18. schôdza

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku, a to pani poslankyňa Vaľová sa hlási do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, potom otvorím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Príjemný dobrý deň, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska. Ešte ani Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska nedorazila do parlamentu a už sa strhla obrovská diskusia ohľadom nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov a hľadania tzv. zlých rozhodnutí, ktoré predchádzali zvýšeným nákladom na činnosti Národnej banky Slovenska oproti roku 2009 takmer o 3 mil. eur. Tak ako to uviedlo spravodajstvo TA 3 a, samozrejme, je to vidieť aj z vašej správy 21. 3. 2011, že Národná banka Slovenska na svoju prevádzku v roku 2009 spotrebovala 30,16 mil. eur a v roku 2010 to už bolo 44,4 mil. eur. Na otázku, v čom vidí minister financií nehospodárnosť tejto inštitúcie, uviedol, že prezamestnanosť môže byť jeden z dôvodov.
Na portáli aktuálne.sk Národná banka Slovenska tvrdí, že počet jej zamestnancov je aj po zavedení eura primeraný. Podľa portálu aktuálne.sk uvádza Národná banka, že ku koncu roku 2010 mala 1 083 pracovníkov, zatiaľ čo v článku SME asi o dva dni na to Veronika Fulentová uvádza, že k analýze, ktorú Národná banka pripravila na žiadosť parlamentného finančného výboru, je počet zamestnancov 1 118 ľudí, čo je automaticky rozdiel 35 zamestnancov od septembra 2010.
Takže ja sa pýtam, aké máte analýzy, vážený pán guvernér, a pýtam sa o chvíľu aj so zrušením, keď idete zrušiť pobočky, kde chcete 41 ľudí v rámci šetrenia, aby teda 41 ľudí ste prepustili, keď vy neviete, od mesiaca do mesiaca prijímate 35 zamestnancov od septembra 2010. Tak ako o tom informovala vedúca tlačového a edičného oddelenia Národnej banky Slovenska Jana Kováčová.
Vážený pán guvernér, chytám sa pri týchto informáciách za hlavu a zamýšľam sa nad rozhodnutiami, ktoré prijíma banka a Banková rada, keď 12. 4. 2001 uviedla, že ide rušiť štyri regionálne expozitúry a tak, aby šetrila, prepustí 41 ľudí, kedy nám skáče každý mesiac 35 ľudí, absolútne nie je problém. Pýtam sa, vie vôbec Banková rada a je informovaná, čo sa deje v Národnej banke Slovenska? Zrejme nevie. A ja som vážne na pochybách, či šesť členov Bankovej rady si zaslúži svoje odmeny a pôžitky, ktoré predstavujú pre šiestich členov Bankovej rady mzdy a pôžitky 1 000 463 eur za rok. Jeden člen Bankovej rady priemerne 243 833,33 eura za rok, čo vyplýva teda z predloženej správy. Pre 1 082 zamestnancov objem vyplatených miezd, odmien a pôžitkov predstavoval 34 365 eur za rok a na jedného zamestnanca priemerne 31 760,6 eur za rok.
Zoberiem expozitúru v Humennom, pretože som Humenčanka, som tam primátorka a bývam tam. Jedna expozitúra, 9 zamestnancov expozitúry v Humennom zoberie priemerne 285,845 eur za rok. Tak si to porovnajme, pán guvernér. Aby ale priemerný objem miezd a pôžitkov na zamestnanca je skreslený výškou miezd 102 vedúcich pracovníkov ešte. Z uvedeného vyplýva, že jeden člen Bankovej rady poberá vyššie mzdy a pôžitky za rok ako deväť zamestnancov expozitúry Humenné. Okrem tohto členovia Bankovej rady poberajú aj plat z pôvodného zamestnaneckého manažérskeho postu.
Za zmienku stojí ešte neobsadené miesto druhého viceguvernéra, to znamená, že po jeho obsadení budú mzdové náklady pre členov Bankovej rady ešte omnoho vyššie. Všetky tieto údaje sú vlastne zverejnené v účtovnej uzávierke NBS a v správe audítora za rok končiaci sa v roku 2010.
Prečo porovnávam odmeny Bankovej rady a 9 zamestnancov humenskej expozitúry? No preto, lebo humenská expozitúra je jedna z tých, ktorá poskytuje služby na východe Slovenska pre občanov, ktorí sú rovnako občanmi Slovenskej republiky a zaslúžia si, aby služby, ktoré NBS poskytuje, mali za rovnakú úhradu ako občania žijúci v Bratislave. K tomu sa ešte dostanem.
Poďme najprv k odmenám šiestich, ešte raz, členov Bankovej rady, ktorí ešte poberajú aj plat z pôvodného zamestnaneckého manažérskeho postu. Vážený pán guvernér a členovia Bankovej rady, ani trošku neuvažujete šetriť v nákladoch sami na sebe?
A teraz pre porovnanie niektorých iných národných bánk, ktoré majú počet zamestnancov omnoho nižší, ako má Národná banka Slovenska. Sú to napríklad centrálne banky Fínska, Cypru, Malty či Slovinska, ako sa to píše v analýze. Naša Národná banka stratila dve zo štyroch činností po zavedení eura a stav jej pracovníkov sa nemení už asi dvanásť rokov. A vždy sa pohybuje okolo úrovne 1 100. Ak porovnáme Národnú banku Fínska, je na úrovni 500 zamestnancov. Keď sme prišli o menovú politiku, navrhovalo sa zníženie o 20 %. Výsledkom však bolo asi mínus 20 zamestnancov.
Keď v roku 2006 Národná banka zmenila pobočkovú štruktúru svojich regionálnych pracovísk v rámci novej koncepcie ich riadenia, upustila od modelu reprezentácie v troch územnosprávnych krajoch prostredníctvom pobočiek Bratislava, Banská Bystrica a Košice, pretože tento model považovali za zastaralý. Zriadila v mestách expozitúry profilované, už výlučne ako miesta zabezpečujúce hotovostný peňažný obeh a správu zásob peňazí. Zriadila expozitúru v Trenčíne, Nových Zámkoch, Žiline, Lučenci a v Poprade a v Humennom. Touto organizačnou zmenou od 1. júla 2006 sa jej podarilo znížiť počet pracovných miest v Národnej banke o 85, pán guvernér. Vy idete rušiť 41 pracovných miest a keď ste ich zaviedli, tak ste zrušili 85. Ja neviem, akú máte koncepciu a akú máte víziu do budúcna, jednu vec zavádzate, druhú rušíte.
O potrebe analyzovať efektívnosť inštitúcie hovoril Martin Bartko dňa 6. 7. 2006 v časopise Trend. Opätovne otváram otázku. Ak znížime počet zamestnancov práce cez tieto expozitúry, kde má Národná banka prepustiť 41 ľudí, koľko potom navýšime v Bratislave, ak práve tými expozitúrami sme ušetrili 85 pracovných, čiže znížili sme 85 pracovných miest a vytvorili sme 41 pracovných miest po celom území Slovenska, aby boli služby rovnomerne poskytované všetkým občanom. Ak týchto 40, to som povedala, moment, áno, expozitúry, pardon. Národná banka Slovenska má na území štátu okrem svojho ústredia, samozrejme, ako som povedala, zriadených aj deväť expozitúr. Pre porovnanie priemerný počet expozitúr v eurosystéme je dvadsaťdva. Zase to vychádza z vašich analýz.
Kladiem vám za občanov otázku. Kde je tá dlhodobá stratégia Národnej banky, keď po nie celých siedmich rokoch Národná banka ruší svoje ešte v záruke novopostavené expozitúry, ktoré boli zriadené práve za účelom úspory a zefektívnenia činnosti spojených s úschovou a spracovaním zásob peňazí vzatím zo súkromných rúk. Myslím si, myslím tým prevzatie správy zásob z VÚB do vlastných rúk? A teraz chceme tento vývoj opäť vrátiť späť? Zvážila Národná banka Slovenska rušenia, dôvody, ktoré budú predchádzať týmto rušeniam, zníženie dostupnosti dotknutých služieb pre najširšiu verejnosť, prenesenie minimálnej časti nákladov NBS na verejnosť? Ak peňažný obeh prevezmú iné firmy, stane sa peňažný obeh nástrojom zisku, čo bude v konečnom dôsledku predražovať a zaplatí to verejnosť cez poplatky. Národná banka Slovenska mala na základe zákonom stanovených úloh aj naďalej vykonávať a má naďalej vykonávať peňažný obeh bezodplatne.
Vážený pán guvernér, pán Makúch a členovia Bankovej rady, Viliam Ostrožlík, budem ich menovať, pretože ja som všetkých oslovila listom, niektorí mi neodpísali, niektorí mi odpísali slušne a niektorí mi odpísali, ako vy, pán guvernér, tak povediac, že, vážená pani primátorka, čo vás je do toho, že je to na území vášho mesta, čo vás je do toho ako poslankyňu Národnej rady, nikto nám nemôže nič rozprávať, nikto nemôže do našich rozhodnutí zasahovať, nikto nech nás neovplyvňuje a nikto nemôže povedať ani svoj názor. Ten list tu mám. Bol v takomto znení, ja som ho takto pochopila a môžem ho aj prečítať, pán guvernér.
Vymenujem, vážený pán guvernér, páni členovia Bankovej rady, Viliam Ostrožlík, Štefan Králik, Karol Mrva a Gabriela Sedláková, ktorí poberáte také odmeny, o ktorých som hovorila, ktorí stojíte vo vedení Národnej banky, ktorí stojíte viac peňazí túto republiku ako expozitúry, ktoré sú v regiónoch, prosím vás pekne, skúste za tieto peniaze vymyslieť efektívny nástroj šetrenia a nie jednoducho rušiť tieto expozitúry, ktoré vlastne prinesú väčšiu nezamestnanosť, predražené služby na iných územiach Slovenskej republiky.
A preto by som si dovolila doplniť Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska, a to takto: Národná banka Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 556/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov
A. berie na vedomie Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 (tlač 297),
B. žiada predložiť a prerokovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky analýzu efektívnosti a produktivity práce v Národnej banke Slovenska číslo GUV-1330/2010.
Žiadam o tomto hlasovať a žiadam hlasovať osobitne o bode A - berie na vedomie, a o bode B - žiada.
A rovnako by som chcela požiadať svojich kolegov a poprosiť ich za všetkých občanov na celom Slovensku, aby sa pripojili a podporili tento návrh, v mene občanov prosím všetky poslanecké kluby.
Ďakujem pekne. Skončila som, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Pýtam sa teraz, či sa hlási ústne niekto do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán guvernér, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si zaujať stručné stanovisko k informácii, ktorá tu bolo uvedená, resp. k diskusnému príspevku pani primátorky Vaľovej z Humenného a zároveň poslankyne, čiže má exkluzívnu možnosť ako pani primátorka svoje názory tlmočiť priamo.
Pokiaľ ide o stav pracovníkov Národnej banky Slovenska, nie je pravdou, že posledných desať rokov je na úrovni 1 080. Pred pár rokmi bol stav pracovníkov 1 353. Národná banka Slovenska znížila stav pracovníkov o 374 a prijala 100 nových pracovníkov zlúčením s Úradom pre finančný trh v roku 2006.
Pokiaľ ide o expozitúry, Národná banka Slovenska v deväťdesiatych rokoch prijala koncepciu výstavby expozitúr na Slovensku, pretože zabezpečovala vtedy veľmi rozsiahlu agendu platobného styku pre všetky štátne a verejné inštitúcie. Vláda a aj tento parlament zmenil túto koncepciu a zriadil Štátnu pokladňu. Tým pádom Národná banka Slovenska prestala zabezpečovať tieto služby pre verejnú správu a štátnu správu a mala prebytočných zamestnancov, a tým pádom má aj prebytočné budovy.
Národná banka Slovenska si nechala k dispozícii tieto budovy vzhľadom na zavádzanie eura aj tieto expozitúry, pretože bolo dosť zložité odhadnúť, či pri zavádzaní eura tieto budovy a expozitúry a tých pracovníkov nebudeme potrebovať a v akom rozsahu ich budeme potrebovať. Po zavedení eura sme nechali dva roky na to, aby sme zistili, čo urobí nový obeh novej meny na Slovensku s potrebou expozitúr. Po dôslednej analýze nákladov sme zistili, že naozaj nepotrebujeme štyri expozitúry, jednu z nich aj expozitúru v Humennom. Expozitúru v Humennom už veľa rokov udržiavame len tým, že tam umelo vozíme peniaze na spracovanie z Košíc, čo nám, samozrejme, vyvoláva aj dodatočné náklady. Čiže sme sa rozhodli tieto štyri expozitúry zrušiť a znížiť stav pracovníkov o 41, ako povedala pani poslankyňa.
Nie je to jediné znižovanie stavu pracovníkov Národnej banky Slovenska. Od januára tohto roku sme zaviedli tzv. bagetový systém odmeňovania, ktorý vyvíja tlak na racionalizáciu, na riaditeľov odborov, takže predpokladáme, že aj na ústredí dôjde k zníženiu počtu pracovníkov. Po osvojení si tohto bagetového systému, čiže prvé výsledky očakávame už v tomto roku, taktiež.
Takže toľko by som si dovolil povedať na vysvetlenie prečo rušíme expozitúry, ako sa vyvíja stav pracovníkov v Národnej banke Slovenska a čo plánujeme robiť do budúcna, pokiaľ ide o zefektívňovanie v tejto oblasti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, predseda výboru, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dámy a páni, budem možno trošku menej emotívny, ako bola pani poslankyňa Vaľová, a hneď na úvod chcem povedať, že nezávislosť centrálnej banky ako princíp si ctím a vždy si ho ctiť budem, takže aby opäť nedošlo k žiadnym nedorozumeniam, že Národná rada Slovenskej republiky chce zasahovať do nezávislosti centrálnej bankovej inštitúcie. Určite nie. Ale nedá mi, aby som neposkytol informáciu ctenej snemovni o pracovnom stretnutí výboru pre financie a rozpočet a Bankovej rady, ktoré sa uskutočnilo 29. marca tohto roku na pôde Národnej banky Slovenska, a uvítal som, priznám sa, že relatívne dlhú dobu po parlamentných voľbách sa nám podarilo konečne nadviazať spojenie, aby som to tak odľahčene trošku povedal. Keďže sme sa dovtedy s pánom guvernérom nikdy na finančnom výbore nemali tú česť stretnúť pri prerokovávaní materiálov Národnej banky Slovenska vo výbore pre financie a rozpočet.
Takže toto bol, predpokladám, nejaký kick off, nejaký začiatok komunikácie, ktorá, pevne verím, a teraz naozaj v najlepšej snahe pre kompromis a fungujúcu spoluprácu a komunikáciu verím, že tento dobrý začiatok bude mať aj odozvu v budúcnosti. Pretože, a znova podčiarkujem, bez toho, aby sa ktokoľvek, akokoľvek dotýkal princípu nezávislosti centrálnej banky, domnievam sa, že v tak závažných turbulentných časoch obzvlášť svetovej hospodárskej a finančnej krízy tej komunikácie nie je nikdy dosť, a myslím, že môže byť len a len prospešná.
No a teraz k tej samotnej informácii pokiaľ ide o obsah toho rokovania. Ja vítam, že na rokovaní sme boli ubezpečení pánom guvernérom Makúchom, že sa končí akési moratórium po zavedení spoločnej meny eura a že dôjde k evalvácii, ktoré činnosti treba ponechať, ktoré činnosti Národnej banky Slovenska treba možno treba zlúčiť, ktoré outsorsovať mimo pôdy Národnej banky Slovenska.
V minulosti prebehla reorganizácia pobočkovej siete, alebo teda siete expozitúr. Ja by som veľmi nerád diskutoval o konkrétnych číslách, o potrebe, nepotrebe tej-ktorej expozitúry, toto je úplne v nezávislej kompetencii Národnej banky Slovenska, do toho, predpokladám, zasahovať nie je treba a nebolo by to ani v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska. Je pravdou ale, že posledné úspory boli v tejto inštitúcii uskutočnené alebo realizované v rokoch 2006 až 2008, odvtedy uplynuli predsa len tri roky. A neboli to odhady ani poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ani primátorov, ani členov vlády, boli to odhady bývalého guvernéra Ivana Šramka, ktorý odhadoval, že po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny by mohol klesnúť počet zamestnancov približne od 20 %. Také isté alebo veľmi podobné odhady a dokonca aj následne zrealizované na rozdiel od Slovenskej republiky mal aj Deutsche Bundes Bank. Po vstupe Nemecka do eurozóny klesol počet zamestnancov nemeckej bundes banky tiež plus-mínus, hovoríme teraz v radoch, približne o 20 %.
Takže nechcem predbiehať udalosti, nechcem nič prejudikovať, opakujem, veľmi pozitívne vítam jednak to ubezpečenie, ktoré sme dostali od pána guvernéra Makúcha na spoločnom rokovaní finančného výboru na pôde Národnej banky s celou Bankovou radou, že teda dôjde k procesu, k spomínanému procesu evalvácie a že výsledkom by mohli a mali byť, a to asi cítime spolu, pán guvernér, úspory pracovníkov. Opakujem opäť, nebudeme hovoriť kde, v akých organizačných útvaroch, o koľko, kedy, toto je všetko plne v autonómnej kompetencii Národnej banky.
A druhá, a tým končím vec, ktorá nám trošku prekáža, možno nás trošku mrzí, je tá skutočnosť, že menový výskum, ktorý je rovnako v tejto inštitúcii a patrí do kompetencie tejto inštitúcie, má pomerne malý, pomerne slabý medzinárodný ohlas. Ja len upriamim vašu pozornosť na jednu možnosť, ktorú má každý z nás, keď si kliknete na stránku Európskej centrálnej banky, tak tam máte publikované state pracovníkov 17 centrálnych bánk eurozóny, no ja som ako hľadal, tak som hľadal, ale som tam žiadnu stať na odbornú tému z Národnej banky Slovenska nenašiel a myslím si, že v tom sa ale zhodneme, že medzinárodný, už spomínaný medzinárodný ohlas na výskumné štúdie našich pracovníkov v našej centrálnej banke by mohol byť lepším, minimálne je nepopierateľná, myslím, že potreba zvyšovať kvalitu tohto výskumu. A opakujem opäť aj vzhľadom k tomu, čo sa deje v eurozóne, nebudem teraz hovoriť o pôžičke Grécku, o eurovale 1, eurovale 2 a tak ďalej, ale myslím si, že stojíme pred veľmi turbulentnými časmi a nevyhneme sa proste riešeniu mnohých problémov.
Takže končím poslednou vetou. Pri zachovaní nezávislosti centrálnej banky ja si ctím a vždy si budem ctiť tento princíp, predsa len tá komunikácia by sa do budúcna mohla a mala zlepšiť, mám na mysli komunikáciu s výborom pre financie a rozpočet, a uvítam, ak tomu tak v budúcnosti bude, takže vašu snahu, o ktorej ste nás ubezpečili na stretnutí u vás v Národnej banke, skutočne vítam a budem držať tejto snahe palce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem aj pánovi guvernérovi, aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Návrh vlády máte v parlamentnej tlači 321.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda.
Pán minister, nech sa páči, mikrofón máte k dispozícii.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že dokument je tak zreteľného charakteru, že si nevyžaduje siahodlhé úvody.
Ja pripomeniem len fakt, že samotný medzinárodný pakt o hospodárskych, kultúrnych a sociálnych právach je dohodou pomerne starou, ale to, čo je zaujímavé na tomto materiáli, je fakt, že doposiaľ nebolo možné na základe tejto dohody podávať individuálne sťažnosti alebo sťažnosti skupín i jednotlivcov v prípade porušovania ich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sú obsiahnuté v tomto pakte. A tak sa narodil opčný protokol k tomuto paktu, ktorý Valné zhromaždenie prijalo 10. decembra 2008 a Slovensko ho podpísalo 24. septembra 2009 v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN.
Domnievam sa, že je to vec dobrá, že to posúva ochranu ľudských práv opäť na vyššiu úroveň, a preto sa domnievam, že by sme tento opčný protokol mali ratifikovať. Pred tým, ako by to prichádzalo do úvahy, je potrebné v súlade s našou ústavou, s jej príslušnými ustanoveniami, vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda tak už učinila na svojom rokovaní 13. apríla 2011 a odporučila Národnej rade Slovenskej republiky, aby svoj súhlas vydala.
Ďakujem pekne. pán predsedajúci.

Ďakujem. Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Richarda Švihuru, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (tlač 231a).
Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 323 na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov zaujal rovnaké stanovisko, teda taktiež odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s Opčným protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.