18. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o používaní jazykov národnostných menšín v podobe, ako ho navrhuje vláda Ivety Radičovej, je potrebné vnímať v širších súvislostiach slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým v súvislostiach maďarskej stratégie spojiť Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline a súčasne v súvislostiach s ústretovosťou súčasnej slovenskej vlády k tomuto cieľu Viktora Orbána. Aj vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín vychádza v ústrety jeho revizionistickým zámerom. Len si pripomeňme, Maďarsko prijalo neštandardný zákon o dvojakom občianstve s jasnou snahou zmocniť sa v masovom rozmere občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Čo urobila súčasná koalícia? Sľúbila v programovom vyhlásení vlády odstrániť účinnú bariéru proti tomuto zámeru v Budapešti zmenou nášho zákona o štátnom občianstve. Maďarsko sa vo svojej ústave bez okolkov hlási k tomu, že nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí. A zaviazalo sa podporovať uplatňovanie ich kolektívnych menšinových práv a kolektívnych samospráv. Vláda Ivety Radičovej stihla ešte predtým Slovákov žijúcich na slovenskom juhu hodiť cez palubu, pretože zmenila zákon o štátnom jazyku tak, ako si to želela Budapešť, aby im mohlo byť opäť upierané právo na informácie v štátnom jazyku na území Slovenskej republiky. Vláda Ivety Radičovej nám predkladá novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá rozšíri čisto maďarské prostredie na území Slovenska, čím posilní jazykové geto maďarskej menšiny a ešte viac ju primkne k Budapešti a k ňou ponúkanému občianstvu a neskôr aj k volebnému právu. V tomto zmysle tento vládny zákon o používaní menšinových jazykov zapadá do revizionistickej stratégie Viktora Orbána. A ak bude schválený, bude to nielen chyba, ale aj poškodenie našich národných záujmov. To, že sa Orbán všemožne usiluje spojiť Maďarov v Karpatskej kotline, je nebezpečné. To, že mu táto koalícia v tomto úsilí pomáha, je nehanebné. Dovolím si tvrdiť, že návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín je kolaboráciou s Orbánom. Aj preto súhlasím s tým, čo pán poslanec Čaplovič doobeda povedal, že môžeme kľudne tento návrh nazývať maďarský návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ak tu poslanec Zajac doobeda hovoril o 19. storočí, musím čiastočne s ním súhlasiť, alebo v istom zmysle, pretože tento návrh zákona sa vracia do 19. storočia svojimi maďarizačnými prvkami.
Vzhľadom na to, že sme v druhom čítaní, prejdem ku konkrétnym výhradám.
Z logického a časového hľadiska je nezmyslom, aby sme schvaľovali nulové percento počtu príslušníkov menšiny v obci s právom používať v úradnom styku jazyk menšiny, tzv. kvórum, pár mesiacov predtým, ako budú známe výsledky nového sčítania obyvateľstva. A tieto základné výsledky budú známe na jeseň. Je to nielen nelogické, ale aj nezodpovedné a predovšetkým podozrivé, nepočkať na podklad odrážajúci skutočný stav spoločnosti.
Navrhovateľ sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov a aj tento návrh ich má implementovať. Zabúda však na jednu zo zásad charty, a síce ochrana menšinových jazykov nesmie ísť na úkor štátneho jazyka. Tento návrh však viacerými ustanoveniami štátny jazyk z jeho pozície vytláča, či už fakticky alebo symbolicky. Tak sa napr. do niektorých paragrafov už nedostalo terajšie znenie, že občanom sa poskytujú informácie, oznamy, úradné listiny, formuláre v prvom rade v štátnom jazyku a v menšinovom jazyku sa môžu poskytovať na požiadanie. Pýtam sa, prečo toto vypadlo, alebo má vypadnúť zo zákona?
Za škodlivé oslabenie úlohy štátneho jazyka považujem aj to, že v § 2 ods. 8 sa zavádza možnosť používať menšinový jazyk v úradnom styku na celom území Slovenskej republiky, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy súhlasí. Takéto ustanovenie môže byť zdrojom nedorozumení a pocitu krivdy či dokonca diskriminácie, ak napr. taký zamestnanec nepristúpi na menšinový jazyk. Kto bude stáť pri žiadateľovi a napr. v maďarčine mu vysvetľovať pokiaľ siahajú jeho menšinové práva? Aký to má vôbec význam? Majú sa tým pripravovať podmienky na uzákonenie druhého štátneho jazyka?
Súhlasiť nemôžem ani s navrhovanou zmenou v zákone o štátnom jazyku, ktorá sa týka nevyžadovania slovenských titulkov pri vysielaní televíznych programov pre menšiny. pretože toto sa zavádza jednou z tých novelizácii toho množstva zákonov, ktoré nejakým spôsobom súvisia, alebo predkladateľ si myslí, že súvisia, so zákonom o používaní jazykov menšín. Prečo nemajú Slováci na Slovensku rozumieť tomu, čo je obsahom vysielania pre menšiny?
Ak sa odvolávame na chartu a hovoríme o jej napĺňaní, má to aj druhú stranu, a síce, že by sme nemali ísť nad rámec našich vysokých záväzkov. Týmto návrhom sa to však deje, a to napr. zmenou pojmu orgán územnej samosprávy na pojem orgán verejnej správy v § 3 ods. 1, čím sa rozširuje vymedzené územie na používanie menšinových jazykov v úradnom styku aj na nadregionálne inštitúcie pôsobiace na území príslušných obcí.
Iným spôsobom rozšírenia používania menšinových jazykov v úradnom styku je pokus v § 1a považovať za samostatnú obec aj mestskú časť, čiže to, čo je časťou obce a čo by nastolilo stav, že pre jednu obec platia rozdielne právne ustanovenia.
V § 3 ods. 2 k právu poslanca používať na zasadaní zastupiteľstva menšinový jazyk pribudlo, aby túto možnosť mali aj ostatní účastníci. Vie si niekto predstaviť rokovanie takéhoto orgánu, ak sa tam bude hovoriť napr. po slovensky, maďarsky a rómsky? Bude to simultánne tlmočenie so slúchadlami alebo sa bude čakať, kým sa každému všetko preloží? Alebo budú tam hovoriť všetci naraz? Naozaj tu hrozí jazykový babylon.
Veľmi nebezpečnou črtou a dopadom tohto návrhu novely je diskriminácia občanov Slovenskej republiky, ktorí nie sú príslušníkmi menšín. Napr. v § 5, ktorý sa týka možnosti komunikácie v menšinovom jazyku v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, sa má umožniť používanie jazyka menšiny aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. To isté požaduje aj § 7, ktorý ukladá dokonca povinnosť orgánom verejnej správy vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Navyše odsek 1 tohto paragrafu pritvrdzuje dikciu a z doterajšieho znenia vypadlo slovko môže. To znamená, že úradník voľbu nemá a za podmienok stanovených týmto zákonom musí použiť jazyk menšiny. Je logické, že pri zamestnávaní na slovenskom juhu budú uprednostňovaní takí ľudia, ktorí maďarčinu ovládajú, a ostatní budú diskriminovaní, lebo po maďarsky nevedia. Alebo ak nebudú chcieť stratiť zamestnanie, musia sa naučiť po maďarsky. A to som už hovoril v prvom čítaní, že veľký maďarizátor gróf Apponyi sa pri tomto určite obracia v hrobe od radosti.
Kam až smerujú tieto návrhy, nám odhaľujú vynechané časti ods. 2 v § 7 a tiež § 7a z pracovnej verzie novely, podľa ktorej orgány verejnej správy, podpredseda vlády v spolupráci s ministerstvom školstva mali vytvárať podmienky, aby osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli jazyk menšiny v prípade záujmu si osvojiť. Je to neuveriteľné. Tieto vynechané časti však jasne odhaľujú, aké maďarizačné predstavy a ciele má strana Most – Híd.
Diskriminovaní sa môžu cítiť aj tí prevádzkovatelia predajní, športovísk a reštauračných zariadení, ktorí nepatria k menšine. A hrozí im za neuvedenie nápisu alebo oznamu v menšinovom jazyku za určitých pomerne nejasných okolností pokuta. A pripomínam, hovoríme o obciach, kde môže žiť až 85 % Slovákov. Okrem toho takýmto prevádzkovateľom budú vznikať aj mnohé finančné náklady.
Úplne neprijateľné sú v novele tie ustanovenia, ktoré by otvorili cestu k obnoveniu všetkých umelých maďarizačných názvov obcí z obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Umožňuje to ods. 5 v § 4 v súčinnosti s návrhom zrušiť zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín z roku 1994, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názvy boli zmenené v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945, kedy mnohé obce dostali nový, často vymyslený maďarský názov. Napokon k tomu istému cieľu maďarizácie smeruje aj nový § 4a o miestnom referende o zmene označenia obce.
Osobitne si treba povšimnúť zavedenie pokút do tohto zákona. Nebudem spochybňovať sankcie ako princíp, hoci pre ich zavedenie by malo byť určujúce aj to, či sa zákon v praxi porušuje alebo nie. A ja nemám informácie o tom, že by boli niekomu zákonom dané jazykové menšinové práva upreté. Zato sa môžem veľmi začudovať, že sankcie do tohto zákona zavádzajú tí, pre ktorých to bol ten najnedemokratickejší prvok, pokiaľ sa ním, samozrejme, reagovalo na nerešpektovanie zákona o štátnom jazyku.
Podstatné a neprijateľné je však to, za čo je možné podľa návrh sankciu udeliť. Takže podľa tohto návrhu sa príslušný orgán nedopustí deliktu len tým, že neumožní občanovi Slovenskej republiky komunikovať v jazyku menšiny tam, kde má na to právo, za delikt bude považované aj to, ak ho úrad o takejto možnosti nebude informovať. A to je skutočne absurdné. To nebude už zákon o právach príslušníkov menšín, ale zákon o nútení úradov aktívne agitovať za používanie menšinových jazykov pod trestom sankcie. A dajme si do súvisu túto absurdnú sankciu za neinformovanie o možnosti používať menšinový jazyk s tým, že z viacerých paragrafov toho istého zákona má byť odstránené explicitné znenie, že v úradnom styku sa koná a komunikuje v štátnom jazyku a až za určitých podmienok aj v jazyku menšiny. Obidve zmeny do seba zapadajú. A idú jednoznačne na úkor používania štátneho jazyka. Akoby sa táto možnosť na zmiešanom území pomaly už ani nepredpokladala.
Ako som už hovoril v prvom čítaní, diskusia o tomto návrhu sa zámerne zužuje na zmenu kvóra. Pritom sa v tichosti prehliadajú iné dôležité zmeny. Tento návrh zákona by diskriminoval Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk. Potláčal by štátny jazyk. Kládol by ďalšie bariéry medzi menšiny a väčšinový národ. Na slovenskom juhu by vytváral pre veľké skupiny obyvateľstva čisto maďarské prostredie so všetkými dôsledkami pre ich komunikáciu a uplatnenie v rámci celého Slovenska. Zvýšil by sa ním už dnes existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi, a to v úradnom aj bežnom styku. Boli by ním šikanovaní úradníci. Pribúdali by na jeho základe symboly maďarizácie, nové názvy obcí. Priniesol by ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom. A v praxi by spôsobil v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon.
Tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale aj komplikuje a v niektorých prípadoch priam znefunkčňuje administratívu, zapadá do strategického revizionistického plánu Budapešti, a preto v konečnom dôsledku ohrozuje integritu a suverenitu Slovenskej republiky.
Jazykové práva menšín dostatočne zabezpečuje v súčasnosti platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, povedať ešte niečo aj na margo koaličných strán. Strana SaS, tá nevie, o čom teraz rokujeme, tá tejto téme vôbec nerozumie, SDKÚ, tá tejto téme rozumie, ale záujmy Slovenska sú jej ukradnuté, KDH, to tejto téme aj rozumie, aj si myslím, že tieto veci mu nie sú úplne ukradnuté, ale o to viac, ale naliehavejšie sa pýtam práve KDH: Prečo ste rad pripomienok k tomuto návrhu zákona neformulovali práve vy, pripomienok lepších a kvalifikovanejších ako tých, ktoré tu zrejme predloží o chvíľu poslanec Matovič, ktorý sa tvári od predvčerajška, že objavil Ameriku, a ktorý vidí hlavný problém tohto zákona v Martine, v srdci Slovenska. Nie, problém je na slovenskom juhu. Tam bude maďarizácia, tam bude čisto maďarské jazykové prostredie napriek tomu, že tam žije väčšina slovenského obyvateľstva. Tam je namierená neslušnosť vládneho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Dáma a páni z KDH, stačilo by sa postaviť proti tomuto návrhu a Slovensko by vám bolo vďačné.
Táto novela má množstvo nedostatkov a negatív, preto opoziční poslanci predložili a ešte predložia viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré podporíme. No aj keby niektoré z nich prešli, nezmení to celkovú zbytočnosť a škodlivosť návrhu tohto zákona. Jeho výsledkom by bola diskriminácia Slovákov, maďarizácia slovenského juhu a kolaborácia s Orbánom. Preto tento návrh ako celok odmietame a budeme ako zodpovední politici a slovenskí vlastenci hlasovať proti nemu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maďariča sa prihlásili páni poslanci Gábor Gál, Igor Matovič, Dušan Švantner, Dušan Čaplovič, Andrej Kolesík. Hlási sa ešte pani poslankyňa Dubovcová, treba trojku stlačiť, čiže celkom 6 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Gábor Gál.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Maďarič, rétorika sa stále vylepšuje. Teraz už hovoríte o tom, že Radičová hodila Slovákov žijúcich na juhu cez palubu. Dozvedám sa tu nové skutočnosti stále.
Ale hovorili ste aj o tom, že Maďari žijúci na Slovensku sú pripnutí k Budapešti. Ale pravda je taká, že to robíte práve vy, pán poslanec, jednak to bol váš zákon o štátnom občianstve, vaše neustále útoky na menšiny vrátane toho dnešného. A čo si myslíte, pán poslanec, čo si má myslieť nejaký občan patriaci k národnostnej menšine po týchto vyhláseniach, hlavne z úst bývalého ministra kultúry? Len to, že tento človek nás nenávidí, že najradšej by nás hodil cez Dunaj, že nechce nás tu, v krajine, kde sme sa narodili, kde žijeme, dodržujeme zákony, platíme dane a štvú nás preč. Kam sa majú potom lepiť títo ľudia? My im hovoríme, že sme štátni občania Slovenskej republiky, že druhé štátne občianstvo nie je nutné, aby sme vedeli žiť ako plnoprávni ľudia. Ale vy vaším postojom robíte opak, strkáte ľudí maďarskej národnosti do lona Budapešti.
Váš predseda pán poslanec Fico pred pár mesiacmi hovoril, ako sa mýlil ohľadom lojality maďarskej menšiny voči Slovenskej republike, pozitívne. Čo je potom pravdy, spravte si poriadok vo vašej strane, aký máte postoj, čo sa týka lojality maďarskej menšiny voči Slovenskej republike?

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Igor Matovič. Nech sa páči.

Pán poslanec Maďarič, spomenuli ste, že Matovič sa včera zobudil v prípade tohto zákona. Nemám ten pocit. Pozrite si moje predošlé vystúpenie v prvom čítaní. A už vtedy v rozprave som povedal, že za žiadnych okolností túto novelu zákona v tejto podobe nepodporím. A presne to robím. A presne tak sa správam. Čiže to, že som pred pár dňami predstavil nejaké naše zásadné výhrady k tejto novele, bez splnenia ktorých nie sme ochotní hlasovať za túto novelu, je presne v súlade s tým, čo som tu hovoril pred mesiacom a pol v rozprave pri prvom čítaní. Takže to, že vy tu hovoríte teraz, že Matovič sa včera zobudil, mi pripadá také trošičku minimálne úsmevné. Viete, na rozdiel od vás ja nerozprávam do vetra, ale snažím sa prezentovať konkrétne výhrady a na týchto konkrétnych výhradách sa dohodnúť aj so stranou Most – Híd, hoci je to ťažké, a presadiť tieto zmeny do zákona, aby sa vlastne takto dosiahlo to, aby nebola prijatá novela zákona v tejto podobe, v akej je.

Pán poslanec Dušan Švantner je ďalším prihláseným s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Vážený pán poslanec Maďarič, ja si myslím, že to, čo ste hovorili o tých koaličných politických stranách, je naozaj veľmi smutná veľká pravda. Všetko to smeruje k tomu, že vlastne oni visia na šnúrke niekoho trenírok. A teraz v tomto prípade vlastne visia na politickej strane Most. Ja rozmýšľam nad tým, že v tejto naozaj vážnej situácii pre Slovensko by možno stálo za to, aby sme sa ako opozičné politické strany dohodli na tom, že vládnej koalícii dodáme toľko poslaneckých hlasov, koľko ich má Most, aby neboli závislí od tejto jednej politickej strany. Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať kolegovi poslancovi Markovi Maďaričovi za najmä dokreslenie mozaiky medzinárodného aspektu v tejto súvislosti prijímanej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Chcem znovu zopakovať, že to, čo povedal, je konečný cieľ, ktorý je tu sledovaný dlhodobo, najmä od nástupu predsedu vlády Józsefa Antala v Maďarskej republike. Je to pomaly už viac ako 20 rokov. To je po prvé.
A naviac piata kolóna týchto politických strán, ktoré sú na Slovensku, SMK alebo dnes Most – Híd, plní priamo či nepriamo tieto úlohy. Tak ako, tu bolo povedané, pán Béla Bugár, predseda strany Most – Híd visí na šnúrkach nohavíc pána Csákyho a pána Berényiho, tak ostatný zvyšok koalície visí na šnúrkach nohavíc pána Bugára.
A znovu chcem zopakovať, že to, čo som tu už povedal a čo aj pán Maďarič jasne deklaroval, keby ste sa viacej otvorili aj svojím jazykom, až by sa používal aj slovenský jazyk, je veľmi dôležité preto, aby aj Slováci a iné národnosti poznali vašu kultúru, váš život, vaše ciele, vaše záujmy. Ale vy, naopak, sa ešte viacej uzavierate, aj týmto návrhom zákona.
Očakával som, samozrejme, od pána podpredsedu vlády Rudolfa Chmela aj vo vzťahu k tomu, čo povedal pán Maďarič, že konečne vymenuje tých lídrov tých politických zoskupení, spoločenských organizácií Rusínov, Ukrajincov a Rómov, ktorí požadujú túto 15-percentnú klauzulu pri jazyku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Andrej Kolesík. Nech sa páči.