18. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, krátko by som sa vrátila reakciou na predrečníka a práve demonštrovala to, prečo meníme niekoľko zákonov v jednej novele týmto svojim pozmeňujúcim návrhom. Tento môj sa týka detí. Nie je dôvod, aby čakali, keď novela bola v súvislosti s týmito načrtnutými zmenami otvorená. Takže dovoľte, aby som svojim vystúpením podporila novelu vládneho návrhu zákona, ktorý prináša mnohé zlepšenia a zdokonalenia systému, a zároveň, aby som predniesla svoj pozmeňujúci návrh.
Rada by som začala zoširoka, možno aj osobne. Pozmeňujúci návrh, ktorý sa dnes dostal do vašich ľavíc, má históriu písanú v mojej dcére. A ako ona sama hovorí, niektoré deti sa narodia z bruška a niektoré zo srdiečka. Ona je tou, ktorá sa narodila zo srdiečka. Keď synovia trochu odrástli, mali sme s manželom neodbytnú myšlienku, že je nám treba spáchať aspoň trochu dobra pre tento svet. Chceli sme dať domov dieťaťu, ku ktorému bol osud nemilosrdný a zbavil ho milujúcich rodičov. Privítali nás v krásnom detskom domove. Steny boli bledožlté, ozdobené kvetmi, motýlikmi, v izbičke ležalo asi šesť bábätiek. Bolo tam ticho. Aj napriek tomu, že ani jedno bábätko nespalo. Ležali v postieľkach s otvorenými očami. Nehybne. Zvláštne. Vychovávateľka pristupovala k postieľkam, dávala deťom piť z fľašky mixovanú polievku. Proces bol dosť rýchly, lebo dudlíky boli na konci odstrihnuté, a tak sa obsah fľašky premiestnil do dieťatka takmer okamžite. Po procedúre naďalej nehybne ležali s očami upretými na hračku zavesenú nad nimi.
Takto v postieľke sme prvýkrát videli našu dcérku. Zamilovali sme sa do nej na prvý pohľad a zakrátko sme si prišli po ňu. Čakala nás dlhá cesta domov, čakal ju naozajstný domov. Zastavili sme sa na čerpacej stanici, aby sme dieťa v pokoji nakŕmili a prebalili. Keď som však rozopla plienku, musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som neodpadla alebo aby som sa nepozvracala. A to som dosť silná povaha. Na oboch stranách zadočka som uvidela hlboké krvavé dekubity. Do živého mäsa. To dieťa muselo mať celý čas ukrutné, ukrutné bolesti a ani nepíplo. Lebo ho tak systém naučil. Či plače, či neplače, celý svet okolo neho sa riadi harmonogramom. Zbytočné je plakať. Spomeňte na vlastné dieťa, ako ste hneď vyskočili, keď zamrnkalo a boli ste okamžite pripravení splniť jeho želanie. Lebo tak to má byť. Lebo malé dieťa nevie inak povedať, že ho čosi trápi. Treba mu venovať more času a dobrý rodič to vie. No ani ten najlepší ústav, zvaný detský domov, to nevie zabezpečiť. Dieťa bolo podľa nálezov odborníkov zaostávajúce, v polroku svojho života nevedelo robiť nič, nedvíhalo hlavičku, neobracalo sa, nesedelo. Po dvoch mesiacoch strávených v našej rodine sme išli na kontrolné neurologické vyšetrenie. Dieťa bolo úplne podľa noriem, ba niektoré tabuľkové hodnoty aj preskočilo. Neláska robí deti zaostalými.
Ako sociálna poradkyňa som sa stretla neskôr s mnohými ďalšími prípadmi, ktoré jeden za druhým potvrdzovali, že kolektívna zodpovednosť za starostlivosť o dieťa znamená i kolektívnu vinu. Sedemročný chlapec, ktorý, keď sa konečne dostal do rodiny, mal nenapraviteľne zdeformované prsty na nohách z malých topánočiek. Iný sedemročný chlapec, ktorý nemohol ísť k novej rodine, riaditeľka povedala novým rodičom, že musia počkať, pretože, keby ho hneď vzali, ona by musela rozpustiť skupinu a prepustiť zamestnancov. Desaťročné dievčatko, pre ktoré si prišla náhradná rodina, a sociálna pracovníčka im povedala: Tu si neberte, je to malá šľapka. Samozrejme, že to povedala výrazom, ktorý do tejto sály nepatrí. Čo všetko muselo toto dievčatko podstúpiť, to sa neodvažujem si ani predstaviť. Chlapec, ktorý bol za svoj krátky život prevelený do sedemnástich ústavov, bez možnosti a bez šance sa niekde udomácniť. Trojročný chlapec, o ktorom odborníci napísali, že je autista, a až jeho noví rodičia zistili, že nerozumie ľudskej reči. Spomenula som len zlomok z tých detí, ktoré napokon našli svoju rodinu, ktoré našli lásku a starostlivosť. V detských domovoch je ich okolo štyri tisíc, štyri tisíc detí, ktoré nepoznajú to najprirodzenejšie, čo robí človeka človekom - láska, pozornosť, náklonnosť a podpora rodiny. Táto absencia sa na nich deň za dňom hlboko podpisuje. Bez nej majú iba malé šance na to, aby neskôr zvládli život za bránami ústavu. Vyspelosť spoločnosti sa meria tým, ako sa správa k svojim najslabším. Zmeny vo vládnej novele zákona vedú k tomu, aby aj v tejto oblasti nastal prerod. Aby ho detské domovy zvládli, budú podľa predloženého návrhu pod priamou pôsobnosťou ústredia práce. Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, zabezpečí to, aby sa nestalo, že dieťa bude zabudnuté v systéme. V detských domovoch máme deti, ktoré mohli byť dávno v rodinách. Majú sedem, osem, či desať rokov a nikto sa im doposiaľ nesnažil nájsť rodinu. Dotknutí budú musieť konať odteraz do tridsať dní. Detské domovy mohli dieťa, aj novorodené, diagnostikovať dvanásť týždňov.
Diagnostická lehota bola pre tieto deti v mnohých prípadoch blokovaním v procesu, ktorým sa mohlo dieťa dostať do rodiny. Položme si otázku, čo a akými spôsobmi sa dá diagnostikovať na malom, na tak malom dieťati? Diagnostickú lehotu preto týmto návrhom skracujem na štyri týždne. Obsahom pozmeňujúceho návrhu je, že od nového roku bude musieť byť každé dieťa do šiestich rokov umiestnené v rodine, nie v ústavnom zariadení, v profesionálnej rodine alebo v rodine navždy. Malým deťom nesvedčí a neprospieva anonymita ústavu. Strádajú nedostatkom lásky, ich potreby nie sú sýtené, ich duševný svet sa nerozvíja. Citová plochosť ich obmedzuje. A život je pre ne bojiskom. A bez víťazov.
Dovoľte teda, aby som pristúpila k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu.
K čl. VI za bod 4 sa vkladá nový 5. a 6. bod, ktoré znejú:
"5. V § 33 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zariadenie, ktoré realizuje prípravu dieťaťa alebo akreditovaný subjekt, ktorý realizuje prípravu dieťaťa, doručí správu o príprave dieťaťa najneskôr do 30 dní od začatia prípravy dieťaťa určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 34 ods. 1 a príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak nie je príprava dieťaťa skončená do 30 dní od jeho začatia, zariadenie alebo akreditovaný subjekt písomne informuje tieto orgány o dôvodoch neskončenia prípravy dieťaťa a o predpokladanom termíne skončenia prípravy dieťaťa. Ak nebola príprava dieťaťa realizovaná z dôvodu nízkeho veku dieťaťa a sú splnené podmienky podľa odseku 1, zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené, bezodkladne doručí určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 34 ods. 1 a príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu, že príprava dieťaťa nebola realizovaná z dôvodu nízkeho veku dieťaťa; táto informácia sa na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti považuje za správu o príprave dieťaťa. Tento postup platí primerane aj na určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý realizuje prípravu dieťaťa."."
"6. V § 34 ods. 1 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak je získanie rodného listu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, doloží orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately písomnú informáciu o dôvodoch, pre ktoré nie je možné doložiť rodný list do spisovej dokumentácie a rodný list dieťaťa doloží dodatočne,".
V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplnením súčasného znenia precizovať procesnú stránku sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti tak, aby jednoznačne ustanovenými termínmi na spracovanie správy o príprave dieťaťa, ktorou v zásade začína celý proces sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, boli utvorené podmienky na pružnejšie sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti. Nakoľko je dieťa až na zákonom ustanovené výnimky zaradené do procesu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti na základe skompletizovanej spisovej dokumentácie tak, aby boli dostupné všetky potrebné informácie na účel sprostredkovania, nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorej súčasťou je aj rodný list, ktorého operatívne získanie aj keď v skutku výnimočne, môže byť spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, navrhuje sa umožnenie začatia procesu sprostredkovania aj v prípade, že rodný list bude doložený dodatočne.
Dvanásty bod znie:
"12. V § 53 ods. 2 sa za slová "bolo najneskôr po" vkladá slovo "štvortýždňovej", slová "§ 53 ods. 4 písm. c)" sa nahrádzajú slovami "odseku 4 písm. c) piateho bodu, v prípade dieťaťa uvedeného v odseku 4 písm. e)" a vypúšťa sa druhá veta."
Súčasne navrhujem zo spoločnej správy výborov Národnej rad Slovenskej republiky vyňať 31. bod na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť.
Odôvodnenie: Podľa aktuálnej právnej úpravy je možné diagnostikovať dieťa aj v prostredí profesionálnej rodiny. Je potrebné jednoznačne skrátiť možný pobyt v diagnostickej skupine, obzvlášť dieťaťa do troch rokov, resp. šiestich rokov veku, ktoré má byť zo zákona umiestnené v profesionálnej rodine. Možnosť umiestnenia tak malého dieťaťa v diagnostickej skupine je neprimerane dlhá a neodôvodnene odďaľuje umiestnenie dieťaťa do profesionálnej rodiny. Účelom návrhu je čo najrýchlejšie umiestnenie do rodinného prostredia, ktoré je najprirodzenejšie pre jeho zdravý vývin.
Tretí bod. "V 58. bode v § 100j odsek 8 sa slová "do 31. decembra 2012" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2011", slová "od 1. januára 2013" sa nahrádzajú slovami "od 1. januára 2012" a slová "§ 53 ods. 2" sa nahrádzajú slovami "§ 54 odsek 7". "
Odôvodnenie: Vládny návrh v prechodných ustanoveniach upravuje povinnosť utvoriť podmienky v detských domovoch tak, aby deti do šesť rokov veku boli umiestňované v profesionálnych rodinách. Podľa platného zákona má umiestnenie dieťaťa v profesionálnej rodine prednosť pred ostatnými organizačnými zložkami zariadení. Táto povinnosť je v súlade s filozofiou deinštitucionalizácie upravená od roku 2005. Nakoľko je filozofia deinštitucionalizácie z právnej úpravy dlhodobo zrejmá, nie je potrebné odkladať tento dôležitý krok až na január 2013, nakoľko by to znamenalo pozdržanie prospešných zmien pre deti.
Detské domovy nám tu zostali ako pozostatok uniformity minulosti. Mali by však slúžiť iba na to a dočasne, aby boli tou poslednou záchranou pre deti, pre ktoré skutočne neexistuje iné vhodné riešenie. Zmeny navrhované v tomto zákone i v pozmeňujúcom návrhu sú súčasťou ďalších veľkých zmien odohrávajúcich sa práve teraz v súčinnosti na všetkých úrovniach. Našim cieľom je, aby boli naplno využité možnosti štátu chrániť ten najväčší poklad, ktorý máme. Deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ja nie som proti tomu, aby sa rýchlejšie deti dostali do náhradných rodín alebo, resp. aby sa dostali do profesionálnych rodín. Viete, myslím si, že možno ani nie každé dieťa chce ísť do profesionálnej rodiny, pretože niekedy nechce nadviazať kontakt. Podľa toho, koľko má rokov, keď má dvanásť rokov, štrnásť rokov, a myslím si, že vtedy treba rešpektovať aj právo dieťaťa. Ale, čo ma tak trošku prekvapilo, tak je, že pri tak humánnom zákone ste sa uchýlila k tak nehumánnym veciam, a to je, že ste všetky zdravotné sestry a všetkých pracovníkov detských domovov dehonestovala v priamom prenose. Viete, neobstojí u mňa argument, ak ste chcela taký príbeh, srdcervúci svoj, vypovedať, a teda povedať, že o deti v detských domovoch nie je postarané. Lebo ja som mala pocit, ako keby ste hovorili o koncentráku, a nie o detskom domove. A neverím, že tie zdravotné sestry a sestričky sú schopné toho, o čom ste rozprávala. Nepočula som, je to prvýkrát, aby mali malé deti dekubity. To je prvýkrát. A zaráža ma to, že ste na to nepodali trestné oznámenie, že to teraz rozprávate v parlamente, že ste voči tomu nič nerobili. A najhoršie je na tom to, že ste povedali, že dieťa nereagovalo, nekývalo hlavou alebo, ako ste to povedala, keď ste ho zobrala, ale o mesiac pobytu u vás už reagovalo, kývalo, malo fantastické výkony. Viete čo, ja si myslím? Že z detských domov vyšlo mnoho detí, ktoré sú nadané, ktoré sú šikovné, ktoré boli zneužívané a ktorých skutočne tou stanicou bol ten detský domov. Takže treba sa zamyslieť niekedy a nehádzať všetkých do jedného vreca a povedať si, že mnohým deťom detský domov dal domov a z mnohých detí vyrástli šikovné a úspešné deti. Asi to je všetko.

Pani poslankyňa Tomanová.

Ďakujem pekne. Je mi veľmi ľúto, že ste si dovolili skutočne v priamom prenose dehonestovať prácu zamestnancov detských domovov. A poviem to preto, že ja som v 1996. roku, s mojimi kolegyňami sme preberali detské domovy aj dojčenecké ústavy z pôsobnosti rezortu zdravotníctva, rezortu školstva. Musím povedať, ani v jednom prípade sme sa nestretli s tým, aby dojčatá mali preležaniny, dekubity. To nežartujte, pani kolegyňa. Vy neviete, o čom rozprávate. To je jedna vec.
A druhá vec. Sú to ľudia, ktorí sú veľmi zle oceňovaní, všetci vôbec zamestnanci v sociálnej oblasti, a patria medzi najhoršie odmeňovaných zamestnancov v tejto oblasti, ale robia túto prácu s láskou. Od 1996. roku sme prešli obrovský kus cesty. Dnes môžeme hovoriť o skupinovej výchove v detských domovoch, o profesionálnych rodinách a vždy sa dá v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vylepšiť proces, aby sme deťom čo najviac pomohli. Nemyslite si však, prosím, že profesionálna rodina je všeliekom. Profesionálna rodina, ktorá je od detského domova vzdialená 30, 40, 50, 70 kilometrov, ako často je kontrolovaná? A ja vám poviem, treba sa ísť pozrieť, aby ste videli. Kým v detskom domove odkonzultujete a odkontrolujete každý jeden jogurt, aby nebol po záručnej lehote, dokážete to urobiť v profesionálnych rodinách? Ja hovorím len jeden príklad. Vôbec nie som proti profesionálnym rodinám a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí poskytujú starostlivosť deťom, ktorí si ich zoberú z lásky a starajú sa. Ba, naviac, zastávam názor, že ten, kto si vezme dieťa, nemal by žiadať od tohto štátu žiadne príspevky a podobne. Takže, pani kolegyňa, nedehonestujte tých, ktorí si to nezaslúžia, ktorí robia výbornú prácu. A nestretla som sa v dojčeneckom ani v detskom domove, ani v súčasnosti s dekubitmi u maloletých detí. Nežartujte!

Pani poslankyňa Rošková, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nebudem opakovať to, čo povedali obidve kolegyne moje. Ja sa chcem dotknúť dvoch vecí, ktoré tu boli spomínané, že urýchlené spracovanie správy o príprave dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti je v zmysle koncepcie detských domovov, aby boli tie malé deti, resp. do tých šesť rokov, správnou filozofiou, aby boli čo najskôr v profesionálnych rodinách. Ja len chcem povedať jednu vec, nie je to všeliek. A za druhé, aby bol robený správny výber profesionálnych rodičov. Pretože je to záslužná práca, ale aj tak si myslím, že tam máme širokú možnosť ešte to vylepšiť a zlepšiť, pretože nie každé dieťa, ktoré ide do profesionálnej rodiny a skúma sa celá šírka tej rodiny, skúmajú sa možno rodičia, ale neskúma sa to širšie zázemie tej profesionálnej rodiny, kde ide, a nezohľadňuje sa to v tom širšom merítku. To je jedna vec. A druhá vec, ktorú by som chcela povedať k tomu diagnostickému pobytu, či 12, či 4, či 5 týždňov. To je len zákon, to je len nejaké číslo, ale skracovanie diagnostického pobytu dieťaťa, ktoré je vytrhnuté alebo je dané do detského domova z nevhodného prostredia, má pre neho aj pozitívnu skúsenosť. Nie je to len negatívna skúsenosť. A myslím si, že ten diagnostický pobyt v detských domovoch sa diferencuje podľa toho, aký je to vek toho dieťaťa, aké má problémy, či má alebo nemá. Čiže tam treba pozerať v prvom rade na osobnosť toho dieťaťa a na to, z akého prostredia prišlo a akú dĺžku pobytu pri tom diagnostickom pobyte potrebuje tak, aby jeho dĺžka zodpovedala tomu, aby sa vedel nájsť najadekvátnejší, či už profesionálny rodič alebo pestún alebo akákoľvek iná náhradná starostlivosť. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Suja.

Ďakujem ti, pani poslankyňa, za to, že si presne popísala realitu detských domovov a chcem ti povedať, že máš moju podporu. Predložený pozmeňovací návrh podporím a budem hlasovať za návrh. A ešte raz ti ďakujem za tvoj príbeh. Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať na faktické poznámky.