18. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, forma štátnych skúšok používaná v súčasnosti v slovenskom vysokom školstve okrem obhajoby záverečnej práce nie je v zahraničí obvyklá a nie je v súlade s princípmi Bolonského procesu, osobitne s princípmi kreditového systému, pretože činnosť v súvislosti s prípravou na štátnice a so samotnými štátnicami nie je žiadnym spôsobom kreditovo ohodnotená. Na podporu tohoto tvrdenia uvádzam citát z dokumentu Európskej komisie Pokyny na implementáciu európskeho systému na prenos a zhromažďovanie kreditov ECTS. Citujem: "Kredity sa udeľujú na základe pracovného zaťaženia študenta. Pracovné zaťaženie predstavuje všetky vzdelávacie aktivity vrátane skúšok." Koniec citátu.
Snahou ministerstva pri zaradení otázky štátnic do verejnej diskusie bolo upozorniť na hore uvedený problém nesúladu vysokoškolskej praxe na Slovensku s medzinárodnou praxou. Návrh pritom predpokladá, že vysoké školy, ktoré to budú považovať za potrebné, si môžu zachovať aj iné štátne skúšky ako len obhajobu záverečnej práce. Mali by však odstrániť uvedené porušenie princípov Bolonského procesu, resp. kreditového systému.
Tiež sa očakáva, že návrh by mal prispieť k tomu, aby vysoké školy zvýšili svoje nároky na záverečné práce a na ich obhajobu.
Ministerstvo si vyžiadalo od vysokých škôl informáciu o priebehu štátnych skúšok. Z informácií od dvadsiatich štyroch vysokých škôl vyplynulo, že na deviatich vysokých školách nebol v posledných dvoch rokoch nikto vylúčený z dôvodu nevyhovenia na štátnej skúške. Nakoľko menej ako 0,2 % študentov boli pre nezvládnutie štátnic vylúčené zo štúdia, nie je možné považovať štátnice za preukázateľne dostatočný kvalitatívnym filter.
Ešte raz zdôrazňujem, že vysokým školám sa nezakazuje vykonávať záverečné skúšky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, máte potrebu položiť doplňujúci otázku? Nie.
Pristúpime teda k ďalšej otázke, ktorá je od pána poslanca Milana Gaľu, ktorý je v rokovacej sále, otázka je smerovaná na pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Uhliarika. Otázka znie: "24. apríla 2011 ministerstvo zdravotníctva zverejnilo výzvu OPZ 2011/21/01 na zabezpečenie rekonštrukcie a modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry hlavne ambulantných zdravotníckych zariadení. Na strane 11 výzvy sú z procesu vylúčení žiadatelia z Prešovského samosprávneho kraja. Nepokladáte takéto vylúčenie za diskriminačné a jednak v rozpore s cieľmi konvergencie?"
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nech sa páči odpoveď. Operačný program Zdravotníctvo má zadefinované regionálne alokácie na západné, stredné a východné Slovensko, to v programe jedna, a v programe dva má na jednotlivé samosprávne kraje. Regionálne alokácie boli stanovené a schvaľované monitorovacím výborom pre Operačný program Zdravotníctvo.
V rámci Prešovského samosprávneho kraja je na úrovni prioritnej osi 2 regionálna alokácia zo zdrojov EÚ stanovená v sume 8 231-tisíc eur z minulosti. V súčasnosti je výška zazmluvnených prostriedkov v sume 11,7 mil. eur, čím je táto regionálna alokácia takmer o 50 % prekročená. U ostatných samosprávnych krajov zatiaľ tieto alokácie ani zďaleka prekročené, alebo teda prečerpané nie sú.
Prečo sme vydali to doporučenie? Koncom roka 2010 bol orgánom auditu, ktorým je ministerstvo financií, vykonaný audit, kde bolo len jedno zistenie s vysokou závažnosťou, a to nedodržanie regionálnej alokácie, a audítorská skupina konštatovala, že riadiaci orgán ohrozil dosiahnutie strategických cieľov na úrovni jednotlivých regiónov, a zároveň, samozrejme, odporúčala, aby sme dôsledne aplikovali dodržiavanie týchto regionálnych alokácií. A, samozrejme, zároveň odporúčala, aby sme ich dodržiavali v budúcnosti.
Uvedený problém bol následne otvorený orgánom auditu ministerstvom financií dňa 11. 4. 2011 a na národnom monitorovacom výbore pre Národný strategický referenčný rámec dňa 27. 4. 2011. Dokonca aj zástupca Európskej komisie pán Christopher Todd na obidvoch stretnutiach vyjadril názor Európskej komisie, ktorý sa týkal dôležitosti dodržiavania týchto regionálnych alokácií, a žiadal, aby v budúcnosti nedochádzalo k prečerpaniu.
Vzhľadom na to, že bola táto alokácia v minulosti prečerpaná, riadiaci orgán pristúpil v súlade s odporúčaniami Európskej komisie a auditom k opatreniu vylúčiť prijímateľov Prešovského samosprávneho kraja z oprávnených regiónov.
Takže toto je odpoveď. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno. Takže priestor máte v časovom limite dve minúty.

Ďakujem, pán minister. Ja som zároveň aj poslancom Prešovského samosprávneho kraja, a keďže došlo k vylúčeniu žiadateľov práve z Prešovského samosprávneho kraja, tak je len logické, že vznikol pocit tejto akejsi diskriminácie v celom procese prerozdeľovania z tejto prioritnej osi. Ďakujem za vysvetlenie. Samozrejme, do istej miery to možno chápať, ale tak trochu s úsmevom poviem, že ten pocit v nás tak trochu bude pretrvávať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ďalší, kto položil otázku, je pani poslankyňa Jana Vaľová, je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jozefovi Mihálovi: "Aký je váš názor na odstránenie garancie z druhého piliera?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte ešte 18 minút a 40 sekúnd.

Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Ja si teda dovolím reagovať hneď na úvod, aby sme si veci dali na pravú mieru. V pripravovanej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení nerušíme garancie, ponechávame ich, ale navrhujeme ich ponechať len v konzervatívnom, čiže dlhopisovom fonde. To znamená, aby sme si to teda zadefinovali na úvod.
Dnes máme tri fondy. Vo všetkých troch fondoch sú zákonom zadefinované garancie, keď sa na báze 6-mesačného sledovaného obdobia občanovi sporiteľovi garantuje, že hodnota jeho majetku nepoklesne. To znamená, musí tam byť aspoň nejaký mikrónový, mikrocentový výnos a hodnota jeho majetku nesmie poklesnúť. Čiže toto meranie je na 6-mesačnej báze vo všetkých troch fondoch.
My navrhujeme, aby sa systém garancie zachoval, ale iba v jednom súčasnom konzervatívnom fonde. Zároveň, aby sa tento systém garancií zdokonalil, a to tak, že meranie výkonnosti, resp. tá garancia bude daná na základe obdobia piatich rokov. A čo je dôležité, tá garancia sa vlastne zosilní v prospech občana, v prospech sporiteľa, pretože hodnota majetku nesmie klesnúť pod tú štartovaciu čiaru po odpočítaní poplatkov.
Čiže poviem príklad. Na začiatku má občan majetok v hodnote 10 000 eur, po skončení sledovaného 5-ročného obdobia bude mať majetok dnes, dnes pri súčasnom nadstavení 10 001 eur. A to je podľa súčasného zákona v poriadku. A potom odpočítame poplatky, ktoré budú povedzme 100 eur, a občanovi zostane 9 901 eur a je to podľa súčasného zákona v poriadku.
Čiže podľa súčasného zákona de facto môže dôjsť k výslednému poklesu majetku sporiteľa vo fonde. Podľa nášho návrhu určite nie, pretože podľa nášho návrhu, ak by sa toto stalo, čiže po odrátaní poplatkov by bol ten majetok 9 900 eur a nie aspoň tých 10 000, tak v takom prípade by správcovská spoločnosť tých 100 eur musela doplatiť. Čo, ak trošku sa nad tým zamyslíte, vlastne znamená, že si nemôže uplatniť tie poplatky, ktoré by inak od sporiteľa vybrala. Alebo inými slovami. Správcovská spoločnosť bude mať nárok na poplatok v konzervatívnom fonde iba vtedy, ak výška toho zhodnotenia majetku minimálne pokryje aspoň výšku tých samotných poplatkov. Čiže je to priaznivejšie v prospech sporiteľa ako dnes.
No a prečo rušíme garancie v druhom a v treťom fonde? To znamená vo vyváženom a rastovom? No rušíme ich jednoducho preto, lebo každý ekonóm, každý rozumný ekonóm, na koho sa pozriete a začnete s ním viesť debatu na túto tému, vám potvrdí, že garancie a výnos dosť dobre spolu nejdú dokopy. Myslím to, aby som to ale upresnil. Ak hovoríme, že druhý pilier má priniesť sporiteľom zaujímavú výšku dôchodkov, tak, samozrejme, predpokladáme, že tá zaujímavá výška dôchodkov nebude daná len tým, že si budú dlho sporiť a relatívne veľa si budú sporiť, ale predpokladáme, že tie peniaze, tie prostriedky, ktoré si formou sporenia odkladajú na svoje dôchodkové účty, sa budú zhodnocovať.
To znamená, ak tam mám teda tých 10 000 eur, aj keby som k tomu nepridal žiadne ďalšie euro, lebo napríklad rok nebudem mať prácu, očakávam, že správcovská spoločnosť tých 10 000 eur reálne zhodnotí. Čiže ak je v nejakom roku povedzme 2-percentná inflácia, tak očakávam, že zhodnotenie týchto prostriedkov bude určite vyššie, ako je tá inflácia, pretože ak tomu tak nie je, tak reálne dochádza k znehodnoteniu mojich peňazí. Čiže ak správcovská spoločnosť z 10 000 eur pri 2-percentnej inflácii mi vytiahne túto sumu na 10 200, tak tým vlastne nič neurobila, pretože len zachovala reálnu hodnotu môjho majetku. Ak to bude ale 10 500 tak, už sa dá naozaj hovoriť o tom, že tie peniaze pracujú.
A to vlastne chceme dosiahnuť tým, že garancie v týchto fondoch nebudú. Bude to mať priamy následok v tom, že správcovské spoločnosti budú môcť investovať aj do akcií. Je jasné, že investície do akcií sú rizikovou operáciou. Je zároveň ale jasné, že z dlhodobého pohľadu investícia do akcií je výnosná investícia, a je zároveň jasné, že sporenie v druhom pilieri nie je záležitosťou jedného alebo piatich rokov, ale v prípade hlavne tých mladších sporiteľov je to vec celoživotná, to znamená, ide o obdobie 30, 40 rokov. Je jasné, že počas tých 30 rokov nepochybne dôjde k poklesu na akciových trhoch, tak ako sa to aj reálne stalo v roku 2008, ale tak ako v roku 2009, 2010 sa akcie vrátili na pôvodnú úroveň a nielen to, už túto pôvodnú úroveň prekonali, tak to isté sa nepochybne pri takýchto výkyvoch pozitívne prejaví aj v budúcnosti. Taký je jednoducho vývoj, to je skutočnosť daná niekoľkými desiatkami rokov empatického, teda empirického pozorovania. O tom sa naozaj netreba nejako zložito baviť.
Čiže ak to uzavriem, aby sme správcovským spoločnostiam umožnili reálne zhodnotiť majetok sporiteľov, navrhujeme, aby v druhom, v treťom fonde, to znamená vo vyváženom a v rastovom fonde, garancie boli odstránené. Garancie ale ponecháme v konzervatívnom fonde. Znamená to pre sporiteľov, že si budú môcť slobodne vybrať, či chcú ísť do potenciálneho rizika s potenciálne vyšším výnosom, alebo uprednostnia konzervatívnu stratégiu investovania s garanciou toho, že hodnota ich majetku nominálne určite nepoklesne. Bude to na ich slobodnom rozhodnutí. Zdôrazňujem, bude to na ich slobodnom rozhodnutí. Nebude to tak vynútené, ako to bolo pri tej zmene, ktorú ste vy urobili v roku 2008, kedy ste túto slobodu rozhodovania sporiteľom zobrali.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, samozrejme, možno rozprávame trošku o dvoch rozdielnych veciach, pretože myslím, že pod pojmom majetok myslíte nasporenú sumu. My sme dali také garancie, že akonáhle zainvestujú správcovské spoločnosti zle, tak občan o nasporenú sumu nepríde. Lebo môže sa teoreticky stať aj to, že príde o celú nasporenú sumu a z druhého piliera nedostane nič. Pretože jasne, že ide do určitého rizika, tak ako ste povedal, že sa môže slobodne rozhodnúť.
Nemyslím si, že občania sú u nás až tak zvyknutí obchodovať na finančných trhoch, o čom je jasné aj pri obchodovaní, pretože väčšinu aj sporitelia v bankách sú viac-menej konzervatívni, ale keď sa rozhodnú a budú to chcieť skúsiť, tak si myslím, že ak tam budú odstránené garancie, tak veľmi ľahko môžu o tieto peniaze prísť.
Takže nevidím v tom ako také nejaké reálne, skôr tam vidím úplne otvorenie rúk pre správcovské spoločnosti, ktoré budú môcť ísť do obrovského rizika, a bude im jedno, či garancie pre sporiteľov budú, alebo nebudú, a bude im jedno, či na tom účte ten sporiteľ bude mať za dlhé obdobie nulu.
Rovnako nemôžem s vami súhlasiť, že ako hovoríte, že sporitelia nemajú sporiť dlho, ale majú sporiť úspešne. Ale veď oni musia dlho sporiť, veď žiaden sporiteľ si nemôže vybrať peniaze z druhého piliera, tak ako to bolo v treťom pilieri, ktorý ste, tretí pilier, kde ste ho, ja doslova poviem, že ste ho zlikvidovali cez ministra financií, ktorý bol veľmi dobrým sporiacim účtom, kde si ľudia mohli po 50 rokoch vybrať peniaze.
A poslednú vec chcem povedať, prečo mladých nútite, aby vstúpili okamžite do druhého piliera? Prečo? Pretože nemajú záujem? Pretože vlastne môžu sa rozhodnúť? Prečo sa mladý človek nemôže rozhodnúť, či vstúpi v tridsiatke, ale nútite ich vstúpiť do druhého piliera len preto, aby opätovne sa určitým spôsobom, lebo nie je to o zodpovednosti, je to o nejakom donútení, aby vlastne okamžite sa rozdelili tie peniaze. A tí mladí ľudia ešte ani nezarábajú a podľa mňa ešte nie sú ani tak finančne zdatní v týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán minister.