18. schôdza

Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Pýtam sa teraz, či sa hlási ústne niekto do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán guvernér, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si zaujať stručné stanovisko k informácii, ktorá tu bolo uvedená, resp. k diskusnému príspevku pani primátorky Vaľovej z Humenného a zároveň poslankyne, čiže má exkluzívnu možnosť ako pani primátorka svoje názory tlmočiť priamo.
Pokiaľ ide o stav pracovníkov Národnej banky Slovenska, nie je pravdou, že posledných desať rokov je na úrovni 1 080. Pred pár rokmi bol stav pracovníkov 1 353. Národná banka Slovenska znížila stav pracovníkov o 374 a prijala 100 nových pracovníkov zlúčením s Úradom pre finančný trh v roku 2006.
Pokiaľ ide o expozitúry, Národná banka Slovenska v deväťdesiatych rokoch prijala koncepciu výstavby expozitúr na Slovensku, pretože zabezpečovala vtedy veľmi rozsiahlu agendu platobného styku pre všetky štátne a verejné inštitúcie. Vláda a aj tento parlament zmenil túto koncepciu a zriadil Štátnu pokladňu. Tým pádom Národná banka Slovenska prestala zabezpečovať tieto služby pre verejnú správu a štátnu správu a mala prebytočných zamestnancov, a tým pádom má aj prebytočné budovy.
Národná banka Slovenska si nechala k dispozícii tieto budovy vzhľadom na zavádzanie eura aj tieto expozitúry, pretože bolo dosť zložité odhadnúť, či pri zavádzaní eura tieto budovy a expozitúry a tých pracovníkov nebudeme potrebovať a v akom rozsahu ich budeme potrebovať. Po zavedení eura sme nechali dva roky na to, aby sme zistili, čo urobí nový obeh novej meny na Slovensku s potrebou expozitúr. Po dôslednej analýze nákladov sme zistili, že naozaj nepotrebujeme štyri expozitúry, jednu z nich aj expozitúru v Humennom. Expozitúru v Humennom už veľa rokov udržiavame len tým, že tam umelo vozíme peniaze na spracovanie z Košíc, čo nám, samozrejme, vyvoláva aj dodatočné náklady. Čiže sme sa rozhodli tieto štyri expozitúry zrušiť a znížiť stav pracovníkov o 41, ako povedala pani poslankyňa.
Nie je to jediné znižovanie stavu pracovníkov Národnej banky Slovenska. Od januára tohto roku sme zaviedli tzv. bagetový systém odmeňovania, ktorý vyvíja tlak na racionalizáciu, na riaditeľov odborov, takže predpokladáme, že aj na ústredí dôjde k zníženiu počtu pracovníkov. Po osvojení si tohto bagetového systému, čiže prvé výsledky očakávame už v tomto roku, taktiež.
Takže toľko by som si dovolil povedať na vysvetlenie prečo rušíme expozitúry, ako sa vyvíja stav pracovníkov v Národnej banke Slovenska a čo plánujeme robiť do budúcna, pokiaľ ide o zefektívňovanie v tejto oblasti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, predseda výboru, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dámy a páni, budem možno trošku menej emotívny, ako bola pani poslankyňa Vaľová, a hneď na úvod chcem povedať, že nezávislosť centrálnej banky ako princíp si ctím a vždy si ho ctiť budem, takže aby opäť nedošlo k žiadnym nedorozumeniam, že Národná rada Slovenskej republiky chce zasahovať do nezávislosti centrálnej bankovej inštitúcie. Určite nie. Ale nedá mi, aby som neposkytol informáciu ctenej snemovni o pracovnom stretnutí výboru pre financie a rozpočet a Bankovej rady, ktoré sa uskutočnilo 29. marca tohto roku na pôde Národnej banky Slovenska, a uvítal som, priznám sa, že relatívne dlhú dobu po parlamentných voľbách sa nám podarilo konečne nadviazať spojenie, aby som to tak odľahčene trošku povedal. Keďže sme sa dovtedy s pánom guvernérom nikdy na finančnom výbore nemali tú česť stretnúť pri prerokovávaní materiálov Národnej banky Slovenska vo výbore pre financie a rozpočet.
Takže toto bol, predpokladám, nejaký kick off, nejaký začiatok komunikácie, ktorá, pevne verím, a teraz naozaj v najlepšej snahe pre kompromis a fungujúcu spoluprácu a komunikáciu verím, že tento dobrý začiatok bude mať aj odozvu v budúcnosti. Pretože, a znova podčiarkujem, bez toho, aby sa ktokoľvek, akokoľvek dotýkal princípu nezávislosti centrálnej banky, domnievam sa, že v tak závažných turbulentných časoch obzvlášť svetovej hospodárskej a finančnej krízy tej komunikácie nie je nikdy dosť, a myslím, že môže byť len a len prospešná.
No a teraz k tej samotnej informácii pokiaľ ide o obsah toho rokovania. Ja vítam, že na rokovaní sme boli ubezpečení pánom guvernérom Makúchom, že sa končí akési moratórium po zavedení spoločnej meny eura a že dôjde k evalvácii, ktoré činnosti treba ponechať, ktoré činnosti Národnej banky Slovenska treba možno treba zlúčiť, ktoré outsorsovať mimo pôdy Národnej banky Slovenska.
V minulosti prebehla reorganizácia pobočkovej siete, alebo teda siete expozitúr. Ja by som veľmi nerád diskutoval o konkrétnych číslách, o potrebe, nepotrebe tej-ktorej expozitúry, toto je úplne v nezávislej kompetencii Národnej banky Slovenska, do toho, predpokladám, zasahovať nie je treba a nebolo by to ani v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska. Je pravdou ale, že posledné úspory boli v tejto inštitúcii uskutočnené alebo realizované v rokoch 2006 až 2008, odvtedy uplynuli predsa len tri roky. A neboli to odhady ani poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ani primátorov, ani členov vlády, boli to odhady bývalého guvernéra Ivana Šramka, ktorý odhadoval, že po vstupe Slovenskej republiky do eurozóny by mohol klesnúť počet zamestnancov približne od 20 %. Také isté alebo veľmi podobné odhady a dokonca aj následne zrealizované na rozdiel od Slovenskej republiky mal aj Deutsche Bundes Bank. Po vstupe Nemecka do eurozóny klesol počet zamestnancov nemeckej bundes banky tiež plus-mínus, hovoríme teraz v radoch, približne o 20 %.
Takže nechcem predbiehať udalosti, nechcem nič prejudikovať, opakujem, veľmi pozitívne vítam jednak to ubezpečenie, ktoré sme dostali od pána guvernéra Makúcha na spoločnom rokovaní finančného výboru na pôde Národnej banky s celou Bankovou radou, že teda dôjde k procesu, k spomínanému procesu evalvácie a že výsledkom by mohli a mali byť, a to asi cítime spolu, pán guvernér, úspory pracovníkov. Opakujem opäť, nebudeme hovoriť kde, v akých organizačných útvaroch, o koľko, kedy, toto je všetko plne v autonómnej kompetencii Národnej banky.
A druhá, a tým končím vec, ktorá nám trošku prekáža, možno nás trošku mrzí, je tá skutočnosť, že menový výskum, ktorý je rovnako v tejto inštitúcii a patrí do kompetencie tejto inštitúcie, má pomerne malý, pomerne slabý medzinárodný ohlas. Ja len upriamim vašu pozornosť na jednu možnosť, ktorú má každý z nás, keď si kliknete na stránku Európskej centrálnej banky, tak tam máte publikované state pracovníkov 17 centrálnych bánk eurozóny, no ja som ako hľadal, tak som hľadal, ale som tam žiadnu stať na odbornú tému z Národnej banky Slovenska nenašiel a myslím si, že v tom sa ale zhodneme, že medzinárodný, už spomínaný medzinárodný ohlas na výskumné štúdie našich pracovníkov v našej centrálnej banke by mohol byť lepším, minimálne je nepopierateľná, myslím, že potreba zvyšovať kvalitu tohto výskumu. A opakujem opäť aj vzhľadom k tomu, čo sa deje v eurozóne, nebudem teraz hovoriť o pôžičke Grécku, o eurovale 1, eurovale 2 a tak ďalej, ale myslím si, že stojíme pred veľmi turbulentnými časmi a nevyhneme sa proste riešeniu mnohých problémov.
Takže končím poslednou vetou. Pri zachovaní nezávislosti centrálnej banky ja si ctím a vždy si budem ctiť tento princíp, predsa len tá komunikácia by sa do budúcna mohla a mala zlepšiť, mám na mysli komunikáciu s výborom pre financie a rozpočet, a uvítam, ak tomu tak v budúcnosti bude, takže vašu snahu, o ktorej ste nás ubezpečili na stretnutí u vás v Národnej banke, skutočne vítam a budem držať tejto snahe palce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem aj pánovi guvernérovi, aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k druhému čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Návrh vlády máte v parlamentnej tlači 321.
Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí pán Mikuláš Dzurinda.
Pán minister, nech sa páči, mikrofón máte k dispozícii.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že dokument je tak zreteľného charakteru, že si nevyžaduje siahodlhé úvody.
Ja pripomeniem len fakt, že samotný medzinárodný pakt o hospodárskych, kultúrnych a sociálnych právach je dohodou pomerne starou, ale to, čo je zaujímavé na tomto materiáli, je fakt, že doposiaľ nebolo možné na základe tejto dohody podávať individuálne sťažnosti alebo sťažnosti skupín i jednotlivcov v prípade porušovania ich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sú obsiahnuté v tomto pakte. A tak sa narodil opčný protokol k tomuto paktu, ktorý Valné zhromaždenie prijalo 10. decembra 2008 a Slovensko ho podpísalo 24. septembra 2009 v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN.
Domnievam sa, že je to vec dobrá, že to posúva ochranu ľudských práv opäť na vyššiu úroveň, a preto sa domnievam, že by sme tento opčný protokol mali ratifikovať. Pred tým, ako by to prichádzalo do úvahy, je potrebné v súlade s našou ústavou, s jej príslušnými ustanoveniami, vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda tak už učinila na svojom rokovaní 13. apríla 2011 a odporučila Národnej rade Slovenskej republiky, aby svoj súhlas vydala.
Ďakujem pekne. pán predsedajúci.

Ďakujem. Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Richarda Švihuru, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (tlač 231a).
Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 323 na prerokovanie trom výborom: ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pre zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov zaujal rovnaké stanovisko, teda taktiež odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s Opčným protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku, konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať

Správou o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2011 pre Slovenskú republiku, tlač 326.

Pán minister zahraničných vecí, znovu máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, tento dokument sa zrodil na základe ústavného zákona, ktorý definuje vzťahy medzi vládou a parlamentom, ale aj na základe uznesení vlád ešte z rokov 2006 a 2007, ktoré reagovali na zriadenú prax. Táto zriadená prax v európskych inštitúciách, v Európskej komisii začala fungovať tak, že Komisia si na každý rok, každý kalendárny rok, stanoví hlavné priority vecné a aj legislatívne.
Je, myslím, celkom legitímne, že vlády Slovenskej republiky na to reagovali uzneseniami, ktoré hovoria, že je potrebné na takéto aktivity Európskej komisie reagovať aj naším domácim pohľadom. Stanoviť si naše priority a porovnať ich s tými, ktoré si za svoje stanovila Európska komisia. Zároveň tie, ktoré si za svoje stanovila Európska komisia, rozpracúvajú na základe príslušných uznesení vlády už od roku 2006 jednotlivé rezorty do svojich podmienok. Aby sme vždy vedeli, čo ktorá iniciatíva Komisie vyvolá na Slovensku, aké to bude mať dopady a ako by sme mali reagovať my.
Na rozdiel od minulých rokov tentokrát sme sa rozhodli nielen rozpracovať tú mustru alebo štruktúru, ktorú nám ponúka Európska komisia podľa jednotlivých rezortov, čo nachádzajú rezorty na internetovej stránke ministerstva zahraničných vecí odo dňa, kedy sme materiál schválili vo vláde, ale rozhodli sme sa podobne ako Komisia ponúknuť aj náš pohľad priorít na rok 2011. Tých priorít je šesť, ja ich veľmi stručne zhrniem, pretože domnievam sa, že ani materiál nie je veľmi, veľmi rozsiahly, ale skôr prehľadný a čitateľný.
- Priorita číslo jedna je riešenie krízy v rámci eurozóny. Vieme veľmi dobre, že dopady finančnej krízy zďaleka nie sú za nami, ale že je potrebné ešte veľké úsilie, aby sme sa s touto novou výzvou vysporiadali.
- Druhou je stratégia Európa 2020, Slovensko na to reagovalo prípravou a schválením nášho Národného programu reforiem.
- Treťou prioritou je revízia rozpočtu Európskej únie a príprava budúceho viacročného finančného rámca. Viete, že v roku 2013 končí finančná perspektíva rokov 2007 - 2013 od polovice tohoto roku, keď sa ujíma predsedníctva v Európskej únie Poľsko, začne diskusia aj na túto - nepochybne pre všetky členské štáty aj pre Slovensko - vzrušujúcu tému, lebo pôjde o peniaze z Európskych fondov na roky 2014 až 2020.
- Štvrtou prioritou je reforma politiky súdržnosti. Kohézia je pre krajiny, ktoré vstupovali do Únie v roku 2004 stále nesmierne dôležitá, aby sme vyrovnávali podmienky životnej úrovne a približovali sa kvalite života tých najvyspelejších európskych krajín.
- Predposlednou prioritou sú klimatické zmeny a redukcia skleníkových plynov. Domnievam sa, že tento ekologický aspekt v našich prioritách má tiež svoje náležité miesto.
- No a napokon ako prioritu číslo šesť sme si zvolili energetiku aj preto, že potrebujeme zvýšiť úroveň energetickej bezpečnosti, aj preto, že sa toho v danej oblasti vo svete udialo viac, sa domnievam, že aj tejto priorite, to, že sme oblasť energetiky zahrnuli medzi našich šesť kľúčových priorít, domnievam sa, že aj tomu sa porozumieť dá.
Pán predsedajúci, to je všetko z mojej strany.