18. schôdza

Vážený pán poslanec Maďarič, ja si myslím, že to, čo ste hovorili o tých koaličných politických stranách, je naozaj veľmi smutná veľká pravda. Všetko to smeruje k tomu, že vlastne oni visia na šnúrke niekoho trenírok. A teraz v tomto prípade vlastne visia na politickej strane Most. Ja rozmýšľam nad tým, že v tejto naozaj vážnej situácii pre Slovensko by možno stálo za to, aby sme sa ako opozičné politické strany dohodli na tom, že vládnej koalícii dodáme toľko poslaneckých hlasov, koľko ich má Most, aby neboli závislí od tejto jednej politickej strany. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať kolegovi poslancovi Markovi Maďaričovi za najmä dokreslenie mozaiky medzinárodného aspektu v tejto súvislosti prijímanej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Chcem znovu zopakovať, že to, čo povedal, je konečný cieľ, ktorý je tu sledovaný dlhodobo, najmä od nástupu predsedu vlády Józsefa Antala v Maďarskej republike. Je to pomaly už viac ako 20 rokov. To je po prvé.
A naviac piata kolóna týchto politických strán, ktoré sú na Slovensku, SMK alebo dnes Most – Híd, plní priamo či nepriamo tieto úlohy. Tak ako, tu bolo povedané, pán Béla Bugár, predseda strany Most – Híd visí na šnúrkach nohavíc pána Csákyho a pána Berényiho, tak ostatný zvyšok koalície visí na šnúrkach nohavíc pána Bugára.
A znovu chcem zopakovať, že to, čo som tu už povedal a čo aj pán Maďarič jasne deklaroval, keby ste sa viacej otvorili aj svojím jazykom, až by sa používal aj slovenský jazyk, je veľmi dôležité preto, aby aj Slováci a iné národnosti poznali vašu kultúru, váš život, vaše ciele, vaše záujmy. Ale vy, naopak, sa ešte viacej uzavierate, aj týmto návrhom zákona.
Očakával som, samozrejme, od pána podpredsedu vlády Rudolfa Chmela aj vo vzťahu k tomu, čo povedal pán Maďarič, že konečne vymenuje tých lídrov tých politických zoskupení, spoločenských organizácií Rusínov, Ukrajincov a Rómov, ktorí požadujú túto 15-percentnú klauzulu pri jazyku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Rovnako i mne dovoľte, vážený pán kolega, poďakovať za vaše vystúpenie. Ja si myslím, že tento návrh zákona, ktorý je, žiaľ, už v druhom čítaní, je jednoznačne maďarizačný. Veľmi jasne ste to pomenovali. Podľa môjho názoru je tento zákon prvým krokom strany Most – Híd na dlhej a vytrvalej ceste, na ktorej konci je slovné spojenie, ktoré sa bojím vysloviť, Orbánovi podriadená a lojálna územná autonómia.
Rovnako trvám na tom, že tento zákon je výsledkom práce novodobej maďarskej iredenty. A ešte raz, ja vám prečítam, čo znamená slovo iredenta, pretože nemám pocit a nie som presvedčený, že by ste jeho pravý význam poznali. „Iredenta je šovinistické hnutie za pripojenie časti štátneho územia obývaného národnostnou menšinou ku štátu, ktorého štátotvorným národom je národ, ku ktorému sa menšina hlási.“ Je to jasné, stručné, výstižné tak ako návrh novely tohto zákona. Ďakujem.

Pán Maďarič, aj ja vám ďakujem za príspevok v rozprave, ktorý ste dali k tomuto zákonu, pretože podľa mňa jednoznačne ilustruje, aký je rozdielny prístup koalície a strany SMER k uplatňovaniu ľudských práv, k ich reálnemu uplatňovaniu v praxi. Vy ste povedali vo svojom vystúpení, že vláda Ivety Radičovej pracuje na splnení cieľov Orbánovej vlády, doslova že kolaboruje s vládou Orbána. Ja hovorím, a myslím si, že aj celá koalícia hovorí, že vláda Ivety Radičovej má záujem na zlepšovaní komfortu života občanov národnostných menšín, občanov Slovenskej republiky, ktorí u nás tvoria niektorú z národnostných menšín. Medzinárodné právo určuje štandard ich postavenia a vytvára právny rámec, v ktorom platí, že zhoršovanie a obmedzovanie ich postavenia je v podstate zakázané, nedovolené oproti prijatým dohodám, ale ich zlepšovanie nie je vylúčené. Zlepšovanie ich postavenia je nad rámec dohôd, je podľa môjho názoru dokonca vítané. A moja poznámka k predkladanému zákonu je taká, že tento zákon dokonca nevybočuje z rámca prijatých dohôd, čiže nejde nad štandard, nad túto prijatú medzinárodnú úpravu.
A ešte taká poznámka na okraj. Iba v džungli platí, že silnejší požiera slabšieho. V civilizovanej spoločnosti by to malo byť naopak, malo by platiť, že silnejší pomáha slabším. A takto by sa mal uplatňovať aj vzťah medzi väčšinou a menšinou, pretože pri porovnaní väčšiny a menšiny tá väčšina je práve ten silnejší a tá menšina je spravidla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Gál, celý môj príspevok bol útokom na návrh zákona, nie na menšiny, ak by ste tak veľmi chceli, tak bol možno čiastočne aj útokom na stranu Most – Híd. Nikdy v živote som na menšiny ako také neútočil, to by som inak musel možno aj sám na seba útočiť, pretože okrem slovenských predkov mám aj výrazné korene chorvátske a maďarské. Ja si veľmi dobre uvedomujem, čo je to menšina a nikdy by som na menšiny neútočil. Takže mi nevkladajte tieto veci do úst, keď kritizujem tento návrh zákona, ktorý podporuje jasne a výrazne maďarské politické ciele orbánovské.
Pán poslanec Matovič, vy si nenamýšľajte. Ja som oslovil KDH, a nie vás, pretože ešte stále si myslím, že pre slovenskú politiku je dôležitejšie KDH ako vy.
A, pani Dubovcová, keď vy tu poukazujete na nejaké rozdiely v prístupe, ja si všímam jedno, že v tejto veci SDKÚ mlčí a asi vie, prečo mlčí. Nevidím tu nikoho prihláseného za SDKÚ, pani poslankyňa Dubovcová, no tak sa nahlas prihláste k tomuto návrhu zákona. Povedzte to všetkým občanom Slovenskej republiky, čo podporujete. A trvám na tom, že tento návrh zákona je kolaboráciou vlády Ivety Radičovej s Orbánom a to je s trojnásobným podčiarknutím a troma výkričníkmi. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vždy keď vzniká niečo nové, tak sa nastoľuje otázka, čo bolo na tom starom zlé, prečo treba veci meniť a čo sa tým sleduje. Hneď na úvod si dovolím povedať, že to, čo je uvedené v dôvodovej správe k tomuto zákonu, je ďaleko od skutočnosti a od toho, o čo pri tejto novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skutočnosti ide.
O tom, že práva národnostných menšín na Slovensku sú nadštandardné, nepochybuje nikto. Veď nikto sa na to ani nesťažuje, otázkou teda je, prečo vlastne vznikla táto novela a prečo táto vláda akceptuje neustále sa zvyšujúce nároky maďarskej národnostnej menšiny, či už ide školský zákona alebo o zákon o štátnom jazyku a teraz o tento nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pričom je každému jasné, že ide iba o maďarskú národnostnú menšinu.
Myslím si, že každému je jasné aj to, že pri otázke, prečo sa neustále stupňujú nároky maďarskej národnostnej menšiny, si treba uvedomiť najmä súvislosti a časový súlad so zmenami, ktoré sa dejú v Maďarsku. Pýtam si, či je náhodou, že maďarská národnostná menšina predkladá svoje zvýšené nároky práve v čase, keď maďarská vláda vytáča do vývrtky alebo úžasu či zhrozenia takmer celú demokratickú a kultúrnu Európu, keď maďarská vláda ignorantským spôsobom zasahuje do právnych, demokratických systémov susedných štátov vrátane Slovenska, keď maďarská vláda nedementuje exteritoriálne účinky tzv. základného zákona Maďarska. Kto zo súčasnej vlády analyzoval alebo sa aspoň zamýšľal na týmito súvislosťami? Obávam sa, že aj v rámci vlastných káuz nikto.
No nie je to po prvý raz, keď pravicová vláda z dôvodu udržania sa pri moci ustupuje politickým predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny, ktorí prekladajú svoje požiadavky voči vláde vždy nátlakovým spôsobom.
Spomeňme si napr. na Selyeho univerzitu. Prečo a načo vlastne vznikla škola na etnickom základe, čo odporuje celému nezávislému akademickému vzdelávaciemu systému? Ten na celom svete takéto niečo nepozná. A prečo je to hneď rovno univerzita? Už pri jej vzniku sme tvrdili, že táto škola na univerzitu nemá predpoklady a že nech sa ide postupným spôsobom (teda odborná vysoká škola, vysoká škola a univerzita). Akreditačná komisia pritom akreditovala iba jeden študijný program a ostatné zamietla. Ale silou politickej moci rovno vznikla univerzita, a to na etnickom základe, opakujem, opäť bez splnenia podmienok. V minulom roku po komplexnej akreditácii sa ukázala skutočnosť, že táto vysoká škola sa pohybovala niekde medzi odbornou vysokou školou a vysokou školou. Teda aj po piatich alebo šiestich rokoch sa ukázalo, že nie je univerzitou a nespĺňa predpoklady na univerzitu. Takže sme mali pravdu už vtedy, keď sme toto napádali a keď sme tvrdili, že ide o etnickú vysokú školu, ktorá má uvedený slovenský jazyk ako vyučovací jazyk, ale ten hádam len pre verejnú mienku alebo pre médiá. Pýtam sa dnes: Koľko je tam študijných programov v slovenskom jazyku, snáď okrem jediného študijného programu a to je slovenský jazyk a literatúra, ktorý sa, dúfam, uznáme všetci, po maďarsky učiť nedá? Ani jeden, ani jeden, všetky študijné programy sú tam v maďarskom jazyku.
Druhým príkladom ústupčivosti voči nárokom maďarskej menšiny sú geografické názvy v učebniciach. Pýtam sa, čo je to za logiku, aby oficiálne názvy miest, obcí, riek, hôr, teda názvy, ktoré sú originálne a pre ktoré platia kritériá koordinované Organizáciou Spojených národov, boli až v zátvorke za nejakým vžitými či zaužívanými názvami, ktorých absolútna väčšina vznikla v časoch Uhorska počas maďarizácie Slovenska, kedy sa všetky slovenské názvy museli preložiť do maďarského jazyka. A takéto názvy máme dnes v učebniciach.
Vžité a zaužívané geografické názvy sa však objavujú aj v predloženej novele zákona. Rozširujú sa už aj na označenia v odborných publikáciách, v prostriedkoch masovej komunikácie, úradnej činnosti verejnej správy, všade. A ešte je tam pridané doslovne letisko či prístav, železničná stanica, autobusová stanica. Pýtam sa: Načo majú byť označené názvy staníc, prístavov a letísk aj maďarskom jazyku? To ak by náhodou nevedeli naši spoluobčania maďarskej národnosti vystúpiť z vlaku, v prístave z lode alebo na letisku z lietadla? Toto je to, čo má zvýšiť komfort občanov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku?
Ďalej sa v novele hovorí: „Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa môžu uvádzať okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny,“ teda bez obmedzenia. Pýtam sa úprimne: To aj na pomníkoch slovenských dejateľov, ako je Anton Bernolák, Jozef Miloslav Hurban či Milan Rastislav Štefánik, budú maďarské názvy? Zákon to umožňuje.
Otázkou je aj to, kto bude vlastne kontrolovať tieto vžité alebo zaužívané názvy, ktoré budú uvedené na Slovensku prakticky všade. Pokiaľ vieme, tieto názvy sú stopäťdesiat, dvesto rokov staré a časť z nich aj uráža Slovákov. Kto bude ten, kto bude evidovať alebo spravovať tieto názvy, aby si tu naozaj niekto nevymýšľal názvy, aké chce, umiestnil ich v podstate, kde chce. A takáto benevolencia, si dovolím povedať, nie je nikde na svete.
Novinkou je aj označenie informácií o možnosti používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste. Ak budete mať v zákone, že orgány verejnej správy musia komunikovať písomne, a teraz ste pridali slovo ústne, opýtam sa, načo je ešte dôležité toto označovať a všade to musí visieť.
Za extrémnu požiadavku stupňovania nárokov považujem aj to, že v podstate dvojstupňovým spôsobom ste zaviedli do zákona možnosť ústne úradovať v ústnom styku na úrovni obcí povinne a na území dokonca celého Slovenska pri súhlase štátneho úradníka. Myslím si, že táto požiadavka vám troška ušla a nedomýšľate, aké vlastne budú z toho dôsledky a o čo v skutočnosti ide, keď každý bude mať možnosť na území celého Slovenska si vyžadovať ústnu komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny.
Takisto si myslím, že požadovať, aby príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde platia predsa len iné pravidlá a určitá disciplína a príkazy, diskutovali v jazyku národnostnej menšiny, myslím, takisto je neadekvátne.
Ak si teda zhrnieme všetky tieto požiadavky, tak sa pýtam: Kedy vlastne občan maďarskej národnostnej menšiny ešte bude môcť používať slovenský jazyk? Doma to asi nebude. Pokiaľ ide o školu, áno, presadili sme aj napriek vtedajšiemu odporu Strany maďarskej koalície, že počet hodín slovenského jazyka a maďarského jazyka bude rovnaký od piatich po siedmich hodinách v týždni, ale všetky ostatné predmety sa už učia v jazyku národnostnej menšiny a aj všetky ostatné stretnutia sa uskutočňujú v tomto jazyku. Na strednej škole je tých hodín ešte menej, no a v prípade Selyeho univerzity už stačí len maďarský jazyk. Ak sa k tomu prijmú zmeny v rámci tejto novely a možnosti komunikovať ústne na celom území Slovenska, no tak už potom nikde štátny jazyk nezaznie. Totiž nebude mať kde zaznieť. Takže používať štátny jazyk nebude treba. A pýtam sa potom: Aká bude motivácia mladých ľudí národnostných menšín vlastne sa učiť štátny jazyk, slovenský jazyk, keď im ho nebude treba? A odvolávam sa aj na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, kde sa hovorí, že možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku byť musí, ale nie na úkor štátneho jazyka. Ale my zavádzame také pomery, že štátny jazyk je absolútne nepotrebný. Pýtam sa aj predstaviteľov strany maďarskej národnostnej menšiny: Nemáte strach, že sa vaši ľudia odcudzia na Slovensku, keď budú používať mladé generácie od materskej škôlky, všade sa bude používať iba jazyk národnostnej menšiny? Nebojíte sa tých dôsledkov, ktoré vzniknú z toho, že teraz sa tu snažíte demokratickým spôsobom vybojovať, aby sa rozprávalo iba po maďarsky na celom území Slovenska? Alebo vám ide o to, aby na Slovensku vznikol druhý štátny jazyk? A táto novela vám to umožňuje. A vy to veľmi dobre viete. Škoda je to, že si to neuvedomuje súčasná vláda, pretože som presvedčený, že ak tento zákon prejde, tak strana Most – Híd má odrobené na celé funkčné obdobie. Stačí si potom už len počkať na dvojaké občianstvo, volebné právo a cieľ je splnený. Opäť sme bližšie k vytúženej autonómii. A dovolím si povedať, že po tomto návrhu zákona ona tu obsahovo už aj bude. Preto pevne verím, že vládna koalícia sa nakoniec predsa len zobudí a túto novelu odmietne, neverím tomu, ale aspoň dúfam. Ďakujem pekne.

Pán poslanec sa akýmsi spôsobom naviezol do Selyeho univerzity. Možno by sa dalo diskutovať o tom, čo všetko ešte musí urobiť Selyeho univerzita, aby sa stala plnohodnotnou univerzitnou školou. Sám nie som zástanca toho, aby názov univerzita niesli rodiace sa školy, ktoré, verme tomu, čaká rast a rozvoj. Ale je zaujímavé, že minister školstva predchádzajúcej vlády sa navezie do jednej univerzity a urobí z nej to, čomu v nemčine hovoria Sündenbock, ani keby nevedel, že polovička univerzít na Slovensku neznesie názov univerzita, že polovička toho, čo on ako minister viedol ako univerzity, nebola skutočne univerzitami. Ale dozvedám sa to len v súvislosti so zákonom o jazyku menšín, o Selyeho univerzite. Samozrejme, slovenské univerzity majú rásť a môžu rásť. Ale očakával by som, špeciálne od ministra školstva, férový a rovnaký meter pri posudzovaní univerzít, Fachhochschulen alebo všetkého na ceste k tomu.
A pokiaľ ide o tú predstavu, či chce maďarská politická reprezentácia v tomto parlamente svoju menšinu totálne zbaviť kontaktu s jazykom slovenským. No všetci maďarskí kolegovia poslanci v tomto parlamente, ako vidíme, veľmi dobre skloňujú, veľmi dobre časujú a poznajú predložkové pády. Musím povedať, že mnohí slovenskí politici majú s týmito vecami dosť zásadný problém. A všetci tí, ktorí majú voľbu, môžu poslať svoje dieťa na Selyeho univerzitu a môžu ho poslať na ktorúkoľvek inú univerzitu. Je to len ich voľba a ich slobodné rozhodnutie.

Ďakujem. Mňa zaujalo na vystúpení pána poslanca upozornenie na stupňovanie nárokov, neopodstatnených nárokov, menšín. Ja by som uviedol niekoľko príkladov na osvieženie pamäti. Školy začínali činnosť ako dvojjazyčné, často sídlili aj v jednej budove. Teraz aká je situácia? Tá s vyučovacím jazykom slovenským už v tej budove nie je. Je vytlačená a funguje tam už len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Pokiaľ tu ide o vysvedčenia? Detto, teraz prichádza navyše tzv. Okrúhly stôl Maďarov so žiadosťou na podpredsedu vlády, ktorý nemá rád veľmi Slovákov, aby sa na vysvedčeniach uvádzali v maďarčine názov školy, pečiatka a ďalšie údaje. Spomeniem si na ďalší príklad, tabuľový zákon. Najskôr to bolo na začiatku, na konci obce dvojjazyčné označenie. Teraz majú sa označiť tak v podstate všetky nadpisy, ktoré sú pri uliciach, na ulici, na budovách, športoviskách, obchodoch, zastávky hromadnej dopravy, autobusové, železničné stanice, no jednoducho všetko. Čiže takto vyzerá stupňovanie nárokov. A preto sa legitímne poslanci za SNS pýtajú, prečo je to potrebné. No preto, aby si niekto vykolíkoval to územie, aby sa tu on cítil naozaj ako doma a aby potom majorite povedal, že veď my sme tu doma, vy ste tu cudzí, zbaľte si tie „pytlíky“ a choďte niekde na sever, ako to povedal v roku 1990 istý primátor pomerne veľkého mesta na juhu Slovenska. A preto my hovoríme teda nie, všetka ústretovosť má svoje mantinely.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. V prvom rade je veľká gratulácia pánovi podpredsedovi parlamentu, lebo je niekoľkohodinový starý otec, čerstvý starý otec tretieho vnuka. Srdečne gratulujeme, pán podpredseda. (Potlesk.)
Dámy a páni, teraz k zákonu. Tento zákon je pomstou za rok 1993. Pán podpredseda vlády Chmel by o tom vedel hovoriť oveľa viacej. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní. Ide o cielenú deštrukciu slovenskej štátnosti. Pre tento zákon sú národnoštátne záujmy prázdnym slovom. Je to cielená deštrukcia štátnosti a štátu. Dnes je to 15 %, bude to zajtra 10 %, pozajtra 5 %. Potom čo bude nasledovať, pán podpredseda vlády? S akým návrhom prídete ohľadne deštrukcie slovenskej štátnosti? Čo bude nasledovať potom?
Dámy a páni, poniektorí v tomto parlamente sa chováte ako zahraniční turisti, ako keby ste s týmto štátom nemali spoločného nič. V tejto chvíli sa pozerám na pani Dubovcovú a na jej národnú elastickosť, skutočne takýchto je tu nesmierne veľa. Ja si myslím, že v prvom rade ste poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a tak by ste sa mali aj chovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Zaznelo tu, že SDKÚ – DS tu mlčí, sa nevyjadruje k tejto téme, tak ja len kvôli tomu som sa prihlásil, pretože my sme sa vyjadrili k tomu pri prvom čítaní. Ja som sa vyjadril k návrhu osobne v rozprave a som poukázal na to, ad jedna, že tento zákon nemá byť proti niekomu, ale má byť postavený tak, aby vyhovoval všetkým, a aj čo vidíme ako konkrétne veci, ktoré v druhom čítaní treba vylepšiť. A to sa aj deje a udeje. Sú pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré presne toto ošetrujú. A vôbec preto nie je potrebné, aby sme tu stáli za rečníckym pultom a nebodaj búchali do stola. Ale určite nie je pravda, že SDKÚ – DS rozumie tomuto zákonu, ale nezáleží jej na tom, ako ten zákon bude vyzerať. Práveže jej záleží na tom, aby to bol dobrý zákon, ktorý bude v prospech všetkých občanov tejto krajiny, bez ohľadu na to, či patria väčšinovému národu alebo národnostným menšinám.