16. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prispieť pár postrehmi k hodnoteniu zahraničnej politiky a jej zameraniu na najbližšie obdobie. Mojou ambíciou nie je venovať sa všetkým oblastiam a témam, ktoré sú v diskutovanom materiáli obsiahnuté. Vo svojom vystúpení spomeniem niekoľko okruhov, ktoré považujem za najdôležitejšie.
Je potrebné oceniť zásadnú zmenu paradigmy zahraničnej politiky zo 4-vektorovej na jasne hodnotovo orientovanú. Predchádzajúca vláda urobila v zahraničnej politike niekoľko neuvážených rozhodnutí a krokov. Odštartovala to, samozrejme, účasť Jána Slotu a jeho strany vo vláde. Na toto netreba zabúdať. Okrem množstva domácich problémov to spôsobilo niekoľko zásadných zahraničnopolitických problémov. So Slovenskou národnou stranu vedenou Jánom Slotom ako súčasťou vládnej koalície sa úspešná diplomacia robí ťažko.
Ďalšími krokmi minulej vlády, ktoré som vnímal so zdvihnutými brvami, bolo ostentatívne bratanie sa s kubánskym komunistickým režimom či priateľská návšteva u diktátora Mu’ammara Kaddáfího.
Hodnotami, ktoré súčasná vláda zastáva a presadzuje aj v zahraničnej politike, sú sloboda, zodpovednosť, zásadovosť, podpora demokracie a ochrana ľudských práv. Mali by sme byť principiálni a pre partnerov spoľahliví a čitateľní.
Susedské vzťahy považujem za nesmierne dôležité. Vzájomné spory a napätia vo vzťahoch s Maďarskom nás v zahraničí oslabovali a viazali personálne a zdrojové kapacity našej zahraničnej služby. Mnohé z tém a otázok z našich vzájomných vzťahov nie sú jednoznačné a jednoduché. Maďarsko nie je jednoduchý partner a tieto témy nemajú jednoduché riešenia. Silné gestá nepomáhajú, skôr naopak, som rád, že podľa toho začala konať aj naša diplomacia. Oceňujem celkové upokojenie atmosféry a sústredenie sa na dialóg a konštruktívnu spoluprácu. Slovensko a Maďarsko sú partneri a spojenci. A tak by mali vyzerať aj naše vzťahy.
Za seba a za kolegov v zahraničnom výbore vás, pán minister, môžem uistiť, že poslanci Národnej rady sú pripravení vláde aj vám pomôcť tam, kde cítite, že parlamentná diplomacia môže byť na osoh. Koncom apríla ide veľká časť nášho zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na oficiálnu návštevu zahraničného výboru maďarského parlamentu v Budapešti. Je to v poradí už druhé stretnutie tohto druhu, čo len dokumentuje dôležitosť, ktorú slovensko-maďarským vzťahom venujeme aj my poslanci. Môžem vás uistiť, že s maďarskými kolegami budeme otvorene diskutovať o hlavných problémoch medzi našimi krajinami a vecnosť a obsah pôjdu na úkor diplomacie a politickej korektnosti. Často sú poslanci tí, ktorí dokážu vo veľkej miere ovplyvniť oficiálne stanovisko štátu.
K ďalšej téme. Som zástancom názoru, že V-4 je unikátny model úspešnej regionálnej spolupráce a ako taký je zaujímavý a atraktívny aj pre iné regióny. V-4 má perspektívu ďalšieho zbližovania. Mojím cieľom je vytvorenie solídneho a koherentného bloku, ktorý bude mať svoju silu aj v rámci NATO, aj v rámci Európskej únie. Som rád, že V-4 je takto čoraz intenzívnejšie aj vnímaná. V tejto súvislosti by som rád ocenil mimoriadne aktívne predsedníctvo Slovenskej republiky vo V-4. Podarilo sa realizovať niekoľko veľmi úspešných podujatí a Slovenská republika a značka V-4 tým kvalitatívne boli posilnené. Za kľúčové považujem predovšetkým aktívne angažmán Poľska, ktoré je svojou váhou síce silnejšie ako zvyšné tri krajiny dohromady, ale malo by vidieť prínos svojich partnerov v celkovej pozícii tohto jedinečného stredoeurópskeho bloku. Je v našom záujme, aby celková sila hlasu V-4 v rámci Európskej únie bola ešte posilnená.
Čo sa týka posilnenia Slovenska v Európskej únii, potrebujeme sa zamerať na to, aby sa viac schopných slovenských diplomatov dostalo na kľúčové posty v rámci Únie. Našim kandidátom poskytneme maximálnu podporu. Pri rozmýšľaní o Európskej únii si musíme klásť zásadné otázky: Kto sú naši partneri. Kto v spoločných inštitúciách stojí na našej strane? Ako si kultivovať koalície? Ako budovať značku alebo brand ako krajina, ktorá je všeobecne známa tým, že má veľmi jasné priority a je čitateľná? Schvaľujem orientáciu našej zahraničnej politiky na západný Balkán. S krajinami regiónu nás spájajú mnohé väzby, disponujeme kreditom, expertízou a o naše skúsenosti z procesu transformácie spoločnosti je veľký záujem. Západný Balkán a Východné partnerstvo sú zároveň oblasti, v ktorých našu unikátnu znalosť oceňujú aj naši partneri v západnej Európe a v NATO. Vieme prinášať konkrétnu pridanú hodnotu, a preto verím, že naše aktívne pôsobenie a spolupráca s krajinami regiónu budú pokračovať aj naďalej.
So znepokojením pozorujem vývoj na Ukrajine a v Bielorusku. Problémy týchto dvoch krajín sa nás bezprostredne týkajú. Ukrajina sa posúva smerom k autoritárskemu režimu, Lukašenko pritvrdil na všetkých frontoch. Iba Moldavsko je na tom s demokraciou trošku lepšie ako pred piatimi rokmi. Pokiaľ bude v Kyjeve vládnuť kleptokratická elita, nepomôže to hospodárskemu rastu na východe Slovenska. Región by mal potenciál vyzerať úplne inak. Stačilo by, aby Ukrajina rástla aspoň tak, ako rástlo Slovensko v nie úplne najšťastnejších deväťdesiatych rokoch. Pán minister, veľmi oceňujem odvahu a správnosť rozhodnutia podporiť aktivity Bieloruska aj aktivitami priamo tu na Slovensku a poukázať na obrovský problém s demokraciou, ktorý táto krajina v súčasnosti zažíva. Myslím si, že to bolo odvážne gesto a presne takéto gestá sa nám vyplatia a slovenská zahraničná politika bude mať jasné profilovanie, jasné formovanie.
Bol som hrdý na Slovensko, keď sme v parlamente odmietli pôžičku Grécku. Ako ukazuje ďalší vývoj, problémy Grécka sú natoľko závažné, že analytici sú skeptickí ohľadom schopnosti Grécka prekonať túto dlhovú krízu aj napriek pomoci európskych záchranných mechanizmov. Zachraňovať nezachrániteľné by bola najhoršia možná politika. Som hrdý na to, že predovšetkým dve strany vládnej koalície našli odvahu ísť proti stále dominantnejšej politickej korektnosti Európskej únie a rozhodli sa verejne prezentovať a obhájiť to, čo sa najprv stretlo s vlnou nevôle na strane predstaviteľov eurozóny, avšak postupom času dochádzalo k lepšiemu porozumeniu našej pozície. Rozhodnutie nebolo ľahké, ale potvrdilo zásadovosť a principiálnosť nášho postoja a nášho správania. Chcem vyjadriť presvedčenie, že ak bude téma znovu nastolená, možnosťou riadeného štátneho bankrotu Grécka sa budeme vážne zaoberať, takisto ako možnosťou riadeného bankrotu iných štátov, ktoré si dlhodobo nebudú plniť svoje povinnosti a záväzky.
Neodpustím si pár slov k poslednému vývoju na Blízkom východe a postojom Slovenska v týchto otázkach. Vývoj v Líbyi, Egypte, Libanone, Jemene a ďalších krajinách musíme pozorne sledovať a musíme podporovať úsilie o nastolenie demokracie v týchto krajinách. Zároveň sa ale s istou mierou skepticizmu musím pýtať, čo sa v tomto regióne vlastne deje, kto je dnes opozíciou a akú novú tvár regiónu predstavitelia súčasného odboja ponúkajú po tom, ako sa im podarí zbúrať existujúce režimy a zvrhnúť existujúcich diktátorov. Obávam sa, aby ďalší vývoj nesmeroval k posilňovaniu islamského radikalizmu. Európa by sa mala mať na pozore. Mám pocit, akoby náš kontinent trošku zaspal dobu a ocitol sa v situácii, kde čoraz viac rezonujú slová o zlyhaní multikulturalizmu a vznikajú nové bašty radikálneho islamu priamo pred našimi očami v európskych metropolách. Tí, čo chodievate do Berlína, do Paríža alebo do Londýna, presne viete, o čom hovorím.
Po deviatich mesiacoch pôsobenia v parlamente musím povedať, že oceňujem kolegov z opozície, ktorí s nami pracujú v zahraničnom výbore. Nepatrím medzi tých, ktorí budú tvrdiť, že všetko, čo vykonala predchádzajúca vláda v zahraničnej politike, bolo zlé. Na rozdiel od prebiehajúcich žabomyších vojen v iných výboroch zahraničný výbor často hlasuje jednotne. Nie na všetko máme rovnaký názor, ale dokážeme konštruktívne diskutovať a hľadať tie najlepšie a najsprávnejšie rozhodnutia. A tak by to aj malo byť. Zahraničná politika tradične bola a mala by ostať oblasťou, v ktorej panuje najširšia možná miera konsenzu napriek celým politickým spektrom.
Pán minister, ako kvalitnú hodnotím aj spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí. Predstavitelia z ministerstva prichádzajú na zasadania nášho výboru dokonale pripravení a my sa snažíme činnosť ministerstva v plnej miere podporovať. Za veľmi prínosné som považoval neformálne obedové stretnutie výboru a ministra na pôde vašej inštitúcie a myslím si, že by sa mohlo konať pravidelne. Ocenil by som lepšiu koordináciu a efektívnejšiu spoluprácu medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom obrany. Bezpečnostné otázky ako naša účasť v misiách NATO a EÚ, pripravenosť ozbrojených síl sa týkajú oboch rezortov rovnako. Je dôležité s verejnosťou veľmi citlivo a dôsledne komunikovať o význame účasti slovenských ozbrojených síl v zahraničných misiách. Je to síce sizyfovská práca, lebo ťažko vysvetlíte bežnému človeku, prečo riskujeme životy slovenských vojakov, ale má to svoj obrovský význam. Myslím si, že je veľmi potrebné podporiť reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Momentálne máme slabú a nereformovanú armádu a na obranu míňame hlboko pod priemernou úrovňou míňania štátov NATO. Malo by byť snahou nás všetkých vybudovať poctivé ozbrojené sily, ktoré naberú na vážnosti predovšetkým v rámci našich partnerov NATO.
A ešte mi dovoľte pár poznámok orientovaných na budúcnosť.
S materiálom v plnej miere súhlasím a verím, že našej diplomacii sa podarí dosiahnuť to, čo je v ňom vytýčené. Od zahraničnej politiky budem očakávať zásadovosť, profesionalitu, dôsledné obhajovanie a presadzovanie politických, bezpečnostných a ekonomických záujmov Slovenskej republiky, spoľahlivosť vo vzťahu k našim partnerom a spojencom a nekompromisnú kritiku nedemokratických režimov, kde z mnohých spomeniem režimy Bieloruska, Kuby, Líbye a Iránu.
Zmenou kompetenčného zákona získalo ministerstvo zahraničných vecí do svojej kompetencie riadenie obchodno-ekonomických oddelení našich zastupiteľských úradov. Verím, že ministerstvu sa podarí naplno využiť ich potenciál a synergiu jednotnej reprezentácie Slovenska pre konkrétny a merateľný rozvoj obchodu a investícií.
Ministerstvo zahraničných vecí by malo začať intenzívnejšie pôsobiť aj smerom k podpore cestovného ruchu. A to ste, pán minister, naozaj spomínali. Ja si tiež myslím, že ten potenciál tu stále je napriek skepticizmu a napriek tomu, že už 20 rokov tvrdíme, aké je Slovensko úžasné a že doteraz sa nám ho ešte nepodarilo predať. Ja si naozaj myslím, že toto robíme zle a je šanca a potenciál, aby sa to zmenilo. Myslím, že zo Slovenska vieme vybudovať atraktívnu destináciu. Je to možné a dá sa to robiť. V tomto sú naše priority jednoznačne úplne rovnaké.
Na nedávnom stretnutí s predstaviteľmi špičkových nemeckých think-tankov v Berlíne nás viacerí poprední nemeckí analytici a komentátori vyzvali k väčšej odvahe pri prezentovaní a presadzovaní našich názorov. Zhodli sa v tom, že ťažko je možné očakávať nový vietor od starých členov Únie. Často sa s nádejou obracajú na pozície nových členov a dúfajú, že štáty ako Slovensko prídu s nekonformnými názormi na vybrané problémy, s takými názormi, ktoré si v starých členských krajinách politické elity nedovolia kvôli politickej korektnosti ani vysloviť. Ja dúfam, že sa napriek svojej veľkosti nebudeme báť a budeme odvážni. Verím v silu myšlienok a verím, že keď budeme o nich presvedčení, je možné niekedy niektoré z nich presadiť aj napriek odporu veľkých hráčov.
Na záver by som chcel oceniť všetkých zodpovedných a kvalifikovaných pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. Na mojich pracovných cestách som sa v absolútnej väčšine prípadov stretol s fundovanými profesionálmi, ktorí svoju prácu v prospech Slovenskej republiky vykonávajú s hrdosťou a cťou. Je potrebné si ich za to vážiť a ich prácu oceniť. Na toto možno v návale povinností niekedy zabúdame, a pritom stačí povedať obyčajné ďakujem. Je to výzva predovšetkým do vlastných radov medzi poslancov, aby sme nezabudli vyjadriť vďaku tým kolegom zo slovenských veľvyslanectiev, ktorí nám vo väčšine prípadov výrazne pomáhajú a zabezpečujú hladký priebeh našich zahraničných pracovných ciest, často ďaleko nad rámec svojich pracovných povinností. Ďakujem za pozornosť a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, ja si myslím, že vzhľadom na váš vek ste ten referát prečítali bez toho, aby ste hlbšie uvažovali nad tým, o čom hovoríte. Ja spomeniem len dve také pasáže.
Prvá pasáž bola tá, kde ste obvinili Slovenskú národnú stranu, že robila veľké problémy v zahraničnej politike. No už mi len povedzte, aké problémy robila. My sme, povedal by som, ešte veľmi jemne a slabo reagovali na to, čo sa robilo na južnom území Slovenska, keď tam pochodovali ľudia zo 64 žúp a gardy z Jobbiku. To bolo zlé pre Slovenskú republiku, že sme na to reagovali?
A ďalšia vec. S obavami sledujete vývoj na Ukrajine a v Bielorusku. Viete, ja s obavami sledujem vývoj v Maďarsku pod vedením Orbána. Zamyslite sa nad tým, čo ste hovorili, čo ste prečítali, a na budúce viacej uvažujte nad tým, čo idete povedať. Ďakujem.

Ďakujem pánovi kolegovi Drobovi za to, že ocenil dobrú spoluprácu, ktorú má koalícia s opozíciou v zahraničnom výbore, ale musím aj kriticky sa vyjadriť k pasáži, kde bol spomínaný Kaddáfí a návšteva Líbye z našej republiky. Ja si myslím, že na návštevu do Líbye chodili všetky vyspelé štáty sveta vrátane Ameriky, Anglicka, Francúzska, kde chodili hlavne kvôli obchodom. Takže určite aj my sme tam boli len kvôli týmto záležitostiam.

Pán Švantner, možno som nebol dobre porozumený. Ja som hovoril o Slovenskej národnej strane vedenej Jánom Slotom, nehovoril som paušálne o vašej strane. Takže ak to bolo tak pochopené, tak sa ospravedlňujem. Myslím si, že tá rétorika, ktorú hlavne pán Slota prezentoval konzistentne niekoľko rokov za sebou, tie vzťahy s Maďarskom určite nevylepšila, práve naopak, pohoršila ich. Myslím si, že mnohé z tých vyjadrení boli nevyvážené a zbytočné a boli natoľko agresívne, že potom sme sa nemohli čudovať niektorým reakciám z maďarskej strany. Môžeme sa dohadovať, samozrejme, či bolo skôr vajce alebo sliepka a že kto začal skôr provokovať, ale myslím si, že vôbec existencia Jána Slotu v slovenskej politike výrazne zhoršila vzťahy s Maďarskom. Čo sa týka súčasnej situácie v Maďarsku, samozrejme, sme veľmi opatrní a pozorujeme a sledujeme, čo sa tam deje. Moja kritika voči Ukrajine a Bielorusku smerovala k tomu, že sa tam podkopávajú základy demokracie. V Maďarsku sa to zatiaľ ešte nedeje. Tá parlamentná demokracia tam stále funguje. Takže to je k tomu asi toľko.
Ináč, príhovor som si písal sám. A za to, že som ho čítal, sa ospravedlňujem, ešte nie som natoľko zručný asi rétoricky, aby som hovoril z hlavy.
Čo sa týka návštevy u Kaddáfího, že bola to obchodná cesta. Na to poviem toľko, že ak niečo robí zle Francúzsko alebo Británia, alebo USA, nemusíme po nich opakovať. Ja si myslím, že stretnutie s Kaddáfím bolo chybou a nebolo správne. A ak sa bavíme o tom, aké benefity a prínos táto obchodná cesta mala, tak vám poviem, že nikde som sa nedočítal o žiadnom kontrakte veľkej slovenskej firmy s Líbyou. Takže predpokladám, že aj keď možno ten zámer bol dobrý, tak sa minimálne nevydaril. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som pár poznámkami takisto spomenul najmä spoluprácu pána ministra, ministerstva zahraničných vecí s výborom pre európske záležitosti.
Chcel by som aj využiť túto príležitosť, aby som ocenil veľmi dobrú a intenzívnu spoluprácu osobne pána ministra s výborom pre európske záležitosti. Skutočne to funguje veľmi dobre. Pred každým summitom Európskej rady sa stretávame. Boli prípady, keď to nevyšlo, ale v tých prípadoch sme dostali informáciu ex post. A všetko čo je potrebné tak na pôde výboru je preberané.
Dovoľte mi spomenúť tri oblasti, ktoré považujem za dôležité v súvislosti so zameraním našej zahraničnej politiky. Oblasť prvá je V-4, druhá je Východné partnerstvo a k tretej oblasti mám pár poznámok o aktuálnych európskych veciach.
Čo sa týka V-4, považujem túto spoluprácu za kľúčovú v rámci našich susedských vzťahov, preto si myslím, že je veľmi dobré, že ministerstvo zahraničných vecí kladie dôraz na spoluprácu v oblasti V-4. Pán minister, myslím, len z dôvodu skromnosti nespomenul jeden významný akt, ktorý ja považujem za veľmi významný v rámci zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov. A to je jeho účasť na Budapeštianskom maratóne. Ja keď sa stretávam s kolegami z Maďarska, tak to spomínajú vždy na prvom mieste. Takže to bola udalosť, ktorú si všetci zapamätali. A urobila viac ako niekedy mnohé politické rokovania. Takže treba oceniť tento krok, ktorý takisto pomohol zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov.
Z hľadiska Východného partnerstva osobne sme boli v Moldavsku na otvorení Národného konventu. Tento projekt je úspešne akceptovaný takisto na Ukrajine, kde som nedávno bol. Dovoľte mi len doplniť informáciu aj pre vás, dámy a páni, že nedávno som sa stretol s predsedom výboru pre európske záležitosti pánom Tarasjukom na Ukrajine. A takisto pripravujeme stretnutie výborov pre európske záležitosti Slovenska a Ukrajiny. To miesto by malo byť na slovensko-ukrajinskej hranici. A chcem tam práve aktuálne rozoberať otázky, ktoré pán minister rozoberal aj vo svojej správe. A to je najmä vízová liberalizácia a zlepšenie vzťahov, ktoré práve najviac trápia slovenských občanov z východného Slovenska, ktorých riešenie môže pomôcť takisto k zintenzívneniu obchodných, spoločenských kontaktov medzi občanmi Slovenska a Ukrajiny.
V rámci Východného partnerstva by som chcel zdôrazniť, dámy a páni, ešte jednu vec. A to je otázka, pred ktorou by sme nemali zatvárať oči. Je to otázka teritoriálnej integrity, najmä čo sa týka Gruzínska. Takisto v našej krajine sme mali tú skúsenosť, keď cudzie vojská tu zostali. A takúto skúsenosť majú v súčasnosti občania Gruzínska. Preto si myslím, že aj do budúcna bude dobré, ak budeme veľmi jasne pomenovávať tieto veci. A otázka ďalšieho pokroku v rámci spolupráce vo Východnom partnerstve podľa môjho názoru nemôže byť riešená bez toho, aby nebola riešená otázka teritoriálnej integrity, najmä čo sa týka Gruzínska.
A do tretice pár poznámok ohľadom aktuálnych európskych vecí. Chcel by som oceniť to, čo bolo spomínané. A to je zmena kľúča v Európskom stabilizačnom mechanizme. Dámy a páni, na prvý pohľad sú to možno bezvýznamné percentá. Tých 17 % urobilo v celkovom hodnotení 1,17 mld. eur, 1,17 mld. eur z toho čo bude úspora pre Slovensko, to budú menšie záruky a čiastočne menší vklad v hotovosti, čo bola práca nielen ministra financií, nielen premiérky, ale aj pána ministra zahraničných vecí. To je konkrétny výsledok toho, že si budeme môcť menej požičiavať. Myslím si, že to je najviditeľnejší krok, čo sa podarilo na európskej pôde dosiahnuť. A dovoľte mi teda, našej exekutíve aj z tohto miesta zaň poďakovať.
A teším sa na ďalšiu spoluprácu na pôde výboru pre európske záležitosti aj na parlamentnej pôde s ministerstvom zahraničných vecí. Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, ja mám so sebou desaťstranový husto písaný materiál, ale to nie je môj prejav, takže ho tu neprednesiem. Ale keďže ja nie som v zahraničnom výbore, tak som si vytlačil ten dokument, ten druhý, ktorý teraz prerokúvame v spoločnej rozprave o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2011, aby som si pomohol k tomu, čo chcem povedať.
Priatelia, dámy a páni, pán minister, dve úlohy chcem pripomenúť vám.
Jedna úloha je tá, ktorá mohla byť v tom materiáli, ale nebola v ňom preto, lebo je nová. A to je tá úloha, ktorá vyplýva z včerajšieho hlasovania, alebo isté odporúčanie Národnej rady vo vzťahu k exekutíve, k vláde, ministerstvu zahraničných vecí, aby sa angažovalo v otázke obrany prenasledovaných kresťanov alebo príslušníkov komunít náboženských, aby sa viac v tejto otázke angažovalo ako napr. iní v Európe. Ja si tu len pomôžem príkladom Angely Merkelovej, nemeckej kancelárky, ktorá sa k tejto téme vyjadrila, že je to jedna zo zahraničných priorít nemeckej vlády obraňovať tých, ktorí sú ohrození genocídou. To vyhlásenie, pán minister, poznáte zo včerajška, viac by som k nemu už nemusel hovoriť.
A teraz tá druhá úloha, ktorú som hľadal v tom materiáli, a podrobne som to teda čítal, týka sa susedských vzťahov. Týka sa to Slovenska a Maďarska. A myslel som, že v tom texte tam nájdem tú úlohu pre ministra zahraničných vecí alebo pre ministerstvo. A nenašiel som to tam. Je tam veľmi nesmelo a okrajovo spomenutý problém dvojakého občianstva, ale nič viac tam spomenuté nie je, ako, že bolo by príslušným riešením prijatie medzištátnej zmluvy. Ale my vieme, že druhá strana na iniciatívu slovenskej strany, slovenského ministerstva zahraničných vecí vlastne nijako nereagovala a čaká, ignoruje to. Chcem povedať, že tu je namieste teraz uplatniť, nebojte sa toho, princíp subsidiarity. Princíp subsidiarity je všeobecne známy v demokratických krajinách. To je, keď si človek nevie pomôcť sám, tak je na to rodina, aby mu pomohla, keď si rodina nevie pomôcť, tak je na to obec alebo komunita bližšia, ak si obec nevie pomôcť, tak je na to pomoc štátu, keď si štát nevie pomôcť, tak sú tu na to iné štáty. A my sme členmi Európskej únie. A keďže Slovensko v otázke dvojakého občianstva si nevie pomôcť, my sme nevyrobili tento problém, vyrobila ho Maďarská republika, jednoducho v tejto veci treba uplatniť princíp subsidiarity. A som presvedčený, že toto je riešenie. Tento problém musí preniesť slovenská diplomacia, slovenská vláda do Bruselu na európsku úroveň, na európsku pôdu, minister do Rady ministrov. Spomínate si napr. z nedávnej minulosti, pár týždňov dozadu na medializovaný mediálny zákon v Maďarsku, neprijateľný, nedemokratický. Európsky parlament sa touto témou zaoberal a vyvinuli na maďarskú stranu tlak, že maďarská strana musela urobiť isté zmeny. A medzi nami prepáčte za osobný názor, ak teda Maďarom v Maďarsku je jedno, aký majú mediálny zákon, čo ma je do toho. Nie? Ale problém dvojakého občianstva, to neuveriteľné zasahovanie v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami zo strany Maďarskej republiky je typický príklad na využitie princípu subsidiarity. A ja som presvedčený, že musíme v tejto veci niečo urobiť. Je to úloha aj pre tento rok v zahraničnej politike. A ja som presvedčený, že náš minister na to má našu podporu. A jednoducho je to aj o maratóne, ako hovoril môj predrečník, ale v prvom rade proste musíme rokovať na tej úrovni, aby aj iní vedeli, že to je vážny problém a že nie je v tejto chvíli v našich silách to riešiť, ak nechceme použiť iné nástroje. Ale sme v Európskej únii, sme partneri, toto som hľadal v tom materiáli. Nenašiel som to tam, ale chcel by som na to inšpirovať pána ministra. Predpokladám, že možno väčšia kompetencia je na tých kolegoch, čo budú rečniť po mne, že by to mohla byť nejaká iniciatíva výboru pre zahraničné veci, aby sme napr. rokovali o návrhu uznesenia Národnej rady, aby to malo väčšiu váhu, aby sa pán minister mohol oprieť o to. Napr. keď bude s kolegami v Bruseli rokovať, tak môže mať iný mandát, aj premiérka, keď to bude názor Národnej rady.
Toto som považoval za dôležité povedať, aj keď nie som v zahraničnom výbore. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, v drvivej väčšine z toho, čo ste povedali, môžem s vami súhlasiť. Naozaj, súčasné ministerstvo zahraničných vecí je práve v otázke dvojakého občianstva úplne neaktívne. Pán minister sa schováva, nezúčastnil sa rozpravy o zákone o štátnom občianstve. Ja osobne sa domnievam, že pán minister Dzurinda je najslabší minister zahraničných vecí za posledných 12 rokov. Tíško spinká na svojej stoličke a čaká na chyby Ivety Radičovej, aby mohol prevziať vládne žezlo. To je jeho celá aktivita.

Pán Podmanický, mne je ľúto, že ste nereagovali na mňa. Keby ste hovorili možno dlhšie v reakcii na moje vystúpenie. Mňa veľmi mrzí, že ste sa znížili k takej primitívnej urážke ministra zahraničných vecí.

Ďakujem pekne, pán predseda. Moje vystúpenie bude krátke. A nedohodli sme sa kolegom Brockom. A istým spôsobom tiež budem plédovať za nejakú úlohu pre pána ministra. A nebude to školská úloha.
Ale prvé, čo by som rád povedať, je, že chcem oceniť zmenu filozofie, ktorú pokladám za dôležitú. A to je, ako aj už bolo spomenuté v entrée pána ministra, o budovaní dobrých susedských vzťahov, ja by som to zdôraznil dokonca, o budovaní dobrých vzťahov nielen susedských, pretože si myslím, že na tomto je postavená dobrá zahraničná politika. A tá zmena je v tom, že v minulom období sme to mali opakované ako mantru, akože ekonomický rozmer zahraničnej politiky. A pod tým sa skrývalo všetko možné. Ja si myslím, že dobré vzťahy prinášajú viac. A Slovensku sa to ukázalo napr. vtedy, keď potrebovalo pomoc pri vstupe do Európskej únie. Čiže chcem naozaj túto zmenu základnú oceniť.
A druhé. Chcem nabádať k istej aktivite pána ministra. Takpovediac odkedy som v politike, nabádal som na to všetkých ministrov zahraničných vecí, teda počnúc pánom ministrom Kukanom. Slovensko je 20 rokov už demokratickou krajinou, a tak si myslím, že už dospelo. A tak dospelo by sa mohlo prejaviť aj v niektorých veciach. A to je oblasť zahraničnej politiky zvlášť. Viete, vyspelé demokratické krajiny majú čosi ako zahraničnopolitickú doktrínu alebo teda istý základný materiál, ktorý je takpovediac dohodnutý v tom celom širokom politickom spektre odľava doprava. A to je vec, ktorá má dlhodobú hodnotu, nie je predmetom politických zápasov. Ja si myslím, že také veci sú. Minulosť markantne ukázala, že pri vstupe do Európskej únie ten názor, tá podpora išla cez celé politické spektrum na Slovensku. A myslím si, že tu by som ocenil keby pán minister zahraničných vecí bol aj iniciatívny a istým spôsobom sa pokúsil vytvoriť takéto čosi. Ja som si vedomý toho, že v mnohých veciach sa budeme líšiť v zahraničnej politike, pravica a ľavica, ale sú veci, ktoré sú spoločné a ktoré by sme takto mohli mať. Uvedomoval som si veľmi citlivo, musím povedať, túto vec v období, keď sa ratifikovala Lisabonská zmluva. Anglicko sa pokojne oprelo o takýto dokument, ktorý malo. A na základe toho dokumentu nakoniec aj pri ratifikácii bez problémov celá krajina mala isté podmienky, ktoré pri ratifikácii si vyrokovala. A toto sa mi zdá dôležité. Čiže opakujem to už tak trošku ako kedysi rímsky senátor Cato donekonečna, ale keďže mám príležitosť z toho povedať novému pánovi ministrovi zahraničných vecí, tak by som plédoval za túto vec. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, dámy a páni, v poslednom Economiste, v jednom z najvplyvnejších časopisov, ktorý píše o zahraničnej politike sveta, vyšiel článok, a ja sa opriem oň, keď mám dať názov tomuto môjmu vystúpeniu. „From Laggard to Leader“ je jedna veta tohto článku. A v tomto článku, pán minister, ste menovaný ako „the big beasts of Slovak politics“. Doteraz sa stále hovorilo o vás ako o maratóncovi. Teraz máte nový titul v tomto článku, ktorý sa venuje vlastne zmene slovenskej zahraničnej politiky.
Máme pred sebou dva štandardné materiály. A ja pravidelne tiež k nim vystupujem. A predsa by som chcela upozorniť, že sú v niečom nové. Obvykle sa robili spôsobom vyprázdňovania počítačov jednotlivých referentov na ministerstve zahraničných vecí, čomu som rozumela. Ale odrážalo sa to na jazyku, na hrúbke materiálu. Dnes keď si prelistujete tieto materiály, odporúčam, nenájdete v nich obvyklé floskuly. Vidieť, ba priam cítiť, že sú napísané originálnym jazykom a s citom pre skutočné priority. A nie všetko je potom deklarované ako priorita, čo je pre takýto materiál pre parlament veľmi dôležité, je to zlepšovanie vzťahov so susedmi, intenzívnejšia spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky, silnejší hlas sebavedomého Slovenska v Európskej únii, energetická bezpečnosť, rozvojová pomoc, to sú tie priority sebavedomého štátu, ktorý patrí do rodiny vyspelých demokratických európskych štátov.
A predsa nám k tomuto ambicióznemu, a pritom tak samozrejmému plánu dnes po dvadsiatich rokoch niečo chýba. A ja som veľmi rada, že pán poslanec Fronc o tom začal hovoriť predo mnou, pretože to je jedna z vecí, o ktorých som tu chcela hovoriť. Chýba nám to tu doma. A to niečo sa volá základný dohovor, konsenzus hlavných politických síl, aktérov o prioritách v našej zahraničnopolitickej orientácii a hlavných cieľov v horizonte aspoň desiatich rokov. Pán Fronc to nazval doktrínou, ja by som tu hovorila o konsenze.
V prvej polovici deväťdesiatych rokov sme totižto k tomuto konsenzu dospeli pomaly, ale predsa. Pravicovo a stredo orientované politické sily spolu so stranou maďarskej menšiny, transformovanou Komunistickou stranou, pod názvom Slovenská demokratická ľavica, všetky tieto zodpovedné politické elity sa vtedy spojili nad jediným cieľom, zaradiť Slovensko medzi vyspelé demokratické európske štáty. Áno, samozrejme, na politickej scéne tu bolo HZDS a inak orientovaná Slovenská národná strana. Tie sa týchto rozhovorov vôbec nezúčastňovali, hoci musím sa priznať, že na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vtedajší predseda Slovenskej národnej strany pán Prokeš dostal priestor, aby sme s ním mohli diskutovať o tom, ako si Slovenská národná strana predstavuje neutralitu Slovenska. A pamätám sa, ako vtedy pán Prokeš argumentoval , že to nie je priorita Slovenskej národnej strany, ale že keby náhodou sa Slovensko nedostalo do NATO, aby sme boli s takýmto konceptom pripravení, čím nás veľmi prekvapil. Obávam sa, že HZDS, ktoré dnes už nesedí v parlamente a ktoré dnes všetci považujú za typickú populistickú stranu, nikdy nezáležalo na zahraničnej politike. A potom, jej orientácia bola na Ruskú federáciu hlavne po návšteve pána Mečiara v Rusku jasná, a tým aj jasne nastavená proti európskemu smerovaniu aj našich susedov. A tak sa to aj skončilo. V roku 1997 nás vyradili v Madride z čakateľov na členstvo v NATO. A keďže to bola aj podmienka pre náš vstup do Európskej únie, tak aj náš vstup do Európskej únie sa oddialil. Našťastie potom v roku 1998 nastúpili tieto elity, ktoré si už predtým vydiskutovali tie skutočné priority v zahraničnej politike. A v tomto základnom konsenze doviedli Slovensko k vytúženému cieľu mnohých generácií, najmenej 200 rokov zápasu našich dejateľov.
Aj dnes môžeme byť dlhodobo úspešní, ak časť zodpovedného politického spektra sa zhodne na základných zahraničnopolitických cieľoch. V posledných štyroch rokoch sme sa presvedčili, že výkyvy v našom základnom smerovaní nie sú prospešné. Každému racionálne uvažujúcemu politikovi aktivistovi, ale aj občanovi by mohlo byť jasné, že tadiaľto už cesta nevedie. O Slovenskej národnej strane sa nezmieňujem, lebo táto strana sa dlhodobo veľmi programovo zaštíťuje slovanským sentimentom, ktorý má korene v 19. storočí. A podľa mňa touto poškodenou šablónou kopírujú všetko a škodia slovenským záujmom v tomto zmysle. Ale možnože pod vplyvom plynárenskej krízy a pod vplyvom nášho úspešného členstva v Európskej únii a v NATO prehodnotia a pretnú tento bludný kruh zahraničnopolitického uvažovania.
Pamätám sa, bola som osobne svedkom tvorby konsenzu napr. na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, kde sa stretávali pravidelne politici zaoberajúci sa zahraničnou politikou. A vydiskutovali si tam, pretože tam je asi na to najvhodnejšia pôda, myslím, v mimovládnych organizáciách, svoje prípadné pochybnosti. Tam, samozrejme, sa, aj v mnohých iných think-tankoch, debatuje aj dnes. Ale nevidela som tam predstaviteľov najsilnejšej politickej strany, strany SMER. A pritom tam si možno vyskúšať svoje skutočné argumentačné schopnosti a pokúsiť sa presvedčiť, že v niečom majú pravdu a že ich intencie sú minimálne počúvaniahodné. Problémom je asi fakt, že táto strana politického spektra nemá kvalitný think-tank, think-tank, kde by sme aj my mohli chodiť na diskusie, bez pozvania príp., a kde by sme diskutovali tak, ako sa to sluší a patrí a ako to prebieha v každej demokratickej krajine. Viem, že ASA dostávala posledné štyri roky pomerne veľké finančné prostriedky na svoje aktivity, ale že jej produkcia a schopnosť zorganizovať niečo pozoruhodné bola, bohužiaľ, skoro nulová. Pýtam sa: Prečo? Určite to nebude len z dôvodu nedostatku odborníkov na zahraničnú politiku, aj keď aj v zahraničí, a tento článok v Economiste na to upozorňuje, najsilnejšia strana SMER zatiaľ neprofilovala politikov, ktorí by sa zaoberali zahraničnou politikou. Dôkazom toho je aj to, že obsadzovala posty ministerstiev, ministra zahraničných vecí diplomatmi, čo asi pravdepodobne tiež vzbudzovalo otázky u našich kolegov. Dúfam, že to nesignalizuje nedostatok vôle a chuti venovať sa tejto starobylej disciplíne čiže medzinárodným vzťahom a potrebe pestovania kultivovaných a racionálne vedených medzinárodných vzťahov.
Znovu musím zopakovať, že sme sa presvedčili, že akýkoľvek voluntarizmus a amatérstvo v zmenách zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky nielen veľmi škodí imidžu našej vlasti, ale aj stojí enormné finančné prostriedky a hlavne čas, ktorý sa nedá vyhodnotiť v peniazoch.
Aby sa tak v budúcnosti nestávalo, chcem z tohto miesta apelovať, že potrebujeme mať priestor na diskusie a pokúsiť sa dospieť k spoločným pozíciám, aspoň k tým základným, ktoré by potom nemali podliehať vnútropolitickým turbulenciám, ktoré sú normálne a pochopiteľné. To je naša zodpovednosť a nikto z nás sa jej nemôže zbaviť. Ide predsa o úspechy a dobrú povesť Slovenskej republiky v našej vlasti, a tak musia ísť krátkodobé politické kalkulácie alebo osobné animozity bokom, tak ako sa to podarilo s úspechom v roku 1998. V tomto zmysle vystupoval aj pán komisár a podpredseda Európskej komisie pán Šefčovič včera na našich spoločných zasadaniach výboru pre európsku integráciu a zahraničného výboru.
Chcela by som sa pristaviť ešte krátko pri Vyšehradskej štvorke. Dôstojne sme oslávili jej 20. výročie napriek tomu, že od prvého roku existencie Vyšehradskej štvorky sa všetci novinári pretekali v tom, kto skôr ohlási smrť tejto iniciatívy. A tu máme zrazu 20 rokov. Možno to pripísať aj tomu, že spolupráca, kde sa nemanifestovalo natoľko odlišností, ale práve spoločné postoje vo Vyšehradskej štvorke, bola pre novinárov jednoducho nudná. Inštitucionálne perfektne pripravené rokovania jednoducho privádzajú našu novinársku mládež akurát tak k zívaniu. A napriek tejto ospalosti vydržala a stala sa prioritou zahraničnopolitických programov všetkých štyroch krajín. Vítam preto ďalšiu deklaráciu priority Vyšehradskej štvorky ako zásadný program regionálnej spolupráce Slovenskej republiky. Som však naďalej, pán minister, presvedčená, že, a toto je moje dlhodobé presvedčenie, bez určitej základnej inštitucionalizácie tejto spolupráce bude Vyšehradská štvorka stále príliš závislá od vnútropolitických nálad a kultivovanosti jednotlivých predstaviteľov, a tak sa bude prezentovať aj príslušný imidž bez ohľadu na potrebnosť a výsledky tejto spolupráce, a to nielen ako konzultačného nástroja, ktorý umožňuje čas od času vypracovať aj spoločnú pozíciu riešenia nejakého problému, ale aj vo vedomí skutočnej sily Vyšehradskej štvorky na pôde európskych inštitúcií a schopnosti presadiť sa ako jeden z kľúčových hráčov na európskom parkete. Slovensko má svojím vstupom do eurozóny vo Vyšehradskej štvorke výnimočné postavenie. Nehrozí mu, že pri prípadnom vzniku Európy dvojrýchlosti zostane bokom. Aj preto som s potešením zaregistrovala prihlásenie sa Poľska do konzultačného mechanizmu ESM, teda European Stability Mechanism, čo naznačuje, že si uvedomili význam eurozóny. Uvidíme, kedy si to uvedomia aj naši ostatní partneri vo Vyšehradskej štvorke. Ale pri všetkej možnej spolupráci na pôde EÚ a NATO si stále musíme uvedomovať, že najdôležitejším cieľom spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky je historicky unikátna spolupráca našich štyroch národov, ktoré si v minulosti, najmä v 20. storočí tak závideli, a dokonca sa nenávideli a pohŕdali jeden druhým, že to mávalo aj fatálne zahraničnopolitické dôsledky. Schopnosť potlačiť svoje egoistické chúťky v mene udržania nielen mieru a stability stredoeurópskeho priestoru, ale aj jeho udržateľného rozvoja bude meradlom vyspelosti nás všetkých a meradlom a základom sily nášho vystupovania v Európskej únii. Umiernenosť, táto opomínaná grécka bohyňa, nech je nám príkladom.
Chcela by som tiež aj vyjadriť potešenie, pán minister, že energetická bezpečnosť sa dnes už pravidelne objavuje ako priorita ministerstva zahraničných vecí a staré argumenty, že toto všetko patrí pod ministerstvo hospodárstva, už konečne stratili svoju opodstatnenosť. Ale riešením diverzifikácie zdrojov, príp. zmlúv na Slovensku pre dodávky plynu a ropy nekončí naša povinnosť každodenne prehodnocovať problém nielen bezpečnosti, ale aj výkonnosti dodávok plynu, ropy a ostatných surovín, hlavne plynu, ktorý prechádza našou tranzitnou sústavou, ktorú by sme veľmi neradi zaradili medzi veci do skanzenu. Dokončenie prvej rúry z projektu Nord Stream teraz v apríli tohto roku popod Baltské more medzi Vyborgom a Greifswaldom za pomoci Rusko-európskeho konzorcia dvadsiatich štyroch bánk pod finančnými poradcami spoločnosti Commerzbank, Société Générale plus UniCredit a zároveň odsúhlasenie začatia kladenia druhej rúry od mája tohto roku, teda mája 2011, čo zvýši kapacitu tohto plynového potrubia na 55 mld. kubických metrov plynu ročne bezprostredne medzi Nemeckom a Ruskom, vzbudzuje mnoho otáznikov. Projekt počíta so znižovaním ťažby plynu na európskom území, čo možno pochopiť, tomu asi pomôže aj súčasné dianie v Japonsku a strach pred používaním atómovej energie a prechod niektorých krajín na paroplynový cyklus. Ale problém naplnenia tejto kapacity baltského plynovodu bez toho, aby sa znížila hodnota prepravy naším tranzitným plynovodom, zostáva. Problémom, samozrejme, naplnenia tohto baltského plynovodu môžu byť aj oveľa nižšie ceny na spotovom trhu s plynom ako tie ceny, ktoré sú v dlhodobých kontraktoch s Gazpromom, na ktorých Gazprom trvá a čo znemožňuje vytvorenie skutočného trhu s plynom na európskom území. Pritom upozorňujem, že súčasné dodávky plynu poklesli, len tak pre zaujímavosť, v Nemecku o 25 % a vo Francúzsku až o 50 % .
Ruskí analytici Gazpromu naďalej predpokladajú, že k zvýšeniu dodávok via Baltská cesta prispejú nepokoje v severnej Afrike, pričom ale konštatujú, že konkurenčný boj medzi South Streamom a Nabuccom, teda európskym projektom a ruským projektom, zostáva neistý vo výsledku. A sú si istí, že napriek určitým problémom k otváraniu nových zdrojov na poli Štokman dokážu tento Nord Stream zaplniť len svojím plynom, pričom podotýkam, že my sme dostávali väčšinou nie ruský plyn, ale turkménsky, a že ho zaplnia z ďalšieho ložiska, južnoruského, ale, a čo je pre nás dôležité, a to som zachytila v správach Gazpromu, aj z jamalského ložiska, ako to potvrdil Andrej Kruglov z Gazpromu 4. marca v Berlíne. Takže plynu by pre vraj pre Nord Stream malo byť dosť, otázka však zostáva, ktorá európska krajina chce ešte zvýšiť svoju závislosť výlučne od ruského plynu, kde sa zoberú naň nové objednávky. A pod tým tlakom týchto informácií si musíme položiť otázku, prečo bola reakcia v Nemecku na problémy fukušimskej elektrárne taká hysterická pred regionálnymi voľbami a kto všetko za ňou stojí. Nepochybne, ak sa má naplniť nový baltský plynovod, bude treba zrušiť niekoľko uhoľných a minimálne dvadsať atómových elektrární. Reakcia krajín Vyšehradskej štvorky a diskusie o tom, ako sa prejaví tento zahraničnopolitický intenzívny plynárenský dialóg Nemecka a Ruska s našimi stále prázdnejšími tranzitnými rúrami, bude výzvou do budúcnosti.
A ako obvykle, chcela by som sa pristaviť ešte pri rozvojovej pomoci. O tom sa tu ešte nehovorilo. A ODA, ktorá bola v plienkach ešte pred pár rokmi, začína byť v plánoch ministerstva zahraničných na rok 2011 reálnym programom s reálnymi kontúrami. Ministerstvo zahraničných vecí je, samozrejme, len jedným z hráčov pri uskutočňovaní účinnej a efektívnej rozvojovej pomoci tým, ktorí to potrebujú. Chcem vyjadriť potešenie, že z materiálu jasne vyplýva vedomie vedenia ministerstva, že bez spolupráce s mimovládnymi rozvojovými organizáciami a súkromným sektorom nemôžeme mať efektívnu ODA. Veľmi vítam vytvorenie Centra transferu skúseností z integrácie a tranzitného obdobia. V posledných dvadsiatich rokoch je to mimoriadne dôležitý krok. A myslím si, že sa to od nás očakáva.
Medzi výrazné skúsenosti, ako ste o tom hovorili, pán minister, patrila činnosť Národného konventu na území Slovenskej republiky. Dnes túto skúsenosť s úspechom vyvážame. Ale musíme si byť, priatelia, vedomí, že nástupom minulej vlády bol tento inštitút všeobecnej diskusie občianskej spoločnosti a predstaviteľov verejnosti, expertov a odborníkov na slovenskom území o európskej integrácii, o jej výhodách a problémoch zlikvidovaný. To je ďalší moment, ktorý si potrebujeme uvedomiť. A potrebujeme mať aj túto skúsenosť, ktorú budeme odovzdávať našim partnerom v Ukrajine, Moldavsku, v Srbsku a teraz aj v Čiernej Hore. A znovu sa vraciam k tomu, o čom hovoril pán Fronc a ja na začiatku, aby sme sa dopredu dohodli a pokúsili sa o zhodu v zásadných zahraničnopolitických cieľoch.
Vo februári tohto roku sa podľa čínskeho horoskopu začal rok králika v znamení kovu, čo znamená pokoj a rozvahu, ak teda majú Číňania pravdu. Dúfam, že tento pokoj a rozvaha sa prenesie aj do našich zahraničnopolitických debát či už v parlamente alebo na verejnosti. Ďakujem veľmi pekne.