18. schôdza

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, že budem môcť ešte podať tento návrh. Budem sa snažiť byť vecná a stručná.
Máte pred sebou, prosím, vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravuje ministerstvo obrany, na obec alebo vyšší územný celok. Ide o veľmi praktickú a pragmatickú právnu úpravu, ktorá pripustí alebo umožní, aby ministerstvo obrany previedlo vlastníctvo stavieb a pozemkov tvoriacimi so stavbami jeden funkčný celok, ktoré slúžili voľakedy ozbrojeným silám Československa alebo dnes Slovenskej republiky a ktorých všeobecná hodnota nie je vyššia ako 3 300 eur, formou darovania obci alebo vyššiemu územnému celku. Tento návrh zákona upravuje podmienky, aby sa s týmito lokalitami zase nemohlo nejakým spôsobom kšeftovať, aby som to tak povedala.
Chcem vás oboznámiť aj s tým, čo nemáte v dôvodovej správe, ktorú si môžete prečítať, čo je napríklad ako jeden z projektov za týmto zákonom.
Československá republika po svojom vzniku v roku 1918 a po vojnách prvé dva roky, ktoré absolvovala, zistila, že bude musieť nejakým spôsobom obrániť juhozápad Slovenska a nechala postaviť unikátny, dnes už súbor betónových bunkrov, ktoré idú popri Dunaji na druhej strane a popri rieke Morave. Všade vo svete, civilizovanom svete, kde už sa nebojuje, sa tieto obranné stavby využívajú aj ako prostriedok, ktorým sa posilňuje istý druh cestovného ruchu, ktorý je teraz veľmi populárny, to znamená, existujú celé skupiny obyvateľov celej planéty, ktorí cestujú a pozerajú si tieto unikátne stavby. My už asi pravdepodobne nikdy nebudeme na takej úrovni vojenskej a nebudeme to potrebovať, keď už máme bezpilotové lietadlá, aby sme takéto niečo potrebovali. Každý, kto aspoň trochu videl pár týchto bunkrov betónových na Petržalskej strane, pochopí, že je to určitá hodnota, ktorú by sme mohli využiť.
Preto vás prosím, keby ste sa na to pozreli a podporili tento zákon, pretože umožní napríklad v tomto prípade Bratislavskému samosprávnemu kraju, aby využil tento jedinečný súbor. Samozrejme, je tam okolo cesta, ktorou voľakedy chodili pohraničníci za elektrinou napustenými drôtmi, to by sme tiež mohli využiť. Nebude to lacné, zaviesť tam do toho elektrinu a podobne, ale v každom prípade to bude môcť byť využité na vzdelávanie, na poskytovanie informácií, ako to voľakedy bolo, a, samozrejme, pre cestovný ruch.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, je to výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Zuzane Aštaryovej, aby splnila povinnosť spravodajcu v prvom čítaní. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov (tlač 362), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, t. j. najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 354 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústnou formou. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, aj piatkové rokovanie Národnej rady. Pokračujeme v utorok o 9.00 hod.
Prajem všetkým pokojný víkend. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 14.05 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 18. schôdze Národnej rady.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal Martin Pado.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Kollára, Mikuša, Hrušovského a Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 360, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 352.
Dávam slovo Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 360.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Účelom predloženého poslaneckého návrhu zákona je doplniť platný zákon o priestupkoch a ďalšie zákony tak, aby po prijatí novely rozšírila sa jeho pôsobnosť konať, prejednávať a postihovať konanie, ktoré javí znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch a podľa iných zákonov upravujúcich priestupky aj v prípadoch, ak sa javí, že uvedeného konania sa mal alebo mohol dopustiť niektorý z ústavných činiteľov Slovenskej republiky - poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu, sudca alebo člen vlády.
Novela vychádza vlastne z materiálnej podstaty našej ústavy, ja odcitujem len čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti i v právach. V posledných rokoch sme boli svedkami toho, že v Národnej rade Slovenskej republiky bol opakovane, avšak vždy neúspešne, predkladaný návrh na zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov, teda aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a stále prebieha spoločenská diskusia o tom, či je priestupková imunita čo do rozsahu aj do počtu jej nositeľov v právnom štátne ešte vôbec opodstatnená. Ja sa aj osobne domnievam, že opodstatnenou nie je.
Je síce pravdou, že aj podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy ústavní činitelia nie sú beztrestní. Avšak v rámci uplatňovania vzájomných kontrolných mechanizmov medzi jednotlivými zložkami štátnej moci sa v súčasnosti používa na prejednanie ich skutkov, ktoré by mohli byť priestupkami, a rovnako tak na vyvodenie zodpovednosti voči nim iný postup než voči ostatným občanom Slovenskej republiky. Na prejednanie konania sú rovnako určené iné orgány než orgány polície alebo správne orgány. Takže ústavní činitelia môžu aj prijatím tejto novely, o ktorej budeme dnes hlasovať, o jej prípadnom posunutí do druhého čítania, preukázať, že majú dôveru v inštitúcie nášho právneho štátu.
Dovoľte mi, aby som ešte na záver uviedol, že novou úpravou sa rieši aj ten problém, že bude možné prejednať každé konanie ústavného činiteľa okrem stanovených výnimiek, ktoré je priestupkom podľa zákona o priestupkoch, ale aj podľa osobitných predpisov a súčasne sa určuje, že také konanie, ktoré bolo prejednané alebo je prejednávané podľa priestupkového zákona, nemôže byť predmetom disciplinárneho konania sudcov a poslancov. A tým je vlastne aj dodržaný princíp, že za jeden skutok je možné udeliť len jedno opatrenie. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2011.
Dámy a páni, dovoľte mi na záver ešte uviesť štyri krátke poznámky.
Po prvé zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov je zapísané aj v programovom vyhlásení vlády. Po druhé pod tento návrh sú podpísaní všetci štyria predsedovia koaličných poslaneckých klubov. Po tretie, ako som spomínal, doposiaľ všetky pokusy zrušiť priestupkovú imunitu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky boli neúspešné, boli to častokrát až tragikomické pokusy, a preto, dámy a páni, verím, že aj hlasovaním o tomto návrhu zákona každý z nás bude môcť prejaviť, ako si ctí Ústavu Slovenskej republiky a najmä už spomínaný čl. 12 ods. 1, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti aj v právach.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Jane Dubovcovej. Nech sa páči.

Dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo dňa 4. mája 2011 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na environmentálnu oblasť, zamestnanosť alebo podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 352 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. To vidieť čisto jasno.
Pán Rafaj, nech sa páči, máte slovo ako jediný rečník v rozprave.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, dámy a páni, musím skonštatovať, že opäť tu máme ďalší seriál obľúbenej témy, ktorý sme zhodou okolností aj včera preberali s delegáciou českých senátorov na výbore pre kultúru a médiá. A je zvláštne, že sme sa zhodli v jednom, resp. kolegovia nám odporúčali túto tému vôbec ani neotvárať.
A druhý taký poznatok aktuálny bol, že poukázali sami, že práve bývalý československý prezident Václav Havel bol zvolený vďaka tomu, že napriek tomu, že sa to nemalo stať, bol políciou zadržaný práve na ten čas, keď chýbal jeden hlas v parlamente, aby mohol byť Václav Havel zvolený. Takže ďakujem aj za takéto postrehy, o ktorých my vieme a už sa o nich aj hovorilo. A toto je príklad, ktorý nikto nevysvetlí a nikto neospravedlní, ani predkladatelia. Bohužiaľ, toto bol príklad zneužitia vládnej moci voči poslancovi bez ohľadu na to, aký máme na konkrétneho človeka pohľad alebo čo si myslíme o jeho strane, orientácii alebo názoroch, toto sa jednoducho stať nemalo, ale, bohužiaľ, sa to stalo. A toto je príklad, ktorý varuje, čo sa môže stať, keď vládna moc, teraz akákoľvek, nebudem konkrétny, si raz zmyslí, že tiež by potrebovala eliminovať nejakého poslanca alebo poslancov na to, aby si presadila svoje.
Takže je zrejmé, že všetci rešpektujeme rovnosť, rovnosť práv a rovnosť povinností, ale v prípade poslancov, ktorí sú v opozícii, je zrejmé, že imunita je akousi legislatívnou poslednou ochranou pred tým, aby vládna moc nepostupovala až tak brutálne, ako si to dovolila v prípade poslanca Sládka.
Preto by som dal do úvahy pred druhým čítaním predkladateľom, keď už teda chcú žonglovať s touto - pre časť politikov a, prirodzene, časť médií - veľmi zaujímavou témou, ale ako som sa už raz vyjadril, je to ako s yetim, všetci o ňom so záujmom rozprávajú, ale nikto ho doteraz ešte nevidel. Takže tak je to aj s imunitou. Je to veľmi dobrá téma, všetci ju naháňajú, všetci sledujú stopy, ale zatiaľ, zatiaľ neviem, žeby sme riešili nejaký konkrétny prípad. A mali by sme reagovať asi na spoločensky vyvolané negatívne javy. A našťastie, našťastie môžem konštatovať, že takýto dôvod nemáme.
Takže ak predkladatelia predsa len sú tak zaklapkovaní, ako ste aj povedali, možno tým programovým dokumentom vládnej koalície, tak potom nech sa páči, buďte galantní, seriózni a priznajte pohyblivú imunitu pre poslancov opozície, akýchkoľvek. Raz to budete vy, raz sme to my, raz to bude niekto iný. Dobre, vládni poslanci ju nepotrebujú, pretože môžu sa spoľahnúť na férovosť vlády. Ja vám dávam takýto návrh, skúste vyriešiť pohyblivú imunitu tak, že bude chránený len poslanec opozície, tak ako to bolo aj v minulosti pri vzniku imunitných práv. Tam to bolo, samozrejme, vtedy pre všetkých, pretože celý poslanecký zbor bol vtedy v podstate voči opozícii, voči panovníkovi.
A druhá možnosť je takzvaná fakultatívna, kedy by poslanec pri skladaní sľubu mohol využiť svoje právo a vyhlásiť, či si v danom funkčnom období uplatňuje, alebo neuplatňuje imunitu. A to je zasa signál pre voličov, ktorí by chceli povedzme selektovať konkrétnych politikov. Takže politik bude konkrétne vystavený možnosti takejto konfrontácie, a tam už je, samozrejme, možnosť ľubovoľná, presahujúca koalično-opozičné zadelenie.
Na záver chcem povedať, že poslanci Slovenskej národnej strany v minulom volebnom období už podporili dosť významnú zmenu v oblasti priestupkovej imunity, a to v tej časti, kde pri dopravnej nehode musí účastník, pokiaľ je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa podrobiť dychovej skúške na alkohol alebo omamné látky. Áno, keď je účastníkom dopravnej nehody, nie keď spácha, ale ak je účastníkom. To znamená, že môže ísť aj o vyvolanú alebo náhodnú dopravnú nehodu. Myslím, že v tej poslednej vete som povedal dva rôzne varianty, ktoré sú možné.
Takže vidíte, že je tu prístup k rozumnému riešeniu a poslanci s tým nemajú problém, ale rozhodne odmietam takýto populizmus, ktorý, myslím si, že za súčasného stavu, keď niektorí predstavitelia vládnej koalície na postoch ministrov vyhlasujú, že majú už pod sebou, alebo v rukáve už majú prokuratúru, už majú políciu a už im chýba iba Najvyšší súd. V podstate od prokuratúry cez súdy, políciu až na Ústavný súd, tak s obavou sa pýtam teda, že prečo, hej. A voči komu? A načo to potrebujú? A navyše, dokonca v poslednej dobe si dovolilo ministerstvo vnútra zakúpiť odpočúvacie zariadenie a má snahu vyňať sa spod spoločného režimu, do ktorého patria všetky typy a inštitúcie určené zo zákona na odpočúvanie len s tým rozdielom, že práve na tieto zložky existuje aj špeciálny kontrolný výbor, ktorý síce je, má len povedzme pasívne možnosti a možno nejaké interpretačné alebo interpelujúce možnosti konania, ale tam to v podstate končí. Takže vidíme, že tu by došlo aj k vyňatiu spod kontroly parlamentu konania, a najmä účelového. Takže toto je zasa realita, dámy a páni, v ktorej momentálne žijeme.
V minulosti, keď bol dôvod na konanie, keď najmä poslanci opakovane za SMK vyvolali negatívne reakcie verejnosti spôsobom vedenia motorového vozidla, nazvime to takto, tak sme nemali problém to upraviť tak, že to bolo zrozumiteľné a bolo to akceptovateľné všetkými stranami, či koalíciou, opozíciou, ale aj verejnosťou a médiami. Ale to, čo navrhujete vy, to ide nad rámec histórie, ide nad rámec zadefinovaného inštitútu, pretože, bohužiaľ, interpretácia sa zúžila na výkon človeka, čo je, samozrejme, tiež účelové, pretože má sa chrániť inštitúcia a tou je parlament. A je prirodzené, že výkon týchto práv robí konkrétny poslanec alebo v prípade sudov ako ďalšej nezávislej zložky je to, samozrejme, konkrétny sudca.
Ale zoberme si napríklad ďalšiu inštitúciu, ktorú chránime v zákone a to je rodina. Nevieme takisto chrániť inštitúciu. Čo je to rodina? To sú rodičia a deti. Čiže chránime deti, ich práva a ukladáme isté rodičovské povinnosti. Čiže výkon predovšetkým inštitúcie rodiny je založený tiež na ľuďoch. A tam všetci rozumieme, že tá podpora a ochrana spoločnosti je zrozumiteľná. Takže je veľmi ťažké chrániť inštitút alebo inštitúciu, ktorá má byť kontrolnou zložkou voči vládnej moci, ktorá sa, bohužiaľ, v tomto čase správa ako slon v porceláne, vedomá si svojej váhy a sily a nebojí sa to aj deklarovať.
Takže toto je dôvod, prečo som vystúpil bez prípravy, ako vidíte, a nebudem hovoriť ani dlho, pretože nemám problém hovoriť to, čo si myslím, a to, čo aj cítim, tak ako ma k tomu mandát zaväzuje.
Ďakujem.