18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja budem stručný, chcem privítať pokus pánov poslancov Maďariča a Madeja a pokračovať v tej diskusii o tom, aký môže mať dopad na slovenskú realitu súčasný ústavnoprávny a ústavnopolitický vývoj v Maďarsku, aká by mala byť reakcia Slovenskej republiky na tento vývoj, nie som si ale istý dvoma vecami. Jedna sa týka procesu a druhá sa týka matérie samej.
Pokiaľ ide o tú prvú vec, tak nie som si istý, že nakoľko úprimnou je to úsilie o jednotnú konsenzuálnu a o to silnejšiu reakciu slovenského parlamentu, pretože som neregistroval ani len minimálny pokus nájsť pre tento konkrétny návrh podporu koalície. Vy ste nám to vyčítali vo vzťahu, keď sa riešila priestupková imunita ústavným zákonom a tam bol minimálne jeden-dva pokusy o predbežné konzultácie a možno som len zle informovaný, ale tu som nič podobne neregistroval a ono to potom budí dojem, že účelom tej aktivity nie je prijatie nejakého zmysluplného riešenia, ale samoúčelná politická sebaprezentácia.
Po druhé z obsahového hľadiska sa mi zdá pridaná hodnota toho návrhu relatívne nízka. Čo sa týka toho prvého bodu, tak ten už v ústave je len iným slovosledom v inom ustanovení, tam sa mi aj to, čo hovoril pán kolega Madej, z toho interpretačného hľadiska zdá naozaj pridaná hodnota limitne sa blížiaca k nule. Čo sa týka toho druhého bodu, tak ten je tam síce implicitne prítomný tiež, ale ide o natoľko špecifický kontext, že si myslím, že by mohol mať svoj význam a že len pri čiastočne zmenenej formulácii by to súčasné znenie ústavy mohlo dokonca právno-esteticky skrášliť. Preto nevylučujem, že tento konkrétny návrh ústavného zákona podporím do toho procesného štádia, v ktorom budeme mať príležitosť sa o ňom baviť poctivejšie, podrobnejšie, dlhšie a viacerí.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, chcel by som sa poďakovať za vystúpenie a mimoriadne som prekvapený tým prísľubom postúpiť ho do druhého čítania. Možno máme v niektorých veciach rozdielne názory, možno si vydiskutujeme aj prvý novelizačný bod k ústave, jednoznačne však považujem za potrebné diskutovať o tom, aby sme našli formu, ktorá bude vyhovujúca a nájde široký konsenzus, pretože rešpektujeme a uvedomujeme si, že na zmenu ústavy je potrebných 90 hlasov poslancov. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možnože sa vám zdá byť prehnané, že vystupujem až tak často v menšinových témach, ale nakoľko okrem mňa niet ďalšieho poslanca maďarskej národnosti v sále, tak si dovolím znova reagovať pri tejto možnože pre niektorých ako menej závažnej téme. Mierne trocha strácam, kde je sever v tejto téme, ešte raz znova opakujem sever a nie juh, nakoľko napríklad v dnešnom vydaní Új Szó ma veľmi zdvorilo nazývajú ako mierne šibnutým, že zastupujem záujmy slovenskej komunity v Rajke namiesto toho, aby som sa venoval zrušeným školám s maďarským vyučovacím jazykom v Rusovciach. Na druhej strane tu v rozprave, alebo v predkladacej reči tohto návrhu, ja som si to spočítal, spojenie slov Ústava Maďarska odznelo 42-krát, vláda v Budapešti odznelo 16-krát, Viktor Orbán odznelo 3-krát a ideme riešiť práva tunajšej maďarskej menšiny. Takže ako fakt strácam orientáciu najmä pri tom, že aj navrhovatelia účelom tejto, tohto návrhu považovali alebo považujú reakciu na Ústavu Maďarskej republiky. Ja si myslím, že aj tí poslanci, ktorí sa považujú za zástupcov tejto menšiny tu na Slovensku, svoje stanovisko dali jasne najavo v piatok pri hlasovaní o vyhlásení nášho parlamentu k tejto ústave.
Veľmi ma mrzí aj v mene predkladateľov, že táto menšina tu na Slovensku sa stáva, nechcem už používať to devalvované slovo, rukojemníkom týchto sporov, skôr by som nazval, stáva len súčasťou inventáru tohto štátu vo vyššom ponímaní a čisto len v mojom mene, čiže nie v strane, v mene našej strany, nie v mene tejto menšiny na Slovensku, čisto len v mojom mene si vyprosím, aby ste túto menšinu považovali za nejaký inventár alebo nejaký bacil, nakoľko tu ako hovoríte o nejakých prevenciách. A bol by som rád, keby ste prestali využívať, alebo skôr zneužívať postavenie týchto našich občanov v prospech vašich politických hrách(hier) .
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja si vyprosujem od vás, aby ste nás obviňovali z toho, že my vnímame akúkoľvek národnostnú menšinu ako nejaký nepohodlný inventár alebo ako nejaký bacil v Slovenskej republike. Tieto slová nám, pán poslanec, nevkladajte do úst, lebo práve takéto nešťastné vyjadrenia len zhoršujú tú vzájomnú komunikáciu namiesto toho, aby ju vylepšovali.
Ja si myslím, že aj z podstaty predkladaného návrhu zákona, aj z úvodného slova, aj z celej diskusie, ktorá prebieha, tak je celkom zrejmé, že predmetom a dôvodom tohto návrhu ústavného zákona nie je nejaká nepohodlná situácia národnostnej menšiny, ale, naopak, je veľmi aktívna a koordinovaná činnosť maďarských štátnych reprezentantov, ktorú môžeme vnímať ako namierenú proti Slovenskej republike. A ak my upozorňujeme na negatíva maďarskej ústavy, tak nemá to nič spoločné s nejakým nechápaním sa s maďarskou národnostnou menšinou na Slovensku.
Takže ja vás chcem poprosiť, pán poslanec, vážte v tomto smere slová, lebo ja si myslím, že Slováci a slovenský národ je národ, ktorý má rád ľudí, má rád menšiny, má rád všetkých okolo seba, ja si myslím, že je troška nespravodlivé obviňovať nás z toho, že my nejakým spôsobom tu niekoho diskriminujeme alebo chceme diskriminovať. Takže v rámci nejakého vzájomného porozumenia vás chcem poprosiť o - v tomto smere - troška ústretovejší prístup, lebo nie je to tak, ako ste povedali.

Pán poslanec Somogyi, začiatok vášho vystúpenia, naozaj to, čo ste povedali v súvislosti s denníkom Új Szó, vo mne vzbudil také sympatie voči vám, pretože sme svedkami, že médiá, aj printové médiá, veľmi jednoducho a po povrchu sa dotýkajú vecí a nejdú do vnútra podstaty, a ako sa vyjadrujete na pôde parlamentu k tejto téme, je to prirodzené, pretože tu je nato priestor. Ale ak vy ste v tom závere spomenuli, že tu berie niekto národnostnú menšinu maďarskú ako rukojemníka alebo že ho považujeme za inventár alebo za bacil, tak tým ste to celé pokazili, pretože nikto z úst tých, čo vystupovali, takéto niečo nikdy nepovedali, ani to nie je pravda. Práve naopak, tým ste potvrdili, že vy ako jediný predstaviteľ maďarskej menšiny, ale politický predstaviteľ maďarskej menšiny, ktorý sedí teraz v parlamente, zneužívate práve túto citlivú tému vzťahu k národnostnej menšine, kde, podotýkam, slovenský národ väčšinový nemá žiadny problém s nimi, zneužívate ju pre svoje politické ciele. Tak ako to robí aj strana MOST - HÍD. Pretože keby ste nepodporili vyhlásenie v takom znení akom majú, alebo keby ste nepodporili zmenu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, tak vaša vláda by sa rozpadla a nemohli by ste pokračovať v tých veciach, ktoré máte naplánované, privatizovať a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže naozaj poprosím vás, nezneužívajte národnostnú menšinu pre vaše politické ciele, ale vecne sa tomu venujte. (Potlesk.)

V živote som mal veľmi málo príležitostí, aby som sa zastal politikov SMER-u alebo poslancov SMER-u, ale tentokrát, Szilárd, sa naozaj musím, lebo keď nazveš alebo vkladáš do úst komukoľvek v tejto sále, kto sa snaží možno preventívne voči maďarskej ústave alebo voči rozpínavosti Maďarskej republiky akýmkoľvek spôsobom riešiť a chrániť práva Slovenskej republiky, keď ty toho človeka alebo tých ľudí nazveš, alebo vkladáš im do úst, že maďarská alebo teda menšinu na Slovensku považujú za nejaký inventár alebo za bacily, nemyslím si, že je to fér a nie je to správne. Je to hranie s národnostnou otázkou, ale z tvojej strany tentokrát. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem aj kolegom.
Pán Podmanický, pán Blanár, v žiadnom prípade sa nepovažujem za predstaviteľa maďarskej menšiny na Slovensku, na to sú tu kolegovia zrejme zo strany MOST - HÍD, ale ja určite sa za takého predstaviteľa nepovažujem, takisto ako ani vás nepovažujem za predstaviteľov slovenského národa tu v tomto parlamente. Ja považujem vás za predstaviteľov vašich politických predsavzatí, ideí a myšlienok a takisto ako ostatní poslanci slovenskej národnosti nie sú, nemôžu si vyindifikovať alebo uzurpovať tento pojem, že predstavujú tuná alebo zastupujú celý slovenský národ, toto si dovolím aj vo vašom prípade takto ponímať.
Pán kolega Madej, v 27. minúte svojho vystúpenia hovoril o potrebe prevencie s týmto návrhom, ktorý predkladáte, takže bude to možné skontrolovať. Ja si myslím, že ako návrhom, ktorý najmä aj jedine dotýka sa práv miestnej menšiny, vrátane najmä ako maďarskej menšiny, tak považujem, alebo naďalej trvám na tom, že aby ste vy prevenciu voči tejto menšine nerobili. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni, opäť musíme prerokovávať normu a tentokrát na najvyššej úrovni, na úrovni návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je vyvolaná a ktorá bola vyvolaná neštandardnými postupmi nášho južného suseda. Som presvedčený, že je plne legitímne upravovať vnútorný poriadok Slovenskej republiky presne podľa našich potrieb, aj keď v tomto prípade je opäť právo na slovenskej strane, pretože medzinárodné právo a medzinárodné zvyklosti veľmi jednoznačne vylučujú kolektívny výkon práv ľudských, občianskych, a keď chcete, aj menšinových.
Čo teda je, pýtam sa, Maďarsko, keď neustále takýmto spôsobom bombarduje medzinárodné zvyklosti, ignoruje ich a ide ako iredentistický valec nielen smerom na sever, ale do všetkých svetových strán? Maďarsko je podľa mňa bermudský trojuholník medzinárodného práva. Presne tam, nad Maďarskom, sa strácajú akékoľvek medzinárodné zvyklosti a úzusy. Preto musíme zrejme v našej ústave deklarovať to, čo sa už deklarovať nemusí, pretože je to zvyklosťou alebo právom zvykovým, štandardným. Ostatné štáty povedzme nemusia dokazovať, že nos je medzi očami, len Maďarsko musí tvrdiť, že tých nosov je tam podstatne viac.
Ale keď hovoríme v týchto súvislostiach, mohli by sme sa pozrieť aj teda na druhú stranu a snažiť sa možno pochopiť, prečo je to tak. Prečo maďarská politická scéna v podstate takýmto spôsobom reaguje a nie tak dávno sme si vypočuli pri iných návrhoch, že Maďarská republika v podstate koná tak preto, lebo ona uznáva, aj v praxi vraj realizuje kolektívny výkon práv. Ako je to teda s tými kolektívnymi právami v maďarskej menšine? Predovšetkým sa to týka tých zdecimovaných menšín, ktoré tam ešte ako ostrovčeky individuálne žijú? Majú iba konzultatívnu právomoc. Môžu dávať svoj názor voči štátnej správe a samospráve alebo voči prijímaným zákonom. Ale to je všetko. A zväčša nie sú vypočutí. Zväčša nejde ďalej už výkon práva podľa ich konzultatívneho názoru.
Najmarkantnejším príkladom je zákon z roku 1993 o takzvanom zákonnom zastúpení menšín v maďarskom zákonodarnom zbore. Osemnásť rokov je platný zákon a 18 rokov je ignorované toto kvázi kolektívne právo, pretože naň nie je politická vôľa a pretože všetky normy, ktoré sa týkajú menšín, sú schvaľované ako takzvané špeciálne zákony, ktoré podliehajú ústavnej väčšine podobnej našej, resp. dvojtretinovej väčšine. Momentálne takúto väčšinu dosiahla len strana FIDESZ a je nepravdepodobné, že by niečo v tejto oblasti menila, a ak, tak opäť len v tom negatívnom. Takže ak sa Maďarsko odvoláva, že ono uznáva, ale aj realizuje kolektívny výkon práv, tak to nie je pravda, to je len Potemkinova dedina, ktorú ukazujú neznalému spoločenstvu a v praxi konajú úplne inak.
Ale položme si aj otázku, prečo to tam teda majú? Kde boli tie dôvody pre to, aby neštandardne začali používať kolektívny výkon práv? Nuž preto, lebo príslušníci ostatných menšín by nemali šancu ani v samospráve, ani všeobecne uplatniť si svoje práva, pretože ešte ani v samospráve, pokiaľ sa týka slovenskej, v nijakej obci nedosahujú väčšinu. Spomeňme si napríklad Mlynky, takzvaná slovenská obec. Bola a už nie je. Čo sa stalo? No jednoducho samospráva sa rozhodla, že zoberie takzvaný slovenský kultúrny dom bez ohľadu na to, či sa to menšine páči, alebo nepáči. Skončilo to tak, že Slovenská národná strana vyhlásila verejnú zbierku, kde sa vyzbieralo okolo 800-tisíc korún. Tie sme predeponovali cez Maticu slovenskú na zakúpenie nového domu Slovákov, pilišských Slovákov žijúcich v Mlynkách a potom ešte prispel aj Úrad pre zahraničných Slovákov. Čiže takto v praxi, vidíme, funguje takzvaná kolektívna samospráva.
A aké práva majú naši bratia a ostatné menšiny v Maďarsku? Z toho, čo poznáme my, len tabuľové. Len označenie v tabuli. Neexistuje tam škola, ktorá by vyučovala v jazyku menšiny. Tam, podľa našej informácie, sa ešte aj slovenčina vyučuje tak, že po maďarsky im vysvetľuje slovenskú látku a predovšetkým literatúru. Toto je tá tragédia. O ostatných právach môžete zabudnúť. Žiadne formuláre, žiadny úradný styk. Keď si Slovák v Maďarsku požiada v prípade povedzme nejakého správneho konania alebo súdneho sporu o to, že chce, aby jeho napríklad meno bolo uvedené podľa pravopisu slovenského, viete, akú odpoveď dostane? My na to nemáme kolónky, dokonca vraj nemajú na to ani softvér. Ale veď slovenčina sa dá navoliť v každom obyčajnom počítači. Tam jednoducho nie je politická vôľa ani na takéto maličkosti.
A títo ľudia sa zaštíťujú kolektívnymi právami len z jedného titulu, lebo im ide o kolektívny výkon práv v susedných štátoch, teda aj so zásahom na Slovenskú republiku. S akým cieľom? S tým najjednoduchším. Na konci reťazca výkonu kolektívnych práv menšín je právo na sebaurčenie takejto menšiny, preto aj títo príslušníci menšín, konkrétne maďarskej, sa nazývajú nie národnostná menšina, ale používajú Durayov pojem "národné spoločenstvo" a maďarská ústava, ako už povedal pán predkladateľ Maďarič a ako sme to aj prediskutovávali pri konkrétnom bode návrhu, reakcie na túto neštandardnú a nešťastnú právnu normu podporuje, podporuje vznik kolektívnych samospráv, čiže kolektívnych autonómií, a to je neprijateľné nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre medzinárodné spoločenstvo, ktoré aj z tohto dôvodu priznáva len individuálny výkon práv.
Keď som konzultoval túto tému s človekom, ktorý pracovne musí pôsobiť ako právnik aj v Maďarsku, lebo tam zastupuje častokrát aj Slovákov žijúcich, tak mi vysvetlil, že v podstate toto tam majú ako kompenzáciu za likvidáciu menšín. Za to, že to, čo povedali poslední dvaja ombudsmani, jednak Kaltenbach, aj ten súčasný, že Maďarská republika zlikvidovala menšiny, v podstate tam prestali existovať s týmto statusom, ukazujú ich len ako nejaké dinosaury, ktoré ešte prežili, tak toto má slúžiť na akúsi kompenzáciu, ako som to nazval Potemkinovu dedinu.
Pozrite sa, my kolektívne právo vo vnútri štátu uznávame, a preto je tu akýsi logický predpoklad, že prepašujeme toto právo naše aj do zahraničia a na zahraničie a to musíme veľmi rázne odmietnuť. Takže každému je zrejmé, že maďarská samospráva v Maďarsku funguje na báze kolektívnej len virtuálne, len na papieri, len deklaratívne, taxatívne, nemá ani nijaký normatívny charakter a v prípadoch legislatívy má len konzultatívnu úroveň.
Na záver si dovolím položiť len pár logických otázok. Predstavme si situáciu, že niekto si ide uplatniť svoje právo. Kto je teda nositeľ práva? Vieme ho definovať na báze nejakého kolektívu? Ako ten kolektív povie: "Kto je, kto ma zastupuje?" To, pozor, ale to nie je skupinový výkon práv v právnej oblasti, áno? Tu je mnoho ďalších nejasností a každému je zrejmé, že môže to robiť len individuálny volič, individuálne rodič, individuálne občan bez ohľadu na to, akým jazykom rozpráva, akú má orientáciu a tak ďalej a tak ďalej.
Preto ja osobne vnímam ako opodstatnené otvorenie tejto otázky na pôde slovenského parlamentu a chcem len poukázať, že je to v súlade s tým, čo som navrhoval už pri zákone o používaní jazykov menšín, kde sme predložili pozmeňujúci návrh spolu s kolegami zo SMER-u, aby výkon práv menšín aj v tomto zákone bol jasne definovaný len ako individuálny a navyše v kontexte aj dvojakého občianstva, pretože aj to súvisí s kolektívnym výkonom práv. Bohužiaľ, nie je to len jedna právna norma, tak mám za to, že príslušník menšiny, pokiaľ je takýmto dvojakým štátnym občanom s takzvanou príbuzenskou krajinou, ktorej úradný jazyk je jeho materinským jazykom, tak by mal stratiť výkon svojich menšinových práv počas trvania tohto občianstva.
Takže vrátim sa späť. Slovensko má legitímne právo, aby sme napriek tomu, že som povedal, Maďarsko je bermudský trojuholník medzinárodného práva, aby sme prijali takúto adekvátnu reakciu práve preto, aby sa nezopakoval totiž takzvaný filadelfský experiment z roku 1943, kde za pomoci vedca Einsteina, ako viete, sa v čase a priestore presunula americká vojnová loď. To je realita, pán kolega. A aby sa takýto filadelfský experiment neudial so Slovenskom a na Slovensku, aby nás Orbán v čase a priestore nepresunul niekde inde, tak ja osobne vítam a pravdepodobne aj podporím takéto zadefinovanie veľmi jednoznačné, štandardné, individuálneho výkonu práv v Ústave Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, ste ma zaujali tou predposlednou myšlienkou. V čase a priestore sa presúva každá pohybujúca sa loď, lebo na to má motor. Ak skočila niekde nejakým warpovým pohonom alebo niečo, tak veľmi rád si od vás teda vypočujem podrobnejšie nejakú rozprávku o tom. Potom ešte sa môžeme porozprávať o tom, že nám tu niekto rozprašuje kúsky kovu na nás z lietadiel, alebo o tom, že prečo padli dvojičky. To sú dobré témy na také večerné rozhovory, ale neviem, či to patrí na pôdu parlamentu. Vďaka.