18. schôdza

Máte svoje videnia a nepočúvate nikoho iného. Tento človek povedal, že si spomenul na otca, ako ho naučil pliesť košíky, ako chodili po trhoch tieto košíky predávať. Naučil pliesť košíky svoju ženu. Naučil pliesť košíky svojich dvoch synov a robia toto isté. A povedal mi, že má teraz väčší príjem, ako ho mal zo sociálnych dávok, a že mi je vďačný, že tá zmena ho prinútila prestať žiť tak, ako žil dovtedy. A o tom to je. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som vyjavila, že som skutočným prívržencom rovnej dávky rodičovského príspevku, pretože táto slúži predovšetkým na napĺňanie potrieb detí. Rozumiem však hlavnému zámeru predkladateľov. Ak má človek k narodenému dieťaťu prístup ako iba k zdroju príjmu bez toho, aby sa o dieťa riadne staral, táto sociálna dávka mu určite nenáleží. Chabé pokusy minulej vlády boli neefektívne vzhľadom na riešenie tohto problému, vyliať na niekoho vedro peňazí bez podmienok. To je skutočne demotivujúce. Pod tlakom relevantných argumentov som schopná sa nad novelou pánov predkladateľov zamyslieť. Totiž skúsili sme v nedávnom období naviazať rodičovský príspevok na školskú dochádzku a výsledky sa dostavili okamžite. Deti sú tam, kde patria, čiže v školách.
Mám však vo viacerých ohľadoch k predloženému návrhu zákona vážne námietky, no verím, že vo vzájomnej diskusii do doby druhého čítania všetky tie filozofické, vecné a legislatívne nedostatky spoločne napravíme. Za niekoľkých kolegov i za seba teda predostieram, že návrh novely pustíme do druhého čítania podmienečne. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Tento návrh novely zákona naväzuje svojou filozofiou na ten návrh, o ktorom sme doteraz diskutovali, zavádza obdobné kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Navrhovaným kritériom je opäť podmienka, aby aspoň jeden z rodičov počas posledných štyroch rokov, ktoré predchádzajú vzniku nároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, bol nemocensky poistený, to znamená, aby pracoval v súhrne aspoň 270 dní alebo sa pripravoval na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, alebo sa stal absolventom vysokej školy alebo strednej školy. To je všetko, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Kamila Krnáča, Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 339), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 59 z 12. mája 2011 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 327 z 29. apríla 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovaným zákonom sa zavádza kritérium pre posudzovanie nároku na priznanie príplatku k príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bo návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetný návrh bol vypracovaný na základe analýz a legislatívnych prác uskutočnených v tomto i v minulom volebnom období. Naše legislatívne práce vychádzali z vlastných návrhov a podnetov, z pripomienok Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní k vládnemu návrhu zákona o prokuratúre a súvisiacich právnych predpisov, ktoré prerokováva táto Národná rada tiež na tejto schôdzi. Rovnako sme aj vychádzali z aktuálneho porovnania postavenia a činnosti prokuratúry, ako aj štátnych zastupiteľstiev v jednotlivých v členských štátoch Európskej únie.
Predložený návrh zákona je, dámy a páni, reakciou na vládny návrh zákona o prokuratúre (tlač 279). Kým vládny návrh zákona je prostriedkom exekutívy a vládnej koalície na politické ovládnutie prokuratúry, predložený poslanecký návrh zákona zachováva samostatné a nezávislé postavenie prokuratúry v zmysle jej ústavnej úpravy a jej ústavného zaradenia v Ústave Slovenskej republiky. O tom, že vládna koalícia zasahuje do nezávislosti súdnictva a prokuratúry, nepochybuje už pravdepodobne na Slovensku nikto. Tragédiou je, že pokiaľ časť verejnosti na čele aj s niektorými novinármi obhajujú tieto neústavné zásahy do nezávislého postavenia najvýznamnejších inštitúcií v štáte, je to s argumentom, že účel svätí prostriedky.
Dámy a páni, keďže existuje spoločenská objednávka na zmenu niektorých činností v rámci prokuratúry, na jej zefektívnenie a jej zoptimalizovanie, dovolili sme si na túto spoločenskú objednávku zareagovať predložením alternatívnej novely zákona o prokuratúre a súvisiacich právnych predpisov. Predmetný návrh zákona je súčasne akýmsi zrkadlom k vládnemu návrhu zákona. Predložením poslaneckého návrhu zákona chceme presvedčiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj odbornú a širšiu laickú verejnosť, že optimalizáciu pomerov v prokuratúre môžeme vykonať legislatívnymi zmenami a návrhmi, ktoré v prípade ich prijatia neohrozia nezávislé postavenie tejto inštitúcie a nedostanú prokuratúru do podriadenosti rozhodovania výkonnej moci, nedostanú prokuratúru do podriadenosti politikom. Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori, napr. trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa Trestného poriadku a v prípravnom konaní. Ide o tak závažné oprávnenia, že prokurátor svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje život človeka, otázky jeho osobnej slobody a dokonca ovplyvňuje otázky ochrany jeho súkromia. Bolo by tragické, pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky pripustila, že nie odborníci, nie právni experti, ale politici vždy aktuálnej vládnej koalície budú na Slovensku rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude trestne stíhaný, pretože to je účelom vládneho návrhu novely zákona o prokuratúre.
Spoločne sme, dámy a páni, svedkami zásahov do súdnictva, aj vzhľadom na odvolávanie predsedov súdov, vzhľadom na prijatý zákon o súdoch, vzhľadom na likvidáciu postavenia justičných čakateľov a mnohé ďalšie zmeny, ktoré sa udiali v rezorte justície. O zneužívaní polície, o ktorom nasvedčujú aj diskutované odposluchy, tiež pravdepodobne už nemá laická ani odborná verejnosť pochyby. Nebolo by vhodné, aby takéto zneužívanie moci pokračovalo, a to aj ničením nezávislého postavenia prokuratúry. To je dôvod, prečo sme, dámy a páni, predložili alternatívny návrh zákona, ktorým sa mení zákon o prokuratúre a súvisiace právne predpisy. Predmetom tejto novelizácie je teda novelizácia zákona o prokuratúre, zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a ďalších súvisiacich právnych predpisov.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol tie základné zmeny, ktoré navrhujeme v predmetnej novelizácii. V oblasti samostatnosti a nezávislosti prokuratúry vychádzame vždy z právnych princípov, ktoré sú aj medzinárodne uznávané. Dovolím si citovať Európsku komisiu na presadzovanie demokracie pomocou práva, Benátsku komisiu, svojím názvom, ktorá vo svojej správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislostí justičného systému, ktorú schválila dňa 17. a 18. decembra 2010. Konštatuje o. i., že politické zasahovanie do činnosti prokuratúry je pravdepodobne také staré ako spoločnosť sama, žiaľ. Tendencia smerujúca k väčšej nezávislosti prokuratúry, to znamená tendencie nezávislej prokuratúry, je oveľa širšia a rozšírenejšia ako trend v takej prokuratúre, ktorá by bola podriadená exekutíve alebo by bola s ňou spojená. Ďalej, Benátska komisia cituje, že možnosť zasahovania do prokuratúry môže byť takisto škodlivá ako skutočné zasahovanie. Navrhovaná právna úprava poslaneckého návrhu novely zákona o prokuratúre preto ponecháva platnú právnu úpravu v oblasti nezávislosti prokuratúry. A nové inštitúty, ktoré sa navrhujú, nepriznávajú žiadne práva výkonnej moci vo vzťahu k prokuratúre a voči generálnemu prokurátorovi.
Aj z týchto dôvodov nadväzujeme na ďalšie zmeny, ktoré sa v novele zákona o prokuratúre pripravujú a navrhujú. Navrhuje sa v oblasti stanovísk, ktoré majú byť záväzné a sú aj doposiaľ podľa súčasnej právnej úpravy záväzné pre prokurátorov, aby stanoviská vydával stále a doposiaľ generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy, pričom sa dopĺňa, aby to bolo aj na základe podnetu prezidenta Slovenskej republiky, podnetu Národnej rady Slovenskej republiky, podnetov vlády Slovenskej republiky alebo ministerstiev. Vzhľadom na ostatné postavenie prokuratúry, ktoré vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, nie je prípustné. aby stanoviská vydával minister spravodlivosti. Prokuratúra a jej nezávislé postavenie, ako aj nezávislé postavenie generálneho prokurátora, ktorý stojí na čele prokuratúry a riadi ju, ho predurčujú, aby stanoviská vydával generálny prokurátor sám, bez zásahu výkonnej moci.
Navrhovaná právna úprava rozširuje aj spôsob informovania verejnosti o činnosti prokuratúry. Dovolím si citovať opäť stanovisko Benátskej komisie, ktoré uvádza, ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť súčasne od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov. Podľa návrhu zákona generálny prokurátor by mal podávať tak ako doposiaľ Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, ktorej súčasťou budú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Ďalej by mal rovnopis tejto správy zasielať aj prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky. Na základe žiadosti by generálny prokurátor Národnej rade mal predkladať správy o otázkach patriacich do pôsobnosti prokuratúry.
Ďalej, rozširuje sa pôsobnosť informovania aj na nižšie organizačné zložky prokuratúry, kde krajská prokuratúra by mala predkladať zastupiteľstvu samosprávneho kraja raz za rok informáciu o stave zákonnosti. Rovnako okresná prokuratúra by mala informovať verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy o stave zákonnosti v príslušnom okrese.
Čo sa týka právneho postavenia čakateľa prokuratúry, je mi veľmi ľúto, že vládny návrh zákona ruší a likviduje právne postavenie právneho čakateľa prokuratúry. V našom alternatívnom návrhu zákona, v prvom rade chcem uviesť, navrhujeme ponechať inštitút právneho čakateľa prokuratúry. Výberové konanie by na právneho čakateľa prokuratúry mala uskutočňovať päťčlenná výberová komisia, kde členov výberovej komisie by vymenovával a odvolával generálny prokurátor, a to z nich jedného na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, jedného na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky, jedného na návrh prokurátorskej rady v územnom obvode, v ktorej sa obsadzuje miesto právneho čakateľa prokuratúry, a jedného by mal generálny prokurátor právo vybrať sám. Chcem uviesť, že takéto zloženie výberovej komisie by zodpovedalo základným princípom nevyhnutnosti profesionálneho výberu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry. Rovnako by v takomto prípade boli zachované základné princípy nezávislosti prokuratúry, pretože zloženie výberovej komisie by v tomto prípade určite zodpovedalo nezávislému postaveniu vzhľadom na to, že tam zvnútra prokuratúry, najmä zo samosprávnych orgánov v prokuratúre, sú kreované niektoré funkcie členov výberovej komisie, čo dostatočne zabezpečuje túto nezávislosť. Rozhodovanie a rozhodnutie by malo byť platné vtedy, ak by zaň hlasovali z piatich najmenej štyria členovia, zo všetkých členov výberovej komisie.
V oblasti výberových komisií namiesto prokurátora vzhľadom na návrh ponechať a zachovať postavenie právneho čakateľa prokuratúry nezmenené mala by byť zachovaná možnosť vzhľadom na možnosť kariérneho postupu pre právneho čakateľa prokuratúry byť vymenovaný do funkcie prokurátora v prípade, ak úspešne zložil odbornú justičnú skúšku a úspešne skončil prípravnú prax. Následne v prípade, ak by takéto voľné miesto právneho čakateľa prokuratúry nebolo, v návrhu sa navrhuje a vymedzuje spôsob vyhlásenia výberového konania, podmienky účasti, doklady, ktoré musí predkladateľ predložiť, a účel výberového konania. Pri výberovom konaní na prokuratúru vyššieho stupňa by sa museli dodržiavať aj zásady funkčného postupu prokurátorov schválené Radou prokurátorov Slovenskej republiky.
Dámy a páni, výberové konanie by mala uskutočňovať päťčlenná výberová komisia. Podobne ako pri právnych čakateľoch prokuratúry by mala byť zložená v tomto zložení, že by bol jeden na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jeden na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, jeden na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky, jeden na návrh prokurátorskej rady a jedného by navrhoval generálny prokurátor.
V návrhu sú vymedzené aj prísne podmienky na vymenovanie člena výberovej komisie, a to napr. vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, 10 rokov praxe v právnickom povolaní, odborná justičná skúška alebo iná skúška považovaná za alternatívu a uznanú ako odborná justičná skúška alebo vedecko-pedagogický titul docent, profesor. A takýto člen komisie by nesmel byť členom politickej strany alebo politického hnutia.
Ja si dovolím poukázať, dámy a páni, na vládny návrh zákona v znení navrhovanej spoločnej správy, podľa ktorej by mala byť výberová komisia šesťčlenná a na obdobie šiestich mesiacov by sa určilo žrebom po troch členoch výberovej komisie, v rámci ústavnoprávneho výboru navrhovaných ústavnoprávnym výborom z kandidátov zvolených Národnou radou, a troch navrhovaných Radou prokurátorov Slovenskej republiky z kandidátov zvolených Radou prokurátorov Slovenskej republiky.
V oblasti výberových konaní na funkciu vedúceho prokurátora sa navrhuje rovnaký systém. To znamená, že je daná nezávislosť prokuratúry týmto postavením a je daná aj právomoc samosprávy reálne ovplyvňovať aj kreáciu jednotlivých funkcií v rámci prokuratúry.
Vo vládnom návrhu zákona, dámy a páni, veľmi negatívne vidíme aj oprávnenia podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania. Návrhy na začatie disciplinárneho konania nemá vôbec čo podávať zástupca exekutívy, ministerka spravodlivosti, pretože kreáciou disciplinárnych komisií, ako aj podávaním návrhov si zabezpečuje to, že môže niekoho disciplinárne stíhať a kompetenciami v oblasti zloženia disciplinárnych komisií môže aj rozhodovať o tom, kto a ako bude disciplinárne potrestaný. Z navrhovaného zákona teda vyplýva, že návrh nepriznáva ministrovi spravodlivosti ani verejnému ochrancovi práv podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči žiadnemu prokurátorovi. Priznáva sa toto právo prezidentovi Slovenskej republiky v prípade, ak by išlo o disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi. Táto úprava v súčasnosti v platnej právnej úprave chýbala. Požiadavka zavedenia oprávnenia ministrovi spravodlivosti podávať návrhy na disciplinárne konanie totižto nevychádza v súčasnosti ani z požiadaviek odbornej praxe a na druhej strane potvrdzuje tendencie exekutívy zasahovať do nezávislého postavenia prokuratúry.
Čo sa týka zloženia disciplinárnej komisie, tá by mala byť päťčlenná a jej zloženie by malo zodpovedať zloženiu tomu, ktoré som uviedol aj pri tvorbe výberových komisií na prokurátorov a na právnych čakateľov prokuratúry. Rozhodnutie disciplinárnej komisie by malo byť platné, ak by zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov disciplinárnej komisie.
Toľko asi v skratke k tým najdôležitejším ustanoveniam novely zákona o prokuratúre.
Tento návrh zákona je rozsiahly. A je tak rozsiahly, ako vládny návrh zákona upravuje pôsobnosť vo všetkých dôležitých bodoch, ktoré sa týkajú najmä ustanovení, ktoré som uviedol, príp. reagujú aj na uplynulé zmeny v oblasti vojenského súdnictva, a ďalších legislatívnych zmien, ktoré boli vykonané v minulosti.
Základným a podstatným rozdielom medzi týmto návrhom zákona a vládnym návrhom zákona je, že tento návrh zákona plní na jednej strane tú spoločenskú objednávku optimalizovať činnosti prokuratúry, ale na druhej strane oproti vládnemu návrhu zákona nezasahuje do nezávislého postavenia prokuratúry, neobmedzuje nezávislosť prokuratúry tak, ako jej nezávislosť vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Ja pevne verím, že tento návrh zákona bude postúpený do druhého čítania. A prosím o jeho podporu, najmä preto, aby vznikla alternatíva v rámci diskusie o tých ustanoveniach, ktoré ustanovenia pre prokuratúru sú prospešné a ktoré ustanovenia určite nie sú pre ňu prospešné.
Nazdávam sa, že vládny návrh zákona, tak ako je predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky, bude mať veľmi negatívny dopad na nezávislosť prokuratúry, na kvalitu jej činnosti, a že jeho schválením dôjde k politizácii prokuratúry, čo vážne ohrozí možno aj stabilitu bezpečnostných zložiek v štáte. Z uvedeného dôvodu, si myslím, by bolo opodstatnené, aby sme diskutovali o obidvoch návrhoch, aby sme dali šancu diskusii nájsť alternatívu tým riešeniam, ktoré zo strany ministerstva spravodlivosti boli predložené do Národnej rady a môžeme považovať za veľmi negatívne vzhľadom na ich obmedzujúce vlastnosti vo vzťahu k nezávislosti prokuratúry.
Prosím o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie citovaného zákona, ktorý som uviedol pred chvíľočkou. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujeme, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza , že predmetná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Uvádza tiež, že návrh bude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, tak ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Nepredpokladá zvýšené nároky na pracovné sily, nebude mať dopad na zamestnanosť ani vplyv na podnikateľské prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na to, že predložený návrh zákona si dáva za cieľ zmeniť spôsob vydávania záväzných stanovísk pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými prokurátormi pri súčasnej eliminácii rizík politického zasahovania do činnosti prokuratúry, čo chcem zvlášť podčiarknuť. Ďalej si predkladaný návrh dáva za cieľ rozšíriť povinnosť zverejňovať a sprístupňovať informácie o činnosti prokuratúry, čo je v súlade so súčasnými trendmi väčšej transparentnosti. Ďalej si predkladaný návrh zákona dáva za cieľ skvalitniť a stransparentniť rozhodovacie a personálne procesy v prokuratúre pri súčasnej eliminácii rizík politického zasahovania do činnosti prokuratúry, ktoré dneska vnímame ako politický a celospoločenský problém.
Z uvedených informácií, ktoré som predniesol, a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 342 navrhnem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej navrhnem za gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A odporučím, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Je to krátka novela zákona, ktorá má zjednodušiť konanie v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pokiaľ sa objavia niekde, kde nemajú byť. Súčasná prax je taká, že pokiaľ obvodný úrad životného prostredia z vlastného podnetu alebo z podnetu občana nahlási takúto skládku stavebného odpadu alebo komunálneho odpadu, zaháji konanie, zistí vlastne, kto je vlastníkom parcely, kto je užívateľom parcely, či náhodou nezistí, kto je pôvodcom tohto odpadu. O tieto všetky informácie vlastne musí požiadať obec. A pokiaľ nepríde na to, kto je pôvodcom tohto odpadu, tak celú túto agendu postúpi na obec. A obec znovu začína konanie. A presne tie isté úkony, ktoré urobil obvodný úrad životného prostredia, vykonáva obec.
Keďže v zmysle § 39 ods. 2 tohto zákona za nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec, preto máme za to, že aj konanie podľa § 18 ods. 7 a následných odsekov by mala vykonávať obec, nakoľko relevantnými podkladmi, akými sú napr. vlastnícke vzťahy pozemkov, nájomné vzťahy, tvorba komunálnych odpadov na území obce ap., disponuje priamo obec. To znamená, že návrh hovorí o tom, že ak takýto komunálny odpad sa objaví, obvodný úrad bez toho, aby začal konanie, postúpi toto konanie na obec. A vlastne obec vo svojej kompetencii toto konanie dokončí. A pokiaľ nenájde pôvodcu odpadu, tak aj podľa súčasného platného zákona je povinná tento odpad odstrániť. To znamená, že zjednodušuje sa konanie, zrýchľuje sa konanie, odbremeňuje sa zbytočná záťaž obvodných úradov životného prostredia a štátnej správy. A aj tak drvivá väčšina 99 prípadov končí na obci a obec toto konanie dokončuje.
Toto je krátka novela, prosím o jej podporu. Ďakujem pekne.