18. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Návrh uvedeného zákona spolu s návrhom zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov bol prerokovaný a schválený vo vláde Slovenskej republiky dňa 6. apríla tohto roku a uznesením č. 233 bol prijatý v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré vláda schválila v júli minulého roku.
Spracovanie a prijatie zákona je jednou zo základných podmienok pre doriešenie problematiky niektorých nájomných vzťahov, ktoré vznikli pred rokom 1989, keď totalitná moc zobrala ľuďom ich majetok. To aj v súčasnom období obmedzuje súkromných vlastníkov nájomných bytov pri využívaní svojho majetku, z čoho hrozia Slovenskej republike aj sankcie zo strany medzinárodných súdnych inštitúcií. Napríklad Poľská republika pri podobných prípadoch prehrala spory s vlastníkmi.
Návrh zákona upravuje niektoré právne vzťahy, ktoré vzniknú pri ukončení takýchto nájomných vzťahov k bytom, ktoré boli v reštitúciách vrátené ich pôvodným vlastníkom alebo ich právnym nástupcom a v ktorých štát reguluje nájomné. Tým sa vyrieši krivda ešte z čias komunizmu, kedy vlastníkom bol zobratý mocou štátu majetok.
Očakávam, že po prediskutovaní Národná rada odsúhlasí predložený návrh zákona, osobitne aj v súvislosti a v súčinnosti s ďalším návrhom, ktorý následne predložím, čím sa zároveň vytvoria predpoklady a podmienky na praktickú realizáciu opatrení na skutočné riešenie tohto dlhoročného problému.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za uvedenie návrhu.
Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Janišovi, predsedovi výboru, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som v mene výboru predniesol ako spravodajca spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, ktorý máme pod tlačou 317. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v 15-dňovej lehote, tak ako hovorí rokovací poriadok.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre výstavbu, hospodárstvo a dopravu a súčasne odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prorokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

38.
Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že som dostal jednu písomnú prihlášku do rozpravy, do ktorej sa prihlásila pani poslankyňa Tomanová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

39.
Pekný, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, iste súhlasíte s mojím názorom, že bývanie je jednou z najzákladnejších ľudských potrieb, od ktorých sa odvíja dôstojnosť človeka ako ľudskej bytosti, a je nesporne základným predpokladom sociálneho začlenenia. Občania by mali mať preto právo na bývanie. Osobitne považujem ja za najdôležitejšie toto právo ustanoviť priamo v Ústave Slovenskej republiky ako integrálnu súčasť sociálnych práv. Jednotným interpretačným a aplikačným pravidlom ústavných zákonov a zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov je totižto ústava. Tento prístup k problematike bývania v končenom dôsledku zabráni zneužitiu práva v individuálnych prípadoch na úkor ochrany bývania ako verejného záujmu - však, pán podpredseda vlády, pán minister?
Z hľadiska medzinárodnoprávneho kontextu považujem za potrebné uviesť, že Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Slovenská republika ho prijala ešte v máji roku 1993, ustanovuje v čl. 11 právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho, pre jeho rodinu, zahŕňajúcu dostatočnú výživu, šatstvo a bývanie.
Vo všeobecnom výklade o práve na primerané bývanie Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorý monitoruje, ako štáty plnia záväzky tohto paktu, uvádza, že toto právo zahŕňa právo všetkých ľudí na taký stupeň zabezpečenia právnej formy bývania, ktorý by im dával záruku právnej ochrany pred núteným vysťahovaním, obťažovaním a inými ohrozeniami. Pripomínam, že revidovaná Európska sociálna charta z roku 1996 ustanovuje v čl. 31 taktiež právo na bývanie.
Vo vyššie naznačených súvislostiach poukazujem na špecifickú situáciu nájomcov bytového fondu, na ktorý sa doposiaľ vzťahuje regulácia cien nájmu bytu a kde v postavení prenajímateľa nevystupuje verejný sektor. Ide predovšetkým o doposiaľ pretrvávajúce dôsledky prijatia reštitučných predpisov. Postoj nezainteresovanej verejnosti k tomuto riešeniu a k riešeniu tohto problému je, žiaľ, v mnohom spôsobený neznalosťou skutkových a právnych súvislostí a neochotou priblížiť sa a pochopiť problémy dotknutých osôb. Zásadný význam pre nájomcov tohto bytového fondu, ale aj jeho vlastníkov je novo upraviť právne vzťahy. Ide totiž o dlhodobo, nie na uspokojivej úrovni riešený spor stretu vlastníckych práv na strane jednej a verejného záujmu na ochrane bývania nájomcov na strane druhej.
Dlhodobo som presadzovala a presadzujem potreby ochrany práv a právom chránených záujmov nepochybne toho slabšieho v právnom vzťahu, ktorým je nájomca. A, samozrejme, tých nájomcov je aj podstatne viac ako tých vlastníkov. Mnohokrát som sa v styku s ľuďmi stretla s prejavmi zúfalstva, beznádeje takzvaných nechcených nájomcov, ktorí musia čeliť prejavom doslova šikany a týrania zo strany vlastníka, ktorý samozrejme, že chce docieliť vypratanie bytu, a to všetkými možnými prostriedkami, vrátane odpájania bytu od energií, tepla, vody, vykurovania, elektrickej energie, odstavovaním výťahov a podobne. Efektívnymi prostriedkami domov za účinnej ochrany zo strany nájomcov je takmer nemožné.
Považujem za potrebné dôsledne uplatňovať sociálny aspekt riešenia problému a potrebu právnej ochrany dobromyseľného nájmu dotknutých nájomcov a vytvorenie právnych podmienok pre kontinuitu a dostupnosť ich bývania. Je neprípustné, aby títo nájomcovia boli vnímaní ako obete prijatia reštitučných predpisov a ich dôsledkov. Ide totiž o práva nájomcov alebo ich právnych predchodcov bytu, ktoré vznikli ešte v bývalom vlastníckom režime, teda pred rokom 1989. A dotknutí vlastníci bytov, resp. domov ich do vlastníctva nadobudli už s ťarchou existujúcich a zákonom chránených nájomných vzťahov k nim. Po vydaní predmetných nehnuteľností oprávneným osobám podľa reštitučných predpisov ani pri ich prípadných následných prevodoch na iné osoby nebol právny vzťah k predmetným bytom zo strán dotknutých nájomcov časovo ohraničený a používali ochranu chráneného nájomcu bytu ustanovenú Občianskym zákonníkom. Takto v minulosti už vzniknuté právne vzťahy nemožno stotožňovať ani porovnávať s podmienkami a právnymi vzťahmi v oblasti bývania vzniknutými v trhovej ekonomike, ale je ich potrebné porovnávať s porovnávateľnými právnymi vzťahmi riešenými zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1992 Zb. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Zmenou vlastníckych pomerov prijatím reštitučných predpisov nájomcovia, ktorí získali právo nájmu bytu za rovnakých podmienok ako nájomcovia, na ktorých sa vzťahuje právny režim prevodu ich nájomných bytov podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, už nemali rovnaké práva, pokiaľ išlo o možnosť získať tento byt do vlastníctva, čo znamená zo strany dotknutých vnímanie veľkej nerovnosti medzi občanmi. Nájomcovia tohto bytového fondu boli vylúčení z práva nadobudnúť byty do svojho vlastníctva a vnímajú tak svoju diskrimináciu oproti nájomcom bytov, na ktoré sa vzťahuje právny režim zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a očakávajú zo strany štátu zmiernenie alebo odstránenie krivdy, ktorá im v tomto prípade bola spôsobená práve prijatím reštitučných predpisov.
Nájomcovia predmetného bytového fondu sú spravidla starší ľudia a ľudia, ktorí vzhľadom na faktickú nemožnosť inej alternatívy riešenia svojho bývania doposiaľ dokázali čeliť v mnohých prípadoch psychickému násiliu a útlaku vlastníkov. Ja len pripomeniem znovu odpájanie od energií, elektrickej energie, plynu, vykurovania, vody, ale aj nedostupnosť k výťahom a nemožnosť vlastne využívať tie byty, v ktorých bývajú, ale aj súdnym žalobám dotýkajúcim sa výpovede nájmu bytu iniciovaných vlastníkom v snahe docieliť vypratanie bytu.
Vysporiadanie sa s minulosťou, najmä dopadmi prijatia reštitučných predpisov a ich dôsledkov, transparentná a rýchla realizácia tohto procesu zabráni nevyhnutnosti čeliť žalobám dotknutých vlastníkov, ale aj dotknutých nájomcov na Európskom súde pre ľudské práva a s tým spojenému riziku vyplácania finančných náhrad zo strany štátneho rozpočtu.
Podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja predkladá návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a zároveň predkladá i súvisiaci návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. To určite znamená ďalší posun v predmete veci. To v každom prípade s tým treba súhlasiť.
Napriek tomu však sa stotožňujem s názorom zástupcov dotknutých nájomcov združených v občianskom združení Právo na bývanie, že navrhovaná zákonná právna úprava nezabezpečuje dotknutým nájomcom právo voľby spôsobu riešenia zabezpečenia kontinuity ich bývania, o ktoré nie vlastným zavinením majú prísť. Akceptovateľnejšou voľbou pre poskytnutie bytovej náhrady s časovým horizontom v roku 2013 a 2017 je, predpokladám, že tento časový horizont pre niektoré mestá, resp. poviem konkrétne Staré Mesto-Bratislava, ktoré je najviac dotknuté týmto problémom, je vlastne nesplniteľný tento termín, ale je pre cca až 83 % nájomcov vyplatenie finančnej náhrady stanovený ako súčin úrovne trhovej ceny bytu a koeficientu 0,7, t. j. 70 % trhovej ceny bytu alebo jej náhrady, prijateľnejšie. V procese prípravy legislatívneho riešenia však bola, žiaľ, nedostatočná komunikácia práve s tými, ktorých sa táto zákonná úprava mala najviac dotýkať.
V tejto chvíli rezonuje vo mne myšlienka, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Môj príspevok uzatváram výzvou, prosím, hľadajme spôsoby v záujme nápravy dôsledkov krívd z minulosti, za ktoré nemôžu nájomcovia v reštituovaných nehnuteľnostiach, ale ani reštituenti.
Osobne sa obraciam na vás, pán podpredseda vlády a pán minister, spomeňte si, prosím, na váš osobný záujem riešiť vlastný bytový problém, kedy ste neváhali uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom, a to, o čom sa nehovorí vo vašom prípade, je potrebné možno rozmotať, hovorím o pradene, ktoré je, vlastne doteraz nie je definitívne rozmotané a ktoré v mnohých prípadoch poukazuje na to, že ste získali viacero bytov a boli vám pridelené a neváhali ste ich využiť a uprednostniť teda váš záujem pred verejným záujmom. Koľko to bolo bytov? Neviem. To pradeno by ste mohli rozmotať skutočne iba vy, pán minister. Pretože podľa dostupných dokladov to vychádzalo 4 až 6 bytov, ale neviem to ja skutočne povedať a nie som ani nemám dostatok priestoru, ale nemám ani záujem rozmotať toto pradeno.
A preto vás chcem poprosiť, pán podpredseda vlády, vy viete veľmi dobre, že právo na bývanie a vôbec bývať je veľmi dôležitou základnou otázkou a základným sociálnym právom. Vypočujte si, prosím, tých, máme dostatok priestoru, času na úpravu vami prekladaných právnych predpisov, aby sme si vypočuli aj dotknutých nájomcov, nechcených nájomcov reštituovaných objektov, upravme podľa ich hlasu a ich pripomienok návrh zákona a urobme konečne po koľkátich rokoch, poviem skoro po 20 rokoch, zadosť a riešme tú situáciu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomnou formou, sa prihlásili Andrej Kolesík, Jana Žitňanská, Ľudovít Jurčík, Dušan Čaplovič, Viliam Jasaň. Celkom päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka v rozprave.
A slovo dávam pánovi Andrejovi Kolesíkovi, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Tomanová, ďakujem vám za vaše vystúpenie, v ktorom ste naozaj veľmi, veľmi hutne zhrnuli situáciu. Mňa na jednej strane prekvapuje, že s týmto návrhom zákona prichádza pán minister Figeľ, ktorý sa tvári ako najväčší priateľ ľudí v nájomných bytoch, ktoré majú obrovské problémy, a na druhej strane on nemal žiaden problém nechať si od svojich straníckych kolegov a kamarátov v Starom Meste prideliť veľkometrážny byt v srdci Bratislavy na Grösslingovej ulici, ktorý má vyše 100 metrov štvorcových, za smiešnych 54 390 korún.
Takže naozaj zdá sa mi to trošku také nespravodlivé, zdá sa mi to, poviem to úprimne, veľmi, veľmi falošné. A netrpezlivo čakám na splnenie prísľubu pána ministra z októbra minulého roku, že tento byt venuje na charitatívne účely, neviem, možno pánu Kolníkovi.

S faktickou poznámkou je ďalej prihlásená pani poslankyňa Jana Žitňanská, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala otázku na pani bývalú ministerku. Čo urobila vláda, vaša vláda, aby vyriešila tento problém, ktorý hovoríte, že už sa ťahá dlhé roky a je tam množstvo nespravodlivosti?
A jednu poznámku. Viete, vy hovoríte o sociálnom cítení a ten aj prejav bol veľmi precítený. Ja by som len chcela sa vrátiť možno k sociálnym podnikom, že či tiež ste mali na zreteli tieto veci, keď ste zadávali tie projekty a keď ste ich realizovali tak, ako ste realizovali.
Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľudovít Jurčík, nech sa páči.