18. schôdza

Ďakujem pekne, toto bude dlhá rozprava, ale mám pocit, že argumenty sa budú opakovať, pretože sa opakujú argumenty z prvého čítania. Tak možno, že je na mieste povedať rovno niečo na začiatku tejto diskusie, aby som veci uviedla na pravú mieru.
V prvom rade chcem povedať, že vnímam obranu status quo na prokuratúre z pozície politickej strany SMER ako pozíciu, ktorá za každú cenu chce zachovať status quo, pretože jej to politicky vyhovuje. Keď hovoríte o ovládnutí v justícii a v prokuratúre, tak sa musíme vrátiť k tým predchádzajúcim štyrom rokom, musíme sa vrátiť k tomu, čo za vašej vlády robil minister spravodlivosti so súdnictvom, ako sa znížila dôveryhodnosť justície, aké šikanózne disciplinárne návrhy boli podávané na sudcov, ktorí neboli poslušní, a akým negatívnym spôsobom sa vaša vláda podpísala na situácii v justícii. Musím sa vrátiť aj k tomu, ako sa z ministra spravodlivosti stal zo dňa na deň predseda Najvyššieho súdu a musím sa vrátiť k tomu, že to bol váš minister spravodlivosti, ktorý sa stal symbolom pojmu nespravodlivosť.
Vyhovovalo vám, vyhovoval vám takýto spôsob ovládnutia justície a vyhovuje vám rovnako, že prokuratúra v tomto uzatvorenom systéme, akým teraz je, nie je momentálne zjavne spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by sa mohla negatívnym spôsobom dotknúť vašich kšeftov za predchádzajúcej vlády. Rozumiem, že vám tento stav vyhovuje, ale táto vláda si dala do svojho vienka, do programového vyhlásenia, ako jednu z priorít zvýšenie dôveryhodnosti justičného systému. A táto vláda urobí všetko preto, aby justičný systém zvýšil svoju dôveryhodnosť, nie ovládnutím justície, nie ovládnutím prokuratúry, ale zavedením predovšetkým verejnej kontroly. Nech ľudia vidia, čo sa deje na súdoch, nech ľudia vidia, čo sa deje na prokuratúre. A ja viem, že je to, je to niečo, čo je maximálne nepohodlné, pretože tam, kde sa raz sprístupňujú informácie, zverejňujú informácie, tam, kde sa raz môže začať verejnosť - aj odborná aj treťosektorová - pozerať na to, ako vyzerajú výberové konania, tak žiadna vláda, ktorá príde, si nebude trúfať tieto vymoženosti verejnosti zrušiť. Čiže návrat späť v tomto smere možný nebude. Preto ten veľký odpor, pretože bránite svoje pozície, svoje politické pozície a myslím si, že toto treba pomenovať na úvod jasne.
Po druhé, vyjadrím sa k niektorým mýtom, ktoré sa naozaj už stávajú mýtmi, ale predtým mi dovoľte možno tak vo všeobecnosti pomenovať jednu vec - a ono sa to vinulo ako niť cez príhovor pána poslanca Glváča - a síce, pričom všetkom prokurátori nebudú. Nebudú, nemusia to byť prokurátori, ktorí budú vyberať budúcich prokurátorov, nemusia to byť prokurátori, ktorí budú disciplinárne stíhať prokurátorov. Rozprávame, nie, toto je jedna zásadná otázka, lebo to sa týka jak justície, tak prokuratúry. Vzniká tu akási predstava, že sudcovia najlepšie vedia vyberať sudcov, najlepšie vedia posudzovať disciplinárne previnenia sudcov, sudcovia vedia najlepšie vzdelávať sami seba a pokiaľ sudcovia nekreujú sami seba, tak je to automatický zásah do nezávislosti súdnej moci. Vzniká tu teraz nanovo predstava, že keď prokurátori nevyberajú, kto buďte nový prokurátor, keď prokurátori sami nerozhodujú o tom, či došlo, alebo nedošlo k disciplinárnemu previneniu, a s tým súvisí aj to, keď prokurátori nevzdelávajú samých seba, tak to nie je odborné a ešte, navyše, to narúša nezávislosť alebo samostatnosť prokuratúry. To je absurdné. My tu kreujeme alebo vykreovali sme jedny totálne uzatvorené systémy, v rámci ktorých proste kolegovia vyberajú svojich kolegov, kolegovia rozhodujú o tom, čo je porušením povinnosti zo strany kolegu, a ešte, navyše, tá bodka na tom sa stavia ešte tým, že naozaj už to smeruje až k tomu, že len prokurátori alebo len sudcovia vedia vzdelávať samých seba, lebo len oni vedia, čo sú ich problémy. Právnici poznáme argument ad absurdum. No tak ja potom musím povedať, v logike tohto myslenia, poslanci vedia najlepšie kto je najlepší poslanec a mali by samých seba voliť. Teším sa o tridsať rokov, že si tu budeme ďalej dišputovať, ak chceme nezávislú poslaneckú moc. Ale toto je logika vášho myslenia. Nezávislosť v logike vášho myslenia znamená, že daná moc kreuje samu seba. Nie. Všetky tri moci, všetky tri moci pochádzajú od ľudí. Je to zapísané v našej ústave. Je to zapísané v našej ústave. (Smiech v sále.) (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pani ministerka, pán kolega Jarjabek, poprosím trochu tichšie. Pani ministerka, poprosím vás chvíľočku. Tak, ďakujem.

Je to zapísané v našej ústave. Parlament volia, parlament volia občania. Parlament volia občania vo voľbách, ostatné moci sú kreované odvodene od tejto, od vôle občanov. Preto máme v súdnej rade zástupcov všetkých troch mocí a preto vláda skladá účty parlamentu. Predsa nemôžete tvrdiť, že len keď súdna moc kreuje samu seba a prokurátorská moc kreuje samých seba, len vtedy môže vzniknúť funkčný systém. Predsa máme funkčné systémy vo svete, kde aj prokurátori sú volení, kde aj sudcovia sú volení. Máme funkčné systémy, funkčné systémy, kde prokuratúra je kreovaná výkonnou mocou, máme funkčné systémy, kde prokuratúra je začlenená do súdnej moci, predsa. A my tu vytvárame mýtus, pokiaľ niekto iný sa pozrie čo len na prokuratúru, tak to narúša jej samostatnosť. Nie, myslím si, že sa musíme vážne rozprávať o vyvážení troch mocí a o systéme bŕzd a protiváh. A tak, ako to platí vo vzťahu k súdnej moci, tak to platí a musí platiť aj ku prokuratúre. Žiadny systém - a história nás o tom poúča - žiadny hermeticky uzatvorený systém ešte nefungoval dobre, pretože má v sebe zakódovaný potenciál zvrhnutia a ovládnutia tými vnútornými štruktúrami. Stávajú sa z toho kliky, a nie jeden funkčný systém. A to, čo my chceme, áno, to je slovo, ktoré ste použili z latinského prekladu, očista. Potrebujeme ju v justičnom systéme ako soľ.
Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Glváčovi, že prečítal programové vyhlásenie tejto vlády. A musím povedať, že ho prečítal korektne, asi to bolo jediné, čo v tom vystúpení korektné naozaj bolo. Zároveň musím povedať, že, áno, presne, transparentnosť výberových konaní - ako na na pozície vedúcich prokurátorov, tak na pozície prokurátorov, procesná nezávislosť prokurátora, zverejňovanie rozhodnutí, zverejňovanie majetkových priznaní - to je to, čo je obsahom tohto zákona. A to je to, čo vám tak strašne vadí, že sa neštítite hovoriť polopravdy, keď hovoríte o tomto návrhu zákona.
Po prvé, ničím tento návrh zákona nezačleňuje prokuratúru pod ministerstvo spravodlivosti. Je to mýtus, ktorý šírite, ale ničím sa nezakladá na pravde. Ničím sa nezakladá na pravde, že prokurátor nebude môcť ovplyvňovať stanoviská, všeobecne záväzné stanoviská pre prokuratúru, že nebude môcť a nebude mať na to vplyv, že kto bude prokurátorom a bude, bude vedúcim prokurátorom vybratým na základe výberového konania. Pretože všade v návrhu, aj v pôvodnom, sú tie hlasovania nadstavené tak, aby nikdy ostatné zložky nemohli zástupcov prokuratúry v týchto komisiách prehlasovať. Zároveň chcem povedať, že ste neabdejtovali svoj prejav z prvého čítania, pán poslanec, pretože aj ja som v úvodnom slove hovorila, že tá diskusia pokračovala. Tá diskusia pokračovala a bola veľmi korektná a na základe tejto diskusie vznikli pozmeňovacie návrhy, ktoré schválil ústavnoprávny výbor, ktoré v tomto zmysle prenášajú alebo prenášajú ten balans viac v prospech parlamentu, v prospech zákonodarnej moci. A vysporiadali sme sa aj s tou citlivou témou vydávania všeobecne záväzných pokynov. Ja som presvedčená o tom, že odborný potenciál ministerstva spravodlivosti má význam pri kreovaní všeobecne záväzných pokynov, ale z tohto pohľadu riešenie, ktoré bolo zvolené, že na základe návrhu komisie tieto pokyny vydáva generálny prokurátor, je myslím absolútne korektné a dobré. Zo žiadneho ustanovenia tohto návrhu zákona nevyplýva, a citujte mi jedno jediné, kde by komukoľvek, nielenže nie ministrovi spravodlivosti, alebo komukoľvek, bolo umožnené vstúpiť, prikázať, rozhodnúť alebo konať vo vzťahu k akejkoľvek konkrétnej kauze. Také ustanovenie neexistuje. Je to váš "konštrukt", ktorý vyhlasujete, tvrdíte, ale nezakladá sa na pravde.
K jednotlivým mýtom. Mýtus - prokurátora nebola prizvaná. Prokuratúra bola oslovená, pán generálny prokurátor poveril tým, ktorý bol vedený, pánom námestníkom Košťálom, s ktorým sme sa na ministerstve spravodlivosti niekoľkokrát stretli pred tým, ako išiel návrh zákona do pripomienkového konania, v rámci pripomienkového konania, pri vyhodnotení jednotlivých pripomienok. Áno, nezhodli sme sa, ale nemôžete tvrdiť, že nebola prizvaná. Ale stanovisko, že prokuratúra bola prizvaná, alebo bola zapojená do prác, postaviť na tom, že len vtedy, keď všetky pripomienky prokuratúry sú akceptované, vtedy bola prizvaná, no tak to nefunguje. Bola prizvaná, debatovali sme, niekde sme korigovali svoje postoje, niekde sme ich nekorigovali. Prokuratúra nemá legislatívnu iniciatívu. Vláda má legislatívnu iniciatívu. Takže prokuratúra bola prizvaná a niekoľkokrát sme sa na túto tému rozprávali.
Negatívny pokyn, negatívny pokyn. Ja som presvedčená o tom, že procesnej nezávislosti prokurátora prospeje, pokiaľ naozaj sa toto prostredie vyčistí a ani formálne, ani neformálne tzv. negatívne pokyny - lebo sú tzv. negatívne pokyny, vieme, o čom hovoríme - nebudú v súlade s právom, pretože to posilní pozíciu prokurátora ako takého, pokiaľ by mal byť takýmto pokynom ovplyvňovaný v rozpore so svojím názorom. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

Prepáčte mi, pán kolega Madej, prosím vás, netelefonujte v miestnosti. Ďakujem.
Nech sa páči.

Pochopiteľne, pokiaľ má nadriadený prokurátor iný názor na vec, iný názor na vec, môže rozhodnúť. A potom toto rozhodnutie jeho bude zverejnené. Je to úplne čisté.
Poprosím vás, k argumentu, že ich nebolo veľa, dodávam, že napriek tomu som presvedčená, že to má význam, pretože to vytvára iné prostredie, pokiaľ ide o postavenie prokurátora ako takého. Platí to vo vzťahu k špeciálnej, k úradu špeciálnej prokuratúry a nezrútil sa systém na úrade špeciálnej prokuratúry, keď nemôže dávať vo vzťahu k jednotlivým prokurátorom, úradom špeciálnej prokuratúry negatívne, tieto tzv. negatívne pokyny nadriadený prokurátor.
Ale po tretie, keď teda boli len tri, tie negatívne pokyny, tak možno, že boli zaujímavé. Kauza Rozin vám určite niečo hovorí, je to váš poslanec na VÚC-ke, je to,za vás kandidoval, za vás kandidoval, dali ste mu svoju pečiatku, strana SMER. Je mi ľúto, je to váš poslanec na VÚC-ke. Kauza viníc je dostatočne známa širokej verejnosti, to je napr. prípad, kde tento tzv. negatívny pokyn využitý bol. Myslím si, že je to dosť zaujímavý prípad.
Mýty okolo zverejňovania súdnych rozhodnutí. V právnej úprave, aj v pôvodnom návrhu a ešte, myslím si, dokonca vo vylepšenej podobe, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh z ústavnoprávneho výboru, sa jasne píše, že pokiaľ by boli ohrozené právom chránené práva a záujmy fyzických osôb, resp. by to mohlo ohroziť vyšetrovanie, tak prokuratúra má právo nesprístupniť, nezverejniť rozhodnutie prokuratúry. Čiže toto je mýtus. K tomuto mýtu zas musím povedať, najskôr sa tieto mýty šírili, ako to zrúti štátnu správu, keď sa prijímal zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nezrútila sa štátna správa. Potom tieto mýty sa šírili, keď sme prijímali zákon o súdoch a zakotvili sme, že sa budú zverejňovať súdne rozhodnutia. Už niektoré sa zverejňujú, nič zásadné sa nestalo. Iniciatíva Liga otcov zhromaždila cez tisíc päťsto alebo koľko rozhodnutí a zverejňuje na svojom webe, je to veľmi navštevovaný web, súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú maloletých detí. Nič sa nestalo, nikoho práva neboli poškodené. A takisto som presvedčená o tom, že nič sa nestane, pokiaľ budú zverejňované tieto rozhodnutia prokuratúry, o to viac, že vzhľadom na citlivosť týchto rozhodnutí prokurátor má možnosť rozhodnúť, ktoré rozhodnutia nezverejní alebo nesprístupní, práve preto, aby nebolo zmarené vyšetrovanie. Je to tam, tak nezavádzajte, pán poslanec.
Pokiaľ ide o disciplinárne návrhy, áno, tak ako pri sudcoch, kde máme zákonom stanovenú nezávislosť a nikomu to nevadí, áno, všetky tie osoby, ktoré môžu dať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi, aj minister spravodlivosti bude môcť dať návrh na začatie konania voči prokurátorovi, pokiaľ zo svojej činnosti zistí, že sú na to dané nejaké dôvody. Disciplinárny návrh, o ktorom rozhoduje disciplinárna komisia, ktorej rozhodnutia sú preskúmateľné súdom, pričom tú možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie má len generálny prokurátor. O čom sa to rozprávame? Myslím si, že tie argumenty, ktoré používate, svedčia po tom, čo sa argumenty dajú naozaj na stôl, že hrubo zavádzate, šírite mýty a polopravdy, ale sú to mýty a polopravdy, ktoré sa nezakladajú na texte zákona.
V každom prípade ale musím povedať, že vaša interpretácia, vaša interpretácia návrhu zákona ma viedla k tomu, že som naozaj tuto s kolegami poslancami za vládnu koalíciu veľmi intenzívne diskutovala o tom, ako nastaviť právnu úpravu tak, aby ľudia ako vy, pán Glváč, keby sa raz dostali k moci, tieto inštitúcie zneužiť nemohli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi poslanci. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Glváč.

Ďakujem veľmi pekne. Budem krátky, lebo bolo by to strašne dlhé. Ďakujem za tú poslednú vetu, práve preto bojujem proti vášmu návrhu zákona, aby, keby sa ktokoľvek ďalší dostal k moci, aby ho nemohol zneužívať tak, ako ste to urobili vy pri súdnictve. Tým reagujem na inú vec, kde ste si s Lipšicom nastavili model akurát, už som vám to raz povedal, vám do toho prišiel Harabin, a len za vaše X a Y dosadil svoje mená a využil to, čo ste si pripravili pre seba.
Ďalšie, keď tu hovoríte, kauza Rozin, hoci teda to bol nezávislý na kandidátke, nebol náš poslanec, ale vašimi boli Vavrík, Ďuračka, Martinčeková, Palacka, a to nebol negatívny pokyn. A preštudujte si to, lebo negatívny a pozitívny pokyn, v tom je rozdiel, stále to pletiete.
Abdejt považujem za vašu prehru, abdejt výboru, pretože ani vlastní poslanci nesúhlasili s tým, čo ste predložili. Veď ste to pod tlakom vlastných poslancov museli zmeniť, preto som s tým čakal, že kedy sa tým pochválite. Ale to nie je vaša výhra, vy ste to predložili iným spôsobom. Tie informácie, ktoré boli iné, či bola prokuratúra, alebo nebola účastníkom konania, no, tak pán zastupujúci generálny prokurátor tu niečo minule povedal. A rozhovor alebo, že stretli sme sa, ako vy to rada používate, neznamená, že boli účastníkom. A používajte správny terminus technicus. To, že sa vy niekde stretnete a budete sa s tým, s ním nejakým spôsobom rozprávať, tak to, podľa mňa, nie je medzirezortné pripomienkové konanie.
Čo sa týka zverejňovania, mne nevadí zverejňovanie, mne len vadí, keď zverejňovanie nie je v súlade so zákonom alebo aj dokonca s tými normami, ktoré ste presadzovali. To znamená, neprípustná je forma. Takže takisto nám tu nepodsúvajte, že my sme proti zverejňovaniu údajov. Vadí mi, vy hovoríte, že právnik či prokurátor... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Pán poslanec Jarjabek.

No, vážená pani ministerka nespravodlivosti, resp. nespravodlivosti a zavádzania, nespravedlnosť som vám už ospravedlniteľne vysvetlil. A to zavádzanie vaše je naozaj geniálne. Ja sa vôbec nečudujem, že ste jednou z kandidátok na novú predsedníčku vlády. Skutočne, klobúk dole, zavádzate geniálne.
V odborných veciach by som si, pani ministerka, s vami nikdy nedovolil polemizovať. Ale ako obyčajný poslanec, ktorý si pamätá, čo sa tuná udialo v tomto parlamente v súvislosti s doktorom Trnkom, o ktorom ste hovorili, si to dovolím veľmi presne. Doktora Trnku do funkcie, o ktorej vy teraz takto plamenne hovoríte, navrhol nejaký pán poslanec Janiš. Predpokladám, že je to pán poslanec za SDKÚ, ak sa nemýlim. SMER sa pridal. Takže, keby ste boli taká láskavá vo svojom monológu, všade, kde ste použili slovo SMER, veľmi nejapným spôsobom, si ho vymenili za slovíčko SDKÚ. Bolo by to ďaleko presnejšie. Proste je to neuveriteľne trápne, pani ministerka, viacej slov na to nemám.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Dubovcová.