18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda úradu, milé kolegyne, milí kolegovia, z poverenia výboru pre financie a rozpočet mi dovoľte predniesť správu výboru o prerokovaní Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010 (tlač 299).
Uvedenú správu rozhodnutím č. 305 z 31. marca 2011 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet pod uznesením č. 171 z 11. mája 2011. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 176 z 11. mája 2011 schválil správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2010. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave, tak ako pred chvíľkou urobil. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pánovi predsedovi, aj predkladateľovi a spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje

Správa o činnosti verejného ochrancu práv.

Ako vidím, už ide. Dobre. Správa je pod tlačou 298.
Prosím teraz verejného ochrancu pána Pavla Kandráča, aby správu uviedol. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, verejný ochranca práv podľa zákona má povinnosť raz ročne predniesť správu pred Národnou radou o stave dodržiavania základných práv a slobôd v Slovenskej republike, o jeho poznatkoch a o jeho návrhoch na nápravu. Aj tento rok si verejný ochranca práv túto povinnosť splnil načas a správa bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som vychádzal z toho, že všetci správu ste si podrobne preštudovali a to mi umožňuje, aby som využil ekonomiku času nato, že by som len upozornil na niektoré skutočnosti, ktoré verejný ochranca práv na základe svojich zistení považuje za nevyhnutné, aby ich zdôraznil.
Predovšetkým chcem zdôrazniť skutočnosť, že obsah nie je len púhym evidenčným alebo evidenčnou orientačnou súčasťou tejto správy, ale zároveň vyjadruje jej štruktúru, ktorá, ak sa pozriete na to, pozostáva z úvodu, záveru a ôsmich kapitol. Prvé tri časti, prvé tri kapitoly sú vlastne konštatovaním zákonných povinností verejného ochrancu práv, ktoré sú, ktoré mu expressis verbis ukladá zákon. V ostatných častiach sa verejný ochranca práv venuje konaniu z vlastnej iniciatívy a, samozrejme, nezabúda aj na rozpočet a hospodárenie svojej kancelárie.
Dovoľte pripomenúť, že verejný ochranca práv je orgánom sui generis kontrolným, ktorého pôsobnosť je daná len na základné práva a slobody, a to len v oblasti verejnej správy. Teda často sa zamieňa a tvrdí sa aj v laickej verejnosti, ale aj v tej odbornejšej, že verejný ochranca práv rieši všetko. Nie, verejný ochranca práv má len problém verejnej správy a základných práv a slobôd. V tejto súvislosti chcem povedať, že nie je represívnym orgánom, uplatňuje len tzv. nežné právo, debaty, diskusie, odporúčania, stanoviská. Môže byť zdanie, že je to málo pre verejného ochrancu práv. Môžem povedať, že z deväťročných skúseností si myslím, že je to dobré a že je to aj správne, že ide na základe týchto ľudských, by som povedal, a takých možno až priateľských upozornení pre jednotlivé inštitúcie, ktoré efektívnym spôsobom nakoniec dosiahnu to, čo dosiahnuť chceme.
Dovoľte mi pripomenúť, že táto správa o činnosti je od obdobia 1. marca 2000 do 28. februára 2011.
Teraz prejdem k meritu správy. Niekoľko čísiel, nechcem vás unavovať, ale predsa tie čísla o niečom hovoria. Za deväť rokov činnosti verejný ochranca práv riešil 21-tisíc, vyše 21 600 podnetov. Za uplynulé obdobie, to jest minulé obdobie, je to vyše 2 517 podnetov občanov. Keďže nie všetky podnety, ktoré prichádzajú k verejnému ochrancovi práv, sú v jeho pôsobnosti, je to, ak percentuálne by som to vyjadril, je to 50 na 50, 50 sú v pôsobnosti, 50 nie, ale aj u tých občanov, ktorí sa obracajú na verejného ochrancu práv s podnetmi nie v pôsobnosti verejného ochrancu práv, chceme mu pomôcť, a to tým, že poskytujeme usmernenie, na ktorý orgán sa má obrátiť, do ktorého času, akým spôsobom. A týchto usmernení bolo vyše 50-tisíc.
V Slovenskej republike treba povedať, že sa masovo neporušujú základné práva a slobody. Za uplynulé obdobie to bolo 176 porušených základných práv a slobôd oproti minulému. Pre ilustráciu zasa nastal určitý pokles. Iste, nemôžeme to brať za nejaké 100-percentné kritérium, pretože, samozrejme, niektorí sa na nás neobracali a je to len z tých podnetov a z tých našich poznatkov, o ktorých porušeniach sme sa dozvedeli my alebo nás upozornili občania.
Čo najčastejšie trápi občanov? Tak sú to predovšetkým zbytočné prieťahy v konaní orgánov, či už súdnych, alebo aj iných orgánov. Dovoľte zase niekoľko čísiel, čo sa týka zbytočných prieťahov, sme zistili 145 porušení, z toho v súdnych konaniach to bolo 85, v ostatných to bolo 60 prípadov. Treba zdôrazniť v súvislosti so zbytočnými prieťahmi v súdnych konaniach, nakoniec v správe od strany 12 rozoberáme jednotlivé príčiny, prečo sa tomu tak deje, aj poukazujeme na možnosti prevencie tak, aby k tomu nedochádzalo.
A ja len na jednu skutočnosť v tejto súvislosti chcem upozorniť. Nesprávne sa v Slovenskej republike interpretuje princíp nezávislosti súdnictva. Je to ústavný princíp, ale v praxi ho nesprávne interpretujeme. To neznamená, že sudcovia sú nezávislí pri rozhodovaní, tam sa majú držať jedine zákona a právnych predpisov, ale z hľadiska riadenia oni musia sa podrobiť aj určitým opatreniam, ktoré orgány riadenia a správy súdov realizujú. Preto aj verejný ochranca práv neprichádza do styku s jednotlivými sudcami, aby nebol porušený ústavný princíp, ale len s orgánmi riadenia a správy súdov. Vymenovávame tam jednotlivé príčiny, prečo dochádza k súdnym prieťahom, a je už len na orgánoch súdnictva, že či si to osvoja a urobia určité opatrenia.
Čo je nóvum správy oproti predchádzajúcej? Nóvum správy je to, že poukazujem na spôsoby a prostriedky prevencie. Ako sa dá predchádzať týmto skutočnostiam. Prešiel by som teraz k zbytočným prieťahom alebo nedostatkom z pohľadu dodržiavania základných práv a slobôd v oblasti územnej samosprávy a tam občanov najviac trápia stavebné konania. Sú zdĺhavé, často nie je potrebná znalosť na úrovni jednotlivých pracovníkov a tu je náš poznatok veľmi jednoznačný, že pracovníci stavebných úradov možno poznajú príslušný zákon, ale nepoznajú niektoré právne predpisy, ktoré s tým súvisia a ktoré dovoľujú správne uplatňovať tento zákon. Veľkým nedostatkom, na ktorý poukazujú občania, sú tzv. čierne stavby. Nie je odvaha realizovať nápravu prostredníctvom odstránenia týchto čiernych stavieb. Máme veľmi časté podania aj od jednotlivcov, fyzických osôb, ale aj anonymného charakteru. Ak zvážime, tie tiež nehádžeme do koša, ale preverujeme.
Veľmi ťažkým, alebo čo trápi občanov, tak je to oblasť sociálneho zabezpečenia. A veľmi tomu venujeme pozornosť, pretože v mnohých podnetoch sa dozvedáme a sami to dobre viete, že dôchodok je často jediný zdroj príjmu príslušného občana. A keď on má čakať tri mesiace, rok, ba niekde až viac ešte, tak si prostriedky na obživu získava rôznymi pôžičkami a podobne a zadlžuje sa. Občan nevie to potom, tieto svoje deficity, splatiť a, samozrejme, že na dôchodok je mu nariadená exekúcia, pretože nastávajú dlžoby, no a občan je nešťastný, že z tak malého dôchodku musí ešte splácať aj túto sankciu.
Veľmi častá je spolupráca verejného ochrancu práv s prokuratúrou, kde sme odstúpili 61 prípadov, a to v tých prípadoch, keď z podnetu zistíme, že ide o podozrenie na trestný čin alebo ide o preskúmavanie právoplatného rozhodnutia.
Myslím si, že dovoľte upozorniť na jednu skutočnosť v Slovenskej republike. Platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám a ten sa veľmi často porušuje. Treba na jednej strane povedať, že on aj často zaťažuje pracovníkov úradov, pretože musím povedať aj to, tak ako to je, že sa zneužíva v niektorých prípadoch. Ale zase na druhej strane je to vynikajúci prostriedok, nástroj, aby sa občania dozvedeli o činnosti príslušných úradov, inštitúcií, ale nevedia s ním zachádzať, nerešpektujú lehoty, nerešpektujú formy, akým spôsobom sa toto má realizovať. Často si zákon o informáciách zamieňajú so zákonom o sťažnostiach, čo je ďaleko rozdielne.
Dovolil by som si ešte na jednu dôležitú časť správy upozorniť a to je na časť, ktorá hovorí o konfliktoch medzi orgánmi verejnej správy a občanmi. Vytipovali sme niekoľko príčin, ktoré toto spôsobujú, no a snažili sme sa o určitú nápravu alebo určitý impulz pre jednotlivé inštitúcie, tak sme vypracovali tzv. desatoro verejnej správy, kde sme sa snažili čo najširšiemu okruhu inštitúcií, občanov, orgánom toto poskytnúť, ba snažili sme sa prostredníctvom nášho gesčného výboru, aby sa to dostalo aj do zákonnej podoby, pretože si myslíme, že ak by sa tieto princípy rešpektovali, určite by v oblasti verejnej správy nastalo zlepšenie. A radikálne zlepšenie.
Takisto sme si dovolili navrhovať na našom gesčnom výbore, aby sa do ústavy dostal tzv. princíp dobrej správy. Tento princíp dobrej správy je už uzákonený takmer vo všetkých krajinách a vychádza aj z Lisabonskej zmluvy, ku ktorej pristúpila aj Slovenská republika. Pretože si myslíme, že nestačia len etické kódexy, ktoré v niektorých prípadoch sú len deklaratórnym spôsobom realizované, ale v niektorých prípadoch by boli namieste sankčné postihy.
Vlastná iniciatíva verejného ochrancu práv. Sami sme si stanovili druhú prioritnú úlohu. Prvá, riešenie podnetov, to stanovuje zákon, druhá naša priorita je zvyšovanie právneho vedomia občanov Slovenskej republiky. Prečo? Je veľmi nízke. Často je príčinou sporov, ktoré vznikajú medzi orgánmi verejnej správy. Pretože ak by občan vedel, že toto a toto je v tej a v tej podobe, verte, že sa na orgány neobráti. Zistili sme, že skutočne je nízke. Robíme preto veľmi veľa. Vyzývame k tomu aj orgány tlače, zúčastňujeme sa na besedách, vysvetľujeme.
Hlavne ide o dve kategórie občanov: deti a dôchodcov. Sú to dve najzraniteľnejšie skupiny a najťažšie sa domáhajú svojich základných práv a slobôd. Viete, ako inštitúcie pristupujú k deťom, a takisto viete, ako ku dôchodcom. Je smutné, že dostávame často listy od dôchodcov, kde nám píšu, že prosím vás pekne, dokedy bude moja žiadosť alebo prečo sa tak dlho čaká s vybavením mojej žiadosti? Až keď skončí môj život? Tak to je smutný poznatok. Takže si myslím, druhá skutočnosť, ktorá ohrozuje dôchodcov, je to, že sú predmetom mnohých špekulatívnych skupín, mnohých špekulatívnych. Prečo? Pretože sú tlačení do toho, aby podpisovali rôzne či už podania, rôzne pochybné zmluvy, ktoré sú často písané z hľadiska techniky malými písmenami, čo ani nevedia to prečítať, robí sa na nich nátlak, aby to realizovali okamžite, no a tam dochádza potom k strašným dôsledkom. A verejný ochranca práv tam nič nezmôže. Sú to strašné slzy, ľudia prichádzajú o majetky, o dobré rodinné vzťahy a o množstvo porušení právneho poriadku.
Čo sa týka detí, verejný ochranca práv je aj ombudsmanom detí, pretože takisto sú občania Slovenskej republiky. Preto aj moje stanovisko je, že nie je dôvod vytvárať novú inštitúciu detského ombudsmana, pretože toto plní verejný ochranca práv. Ak sa pozriete na našu webovú stránku, ktorá je skutočne veľmi dobrá, tak tam vidíte, že máme webovú stránku detský ombudsman, kde sa na nás obracajú deti so svojimi otázkami anonymne a odpovedá sa im, čo a ako majú robiť.
Sú smutné poznania z týchto otázok, lebo sa dotýkajú školských otázok, ktoré často na prekvapenie nechce ministerstvo školstva riešiť, a som prekvapený z toho. A druhá taká skutočnosť je, sú to otázky rodinného charakteru, kde zisťujeme, že deti sú prostriedkom boja rodiča voči rodičovi. Najmä pri tých prípadoch, kde rodičia sú buď v rozvodovom konaní, alebo sa usilujú o získanie dieťaťa do starostlivosti jedného z nich. Je to, myslím si, veľmi nehumánny spôsob, veľmi zneúcťujúci spôsob, neúctivý voči deťom. Vo vzťahu k deťom presadzujeme aj tú skutočnosť, a nielen nim, ale v širokej verejnosti, aj učiteľskej, aj rodičovskej, aby sa oboznámili s Dohovorom o právach dieťaťa, čo je veľmi významný medzinárodný dokument. Je to druhá ústava pre deti, ktorá im mnohé práva naviac prisudzuje ako Ústava Slovenskej republiky. Čiže aj toto je treba a treba ho rešpektovať, tento dohovor. Sme predsa krajina, ktorá pristúpila k ratifikácii tohoto dohovoru.
Verejný ochranca práv vytvoril projekt, realizuje projekt Detskí spolupracovníci verejného ochrancu práv. Tam, kde školy majú záujem o takúto inštitúciu, si zvolia, my tam chodíme, vysvetľujeme a zisťujeme, že deti majú záujem o veci verejné. Nie je pravda, že by nemali záujem o veci verejné. Dokonca, viete dobre, že sme prvýkrát v histórii Slovenskej republiky usporiadali Detskú medzinárodnú konferenciu, kde hlavní rečníci boli deti. Dospelí nemali, boli prítomní predstavitelia štátu, boli prítomní predstavitelia moci zákonodarnej, výkonnej a, samozrejme, aj samosprávy a moci súdnej. Deti jasne povedali, ktoré problémy sú. Je z toho zborník, ktorý ste aj vy, páni poslanci, dostali.
Verejný ochranca práv nemá zákonodarnú iniciatívu ani sa nezúčastňuje v rámci legislatívneho procesu pripomienkového konania, nie je tam zahrnutý, ale správa obsahuje a my sa zaoberáme aj takýmito skutočnosťami, kde upozorňujeme na niektoré nie najlepšie právne úpravy, ktoré môžu v budúcnosti privodiť porušovanie základných práv a slobôd občanov. Je to napríklad striedavá starostlivosť, kde je nedopracovaný dôsledne zákon, otázka povinného očkovania, o problematike osôb so zdravotným postihnutím, náhradné výživné, volebný zákon a podobne.
Dovoľte mi v závere, aby som sa zmienil o medzinárodnej spolupráci verejného ochrancu práv. Tu musím konštatovať, a to nie je samochvála, je výborná. Obracajú sa na nás krajiny, kde je tradícia už tejto inštitúcie, kde nás pozývajú ako lektorov. Na medzinárodných fórach vedieme diskusné debaty ako tí lídri a, samozrejme, sme zapájaní do často aj vládnych projektov, napríklad švédskej vlády, žiaľ, ale nám to neprislúchalo ďalej pokračovať, pretože je to výslovne pre ministerstvo spravodlivosti, ktoré, škoda, že túto iniciatívu nevyužilo a sa do toho neangažovalo, lebo z toho vznikli veľmi závažné predpisy v oblasti súdnictva pre celú Európsku úniu.
Vynikajúca spolupráca je s európskym ombudsmanom, kde musím zdôrazniť, že on nie je naším nadriadeným. On je na rovnakej úrovni, ako sú národní ombudsmani.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, posledné, o čom sa chcem zmieniť, je vlastne kancelária verejného ochrancu práv. Realizujeme prostriedky rozpočtu, hospodárenie, prísne hospodárne, samozrejme, že rozpočet alebo krátenie rozpočtu nám ubral aj na určitých persónach, aj na určitých činnostiach a myslím, že by bolo dobré, keby sa poslanecká snemovňa zaoberala aj tým, že verejnému ochrancovi práv by sa posilnila ešte samostatnosť tým a nezávislosť, že bude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, čo dokonca bolo aj zaradené a prijaté ako uznesenie gesčného výboru ešte v predchádzajúcom parlamente, žiaľ, do dnešného dňa sa tento problém nevyriešil. Problémom ešte v tejto sfére je získanie samostatného umiestnenia verejného ochrancu práv. Deväť rokov sme "najlepšia realitná kancelária", ktorá má prehľad o voľných budovách, ale ani k jednej sme sa nedostali. A množstvo štátnych budov je. Takže prečo toto hovorím a prosím o pomoc? Pretože vedeli by sme ušetriť prostriedky z rozpočtu a vedeli by sme ich použiť na iné činnosti. Takže toto je, čo veľmi trápi a nedáva spávať verejnému ochrancovi práv.
Na záver chcem povedať, že ak ste si pozreli záver verejného ochrancu práv, sú tam konkrétne také doporučenia alebo konštatovania, ktoré sú aj pre parlament veľmi zaujímavé, by mali byť. Ale v poslednej vete vidíte jednu z vášho pohľadu alebo mnohých pohľadov, môže byť, že je to vyslovene utopisticko-idealistická záležitosť, ale aj napriek tomu sme to tam dali, že chceme, aby v krajine boli ušľachtilí ľudia, ktorých ideálom bude spravodlivosť, cnosť a pravda.
Takže toto je v stručnosti o činnosti verejného ochrancu práv, som pripravený odpovedať na otázky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Teraz prosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Ľubomíra Želiezku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený verejný ochranca práv, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu o prerokovaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv, parlamentná tlač č. 298a. Predmetnú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 301 z 30. marca 2011 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určený výbor správu prerokoval na svojej 11. schôdzi 5. mája 2011 a uznesením č. 45 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o činnosti verejného ochrancu práv na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe v tlači 298a.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.
Budeme pokračovať

Správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010, tlač 297.

Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, zákon Národnej banky Slovenska č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov nám ukladá predložiť ročnú správu o výsledkoch hospodárenia Národnej rade Slovenskej republiky do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka. Dovoľte mi teda, aby som v súlade s týmto zákonom predložil Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010. Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia za rok 2010, prezentovať správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2010. Po prvýkrát v histórii je súčasťou materiálu aj dodatok správy audítora o overení súladu správy o výsledku hospodárenia s účtovnou závierkou.
Dňom 1. januára 2009 prijatím spoločnej meny euro stratila Národná banka Slovenska suverenitu v rozhodovaní v oblasti menovej politiky a je ako integrálna súčasť eurosystému zaviazaná postupovať podľa pravidiel platných pre eurosystém. Podľa týchto pravidiel majú všetky národné banky eurosystému spoločný hlavný cieľ a to je udržiavanie cenovej stability. Tomuto cieľu je podriadené aj hospodárenie Národnej banky a ostatných centrálnych bánk, to znamená dosahovanie zisku a straty. Zisk môže Národná banka použiť na prídely do rezervného fondu a iných fondov, prípadne použiť na úhradu strát z minulých rokov. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov alebo rozhodnúť o jej prevedení do nasledujúceho účtovného obdobia.
V roku 2010 vykázala Národná banka celkovú stratu vo výške 515 mil. eur. Dôvodom nepriaznivého výsledku bola strata z finančných činností, ktorá tvorila 87 % celkovej straty, čiže bolo to 446 mil. eur a bola vykázaná najmä z dôvodu zúčtovania nerealizovaných strát z ocenenia finančného majetku v objeme 674 mil. eur. Čiže sme tam mali aj nejaké zisky, ktoré spôsobili, že tá strata výsledná bola len 446.
Nerealizované straty z ocenenia vznikli v dôsledku prepadu trhových cien cenných papierov a derivátov v portfóliu Národnej banky Slovenska, čo bolo spôsobené pretrvávajúcou krízou na finančných trhoch. Z výkonu menovej politiky v roku 2010 bol vykázaný zisk vo výške 50 mil. eur. Zisk podstatným spôsobom ovplyvnili prijaté úroky zo štrukturálnych operácií v sume 45 mil. eur, sú to výnosy v rámci odkupovania krytých dlhopisov.
Z operácie s Európskou centrálnou bankou dosiahla Národná banka Slovenska v roku 2010 zisk vo výške 28 mil. eur, ktorý predstavoval najmä podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky za rok 2009, bolo to 15 mil. eur, ďalej prijatý výnos z menového príjmu a prijaté úroky z pohľadávky z prevodu devízových rezerv do Európskej centrálnej banky.
Pri emisii bankoviek obehových a pamätných mincí dosiahli čisté náklady, to znamená náklady znížené o výnosy, v roku 2010 objem 12 mil. eur, čo medziročne predstavuje viac ako trojnásobný nárast. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že Národná banka Slovenska prvýkrát vo svojej histórii zabezpečovala tlač a distribúciu eurových bankoviek pre potreby eurosystému. Národná banka Slovenska pokrývala tlač 218 mil. kusov bankoviek nominálnej hodnoty 20 EUR. V tomto množstve boli zahrnuté aj eurobankovky, ktoré Národná banka Slovenska v rámci predzásobenia v roku 2008 si z eurosystému zapožičala. Okrem toho Národná banka Slovenska v roku 2010 zabezpečila razbu 81,6 mil. kusov obehových euromincí a 69-tisíc kusov zberateľských mincí.
Po prevádzkovej oblasti Národná banka Slovenska dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na činnosť organizačných útvarov Národnej banky a dlhodobo dosahuje stabilnú úroveň prevádzkových nákladov. V roku 2010 boli vykázané čisté prevádzkové náklady v sume 57 mil. eur, čo je na úrovni roku 2009. V štruktúre prevádzkových nákladov predstavujú najvýznamnejšie položky náklady na zamestnancov, zákonné sociálne poistenie, odpisy, opravy a udržiavanie majetku a náklady na technickú podporu a údržbu informačných systémov.
Vzhľadom na rozširujúci sa počet spoločných IT projektov v európskom systéme centrálnych bánk je potrebné v budúcnosti počítať s nárastom nákladov spojených s financovaním rozvoja a údržby informačných systémov európskych centrálnych bánk.
V evidenčnom stave zamestnancov bol zaznamenaný pokles o 7 zamestnancov na celkový stav 1 079 k 31. 12. 2010.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 zákona o Národnej banke Slovenska je výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata, bola to strata, ako som už spomínal, vo výške 515 mil. eur, ktorá bola preúčtovaná na účet neuhradenej straty minulých rokov. Straty Národnej banky Slovenska budú uhradené z budúcich ziskov Národnej banky.
Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2010 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán guvernér. Teraz vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.
A dávam slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Kollárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil najskôr so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o prerokovaní Správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010, ktorú máte pod tlačou 297.
Správu o výsledku hospodárenia NBS za rok 2010 rozhodnutím č. 300 z 30. marca pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru pre financie a rozpočet, správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady č. 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedenú správu výbor prerokoval 11. mája 2011 a prijal uznesenie č. 167, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch hospodárenia NBS za rok 2010 zobrať na vedomie.
Jedno snáď najdôležitejšie konštatovanie, výnosy vo výške 985 968 000 eur a náklady vo výške 1 501 141 000 eur. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 172 z 11. mája schválil správu výboru. K Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2010 určil poslanca Kollára za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu na schôdzi Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska pán Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť aj v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.