18. schôdza

Kolegyne, kolegovia, ďakujem vám pekne za možnosť vystúpiť. Ja budem veľmi stručný. Ja chcem využiť len túto príležitosť na to, aby som poďakoval pánovi ministrovi za dodržanie slova, ktoré nám dal, niektorým poslancom v decembri minulého roku, keď sme chceli predniesť jeden pozmeňujúci návrh. A on nás požiadal, aby sme počkali, lebo že to ministerstvo zapracuje.
Jedná sa o tému, ktorá zdanlivo je maličká. A určite sa nedá porovnávať s vecami, ako sú reštrukturalizácia zdravotných poisťovní a trhu so zdravotným poistením, ale pre 5 mil. ľudí na Slovensku môže byť niekedy veľmi praktická. A to je ten fakt, že podľa súčasnej platnej legislatívy sa oddelene vydáva preukaz zdravotného poistenia a európsky preukaz zdravotného poistenia a u poskytovateľa sa možno preukazovať len zdravotným preukazom, teda preukazom zdravotného poistenia slovenským, čo znamená, že najmä my rodičia malých detí musíme so sebou nosiť nielenže niekoľko preukazov svojich detí, ale ešte aj v prípade, že s nimi chodievame niekam, povedzme, do Rakúska, do Maďarska cez víkend, dve verzie. A preto sme navrhli, keďže tá administratíva je veľmi jednoduchá, aby sa buď tieto veci zlúčili alebo aby ak to kvôli európskym predpisom nejde, bolo možné sa preukazovať aj európskym preukazom. S pani kolegyňou Žitňanskou sme taký pozmeňujúci návrh pripravili. Pán minister nás vtedy poprosil, aby sme to nepredkladali. A musím konštatovať, že dodržal svoje slovo. A v tomto návrhu je ten návrh ustanovený, že teda bude sa môcť u poskytovateľa preukazovať aj európskym preukazom. A musím zároveň povedať, že ešte ho ministerstvo aj vylepšilo v tom, že zároveň umožnilo, aj keď nemôže vynucovať zdravotnými poisťovňami, aby príp. obidva tie preukazy dokonca vydali na dve strany jedného, čím sa odstráni už akákoľvek zbytočná byrokracia. Takže chcem len za to pánovi ministrovi poďakovať. Hovorím, viem, že to nie je tá najdôležitejšia vec na tej novele, ale vážim si, že držíte slovo. A dúfam, že tí ľudia, najmä rodičia, ktorí musia nosiť tých preukazov veľa, to ocenia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, ctení páni, je to prvé čítanie, budem mať len pomerne krátke vystúpenie.
Chcel by som sa dotknúť troch tém.
Prvá téma je odplatný prevod poistného kmeňa. Ustanovenia pojednávajúce o prevode poistného kmeňa a s ním súvisiacej odplate využívajú argumentáciu z histórie Európskej zdravotnej poisťovne, sú najmä aktívnou legislatívnou prípravou na možné rozdelenie poistného kmeňa a privatizáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ustanovenia pojednávajúce o prevode poistného kmeňa a cene za tento prevod dohodou mimo úradu vytvárajú pre budúcu legislatívu, financie, vlastnícke väzby a následné možné súdne spory priam vitálne prostredie, o čom nás už dostatočne presvedčila aj slovenská privatizačná história. Akékoľvek neskoršie zneužitie aj nedostatočnej legislatívy sa môže prejaviť v časovej a vecnej zdravotnej nedostupnosti pre obyvateľstvo. Vzhľadom na to, že tieto subjekty spravujú verejné zdravotné fondy, je viac ako žiaduce, aby v prípade akýchkoľvek zmien mal dominantnú kontrolu Úrad pre dohľad a Protimonopolný úrad, aj keď pôjde o prevody dohodou.
Druhou témou je zníženie bariér a bezproblémovejší vstup na trh zdravotného poistenia novým subjektom. Sadzba uvedeného limitu bude do budúcnosti určovaná tak, aby menšie zdravotné poisťovne mohli zo zdrojov verejného zdravotného poistenia použiť relatívne viac prostriedkov na prevádzkové činnosti v porovnaní so zdravotnými poisťovňami s veľkým počtom poistencov. Jedná sa ale pritom o prostriedky verejného zdravotného poistenia, a preto by mali byť prednostne použité na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Zvýhodňovať nové subjekty takýmto spôsobom je konkurenčne aj spoločensky neetické, najmä v čase nedostatku finančných zdrojov. Príslušné štartovacie náklady na rozbeh zdravotných poisťovní majú byť klasickým rizikovým nákladom každého podnikateľa a práve ich nutná výška v prípade zdravotných poisťovní by mala byť garantom solídnosti ich zriaďovateľa a už vôbec by nemali ísť na ťarchu dostupnosti verejných finančných zdrojov, t. j. v neprospech pacienta. Operovať pojmom „väčšia konkurencia zdravotných poisťovní“ je celospoločenským benefitom, o ktorý stojí za to usilovať sa aj pomocou zmiernenia prevádzkového limitu. Je prinajmenšom v kontexte so znížením príspevku na tvorbu zdravotného poistenia za poistencov štátu iluzórna. A naozaj zastiera skutočné záujmy ešte viac odobrať zdroje z verejného zdravotného poistenia v prospech súkromných investorov. A potom je taká praktická otázka, načo nám bude viacej zdravotných poisťovní. V minulosti sme už mali trinásť, štrnásť, pätnásť zdravotných poisťovní. Mnohé z nich zanikli. Po mnohých z nich ostali nevyplatené dlhy. A hlavne množstvo zdravotných poisťovní okrem možnosti vyťahovať peniaze zo systému verejného zdravotného poistenia prináša aj veľkú administratívnu záťaž pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
A tretia téma je zrovnoprávnenie postavenia všetkých poskytovateľov formou zrušenia koncovej siete poskytovateľov a anonymizáciou pevnej siete. Myslím, že prebehlo dosť veľa informácií od poskytovateľov a dosť veľa výčitiek od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pretože anonymizácia pevnej site vytvára niekoľké otázky, kde pôjde pacient, kde pôjde vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci, kde pôjde vozidlo rýchlej lekárskej pomoci, kto bude zabezpečovať základnú starostlivosť, či bude stačiť, aby sa jeden poskytovateľ zaradený do pevnej siete nachádzal na území príslušného okresu alebo na okrese susediacom s príslušným okresom, a prečo štát ruší koncovú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V koncovej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú iba fakultné univerzitné nemocnice, onkologické ústavy, kardioústavy a psychiatrické liečebne. Tieto zariadenia mali doteraz zo zákona povinnosť mať uzavretú zmluvu. Nezáleží štátu na tom, aby zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v jeho priamej gescii a ktoré sú z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti nenahraditeľné, mali aj možnosť mať zmluvy a poskytovať zdravotnú starostlivosť. Aký význam má ohroziť existujúce kardioústavy, existujúce onkologické ústavy tým, že bude možnosť v zdravotnej poisťovni neuzavrieť s nimi zmluvu?
Je to naozaj jedno zlé riešenie, ktoré môže v budúcnosti priniesť iba problém so zdravotnou starostlivosťou našich pacientov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. No, vážený pán poslanec, exminister zdravotníctva, ďakujem za krátke zhrnutie tvojich postojov. No napriek tomu, že si ťa vážim, musím nesúhlasiť teraz s tu prezentovaným názormi, lebo zisk nie je strašiakom. Zisk je v zdravotníctve, a nielen v zdravotníctve, ale hovoríme o zdravotníctve, hlavnou hybnou silou v efektivite a inováciách. A ziskovosť najlepšie kontroluje konkurencia, a nie regulácia. Formálny zákaz zisku vedie len k vyťahovaniu peňazí vedúcimi pracovníkmi. Inak, a teraz nechcem nikoho označovať, len hovorím, ako sa to volá, volá sa to tunelovanie, nevýhodné zmluvy predaja majetku, nadštandardné platy, zamestnávanie kamarátov, prikazovanie, kto od koho má odoberať zdravotnícky materiál a podobne.
A ešte niečo z materiálov Medzinárodného menového fondu, ktoré boli publikované v roku 2007 a ktoré sa konkrétne týkali zdravotníckeho sektora na Slovensku. A tam je, dovolím si to voľne preložiť, uvedené, že dovolením tvorby zisku, to platí pre zdravotné poisťovne, ako aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v príslušnom regulačnom prostredí, áno, to, samozrejme, platí, dôjde k vzostupu motivácií pre poskytovanie lepšej zdravotnej starostlivosti s nižšími nákladmi.
A ešte Medzinárodný menový fond uvádzal, že väčšina nemocníc je zle manažovaná, s nízkou motiváciou k zvýšeniu efektivity a s výraznou potrebou investícií. To nie je moja myšlienka, to je názor Medzinárodného menového fondu, ktorý to uviedol, ako reakciu alebo teda popis, ako vyzerá slovenský zdravotnícky systém. Takže tam vedie čistá, tvrdá štátna regulácia. Nie je dostatočne efektívna, bohužiaľ. Musíme to zmeniť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Znižovanie bariér pre vznik nových zdravotných poisťovní považujem za veľmi nešťastné riešenie a veľmi zlý krok. Na Slovensku sme už mali dvanásť zdravotných poisťovní. Pod rúškom, že treba vytvoriť konkurenčné prostredie, trhové prostredie, kde budú poisťovne ponúkať poskytovateľom lepšie podmienky, sa ukázalo v praxi jednoznačne, že toto nie je pravda, nebola to pravda a za súčasného financovania zdravotníctva, keď je peňazí málo, čím viacej subjektov s týmito peniazmi bude narábať, tým to bude menej prehľadné a menej transparentné. Zvyšovanie prevádzkových nákladov, pretože doteraz stačilo poisťovniam 3,5 % na prevádzkové náklady, teraz sa táto suma zvyšuje až na 4,9 %, pri tých výpočtoch, ktoré sú v zákone zakalkulované, považujem to za veľmi zlé riešenie, pretože tieto peniaze budú odčerpané z celkového objemu, ktorý je pre zdravotníctvo rezervovaný, to znamená, použijú sa na úkor poskytovateľov a na úkor pacientov. Prosím vás, nerobte to, lebo prinesie to nie zlepšenie, ale zhoršenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na úkor poskytovateľov a na úkor pacientov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kalist, ty žiješ na Slovensku? Po proteste sestier a protestoch lekárov mám pocit, že nadštandardné platy asi v našom zdravotníctve nie sú, pričom nehovorím o tom, že tvoj plat u súkromného zamestnávateľa, ktorý naozaj výrazne vyciciava financie z tohto systému, môže byť nadštandardný a pravdepodobne aj taký je. Ale poprosil by som ťa, aby si sa spojil s pánom ministrom, aby ti ukázal priemerné platy v našich zariadeniach. A naozaj nadštandardné nie sú.
Zlé manažovanie nemocníc. Takisto sú noví riaditelia v nemocniciach, dosadení novým vedením rezortu. Áno, je to pravda, nemocnice sú zle manažované novými riaditeľmi, pretože dlh, ktorý vznikol po výmene riaditeľov, narastá výrazne viac, ako narastal za predchádzajúcich vedení nemocníc. Čiže máš pravdu, manažujú to zle. A tým, že sa s nimi dohadujete, od koho budú brať materiály a nakupovať prístroje, teda si ma naozaj potešil, že takto to robíte. A som rád, že si to verejne priznal. Ale takisto je otázka na nových riaditeľov, s ktorými tieto biznisy robíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Skôr ako uvediem príspevok, pán poslanec Raši, chcem len povedať, že neviem, prečo sú také nízke platy v štátnych zdravotníckych zariadeniach, aj u lekárov, aj u sestier, keď v období rokov 2006 až 2010 narástli disponibilné zdroje zdravotných poisťovní o 41 %, ale kvalita zdravotnej starostlivosti nestúpla, prepadáme sa v medzinárodných porovnaniach, platy ešte stále nie sú v našich štátnych zdravotníckych zariadeniach také ako v Českej republike, pacienti doplácajú stále viac v hotovosti. Neviem, pán exminister, kde ste tie peniaze dali. Obávam sa, že pán poslanec Kalist trošku pomenoval to, ako fungovali štátne nemocnice v časoch, keď ste štát ako zriaďovateľa zastupovali vy.
Ale poďme k novele zákona, ktorú dnes prerokúvame v prvom čítaní. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení v auguste 2010 zaviazala umožniť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku za presne stanovených podmienok o zrušení obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda v roku 2007. Medzičasom rozhodol vo veci Ústavný súd. Zatiaľ som od predstaviteľov opozície nepočul ani vetu o tom, aby sa ospravedlnili občanom Slovenskej republiky za problémy, ktoré spôsobili neústavným zákazom, obmedzením zisku zdravotných poisťovní. Nepočul som ešte slovo o tom, aby sa ospravedlnili občanom za možné náklady, ktoré bude musieť znášať Slovenská republika z peňazí všetkých daňových poplatníkov, keď s veľkou pravdepodobnosťou bude prehrávať arbitráže aj domáce súdy, pretože rozhodnutie Ústavného súdu hovorí jasne o tom, že tento zákaz, toto obmedzenie zisku zdravotných poisťovní je protiústavné. Po náleze Ústavného súdu sa logicky vláda Slovenskej republiky dostala pod tlak, aby čo najskôr splnila svoje programové vyhlásenie vlády, to znamená, aby zaviedla presne stanovené podmienky pre tvorbu zisku zdravotných poisťovní. V reakcii na nález Ústavného súdu v kauze zisku zdravotných poisťovní ministerstvo zdravotníctva pripravilo túto novelu, o ktorej dnes rokujeme.
Určite vyvstanú otázky aj v médiách, aj vo verejnosti, či je vôbec potrebné, aby sme, a teraz to poviem v úvodzovkách, „znovu zavádzali možnosť“ pre zdravotné poisťovne mať zisk. Treba povedať, že táto novela je veľmi dôležitá a je ju potrebné schváliť vzhľadom na to, že ak by sa neprijala, v praxi by to prakticky umožnilo zdravotným poisťovniam dosahovať zisk bez akýchkoľvek obmedzení alebo len s minimálnymi obmedzeniami a dokonca zisk nezdanený. A hneď to vysvetlím. Zisk poisťovní bol pred troma rokmi, rok po prijatí neziskovej novely predchádzajúcej vlády oslobodený od dane, zase zákonom predchádzajúcej vlády. Nález Ústavného súdu zrušil obmedzenie zisku, ale oslobodenie od dane sa na tento zisk vzťahuje aj naďalej. Zopakujem, obmedzenie schválené predchádzajúcou vládou stratilo účinnosť dňom zverejnenia nálezu Ústavného súdu. Novelu však treba prijímať preto, aby sa zaviedli podmienky pre dosahovanie zisku. A ja si myslím, že tie podmienky sú prísne. A myslím si, že by mohli byť ešte prísnejšie. Ale to, čo limituje súčasnú vládu dať ešte prísnejšie podmienky, nie je to, čo určite budeme počuť od predstaviteľov strany SMER, ako napomáha svetovému nadnárodnému kapitálu, ale ten dôvod je zlá ekonomická situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ďalšie sprísňovanie podmienok by mohlo ohroziť samotné fungovanie tejto poisťovne. A, prepáčte, túto poisťovňu nevytunelovala súčasná vláda, ale tá predchádzajúca. Návrh zákona teda obsahuje tri podmienky na dosiahnutie zisku, znovuzavedenie dane na zisk zdravotných poisťovní, povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % a povinnú tvorbu technických rezerv, a tu by som rád podčiarkol, na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Zdravotná poisťovňa tak nemôže dosahovať zisk na úkor svojich poistencov tým, že by ich odsúvala do poradovníkov namiesto toho, aby im uhradila zdravotnú starostlivosť bez čakania. Čiže tézy o tom, ktoré boli veľmi rozšírené v tejto spoločnosti, že akýsi zlí vlastníci zdravotnej poisťovne si najprv vyplatia zisk do vrecka a len to, čo sa zvýši, nechajú na zdravotnú starostlivosť, sú nepravdivé a budú jasne upravené v tomto zákone. Musí byť zaplatená celá odkladná zdravotná starostlivosť. A ak je z technických príčin nevykonateľná v danom roku, na túto odkladnú zdravotnú starostlivosť musí si poisťovňa v technických rezervách odložiť finančné prostriedky.
Môj predrečník pán poslanec Raši hovoril o tom, že táto novela upravuje prevod poistného kmeňa a v podstate pripravuje alternatívu na nejakú privatizáciu, rozobratie, prevod poistného kmeňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dámy a páni, toto je ničím nepodložené strašenie. Toto strašenie som počúval aj na jeseň minulého roku, aj na jar tohto roku, keď sa ukazovala finančná situácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako veľmi ťaživá. A počúvali sme často argument, že to je vlastne premyslená taktika súčasnej vlády, ktorá ju chce dostať do zlej situácie, aby mohla ju potom následne privatizovať alebo previesť jej poistný kmeň. Akosi si autori týchto konšpiračných teórií nevšimli, že podľa dnes platnej legislatívy je možný prevod poistného kmeňa len bezodplatný a len na štátnu poisťovňu. Priatelia, ale práve tieto ustanovenia, ktoré predchádzajúca vláda zaviedla po páde Európskej zdravotnej poisťovne, a nechcem sa k tomu vracať, lebo som z tohto miesta v Národnej rade o tom veľa, veľa rozprával v minulom funkčnom období, ako sa tam špekulovalo s prevodom poistného kmeňa, a kým Úrad pre dohľad nekonal, zrazu sa zosypala Európska zdravotná poisťovňa a čierny Peter zostal v rukách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nedostali zaplatené za svoju zdravotnú starostlivosť, práve nekompetentnosťou konania Úradu pre dohľad, následne teda prišla tá novela, o ktorej hovorím, bezodplatný prevod, a to len na štátnu poisťovňu, to spôsobuje ďalšie problémy, dámy a páni, ďalšie problémy. Viete si predstaviť, že naozaj by súčasný manažment Všeobecnej zdravotnej nezvládol tú ťaživú hospodársku situáciu, ktorá v tejto poisťovni je a Všeobecná zdravotná poisťovňa by išla do nútenej správy alebo do likvidácie? Skúste mi povedať, kde by Úrad pre dohľad mohol previesť poistný kmeň, 3 mil. poistencov. Bolo by to na inú štátnu poisťovňu? Ale na ktorú, keď je len jedna? A o tom je celé riešenie, ktoré sa ponúka v tomto zákone. To riešenie je práve reakciou na zánik Európskej zdravotnej poisťovne a aj na nedostačujúce riešenie možného prevodu poistného kmeňa. Treba si to naozaj, ja tu nechcem robiť prednášku, podrobne prečítať. Ale argument, ktorý tu dneska odznel, že teda môže to vyvolať určité podozrenia z obchodovania s poistným kmeňom, nie je to pravda. Naozaj si treba podrobne prečítať zákon a žiaden prevod poistného kmeňa sa nemôže udiať bez Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bez Protimonopolného úradu. Dokonca treba povedať, že pri nútenom prevode, bude mať rozhodujúcu úlohu vzorec, ktorý je uvedený v zákone, ktorý hovorí o tom, že kmeň sa neprevedie na jednu zdravotnú poisťovňu, ale rozdelí sa podľa tohto algoritmu medzi všetky zdravotné poisťovne, aby nedošlo k veľkej koncentrácii v jednej zdravotnej poisťovni. Ináč povedané, tá, ktorá má najviac poistencov, dostane najmenej z poistencov zaniknutej zdravotnej poisťovne, práve preto, aby sa posilňovala súťaž medzi zdravotnými poisťovňami, aby sa trošku vyrovnali tie obrovské nepomery, ktoré sú na trhu.
Diskutovalo sa tu aj o limite prevádzkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Znovu by som upozornil kolegov, nejdem vám robiť prednášku ako je to v zákone zadefinované, ale chcel by som vás upozorniť na to, aby ste si naozaj všimli ten dôležitý moment, že súčet percent prevádzkových nákladov, ktoré budú môcť minúť jednotlivé zdravotné poisťovne, delený počtom týchto poisťovní je 3,5 %. To znamená, ani o cent viac z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, ani o cent viac, sa neminie na prevádzkové náklady zdravotných poisťovní, ako je tomu v súčasnosti. Tá úprava je o tom, že je logické, že nová zdravotná poisťovňa alebo malá zdravotná poisťovňa potrebuje na zabezpečenie svojej činnosti viac peňazí, ako keď len aritmeticky pribúdajú poistenci a táto činnosť je zabezpečená. A preto 3,5 % prevádzkových nákladov Všeobecná zdravotná poisťovňa neodčerpáva. A naopak, menšie zdravotné poisťovne, ktoré by prišli na trh a mali by len štartovací počet poistencov, by potrebovali trochu vyššie percento. Práve preto je to, myslím, znovu veľmi presne matematicky napísané v zákone, ako je možné podľa počtu poistencov používať tieto prostriedky. Ale znovu zopakujem, súčet týchto percent jednotlivých poisťovní delený počtom poisťovní je 3,5 %, ani o cent viac verejného zdravotného poistenia sa neminie na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní.
A na záver mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k problematike minimálnej siete alebo sietí, o ktorých sme dnes už diskutovali.
Vláda sa zaviazala prehodnotiť a reštrukturalizovať minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zrovnoprávnenie postavenia všetkých poskytovateľov bez ohľadu na vlastníka a právnu formu. To je napísané v programovom vyhlásení vlády. Zrušenie koncovej siete poskytovateľov a zmena definície pevnej siete poskytovateľov predstavujú dôležitý krok k rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. V zákone sa navrhuje zrušiť koncept koncovej minimálnej siete. Navrhuje sa definovať koncept pevnej siete ináč, zmeniť obsah pojmu pevná sieť. Ako sa iste pamätáte, v januári som predložil do prvého čítania spolu s kolegom Markovičom novelu zákona, v ktorej som navrhol zrušenie koncovej a pevnej siete. Boli sme vtedy aj zo strany niektorých koaličných poslancov obvinení z toho, že teda ohrozíme dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Dámy a páni, veľkým nešťastím slovenskej zdravotníckej legislatívy je, že väčšinou ľudia nerozumejú obsahu pojmov, s ktorými narábajú. Mnohokrát im aj rozumejú a účelne s nimi narábajú tak, aby vyvolávali paniku, strach, pocit ohrozenia. Je logické, že mnohým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa nepáči, že nebudú v koncovej sieti. Je logické, že mnohým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa nepáči, že nebudú v pevnej sieti, resp. že nebudú mať istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Dámy a páni, ale skúste mi vysvetliť, ako chceme v tejto krajine poskytovať maximálne efektívne zdravotnú starostlivosť, ako chceme zlepšovať kvalitu, po ktorej volajú aj poskytovatelia, aj pacienti, aj celá verejnosť, keď niekomu explicitne napíšete do zákona, že ty XY nemocnica máš istotu zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Skúste mi vysvetliť, akú motiváciu má táto nemocnica zlepšovať svoju kvalitu, keď je v zákone. Čo by mala byť tá motivácia okrem nejakej vnútornej túžby po zlepšení, neviem vám to povedať. Naozaj koncept koncovej siete bol postavený na tom, že boli vymenované všetky štátne nemocnice a k tomu jedna súkromná, a to Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave, ktoré boli pomenované štátom, označené, že toto sú nemocnice, ktorým poisťovne musia dať zmluvu. Žiadna súťaž, žiadne skvalitnenie, žiadna snaha, to bol jeden z tých momentov, ktorý sme prežívali v minulom funkčnom období, kedy boli výrazným spôsobom zvýhodňovaní jedni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na úkor druhých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Koncept pevnej siete, ktorý bol navrhnutý predchádzajúcou vládou a ktorý je v zákone, bol postavený trochu inak. Definoval na Slovensku 37 regiónov, v ktorých boli pospájané niektoré okresy, musím povedať, nie celkom logicky vo vzťahu k spádovosti územia. A hovoril o tom, že v každom z týchto 37 regiónov musí byť jedna nemocnica so základnými oddeleniami, neurológiou, nepretržitou diagnostikou a urgentným príjmom. Zatiaľ by to bolo logické, že teda predchádzajúca vláda sa snažila zabezpečiť dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti akýmsi subregionálnym princípom 37 regiónov. Problém ale je ten istý v takto postavenej definícii, že v dvanástich z takýchto regiónov sa nachádza práve jedna nemocnica, ktorá spĺňa tieto podmienky. Čiže rovno mohla predchádzajúca vláda aj vymenovať tú nemocnicu, lebo je jasné, že keď poviete, že musí to byť jedna nemocnica v spádovej oblasti Sobrance, Michalovce, tak rovno môžete napísať, že Nemocnica Štefana Kukuru v Michalovciach musí mať zmluvu, lebo je jasné, že sobranská ju asi mať nebude. Nová definícia pevnej siete nerezignuje, aj keď osobne môj názor poznáte ešte z januára, podľa mňa sme to mohli krásne vyriešiť v rámci verejnej minimálnej siete, ale, prosím, ministerstvo pristúpilo na to, aby malo aj pevnú sieť. Nová definícia pevnej siete neupravuje spádové regióny, ale stanovuje jednoduché pravidlo. Z pohľadu poistenca, nech sa nachádza v ktoromkoľvek okrese na Slovensku, by mala byť najbližšia nemocnica v pevnej sieti, buď priamo v jeho okrese, alebo v niektorom zo susedných okresov. Týmto opatrením nemá žiadna nemocnica svoju zmluvu stopercentne istú, a to by som rád podčiarkol, čiže súťaž kvalitou a cenou, podmienky na túto súťaž sú ustanovené, a musí sa snažiť o to, aby si svoje miesto v pevnej sieti dokázala v konkurencii iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ustáť.
Chcem znovu, možno na záver podčiarknuť, že zrušenie koncovej siete nemocnice ani zmena definície pevnej siete nemocníc nijako neovplyvňuje naďalej platnú minimálnu sieť, ktorá bude definovaná a upravená tak, ako sa zaviazala vláda v programovom vyhlásení, v niektorom z nariadení vlád, na ktorých už pracuje ministerstvo zdravotníctva. Zopakujem len, že verejná minimálna sieť stanovuje minimálny počet zazmluvnených lôžkových kapacít v jednotlivých špecializáciách v jednotlivých samosprávnych krajoch. Takže, dámy a páni, zrušenie koncovej siete a iná definícia pevnej siete v žiadnom prípade neohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti a už vonkoncom neohrozí dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale pomôže súťaži medzi jednotlivými poskytovateľmi a pomôže tomu, aby nemocnice mali motiváciu správať sa efektívne a zlepšovať svoju kvalitu.
Na záver možno jedna poznámka, ktorá už bude v politologickej rovine. Aj z vystúpenia pána poslanca Rašiho, aj z reakcie pána poslanca Zelníka sa zrkadlilo, že nie sú spokojní a nesúhlasia s cieľmi, ktoré si vytýčila súčasná vláda na to, aby umožnila vstup nových subjektov do verejného zdravotného poistenia, aby posilnila prirodzenú súťaž medzi jednotlivými poskytovateľmi. Áno, pozrite sa, dámy a páni, existujú dva koncepty fungovania poisťovní vo verejnom zdravotnom poistení, existujú aj na Slovensku dva takéto názorové prúdy, jeden z nich hovorí o tom, že verejné zdravotné poistenie by bolo najlepšie, keby ho spravovala jedna poisťovňa alebo, keď chcete, nejaká agentúra, národná zdravotná služba. A ten druhý koncept hovorí, že najlepšie bude, keď bude viac zdravotných poisťovní, a je jedno, kto je ich zriaďovateľ, aby medzi nimi fungovala súťaž. Súčasná vládna koalícia presadzuje možno súťaže medzi viacerými zdravotnými poisťovňami, predchádzajúca vláda sa snažila presadzovať koncept jednej zdravotnej poisťovne. Chcem ale povedať, dámy a páni, že tam, kde sa predchádzajúca vláda dostala, je podľa môjho názoru tá najhoršia situácia, do akej sa dostať mohla. Máme jednu obrovskú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorú nezodpovedný predchádzajúci manažment prinútil skoro kľaknúť na kolená. A súčasná vláda sa ju snaží všetkými možnými prostriedkami prostredníctvom nového manažmentu zachrániť. A potom máme dve súkromné zdravotné poisťovne. Povedzte mi, keď jedna poisťovňa má 66 % trhu, aká môže prebiehať legitímna súťaž, akú majú možnosť vyjednať si dobré zmluvy poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ako môžu svojou kvalitou súťažiť o lepšiu zmluvu so zdravotnou poisťovňou, keď najväčšia zdravotná poisťovňa, zhodou okolností štátna zdravotná poisťovňa, má v podstate diktát nad cenami a diktát nad kontrahovaním zmlúv. Preto vám chcem povedať, vážení kolegovia z opozície, ktorí sa venujete tejto problematike, že ja sa nevysmievam ani nepolemizujem s oprávnenosťou filozofie, ktorá existuje v mnohých európskych štátoch o tom, že verejné zdravotné poisťovne môže spravovať jedna zdravotná poisťovňa alebo národná zdravotná služba, ani to nepopieram. Len treba povedať, že vývoj v slovenskom zdravotníctve nešiel týmto smerom od deväťdesiatych rokov, kedy vznikli zdravotné poisťovne, išiel smerom k pluralite. A tento návrat je podľa môjho názoru nemožný. Faktom ale je, že snaha predchádzajúcej vlády ísť smerom k jednej zdravotnej poisťovni spôsobila práve nešťastnú situáciu, v ktorej momentálne poisťovníctvo na Slovensku je. Je to obrovská štátna zdravotná poisťovňa s problémami, dve malé súkromné zdravotné poisťovne. Tá najhoršia situácia, ktorú ste možno aj v dobrej viere jednej zdravotnej poisťovni mohli spôsobiť, ste práve spôsobili na trhu so zdravotnými poisťovňami. Preto si myslím, že snaha súčasnej vlády ísť cestou plurality, súťaže medzi zdravotnými poisťovňami, ísť cestou umožnenia prevodu poistného kmeňa za jasných podmienok, ísť cestou umožnenia vstupu nových subjektov sem na trh aj s tým, že možno budú trošku zvýhodnené tým, že budú môcť v úvode minút viacej peňazí na prevádzkovú činnosť, je správna cesta.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja som už v minulom volebnom období prezentoval môj pohľad na zisk. A myslím si, že zisk je kategória, ktorá sem patrí, aj keď treba povedať, že nemôže to byť zisk vytváraný na úkor poskytovateľov alebo neodliečených pacientov. Čiže treba zadefinovať jasné podmienky, za akých zisk môže byť čerpaný.
Po druhé. Nemôžem súhlasiť s tým, že je to o filozofii, či bude viacej zdravotných poisťovní alebo jedna zdravotná poisťovňa. V rokoch 1994 až 1997, pretože vláda v roku 1993 prijala zákon o pluralite zdravotných poisťovní podľa vzoru a podľa toho, ako sa ukazovala situácia v Čechách, na Slovensku vzniklo 12 zdravotných poisťovní. Teda mali by sme vychádzať z istého poznania a z istých skúseností a Slovensko na toto bohaté skúsenosti má. A ukázalo sa vtedy, že aj napriek tomu, že bolo 12 zdravotných poisťovní, nebola tu žiadna konkurencia, ani výhodnejšie zmluvy. Nakoniec tí, ktorí akože uzatvárali výhodnejšie zmluvy, skrachovali, pretože neboli schopní plniť svoje záväzky.
Chcem povedať, že, prirodzene, nemôže tu vznikať konkurencia v prostredí, kde je určený limit. A limit je určený tým, koľko odvedie štát za svojich poistencov a koľko sa vyberie v rámci povinného zdravotného poistenia. Teda hovoriť o tom, že poisťovňa bude kontrahovať viac ako iná, je to asi ťažko realizovateľné, pretože jednoducho limit ju nepustí a všetci dobre vieme, že zdravotníctvo je dlhé desaťročia podfinancované. Teda v tomto smere ja nejaké konkurenčné prostredie neočakávam.
A k tomu, čo si hovoril o tom, že sa neminie viacej prostriedkov pre administratívu. Minie sa ich viacej, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja nebudem dlho hovoriť, ja sa chcem len na niečo opýtať pána spravodajcu a pána poslanca a predsedu výboru. On hovorí, že jedna zdravotná poisťovňa v podstate neprináša konkurenciu, čo je celkom prirodzené, ale že je to zlá cesta. A ja vám chcem povedať v súvislosti s Kanadou, tam je jedna zdravotná poisťovňa dlhé roky, desaťročia. A ja vám poviem, ja som tam bol párkrát, aj s občanmi som sa tam stretol a oni si to veľmi chvália, že je to dobrý prístup. A, samozrejme, tam nemôžeme hovoriť o konkurencii, ale o kvalite služieb, ktoré táto zdravotná poisťovňa, teda, myslím, v Kanade, poskytuje svojim klientom. A na základe toho, samozrejme, sa pýtam, prečo v tomto prípade konkrétny príklad, úspešný príbeh by som to nazval, úspešný príbeh Kanady nie je istým príkladom aj pre Slovensko.

Ďakujem pekne. Ja som chcel len podporiť argument pána poslanca Novotného v súvislosti s modelom koncovej a pevnej siete, tak ako to navrhuje v zákone pán minister, pretože pôvodným zámerom bolo zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a nejaká garancia, ale pravda bola úplne iná, pretože išlo hlavne o presmerovanie finančných prostriedkov do štátnych zdravotníckych zariadení. Za ostatné obdobie sa zvýšili platby v štátnych zdravotníckych zariadeniach o 70 %. Pritom tieto vytvárajú najväčší dlh a dnes doktori a sestry sa nám vyhrážajú štrajkami. Takže kde sú tie peniaze, ktoré do týchto nemocníc odišli?

Ďakujem pekne.
K pánovi poslancovi Zelníkovi. Naozaj, tak ako to je zadefinované v predkladanej novele zákona, možnosť mať zisk pre zdravotné poisťovne bude výrazne limitovaná. A jedným z limitov je aj to, aby sa tento zisk netvoril na úkor odkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú potrebujú pacienti. Preto sú tam technické rezervy, preto si nemôžu vyplatiť ani euro zisku, keď zdravotná poisťovňa neodloží finančné prostriedky na túto odkladnú zdravotnú starostlivosť, aj keď sa, povedzme, z technických príčin nedá vykonať, lebo sa čaká logicky na operácie kĺbu napr. Naozaj sa neminie viac peňazí na správu poisťovní, na činnosť poisťovní ako 3,5 % zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, len sa upraví ten algoritmus tak, aby mohla minúť menšia zdravotná poisťovňa viac a väčšia menej, pretože napočítavaním počtu poistencov už tie nároky na správny fond, ako sme tomu niekedy hovorili, nerastú. Dokopy sa teda neminie viac peňazí. Naozaj ten algoritmus je v zákone. Prosím ťa, keď budeš mať chvíľu čas, pozri sa na to, je to tam vypočítané, ako to bude fungovať.
K pánovi poslancovi Čaplovičovi. My sme v minulom funkčnom období o tom veľa diskutovali tu v pléne Národnej rady. A ja znovu hovorím, existujú aj v Európe dva modely takéhoto fungovania a ja nepopieram, že ten model, ktorý je vo Veľkej Británii, ale ktorý sme napr. videli, aj spomeniem európske štáty, vo Švédsku, Taliansku, nefunguje. Nie, on funguje, len treba povedať, že tradícia, ktorou sa vyvíjalo slovenské zdravotníctvo, bola iná. V Česku funguje pluralitný model, v Nemecku funguje pluralitný model a ten náš im je veľmi podobný. Treba povedať, že napr. Maďarsko v poslednom období prešlo z modelu jednej zdravotnej poisťovne na súťaž zdravotných poisťovní. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)