18. schôdza

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Veľmi ma neteší táto debata teraz, lebo asi to nazvem tak, ako to cítim. Pripadám si tu ako trošička, nazvem to možno emotívne, ako bratovražedný boj. Nespomínal si, Igor, teraz pri tejto poznámke, že sme si nič neosvojovali. My sme aj počet, ktorý teraz navrhujeme, sedemdesiatdeväť mali v našich návrhoch, v našich prioritách. Sľúbili sme to vo voľbách a myslím si, že tým, že sme vytvorili dostatočný čas na to, aby sme sa dohodli v klube a prišla nejaká iniciatíva na to, aby sme to možno aj spoločne predložili. Čas sa teda naplnil a predložili sme to samostatne. Napriek tomu si myslím, že je otvorená, tak ako si to tu deklaroval, otvorená cesta k tomu, aby sme sa dohodli. A preto aj množstvo faktických poznámok, aj ľudí, ktorých vidím prihlásených v rozprave, sme mohli túto debatu absolvovať mimo pléna. Ale teraz pred kamerami, teraz internými, tuná si vyjasňujeme postoje, či príde k podpore, alebo nepríde a koho je to téma a prečo je to jeho téma, je to škoda. A myslím si, že táto otázka, ktorá nás spájala, by nás nemala teraz rozdeľovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Kalist.

Ďakujem. No, ja, ťažko povedať, na čiu stranu sa chcem pridať alebo nepridať. V každom prípade vítam iniciatívu predkladateľov, ktorí, či už je to prvý nápad, druhý nápad, je to asi jedno. Iniciatívu vítam v tom, že skutočne je potrebné sa zamyslieť nad tým, či a koľko poslancov má byť v Národnej rade Slovenskej republiky. Sú zbytočné asi žabomyšie vojny, kto to vymyslel, kto to nevymyslel, čo bolo prvé, vajce, alebo sliepka a pod. To je skutočne, neprospieva vôbec meritu veci. Tým vlastne tej základnej veci, ktorú chápem alebo pokiaľ dobre chápem, je, že predložený návrh zákona alebo predkladatelia sa snažia o nejakú zmenu alebo aspoň vyvolanie nejakého spoločenského pohybu v smere tejto zmeny. A túto zmenu já rozhodne vítam.
Na druhej strane sa však musím takisto k predrečníkom trošičku pridať, že aj ja chápem pozmeňujúci návrh ako snahu o dopilovanie, a nie ako snahu o pridanie päťdesiatich strán, čo tu ináč opakovane bolo kritizované zo strany jak opozície, tak aj určite iných kolegov, keď sa takéto veci robia a realizujú. A ja si nemyslím, že táto téma rozdeľuje SaS a Obyčajných ľudí. Už len jedna vec svedčí o tom, že koľko poslancov za SaS aktuálne sedí práve v tomto parlamente a koľko, či už opozičných alebo aj koaličných, samozrejme, to hovorím všetkých z iných koaličných strán, tu sedí. Takže toto, myslím, práve jednoznačne svojou prítomnosťou dokazujeme, že nás práve táto téma zaujíma, a nie rozdeľuje, ale spája.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem. Zaujímavo sa to počúva, že naozaj všetci vítame túto debatu, čo aj ja vítam, ale vrátim sa k tomu, čo si, Igor, ty vravel, že ťa mrzí, že sme nenašli podporu práve v strane SaS. No a ako sa tu pozerám do pléna, tak vlastne tým, že tu sedia, tým prejavili, že vlastne nám dávajú tú podporu, aj keď s určitými výhradami. Ale teda naozaj by som rada podporiť tú myšlienku, aby sme sa možno nebáli začať s niečim iným, a potom tie ostatné novely, ktoré možnože sme pozabudli alebo nedotiahli, postupne by sa dotvorili. Možnože nie postupne, potom už naraz, ale predsa predpokladáme, že do troch mesiacov voľby nebudú.
Ďakujem.

Jeden nikdy nevie, to som iba po kolegovi povedal.
Pán poslanec Dostál.

Ja sa ospravedlňujem, že tu vstupujem do toho bratovražedného boja. A ja tiež sa tu cítim ako na nejakom zasadnutí klubu SaS, poslaneckého, ale teda neodpustím si poznámku k tomu, čo hovorí Igor Matovič, že možno zmeniť v druhom čítaní. No určite nemožno, jednak vzhľadom na rozsah zmien, ktoré by boli potrebné, a jednak vzhľadom na to, že teraz sa zaoberáme návrhom ústavného zákona.Kdežto volebný zákon napr. je normálny zákon a neviem o tom, že by bolo možné jedným ťahom zmeniť zároveň aj ústavu aj normálny zákon. Normálny legislatívny postup by bol zrejme taký, ako sme tu pred chvíľou videli pokus oň, keď Národná rada mala najprv schváliť novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie a zároveň bola predložená novela rokovacieho poriadku, ktorá priamo nadväzovala na príslušnú novelu. Tiež to ale nevidím ako zásadné, ak by mal parlament vôľu zmeniť to, tak je možné, samozrejme, dodatočne upravovať iné zákony, ak by parlament teraz schválil, že sa má meniť počet poslancov. Z mojej strany je toto iba taká akademická poznámka, keďže ja budem hlasovať proti tomuto návrhu. Nemyslím si, že sa má znižovať počet poslancov. Nemyslím si, že by sme mali o tom debatovať spôsobom, že si vycucáme z prsta nejaké číslo. A nemyslím si, že platí, že menej je vždy lepšie, lebo potom, samozrejme, sedemdesiatdeväť je lepšie ako sto, alebo potom aj päťdesiatsedem je lepšie ako sedemdesiatdeväť a tridsaťsedem je lepšie ako päťdesiatosem. Mňa žiadny z tých argumentov, ktorý tu zaznel a ktorý tu zaznieval aj predtým, nijako nepresvedčil, že by bolo potrebné meniť počet poslancov Národnej rady.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič reaguje na faktické poznámky. A nie je možné sa už prihlásiť. Bolo uzavreté, čiže k ďalšiemu rečníkovi.
Nech sa páči.

Pán poslanec Poliačik, myslím si aj niekto druhý to tu otvoril, že, čo je pozmeňovák a vlastne pozmeňovák by mal byť iba na také vycibrenie alebo možno na také opravenie nejakých maličkostí v návrhu zákona. Odporúčal by som pozrieť sa na návrhy zákonov, ktoré prichádzajú z ministerstva hospodárstva. Je to váš minister a som na výbore, hospodárskom, a vidím, akým spôsobom tam to funguje. Príde jednoducho návrh zákona, ktorý má dve strany, a potom 15-stranové pozmeňovaná, ktoré predkladá zvyčajne Ľudo Jurčík. A je to úplná zmena, úplné prekopanie toho zákona. Takže myslím si, že nie je správne počúvať akurát z vašich úst o tom, že pozmeňovák by mal byť iba na také nejaké vycibrenie maličkostí a opravu nejakých nezmyselných chýb. Čiže, ak váš minister a vy samotní predkladáte pozmeňovaná, ktoré sú veľakrát omnoho rozsiahlejšie ako samotný zákon, tak myslím si, že nie je správne, aby vy ste práve poučovali ostatných, že pozmeňovák nemôže byť aj obsiahlejší, ako je samotný zákon.
Ondrej Dostál, trochu som sklamaný z postoja, že nie si presvedčený o tom, že by počet poslancov sa mal znížiť alebo, že si presvedčený o tom, že stopäťdesiat je správne alebo, že si presvedčený o tom, že živiť tu možno polovičku ľudí, ktorí naozaj chodia sem iba preto, aby si tu odhlasovali a aby dostali na účet tritisíc eur. Myslel som si, že práve vy budete možno takí zástancovia, že naozaj správajme sa efektívne, a efektívneho štátu a nemíňajme peniaze na niečo, čo nie je rozumné. To je asi všetko.