, že ste tam boli krátko a nestihli ste zaregistrovať celú tú legislatívnu šírku problematiky energetiky, myslel v dobrom. Pokiaľ sa vás to dotklo, verejne sa vám ospravedlňujem.
Čo sa týka odborných záležitostí, samozrejme, my dvaja asi budeme dlho nad rôznymi nuansami rozprávať, lebo sme asi z tej skupiny poslancov, ktorí vedia o tej problematike aj niečo povedať a vedia, o čom to tam je. Čiže tá vecná diskusia je v poriadku. Viete, problém je základný. To, čo ste dneska vy nastolili, čo by sa malo všetko urobiť, tak to bolo treba urobiť. Dneska sme v nejakom štádiu a ten čas nám ušiel. A skutočne ja si myslím dneska, keď sa vám podarí model vlastníckeho ambandlingu, ja vám osobne zatlieskam. Vážne vám zatlieskam, keď urobíte vlastnícky ambandling. Len ja si myslím, že je už časovo nereálny. To je tak náročný proces, že si myslím, že je to už len labutia pieseň. Čiže buďme skutočne tuto realisti.
A čo sa týka už tej vypnutej poznámky, že budem kritizovať Nemcov a Francúzov, teda Sarkozyho a Merkelovú , iné by som vám povedal na adresu Francúzov a Nemcov. Francúzi a Nemci idú v rámci implementácie tzv. 3. energetického balíka skopírovať slovenský model, kde orgány nezávislého regulačného úradu bude menovať prezident republiky, tak ako je to na Slovensku. (Potlesk.)