18. schôdza

Vážená pani poslankyňa, reakcia aj tempo zotavovania sa z krízy jednotlivých členských krajín Európskej únie sa značne líši prípad od prípadu. Hoci možno sledovať postupné, veľmi pomalé, pomerne slabé oživenie rastu, za hlavný problém Európskej únie možno popri dlhovej kríze označiť predovšetkým nedostatočnú reakciu a vysporiadanie sa členských štátov s vývojom nezamestnanosti v Európskej únii. Najnovšie údaje Eurostatu z polovice mája tohto roku hovoria o tom, že zaznamenávame isté medziročné tempo rastu v prvom kvartáli roku 2011 za eurozónu, ale aj Európsku úniu ako celok. Podľa prognóz Európskej komisie, ktoré sa týkajú rastu, možno očakávať optimistickejší vývoj v roku 2011. Zlepšil sa odhad vývoja na rok 2011 v niektorých krajinách. V Nemecku, Francúzsku a v Slovenskej republike. Hlavným a najdôležitejším impulzom rastu hospodárstva v Európskej únii, ale aj na Slovensku však naďalej zostáva Nemecko. Pre Slovenskú republiku je skutočne kľúčovým vývoj v Spolkovej republike Nemecko. Rast nášho hrubého domáceho produktu je ťahaný predovšetkým rastom zahraničného dopytu a investíciami. Očakávame oživenie rastu investícií a to na úrovni 6,7 %. Medzi najvážnejšie problémy, s ktorými sa vyrovnávajú všetky krajiny v Európe, patrí okrem poklesu hrubého domáceho produktu predovšetkým prepad v oblasti daňových príjmov. Reakcia zodpovedných hospodárov by v tejto situácii bola taká, že sa proporcionálne zníži aj oblasť výdavkov a teda, že sa bude v rozpočte významne škrtať najmä výdavková stránka rozpočtu. Bohužiaľ, boli sme v čase krízy svedkami pravého opaku, výdavky stúpali, dôsledkom čoho sa zvyšovali deficity jednotlivých štátov a dnes mnohé krajiny majú zásadný problém prefinancovať dlh a udržať vôbec krajinu pri živote. Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a verejných financií za posledné roky potvrdil predpoklad, že ekonomika a príjmy verejných rozpočtov sú mimoriadne citlivé na celý priebeh a dopady hospodárskych cyklov. Ako som spomínala, sme otvorená ekonomika, reagujeme na situáciu v ostatných krajinách a čelíme vážnym problémom v Grécku, v Španielsku, v Portugalsku, v Belgicku, v Taliansku, a aká bude prognóza vývoja v Grécku, to možno budeme trošku viac vedieť o tri týždne, ale nijak nie je ružová, naopak, naopak. Vo viacerých krajinách sa dejú reformy, vo viacerých krajinách sa dejú opatrenia, predlžujú sa odchody veku do dôchodku na šesťdesiatosem rokov, sedemdesiat rokov. Znižujú sa mzdy, znižujú sa nároky, zoškrtáva sa sociálny štát a popri všetkom tomto sa dáva týmto krajinám finančná pomoc, aby ako tak udržali situáciu v rámci dlhovej krízy.
Najkomplikovanejším zostáva prípad Grécka. Misia medzinárodného menového fondu a Európskej únie minulý týždeň prerušila svoju kontrolnú činnosť, čím de facto odložila rozhodnutie o uvoľnení v poradí už piatej tranže na pomoc Grécku, tentokrát v objeme 12 mld. eur, až do momentu, kým Grécko nepríjme ďalšie opatrenia na riešenie finančnej situácie. Inými slovami, všetky prijaté opatrenia sú nedostačujúce. Po znížení ratingu krajiny rastú trhové úroky gréckych dlhopisov, v prípade dvojročných až na úroveň 26 %. Celkový dlh Grécka je už na úrovni 327 mld. eur, čo je viac ako štvornásobok daňových príjmov Grécka. Inými slovami, ak by Grécko aj robilo reformy, po najbližšie štyri roky z rozpočtu škrtlo aj všetky výdavky a zároveň všetok daňový výnos použilo len na splatenie dlhu, stále to nebude stačiť. Dôsledky? Scenár postupného oživenia európskej a tým pádom aj slovenskej ekonomiky je preto aj naďalej vystavený viacerým rizikám. Tieto obavy vychádzajú najmä z faktu, že spúšťacím mechanizmom súčasnej recesie bola systémová kríza vo finančnom sektore, kde pretrvávajú naďalej problémy. A potreba otvorene povedať, že situácia sa nijako nezlepšuje ani za posledné roky. Európsky finančný systém nie je zdravý a riešenia dlhovej krízy vo forme prekrývania starých dlhov tými novými nie sú správne a celkový dlh v Európe nezmenšujú a vďaka vzájomnej previazanosti hrozí preliatie dlhového problému z jednej krajiny do druhej.
No, a v neposlednom rade treba z pomedzi ďalších rizikových faktorov ohrozujúcich pozitívny vývoj Slovenska a EÚ nutne uviesť slabú kondíciu trhu práce a už spomínaný nepriaznivý stav verejných financií vo väčšine krajín Európskej únie, čo v kombinácii s dlhovou krízou a problémami jednotlivých krajín prefinancovať svoj dlh, zatiaľ, bohužiaľ, nenabáda k žiadnemu optimizmu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem vám, vážený pán podpredseda. Vážená pani premiérka, vážení kolegovia, vážení poslanci, novela Zákonníka práce je dnes už vlastne vo vašich rukách a v prvom rade sa chcem poďakovať, že ste ju posunuli do druhého čítania. Je to dôležitý krok, pretože ak chceme niečo urobiť pre zníženie hrozivých čísiel zamestnanosti, tak je nevyhnutné zmeniť aj samotný Zákonník práce. A to preto, lebo je nespravodlivý, nepružný a byrokratický. Nespravodlivý napr. preto, lebo nezohľadňuje rozdielne postavenie zamestnancov vo firme. Nepružný preto, lebo neumožňuje reagovať na rôzne situácie na trhu práce. Byrokratický preto, lebo zaťažuje zamestnancov aj zamestnávateľov zbytočným papierovaním.
Vláda Slovenskej republiky si v programovom vyhlásení stanovila cieľ zmeniť Zákonník práce na modernú, flexibilnú pracovnú normu. A ja sa vás pokúsim presvedčiť o tom, že vláda svoje predsavzatie aj dodržala. Neodradili nás od toho ani odborári, ktorí robili pod oknami ministerstva práce rámus, kým naši experti spracovávali stovky pripomienok, mimochodom, aj tých odborárskych. Navrhovaný Zákonník práce je v prvom rade spravodlivejší ako ten súčasný. Odráža totiž pozíciu konkrétneho zamestnanca vo firme. To sa najvýraznejšie prejavuje v navrhnutej úprave výpovednej doby, ktorá by mala byť odstupňovaná podľa rokov odpracovaných u zamestnávateľa. Navyše, zamestnanec, ktorý dostáva výpoveď, môže sám rozhodnúť, či si vyčerpá výpovednú dobu, alebo namiesto nej dostane odstupné, alebo kombináciu obidvoch týchto možností. Chcem pripomenúť, že odstupňovanie výpovednej doby je v krajinách Európskej únie bežným štandardom. Naopak, súbeh výpovednej doby a odstupného štandardom rozhodne nie je, po dôkazy nemusíme chodiť ďaleko, napr. sa môžme pozrieť do susedného Rakúska, kde je výpovedná doba odstupňovaná od štrnástich dní do piatich mesiacov a vyplatenie odstupného rozhodne nie je samozrejmosťou. Takéto rozdielne postavenie zamestnancov navrhujeme aj pri skúšobnej dobe, ktorá zostáva v štandardnej dĺžke troch mesiacov, ale v prípade vedúcich zamestnancov by to malo byť šesť mesiacov. Hoci sa to odborárom veľmi nezdá, návrh novely zákonníka zároveň zvyšuje ochranu zamestnancov. Pracovný pomer na dobu určitú bude síce možné dohodnúť až na tri roky, v rámci týchto troch rokov predlžovať po sebe najviac trikrát, ale odstraňujeme niektoré výnimky, pri ktorých neexistovalo obmedzenie práce na dobu určitú vôbec. Napríklad pri umelcoch alebo ošetrovateľoch či vedeckých pracovníkoch. Odstraňuje sa tiež možnosť obchádzať ustanovenie o pracovnom pomere na dobu určitú prostredníctvom najímania agentúrnych zamestnancov, pretože aj tých bude možné prideliť ku konkrétnemu zamestnávateľovi na dobu určitú najviac trikrát počas najviac troch rokov s tým, že pri ďalšom pridelení im už vznikne nárok na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.
Ochraňujeme výraznejšie aj tých zamestnancov, ktorí odchádzajú do dôchodku. Súčasný zákonník hovorí, že o odchodné treba zamestnávateľa požiadať ešte pred skončením pracovného pomeru, či bezodkladne po jeho skončení. V praxi sa tak stáva, že niektorí zamestnanci tieto podmienky nestihnú splniť. Preto sme navrhli zakotviť na požiadanie o odchodné lehotu desiatich pracovných dní od skončenia pracovného pomeru. Tým sa poskytne zamestnancom dostatočný priestor na to, aby bez stresu stihli požiadať o vyplatenie odchodného.
Zákonník práce bude aj menej byrokratický. Napríklad nárok na päť týždňov dovolenky už nebude treba prácne dokazovať rôznymi potvrdeniami, ale tento nárok vznikne automaticky po dosiahnutí tridsiatich troch rokov veku. V prípade dovolenky bude zákonník ústretovejší aj pri dlhodobej práceneschopnosti, alebo pri úraze, pretože dnes prichádza zamestnanec o nárok na dovolenku, ak si ju nevyčerpá do dvoch rokov. Po novom v týchto situáciách bude nárok na dovolenku časovo neobmedzený.
Menej problémov budú mať aj študenti pri dohodách o brigádnickej práci študentov. Dnes prišli o tento štatút a o možnosť čerpania takých dohôd, aj keď ich prijali na vysokú školu, pokiaľ nemali v ruke potvrdenie o návšteve školy, čo sa v letných mesiacoch dalo niekedy naozaj ťažko vybaviť. Po novom sa budú považovať za študentov až do októbra, inými slovami majú viac času na to, aby deklarovali potvrdením z vysokej školy svoj status.
Nezabúdame ani na rodinu, rodina je pre nás, samozrejme, dôležitá a treba rodinný život, rodiny podporiť, hlavne pokiaľ ide o mladé rodiny. A preto novela Zákonník práce vychádza rodinám v ústrety. Znamená to lepšie definovaný pružný pracovný čas. Znamená to zavedenie novej možnosti - delené pracovné miesta, ďalej sú to zlepšenia pri domáckej práci. Sú to všetko opatrenia, ktoré umožnia lepšie zladiť pracovné a rodičovské povinnosti zamestnancov. A mysleli sme aj na takú drobnosť, že nový zákonník prizná nárok na pracovné voľno pri prevoze matky do pôrodnice nielen manželovi, ale aj každému otcovi dieťaťa.
Silnejšia bude v zákonníku aj ochrana tehotných žien počas skúšobnej doby. Tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy bude možné prepustiť v skúšobnej dobe len z dôvodov, ktoré nesúvisia s ich tehotenstvom alebo materstvom, a každé takéto prepustenie bude musieť zamestnávateľ zdôvodniť písomne.
Ministerstvo práce má veľký záujem na tom, aby bol nový Zákonník práce v súlade s medzinárodnými záväzkami a nepoškodzoval zamestnancov, no zároveň, aby zaručoval zamestnávateľom väčšiu pružnosť pri uzatváraní pracovných zmlúv a prispel tak k znižovaniu nezamestnanosti.
Tento záväzok sme splnili.
Aká bude definitívna podoba Zákonníka práce, o tom už rozhodnete vy, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, a všetky návrhy, ktoré predloženú novelu vylepšia, radi privítame. Je to v záujme zvyšovania zamestnanosti a teda v záujme slovenských občanov.
Ďakujem za pozornosť.