16. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Číž, ďakujem za to vystúpenie, jednak tým, že bolo také obsiahle, tak to naznačuje, že toto je naozaj problematika, ku ktorej by sme potrebovali väčší priestor, aby sme ju prediskutovali, pretože má naozaj aj taký širší zásah, aj väčšie súvislosti, než máme možnosť diskutovať pri tomto zákone, ale aby som sa teda vecne držal len toho návrhu zákona, tak ja chcem opäť oceniť aj vo vašom vystúpení skutočne to, že na jednej strane je tu snaha o zachovanie slobody novinárov, čo je úplne v poriadku, ale na druhej strane je tu snaha, a to si myslím, že musí byť záujem zákonodarcu, o vytvorenie priestoru pre objektívne, úplné a pravdivé informovanie. A tieto dve úsilia jednoducho sú niekedy v protiklade.
Ja nepochybujem o tom, a to, čo ste hovorili, myslím, že to aj dokresľuje, že tak, ako to aj povedal pán Šebej, že pán Hríb je nepochybne slobodný novinár, ale to neznamená, že je objektívny, nezaujatý, a že dáva priestor pre skutočne slobodné vyjadrenie názorov aj druhých. A to je práve to, čo by mal tlačový zákon zabezpečovať.
A ešte, ak dovolíte, jednu poznámku k tomu, čo ste povedali a za veľmi dôležité považujem uviesť, že áno, tento zákon má okrem iného aj regulovať. A to je podľa mňa úplne v poriadku. Tak, ako sú povedzme lekári bežní podnikatelia, sú teda aj podnikateľmi, tak tak isto existujú zákony, ktoré ale regulujú ich pôsobenie a regulujú ich dosahovanie zisku. A práve preto aj tlačový zákon má byť regulačný a má regulovať podnikanie v oblasti médií.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Číž, hovorili ste veľmi dlho, ale k samotnému zákonu ste povedali veľmi málo. Vaša reč bola plná všelijakých rétorických girlánd. Ja by som sa venoval iba dvom z nich.
Spomenuli ste môjho priateľa Fedora Gála a citovali ste z neho. Ja s tým, čo Fedor Gál povedal na margo médií, absolútne súhlasím. Ale keby ste sa Fedora Gála opýtali na to, či je za akékoľvek právo na odpoveď v zákone, tak by vám určite povedal, že nie, že to nie je potrebné a nemá tu existovať nejaká regulácia, lebo je dosť iných nástrojov, ktoré sú dostatočne účinné.
Zmienili ste sa o novinárovi Štefanovi Hríbovi. Nechcem tu opakovať argumenty svojich kolegov, iba poviem, že Štefan Hríb dostal významnú medzinárodnú novinársku cenu a práve za svoju novinársku činnosť a za svoju ochranu slobody. Pre mňa je to dostatočným dôkazom a väčším dôkazom toho, kto to je Štefan Hríb, ako vaša nevraživosť voči nemu.
A na záver iba toľko, že niet nijakého dôvodu, nijakého dôvodu nebolo, po roku 1989 nikdy a nebolo ani po prijatí tohto zákona na to, aby akékoľvek právo na odpoveď v akejkoľvek forme v tlačovom zákone bolo ukotvené. Existuje dostatočné nástroje na to, aby sa verejnosť, občan, politik mohol brániť a mohol verejne vystúpiť a pokiaľ mu to niekto znemožní v médiách, aby sa mohol brániť až po súdnu cestu.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, bohužiaľ ten čas mi neumožní reagovať na každého, takže skúsim tak všeobecne povedať niečo, čo si myslím, že je dôležité.
Pánovi Hríbovi, ešte raz o ňom ako o novinárovi som sa nevyjadroval. Vyjadroval som sa o tom, že ide o modelovanie najdôležitejšej a výrazne mienkotvornej relácie vo verejnoprávnom médiu. Môj problém je, že verejno-právne médium má v sebe taký jeden, taký drobný problém, pán poslanec. Ja by som vám nikdy nevnucoval svoje predstavy o niekom, kto je dobrý, ale by som sa s vami škriepil o tom, koho príjme spoločnosť a spoločnosť ho bude vnímať ako nositeľa objektivity. Vôbec by som nikoho neotravoval mojimi názormi v tomto smere, a keď som ponúkol svoj názor, ale pýtal by som sa iných a nie môj názor by bol určujúci. To je nosná časť toho, čo som chcel povedať.
Pánovi Šebejovi, no mrzí ma, že nezaregistroval, o čo mi išlo a nepochybne tá miera zjednodušení, pretože som chcel otvoriť otázky, ktoré sa vo verejnom priestore takto nediskutovali možno pätnásť rokov, pán Šebej, a mal som predsa len priestor, ktorý som cítil, že treba obmedziť na najmenšiu možnú mieru, ale veľmi jednoducho. Ak teda hovoríme o tej teórii liberálneho pluralizmu v médiách, tak také základné nosné momenty. Novinár je služobník verejného záujmu. Služobník verejného záujmu. Takže konštruovaný novinár, ako služobník verejného záujmu má isté predpoklady. Rozhodne to nie je v tom, aby sme si naše ideológiou šmrncnuté pohľady vnucovali ako primárne pre celú spoločnosť. Ešte raz, je tam kritérium všeobecného vnímania, aby sme videli, keďže ide o politické otázky a otázky spravodlivého vnímania, v danom prípade sprostredkovania politického zápasu, kto je prijateľný pre všetkých. A to je kritérium, ktoré tu chýba, a o tom som tu hovoril. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, opäť želám pekný deň. Pokúsim sa v tom časovom limite reagovať na vystúpenia kolegov poslancov. Naozaj táto novela priniesla veľmi živú diskusiu, ale musím povedať, že v zásade korektnú, ale niektoré z tých nepravdivých a pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení musím poopraviť a samozrejme aj reagovať na niektoré názory.
Pán poslanec Rafaj, musím povedať, že ma naozaj dojala vaša starostlivosť o novinárov, najmä keď ich prácu porovnávate so žumpou, tak je to také jemne paradoxné, ale to, čo ste vy hovorili zväčša sa netýka tohto zákona. To sú naozaj skôr pracovno-právne vzťahy a otázky súvisiace s vnútorným chodom redakcií, vrátane samoregulácie, redakčného štatútu a podobne. Čiže, naozaj nie je to primárne predmetom tlačového zákona to, na čo ste upriamovali pozornosť.
Zároveň otvorene treba povedať, že to, čo predkladám je naozaj len malá novela alebo nie rozsiahla novela. Je to naozaj len snaha napraviť niektoré z tých ustanovení zo zákona, ktorý stále platí, ktorý teda schválila vaša vládna koalícia, a nie je to zásadný, rozsiahly zákon, ktorý by upravoval mediálne prostredie ako také.
To, čo je ale dôležité a čo možno naozaj chcem adresovať viacerým rečníkom, my naozaj nerušíme inštitút práva na odpoveď. Naozaj v žiadnom prípade, ten jednoducho v zákone ostáva, tak isto ako zostáva ďalší inštitút, právo na opravu. A ja si myslím, že je to správne napriek tomu, že sú poslanci aj v koalícii, ktorí majú iný názor.
Pán poslanec Senko, opäť presne táto poznámka, že nikto neruší inštitút práva na odpoveď, a keď hovoríte o zoznamoch, že som ich nepredkladal, zoznamoch jednotlivých médií, ktorým boli adresované žiadosti o odpoveď, no tak tuto je len jeden denník. A verte mi, to je jeden denník a verte mi, že je to viacero verejných funkcionárov a viacero špičkových politikov a viacero politikov z vašej politickej strany. Ale asi nie je predmetom legislatívnej iniciatívy, aby som vás tu zahlcoval s oznamami jednotlivých denníkov.
Pán poslanec Ondruš, keď teda nevidíte dôvod na predloženie tejto novely zákona, tak ja sa potom pýtam, aký bol dôvod vášho vystúpenia, ktoré je teda opakované a ešte poznámka. Potvrdzujem to, čo hovorili niektorí kolegovia, no samozrejme, že komerčné alebo súkromné médiá jednoducho reagujú na dopyt, resp. sú odkázané na čitateľský alebo divácky dopyt. O tom sú naozaj aj štatistiky, či už na základe peoplemetrov, to sa týka sledovanosti alebo iných údajov, kde jednoducho médiá reagujú, aký je dopyt, a po akom type informácií. Čiže toto naozaj funguje. Ja chcem zároveň povedať, že možno to je aj dôvod na to, aby v našom mediálnom priestore sme zachránili médiá verejnej služby, o čo sa táto koalícia aj snaží.
Pán poslanec Podmanický, no, kto stráži strážcov? Zákony strážia strážcov. Zákony, ktoré platia pre každého. No a opäť, keď predstaviteľ SMER-u hovorí o tom, že chce chrániť novinárov, tak sa mi to zdá trošku jemne úsmevné alebo možno trochu podozrivé.
Čo sa týka tých chránených živočíchov. Tento výraz ako metaforicky som použil naozaj len v súvislosti s tým, že politici ako takí majú aj na základe judikátov Európskeho súdu pre ľudské práva v celom európskom priestore znížené právo na ochranu. To znamená, že preto sa mi zdá logické, že aj v našom právnom poriadku a v tlačovom zákone sa znižuje priamo pre politikov alebo vo vzťahu k širšej skupine verejných funkcionárov takéto právo na ochranu. Čiže vysvetlenie pre vás. No, a čo sa týka toho vášho šarmantného príbehu s blondínkou.
Pán poslanec, bol to síce zaujímavý príbeh, ale musím povedať, že neadekvátny, pretože a z dvoch dôvodov. Po prvé, politik má právo na predloženie žiadosti na odpoveď, pokiaľ sa netýka výkonu jeho funkcie. Predpokladám, že v tomto prípade nešlo o výkon funkcie dotyčného podpredsedu Národnej rady. To je prvá vec. A druhá vec, politikovi naďalej verejnému funkcionárovi ostáva právo žiadať o odpoveď v prípade, že ide o pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, čo možno hovoriť alebo možno takéto charakterizovať čiastočne aj v tomto prípade. Ale naozaj, čo je podstatné, politikovi ako súkromnej osobe sa žiadne právo na odpoveď neupiera. Takže podčiarknuté, môžem povedať a odkázať Bélovi, že pokojne môže ísť s nejakou neznámou blondínkou na večeru.
Ondro Dostál, áno poznám tvoje názory. V tomto prípade, ale chcem povedať len jedno. Toto nie je naozaj o odvahe niečo zo zákona vyškrtnúť. Inštitút práva na odpoveď je úplne štandardný inštitút v právnych poriadkoch väčšiny európskych krajín. To nie je žiadne špecifikum Slovenska a dokonca to nie je ani špecifikum predchádzajúcej garnitúry. Áno, to akým spôsobom ten inštitút bol v zákone ešte stále platnom upravený, to v poriadku nie je, ale to predsa meníme, ale samotný inštitút je úplne normálny vo väčšine európskych krajín. Čiže preto ja hovorím, že nevidím najmenší dôvod, aby sme tento inštitút rušili. Má svoje opodstatnenie podľa môjho názoru v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže prosím, nerobme takýchto strašiakov zbytočne, lebo naozaj je to inštitút, ktorý funguje vo väčšine európskych krajín. To je čiastočná reakcia na pána poslanca Zajaca. Samozrejme, že meníme jeho využívanie vo vzťahu k verejným funkcionárom.
Vystúpenie pána Číža bolo veľmi, veľmi zaujímavé. Musím povedať, naozaj otvoril niekoľko nových myšlienok, nových pohľadov, naozaj na veľmi širokú problematiku, ale myslím si, že ťažko na niektoré veci reagovať v spojitosti s týmto zákonom. Takže naozaj len v súvislosti s tým, že nastolil otázku, že prečo niekto prepísal rozhovor, ktorý poskytol. No práve preto, že ho poskytol. Ale beriem do úvahy naozaj to, že je správne klásť aj takéto širšie otázky, akurát že v tomto zákone ich jednoducho riešiť nedokážeme.
Ešte si dovolím reagovať na niektoré tvrdenia pána poslanca Maďariča, lebo ten mal také najširšie vystúpenie, koniec-koncov je autorom ešte stále platného zákona. Ja samozrejme preto aj chápem to určité nasadenie, ale musím na niektoré vyjadrenia reagovať, pretože nemožno o nich hovoriť ako o pravdivých skutkových tvrdeniach, aby som teda citoval znenie zákona. Predovšetkým k tým vyjadreniam, ktoré naozaj sú v rozpore s pravdou alebo sú naozaj nepravdivé.
Argument, že sa nejakým spôsobom znižujú práva občanov. Práva občanov sa navrhovanou novelou nijako nemenia. Ostávajú zachované a platí to aj v súvislosti s tou peňažnou náhradou, o ktorej ste hovorili, pretože, tak či tak, o peňažnej náhrade aj podľa tohto zákona rozhoduje súd. A súd môže rozhodnúť o sume, ktorú musí vydavateľ zaplatiť v prípade, keď sa akákoľvek osoba domáha práva na ochranu svojej osobnosti. Čiže inými slovami, my len v zákone odstraňujeme istú formu duplicity. Tak, či tak rozhoduje súd aj o uložení primeranej peňažnej náhrady. Vždy je to súd, ktorý o tom rozhoduje.
Ďalšia vec. A toto je naozaj, tu ste trošku vstúpili vedľa, úplne slušne a korektne vám musím povedať, lebo hovoríte o tom, že neexistuje v Európe krajina, kde by sa takýmto spôsobom obmedzovalo právo na odpoveď pre verejných funkcionárov. Tak musím vás opraviť, ak dovolíte, vo Fínsku verejní činitelia nemajú právo na odpoveď a právo na odpoveď je dané len súkromným osobám aj na Cypre a v Grécku. Takže upresnenie toho, čo hovoríte.
No, a asi takým najvýraznejším argumentom, ktorý ste spomínali vo vašom vystúpení je štatistika, keď ste povedali, že v prípade denníka SME bola adresovaná len jedna žiadosť o odpoveď zo strany politika. No, realita je nasledovná. Konkrétne tento denník eviduje okolo päťdesiat žiadostí, okolo päťdesiat žiadostí, pán poslanec, ktoré sa týkajú inštitúcií, v ktorých pôsobia verejní funkcionári, ktorých jednoducho zaraďujeme ako kategóriu v tomto zákone a je medzi nimi aj niekoľko verejných funkcionárov, konkrétne špičkových politikov, najmä z vašej politickej strany. Čiže to, čo ste hovorili, je nepravdivé tvrdenie a ja ho môžem doložiť len jedným už posledným faktom, že jedným z politikov, ktorý si požiadal o odpoveď v tomto konkrétnom denníku bol 4. augusta 2009 aj vtedajší minister kultúry Marek Maďarič. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, o vystúpenie som požiadal z toho dôvodu, aby bolo možné zohľadniť nový termín účinnosti zákona, takže o tomto je moje vystúpenie v rozprave. Koniec-koncov môžem povedať aj toľko, že tento opozičný, teda návrh z dielne opozičných poslancov odsúhlasila aj vláda, takže to len postoj a stanovisko vo vzťahu ku koaličným poslancom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi kultúry, ďakujem pekne za otvorenie rozpravy. Dámy a páni, to otvorenie rozpravy nastalo z toho dôvodu, že prerokovaný vlastne zákon, ktorý čakal na to, aby mohol ísť do pléna, bohužiaľ stratil tým, že sa dostal až na hlasovanie do tohto pléna, stratil účinnosť. Preto teda stratil termín pôsobnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Poprosil by som, aby sme podľa § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám znenie, teda novelu, resp. doplnenie.
Čl. I znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."
Odôvodnenie. Návrh zákona uvažuje s účinnosťou od 1. marca 2011, nakoľko tento termín už nie je aktuálny, je potrebné ho zmeniť.
Kópiu môjho návrhu máte na stole. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi v krátkosti by som chcel len prezentovať stanovisko poslaneckého klubu strany Sloboda a solidarita, ktorá vychádza z toho, že vyznamenania možno, že nie až tak v frekventovanej miere, ale tak isto sú symbolmi národa, tak isto ako zástava, erb, či pečiatka, pričom pod národom používam ponímanie v politickom, že je to súhrn voličov tohto štátu a nie v tom kultúrnom ponímaní. Čiže posilnenie pozície vyznamenaní považujeme za veľmi vítaný prvok pri budovaní občianskej spoločnosti, a preto vyjadrujeme podporu k tomuto návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Chcem sa poďakovať za všeobecnú podporu. Ďakujem pekne.