16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládnu novelu zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti. Jej cieľom je vytvoriť pre územné vojenské správy možnosť vykonávať odvody registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste v kraji alebo v jednotlivých obvodoch podľa trvalého pobytu týchto občanov.
Navrhuje sa upraviť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, aby územnej vojenskej správe oznamovali údaje o zdravotne ťažko postihnutých občanoch a invalidných občanoch.
Ďalej sa navrhuje upraviť rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh tak, aby bola zohľadnená vojenská odbornosť týchto vojakov.
Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť aj o iné správne delikty, na základe čoho budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za nesplnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa oslobodenia zamestnancov od výkonu mimoriadnej služby.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Pripomienky zo spoločnej správy výborov akceptujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste Národnej rade odporučili schváliť predložený návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorsky výbor ma poveril za spravodajcu pre návrh tohto zákona, a teda na základe tohto splnomocnenia podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 254 z 15. decembra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa aj zákon č.569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktorý súčasne určila za gestorský výbor.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov členov príslušného výboru, a to v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z celkového počtu, pre informáciu, 13 poslancov výboru bolo prítomných 12 poslancov, hlasovanie skončilo 6 : 6.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ostatné teda, ktoré rokovali o tomto uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Tie pripomienky nebudem rozvádzať, sú dve. A poviem len toľko, že v podstate ide o účinnosť a ide o viac-menej legislatívnotechnickú úpravu.
Na základe toho gestorský výbor, ktorý odporúča tento zákon schváliť, odporúča, aby o pripomienkach uvedených v bodoch 1 a 2 sme hlasovali spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Takže gestorský výbor na základe stanovísk a na základe rokovania odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pripomienok a v tej úprave.
Spoločná správa výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov a o alternatívnej službe v čase vojny, to je zákon č. 569/2005 Z. z. tiež v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktoré má číslo, toto uznesenie, 55, na 15. schôdzi výboru.
Toľko spravodajská správa. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister. Nebudem sa vyjadrovať k paragrafovému zneniu tohto zákona. Táto novela bola nachystaná, ešte keď som ja bol ministrom obrany a nemám nič proti rezervám ani aktívnym zálohám, aby boli vytvorené. Ale my sme toto všetko vlastne posunuli preto, pretože rozpočet rezortu obrany na to nemal. A podľa mňa rozpočet obrany na to nemá ani teraz v súčasnosti. Ani v tých ďalších rokoch nebude na to mať, ako hovorí dôvodová správa, ktorú tam máte. Ten náklad je budúci rok viac ako milión eur, ďalší rok tiež viac ako milión eur. A ten ďalší tretí rok je to tiež okolo milióna eur. Podľa mňa by sme tie finančné prostriedky mali dať profesionálnym vojakom. A možno do tej prípravy aj u tých vojakov, ktorých teraz vysielate, na jeseň do Afganistanu, idete navyšovať tie počty. No a tieto finančné prostriedky by bolo potrebné dať na túto profesionálnu armádu v súčasnosti. A keď budete mať v budúcnosti viac finančných prostriedkov, rezort obrany, tak potom ich môžete dať aj do aktívnych záloh rezervistov. V Českej republike fungujú tiež tieto aktívne zálohy, rezervistov majú okolo 1 000, samozrejme, musia dostávať aj tie naturálne potreby, ktoré tam majú. Toto rieši aj táto novela zákona. A myslím si, že keď sa schváli tento zákon, ja by som s tými rezervami, s tými aktívnymi zálohami ešte počkal, pokiaľ nebudú na to finančné prostriedky. Je to, spomínal som, ročne viac ako milión eur. Tam máte možno 30 % na to, o čom ste hovorili aj o čom ste mali ten spor s ministrom zahraničných vecí ohľadom stiahnutia vojakov z Cypru. Tých 30 %, tieto náklady na rezervy na vybudovanie aktívnych záloh, vám práve toto vykryje. Potom ešte tých ďalších 60 – 70 % určite niekde nájdete.
Čiže ja si myslím, dajme tie finančné prostriedky skôr na podporu profesionálnych vojakov a v budúcnosti, keď bude mať rezort obrany viac finančných prostriedkov, určite sa nájdu aj financie na budovanie týchto aktívnych záloh čiže týchto rezervistov. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Faktické poznámky neevidujem, a preto teraz má slovo ďalší pán poslanec, Pavol Hladký. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok priamo nesúvisí s predkladanou novelou zákona, ale má veľký vplyv na samotné fungovanie rezortu ako takého.
Ja by som chcel povedať pár slov o rozpočte ministerstva obrany, rezortu obrany a o kritickej finančnej situácii rezortu obrany. Všetci zainteresovaní so mnou budú určite súhlasiť, keď poviem, že rezort obrany je dlhodobo vo veľmi zlom stave. A prehlbovanie tohto stavu vážne ohrozuje riadne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na dokreslenie tohto tvrdenia by som uviedol pár čísiel, nebudem vás zaťažovať mnohými údajmi, ale pár základných čísel. Za posledné dva roky klesol rozpočet tohto rezortu o viac ako 200 mil. eur, čo pri súčasnej výške rozpočtu zhruba 760 mil. eur je obrovská suma, o ktorú sa museli znížiť výdavky v tomto rezorte. Samozrejme, pracovníci ministerstva musia byť hospodárni, ktorí nejakým spôsobom sa prispôsobia tejto situácii. A jediným prispôsobením je znižovať stavy zamestnancov, znižovať stavy vojakov, civilných zamestnancov rezortu, redukovať výdavky na výcvik, škrtať investície alebo odkladať investície na neskoršie obdobie, redukovať nákupy výzbroje, výstroja, čo spôsobuje zastaranie techniky celého rezortu. Samozrejme, ďalšími negatívami sú spomaľovanie tempa dosahovania spôsobilosti, kde sme sa zaviazali našim partnerom v NATO. A v neposlednom rade, ako sme v poslednej dobe mali možno aj medializovaný prípad snahy pána ministra zrušiť zahraničnú misiu na Cypre, v podstate aj toto bol dôvod tej kritickej finančnej situácie rezortu.
Čo ja považujem za veľmi negatívne a za závažný problém, je, že z návrhu východísk pri plánovaní rozpočtu verejnej správy ministerstva financií na roky 2012 až 2014 sa počíta ešte z nižším rozpočtom v týchto rokoch, ako je rozpočet na tento rok. Čiže toto, si myslím, je pre dlhodobé riadne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky, by som povedal, takmer likvidačný problém. Nemám vedomosť, že by iný rezort prišiel o takú významnú časť svojho rozpočtu za tak krátke obdobie. Zoberme si, že v priebehu troch rokov, od roku 2008, keď bol rozpočtovaný príjem ministerstva financií zo štátneho rozpočtu zhruba na úrovni 1 mld. eur, tak 250 mil. mínus v porovnaní s plánovaným rozpočtom roku 2011 je štvrtina rozpočtu, o ktorú sa znížili výdavky rezortu.
V neposlednom rade by som chcel pripomenúť ešte jednu vec, ktorá sa týka našich záväzkov voči partnerom v Severoatlantickej aliancii. Zhodou okolností budúci týždeň uplynie 7 rokov od nášho vstupu do Severoatlantickej aliancie. A chcem pripomenúť cteným kolegom, že pred siedmimi rokmi pri prístupových rokovaniach sme ako Slovenská republika súhlasili s tým, že budeme vyčleňovať z rozpočtu 2 % hrubého domáceho produktu. Javí sa mi z dnešného pohľadu tento záväzok ako výsmech dobrým mravom. A pripomína mi to staré známe, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Po vstupe jednoducho tento záväzok sme hodili za hlavu a riešime si veci, ktoré nás pália, a nedívame sa na záväzky, ktoré máme voči našim partnerom.
Kritický stav v rezorte ministerstva obrany potvrdzujú aj závery obranných plánov Slovenskej republiky a ich finančného zabezpečenia hodnotiacim tímom Severoatlantickej aliancie. Jeho predstavitelia zdôraznili, že súčasný kritický stav predovšetkým v rozvoji ozbrojených síl sa najvýraznejšie prejavuje na úrovni ich modernizácie, na úrovni zastarávania techniky, podstatná časť bojovej a inej techniky je zastaraná, nespĺňa požadované parametre, postupne klesá jej prevádzkyschopnosť, čo v kombinácii so spomalenou úrovňou výcviku vojakov zásadne limituje schopnosť Slovenska plniť ciele požadovaných spôsobilostí v požadovaných termínoch. Podľa hodnotenia odborníkov NATO je hlavnú príčinu uvedeného stavu potrebné hľadať v dlhodobo poddimenzovanom obrannom rozpočte a v jeho nestabilite predvídateľnosti.
V závere by som zacitoval z Ústavy Slovenskej republiky, kde sa v článku 25, myslím, odseku 1 hovorí: „Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov.“ Na to, aby sme v minimálnej požadovanej miere dokázali zabezpečiť obranyschopnosť Slovenska, na to, aby sme v minimálnej miere dokázali plniť naše záväzky voči partnerom v NATO a v Európskej únii, na to, aby sme dokázali prispieť k riešeniu krízových situácii doma aj v zahraničí, je potrebné nevyhnutne navýšiť rozpočet rezortu obrany v najbližších rokoch postupne minimálne na úroveň okolo 1,5 % HDP, čo v absolútnych číslach predstavuje sumu okolo 1,2 mld. až 1,3 mld. eur. Pevne verím, že rezort financií prehodnotí navrhovaný príspevok pre kapitolu ministerstva obrany, že nájde rezervy, resp. možnosti, aby došlo k navýšeniu rozpočtu rezortu obrany v najbližších rokoch do tej mieri, že nebude ohrozené jeho riadne fungovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hladký, ja tak trošku keď som tu vystupoval, keď sme schvaľovali rozpočet, som si tak sám pre seba povedal jednu takú biblickú tézu „do roka a do dňa“. A ono to nie je ani do roka a do dňa. Bol som jediný, ktorý kriticky vystúpil a poukázal na riziká rozpočtu obrany, keď sme schvaľovali štátny rozpočet. Na moje vystúpenie tu boli repliky hlavne z poslancov SaS, dokonca od pána predsedu parlamentu a predsedu SaS, ktorí povedali, že hovoríte, ako keby ste boli jeden z nás. Ale veľmi rýchlo sme sa rozišli, keď bolo treba hlasovať. Ja som hlasoval proti takému rozpočtu a vy ste hlasovali za takýto rozpočet. Pán poslanec Hladký, je to aj vaša zodpovednosť. Vy ste za takýto rozpočet hlasovali, vy ste prijali tú zodpovednosť na seba a na pána ministra a jednoducho teraz tie dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, budete znášať. Ja som tu vtedy citoval a hovoril, pýtal som sa ministra: Vie garantovať s takýmto rozpočtom plnenie úloh obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády? Vie garantovať to, čo je tam obsiahnuté, že dokáže naplniť cielenú modernizáciu ozbrojených síl, modernizáciu organických jednotiek, dokonca využitie systému aktívnych záloh? Tie riziká boli jasné. Dokonca som vtedy povedal, že ten stav ekonomiky je taký, že trvať na tých 2 %, ktorými sme sa zaviazali voči aliancii, je nereálne, ale ísť nižšie, ako bol ten predchádzajúci rozpočet, bolo smrteľné, a to, čo je rozpísané na ďalšie roky tohto volebného obdobia, je absolútne podľa mňa neprijateľné. To znamená, chcem len povedať, je to vaša politická zodpovednosť. Vtedy, keď bolo treba konať, ste nekonali. Dnes tú politickú zodpovednosť nesiete. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Hladký, súhlasím s vami, že ministerstvo obrany a naša armáda je v zlom stave a je poddimenzovaná, čo sa týka financií. Preto vyzývam vládu a ministerstvo financií, aby navýšili finančné prostriedky pre rezort obrany, lebo myslím, že nikto z nás nechce, aby ministerstvo obrany muselo redukovať svoje stavy zamestnancov a dôsledne by si nemohlo plniť svoje úlohy kvôli financiám. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Richter, no áno, zahlasovali sme, samozrejme, za rozpočet, ale musím povedať, že sme hlasovali za to, aby sme napravili niečo, čo tu posledné štyri roky sa nejakým spôsobom nabúravalo. A jednoducho hľadali sme možnosti, ako vyjsť z tej zlej finančnej situácie, v ktorej bol štát ako taký.
To, že máme politickú zodpovednosť, je zrejmé. A nikto sa tejto politickej zodpovednosti nechce zbaviť. To, čo som ja vlastne kritizoval a čo bol zmysel tohto môjho príspevku, je, že do budúcna je potrebné rezort obrany finančne podporiť, a nie ho držať na tých nízkych číslach, na akých momentálne je. Jednoducho na tento rok, na rok 2011, sa v rozpočte nenašli zdroje na navýšenie pre rezort obrany. Taká bola realita. A myslím si, že aj pán minister, aj všetci zainteresovaní hľadajú rezervy tak v rezorte, ako aj možno na iných ministerstvách, ako zrušiť nevýhodné tendre, nevýhodné zmluvy, ktoré boli podpísané napr. aj za vašej vlády. Takže tá politická zodpovednosť za tohtoročný rozpočet je aj na SaS, ale politická zodpovednosť za ten stav, v akom rezort je a kam ste ho za posledné štyri roky dostali, je v prvom rade na strane SMER-u – sociálnej demokracie.

Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Milan Laurenčík. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na začiatok skúsim aj ja zareagovať na faktickú poznámku pána poslanca Richtera. Keď sme schvaľovali rozpočet, my sme ešte nemohli rozprávať tak ako naši kolegovia, že pamätáme si z minulých období, ako to bolo. Ale teraz si takisto môžem toto povedať. A môžem povedať, že si pamätám, že ste presne takto argumentovali ako teraz. A ja som vám na váš príhovor vo faktickej poznámke povedal, že škoda, že ste o tom nepresvedčili vašich kolegov zo strany SMER. Myslím, že to bol pán Záhumenský a pán Čaplovič, ktorí pri schvaľovaní toho rozpočtu ešte chceli, neviem presne koľko to bolo, tuším 350 mil. eur vyčleniť do iných rezortov. Takže to je len toľko k tomu, že do roka a do dňa čo si pamätáme.
Ale teraz sa vrátim k tomuto zákonu, ktorý prerokovávame. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne zaujal stanovisko k predloženej novele zákona, cieľom ktorej je na základe aplikačnej praxe územných vojenských správ upraviť niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti a v nadväznosti na to upraviť aj zákon o alternatívnej službe. Oceňujem novo navrhovaný spôsob úpravy týkajúci sa povinnosti oznamovať územnej vojenskej správe údaje o invalidných občanoch a občanoch ťažko zdravotne postihnutých. Platný zákon o brannej povinnosti ustanovuje občanovi povinnosť oznámiť územnej vojenskej správe, že bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Predložený návrh túto povinnosť pre uvedený okruh občanov ruší a ukladá povinnosť územnej vojenskej správe vyžiadať si od Sociálnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny údaje o občanoch, ktorí boli uznaní za invalidných alebo sú ťažko zdravotne postihnutí. S cieľom zohľadniť požiadavku na dlhšiu odbornú prípravu pre niektoré vojenské odbornosti, napr. pre chemické alebo ženijné odbornosti, sa navrhuje diferencovane upraviť aj odbornú prípravu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh. Dávam do vašej pozornosti, že sa navrhuje aj zjednodušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľov týkajúcej sa oslobodenia zamestnancov od výkonu mimoriadnej služby. Súčasne sa však navrhuje doplniť návrh zákona aj o správne delikty, na základe čoho budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za nesplnenie uvedenej povinnosti.
V krátkosti, vážené kolegyne, kolegovia, by som chcel poprosiť a odporučiť vám, aby sme predložený návrh zákona podporili a schválili. Ďakujem vám za pozornosť.