20. schôdza

Niet na čo, tak možno len krátko. Tu nejde, pán poslanec Vážny, o žiadnu ľúbivosť alebo nejaké nadbiehanie komukoľvek, skôr o primeranosť, férovosť, spravodlivosť. Pokuty majú svoj zmysel a máme ich v mnohých oblastiach verejného života, ekonomiky, podnikania, dopravy, ale nemajú byť likvidačné. Zároveň sme súčasťou stredoeurópskeho priestoru. A keď sa porovnávajú tieto úrovne, tak naozaj slovenský prípad alebo príklad bol skôr výkričníkom. A ja som rád, že je tu silnejší konsenzus práve pre úpravu. Hovorí o tom aj spoločná správa z gestorského výboru, aj atmosféra v širšej spoločnosti.
Nechcem teraz veľa hovoriť o mýte, ale je tam čo naprávať. Môžeme robiť aj školenia o tom, čo ktorá kategória alebo pojem, alebo stredisko, opatrenie, mechanizmus znamenajú, ale ubezpečujem vás, že všetky tie kroky, ktoré robíme alebo sú pripravované, tak sú o tom, aby mýto bolo spravodlivejšie, transparentnejšie, efektívnejšie. A to znamená aj príjem pre štát, resp. Národnú diaľničnú spoločnosť, ale aj konkurencieschopnosť užívateľov ciest, osobitne slovenských, aby sa našim doma darilo a, samozrejme, aj na cudzích aby to platilo.
Takže nechcem veľmi detailne. Samozrejme, aj nová zmena prinesie situáciu, ktorú bude treba hodnotiť. A bude takto postupované. A ak by bolo treba, tak sa prijmú ďalšie opatrenia, ale táto zmena nás dáva do stredoeurópskeho obrazu. Považujem ju za primeranú, proporcionálnu a za výraz spravodlivejšieho nastavenia, nie likvidačného ale motivujúceho k disciplíne, k dodržiavaniu pravidiel, tak ako je potrebné pre podnikanie, resp. dopravu.
Toľko, pán predsedajúci, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona prerokovala 28. apríla a prijala ho uznesením č. 286 z tohto roku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor ho prerokoval 16. júna a odporučil ho schváliť.
Týmto predloženým návrhom sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2008 pod číslom 96 z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry.
Cieľom tohto návrhu a samotnej smernice je znižovať nehodovosť na pozemných komunikáciách vykonávaním posudzovania vplyvu bezpečnosti pozemnej komunikácie už v začiatočnej fáze plánovania výstavby novej pozemnej komunikácie alebo podstatné zmeny existujúcej komunikácie, to znamená v územnom konaní, taktiež vykonávanie bezpečnostného auditu v každej etape projektovania, to znamená od stavebného konania až po kolaudáciu stavby alebo teda komunikácie, a tiež vykonávanie pravidelných inšpekcií na pozemných komunikáciách, ktoré už v prevádzke sú.
Vykonávanie týchto činností bude povinný zabezpečiť na vlastné náklady vlastník alebo správca pozemných komunikácií zaradených v TEN-T sieti, teda v transeurópskej dopravnej sieti. Vlastníci a správcovia ostatných ciest, iných alebo nižšej kategórie, majú možnosť vykonávať uvedené činnosti na pozemných komunikáciách vo svojom vlastníctve a v správe podľa vlastného uváženia a potreby.
Návrh zákona bude mať svojím spôsobom negatívny dopad na štátny rozpočet, môže mať negatívny dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Tento návrh zákona bude mať pozitívny, ale aj negatívny dopad na zamestnanosť, pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti, nemá dopad na životné prostredie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona a jeho schválenie v druhom a treťom čítaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 350) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. mája 2011 č. 429 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborovom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 14. júna 2011 č. 193, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. júna 2011 č. 86.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu rokoval 16. júna 2011 a neprijal platné uznesenie, nakoľko navrhované uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 23. júna 2011 č. 174. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda k tlači 350.
Vládny návrh zákona o riadení bezpečnosti pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V článku II sa za bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 6 ods. 2 sa za slová „do 3,5 t“ vkladajú slová „a dvojstopovými motorovými vozidlami kategórie M1 bez ohľadu na ich celkovú hmotnosť“.
4. V § 6 ods. 5 druhá veta znie: „Úhrada sa platí na kalendárny rok, na mesiac alebo na desať dní bez ohľadu na počet vykonaných jázd.“.“
Nasledujúci body sa prečíslujú.
Odôvodnenie týchto návrhov k bodu 3. Ide o precizovanie textu, keďže motorové vozidlá kategórie M1 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 350/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2009 Z. z., neplatia mýto a zároveň zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neustanovuje najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť motorového vozidla uvedenej kategórie, môže byť celková hmotnosť motorového vozidla aj vyššia ako 3,5 t.
K bodu 4. S účinnosťou od roku 2012 dôjde k nahradeniu týždňovej diaľničnej nálepky desaťdňovou diaľničnou nálepkou. Desaťdňová diaľničná nálepka má pomôcť jednak zahraničným turistom, ktorí navštívia Slovensko, ako aj domácim motoristom, ktorí využívajú spoplatnenie diaľnice a rýchlostné cesty len príležitostne. Pri zavedení desaťdňovej diaľničnej nálepky je možné predpokladať pokles príjmu približne o 1,2 mil. eur bez DPH v porovnaní s príjmom z predaja týždňových nálepiek. Pokles príjmu vyplýva z predpokladaného zníženia predaja desaťdňovej diaľničnej nálepky zapríčineného znížením dopytu u užívateľov najmä v období letných mesiacov, nakoľko vo väčšine prípadov im namiesto dvoch týždňových nálepiek bude postačovať jedna desaťdňová nálepka. Na strane druhej je to ústretový krok voči občasným užívateľom diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý v konečnom dôsledku, som o tom presvedčený, bude mať pozitívny vplyv aj na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.
A druhý bod toho pozmeňujúceho návrhu. V článku V sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem bodov 3 a 4 v článku II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012“.
Teda ide o posunutie účinnosti tých bodov v časti jedna, 3 a 4, s účinnosťou od 1. januára 2012.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni poslanci, čo k tomu dodať? Pri tom návrhu zákona ma akurát prekvapilo, že ministerstvo neurobilo tlačovú konferenciu k jeho uvedeniu do života, ale zrejme nie je veľmi populárne povedať, že táto vláda prichádza s pripraveným návrhom z predchádzajúceho obdobia, pričom to ma zaráža, že dodnes nebola schopná zabezpečiť to, aby v skutočnosti zrealizovala a fakticky zrealizovala prebratie smernice o riadení bezpečnosti, ktorá mala byť vykonaná ku dňu 19. 12. 2010. Je otázne, ako si plní ministerstvo svoju funkciu ohľadne implementácie európskych smerníc.
A chcem zdôrazniť, že nespochybňujem účel návrhu zákona, avšak podľa toho predloženého návrhu zákona, ktorý máme, nie je jasný systém postupu a spôsob, akým sa má audit bezpečnosti vykonávať, to znamená, že nedostatkom je chýbajúci predpis, ktorý ustanoví obsah a prílohy žiadosti o zápis do zoznamu bezpečnostných audítorov a o zápis do zoznamu vzdelávacích inštitúcií, podrobnosti o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na zápis do zoznamu bezpečnostných audítorov, obsah a rozsah a spôsob odbornej prípravy a skúšky bezpečnostného audítora, obsah a vzor osvedčenej odbornej spôsobilosti, vzor úradnej pečiatky a všetky tie náležitosti, ktoré takýto bezpečnostný audit vyžaduje, a ďalej podrobnosti o evidencii a výkonnej činnosti bezpečnostného audítora. Bez takéhoto predpisu nie je možné audit vykonávať. Napriek tomu, že sme v sklze s prebratím tejto smernice Európskeho parlamentu a Rady, aj prijatím tohto zákona nebude možné túto smernicu naplniť, keďže zo smernice vyplýva, že členské štáty majú do 19. 12. 2011 povinnosť preukázať, že systém bezpečnostných auditov funguje.
Na mňa pôsobí takto predložený materiál naozaj ako výsmech poslancom, ktorí zrejme majú pokyn schváliť aj takto nekomplexný a nevykonateľný zákon. A bude sa nám zrejme smiať aj Európska komisia, lebo budeme ako v kocúrkove, aby rezort a vláda uspokojili Európsku komisiu, oprášili návrh zákona, opísali state v návrhu vyhlášky zo smernice, len aby bola prevzatá smernica. Avšak druhá vyhláška, ktorá má povedať, ako rieši to podstatné, čo som spomínal pred chvíľou, kto má školiť, kto má skúšať, to je systém práce, postup práce, postup zabezpečovania vykonania samotných inšpekcií, audítorov, to už nám ostáva záhadou. To znamená, splníme si úlohu voči Európskej komisii, vyhneme sa infríčmentu, ale schválime nevykonateľný zákon.
Tu teda ostáva na zamyslenie a z tohto aj z uvedeného mi vyplýva, že Národná rada by mala dohliadnuť na to, aby vláda začala konať, aby pripravila aj ostatné chýbajúce náležitosti bezpečnostného auditu a aby to nebol iba zákon pro forma, aby sme si len neodfajkli voči Európskej komisii nejakú úlohu, ale aby sme spravili ozaj vykonateľný zákon.
A preto navrhujem do tej doby, kým rezort dopravy nepripraví chýbajúci vykonávací predpis, bez ktorého je tento zákon nevykonateľný, bez ktorého sa nedajú urobiť bezpečnostné audity, aby Národná rada podľa § 83 rokovacieho poriadku odložila rokovanie o tomto návrhu zákona do tej doby, kým nebudú dopracované ostatné chýbajúce náležitosti, avšak minimálne do budúcej schôdze Národnej rady, aby sme to naozaj nenaťahovali, pretože tá vykonávacia vyhláška sa dá urobiť pomerne rýchlo a mala by byť súčasťou tohto návrhu zákona, pretože myslím si, že nemalo by byť pre nás dostatočné uspokojenie to, že si splníme úlohu voči Európskej komisii a schválime nevykonateľný zákon.
Toľko k vlastnému návrhu zákona.
Ešte pár slov, stručný komentár k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pána poslanca Přidala. Pred chvíľou som hovoril o tom, že znížením pokút, ktoré boli znížené o vyše 50 % z roku 2009 v roku 2010, to znamená, že ozaj k výraznému zníženiu tam došlo a znížili sa aj priestupkové konania, tým raz znížime príjmy NDS-ky. A týmto návrhom pána poslanca Přidala ich znižujeme druhýkrát.
Zase len veľmi stručne. Ja som už aj na výbore pre hospodárstvo o tomto hovoril. Plán na rok 2011 je 39 mil. eur z DPH vybrať na známkach za osobné vozidlá. Touto zmenou zo 7-dňovej na 10-dňovú nálepku odhadujem, že Národná diaľničná spoločnosť bude mať stratu ročne cca 1,5 mil. eur, to znamená, je to skoro 5 % príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti zo známok, ktoré nie je možné nahradiť. Ja osobne som presvedčený, že argument že cestovný ruch, ktorý sa zvýši, nám to nahradí , neobstojí, pretože aktivizácia v cestovnom ruchu musí byť opretá o niečo iné, a nie o známky. Zjednodušene povedané, celý svet to pozná, že keď je atraktívny cestovný ruch, tak nie je ľúto nikomu zaplatiť známku 7-dňovú a možno dvakrát 7-dňovú, lebo pritiahnu ho tie aktivity v cestovnom ruchu. A určite nebude cestovný ruch kompenzovať tieto straty Národnej diaľničnej spoločnosti. Čiže tiež sa mi zdá tento pozmeňujúci návrh neprimeraný, pretože znižujeme Národnej diaľničnej spoločnosti príjmy a zároveň väčšina okolitých krajín zavádza práve to, aby toho vybrala čo najviac, práve majú 7-dňové, dokonca Slovinci mali 1-dňové nálepky, možno si pamätáte, a Európska komisia ich donútila do 7-dňových a my tu ideme ešte viacej povoľovať. Naopak, naším cieľom by malo byť čo najviac zabezpečiť príjmy pre Národnú diaľničnú spoločnosť, aby mohli byť určené na rozvinutie diaľničnej siete, či už na prevádzku, údržbu, tak aj na výstavbu tejto siete. Páni, ďakujem za pozornosť.

Ja som naozaj dojatý vašou starostlivosťou o Národnú diaľničnú spoločnosť a o to, ako príde o 36 mil. korún ročne. Možnože tie peniaze by nechýbali, keby sme neboli prišli o tých 6,3 mld. korún na tom predraženom mýte.

Pán poslanec, prosím ťa, skús nabudúce argumentačne, lebo toto sú také nezmysly. Ja to už nemienim opakovať, ale už skončila predvolebná kampaň a mali by ste sa trochu sústrediť na odborné argumenty.
Ale zdôrazňujem ti to, že celý mýtny proces prešiel naozaj jedenástimi námietkovými komisiami Úradu verejného obstarávania, ktoré riadilo 11 nezávislých od seba námietkových komisií nominovaných opozičným predstaviteľom (za SMK) Úradu verejného obstarávania. To znamená, že nie je možné, že tých 11 námietkových komisií vedela Národná diaľničná spoločnosť ovplyvniť alebo podplatiť. Ja neviem, čo a aké nezmysly tu konštruujete, boli 4 krajské súdy, to znamená, takisto to nie je možné.
A skús argumentačne povedať k tej strate príjmov Národnej diaľničnej spoločnosti na budúce a netoč stále tieto nezmysly, ktoré sú naozaj nie ničím podložené. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Možno naozaj skôr krátko, lebo tie argumenty sa opakujú a na druhej strane to nóvum zo sedem na desať dní nie je až také nové v regióne. Môžeme to vnímať a kupovať v susednom Rakúsku, ktorému sa darí, čo sa týka aj modernizácie cestnej siete, aj cestovného ruchu, lebo to spolu súvisí. Kde sú dobré cesty, tam je aj viac cestovného ruchu. Samozrejme, je to aj o službách. A tam kdesi mieri aj tento návrh, pretože, nielen tým, že dnes je ministerstvo dopravy zodpovedné aj za cestovný ruch, ale aj vychádzaním ľuďom v ústrety tak, aby možnože viac a intenzívnejšie ľudia využívali Slovensko pre návštevy a tým aby sme zvyšovali svoje príjmy. Ak to zoberieme zo starého obrázka, áno, skôr ako keby sme odkrajovali z príjmov. Ale ten iný prístup môže znamenať oveľa viac príjmov než doteraz. A práve tento model chceme rozvíjať. Nesúvisí to priamo so zákonom, ale štatistika za prvý kvartál tohto roku hovorí, že nám stúpol cestovný ruch o 7 %. V druhom kvartáli boli až majstrovstvá sveta. Chceme urobiť mnoho ďalších opatrení pre to, aby viac ľudí navštevovalo Slovensko, jazdilo cez Slovensko, prispievalo aj Slovensku na rozvoj ciest, a to aj diaľničnými známkami. Ja to vidím ako racionálny a konštruktívny návrh, ktorý znovu nás vkladá do regiónu tak, aby sme neboli obchádzaní, aby sme neboli ostrovom, ale naopak, istým centrom alebo atraktívnym priestorom aj z hľadiska dopravy.
A k tým témam okolo mýta už veľa odznelo. Ja len potvrdzujem, že samotný tender je posudzovaný Európskou komisiou a je to komplikovaný prípad. A len toto, ak zoberieme protiargument, potvrdzuje, že nebolo to vykonávané v súlade s európskymi podmienkami. A urobíme všetko pre to, aby Slovensko znovu, príp. viac nedoplácalo na tieto rozhodnutia, pán kolega.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý na svojom rokovaní 26. mája schválila vláda Slovenskej republiky pod uznesením č. 336.
Dôvodom predloženia tohto návrhu je v súlade s procesom revitalizácie železničných spoločností znížiť počet členov Správnej rady Železníc Slovenskej republiky, a tým ušetriť verejné financie.
Predkladaný návrh zákona predstavuje úsporu verejných financií vo výške 80 256 eur ročne, ako je uvedené v doložke vybraných vplyvov. Na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie návrh zákona nebude mať dopad.
Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní, takisto s právom Európskej únie.
Aj na základe tohto, ale aj celkového zámeru zoštíhliť najprv manažmenty, ale dodať aj viac vitality spoločnostiam na železniciach vás žiadam o podporu pri prerokovaní tohto návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 258/1993 Z. z. o Železniciach, ktorý máme v tlači 386.
Návrh zákona bol doručený Národnej rade v stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady.
A konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam Národnej rade, aby sa uzniesla v zmysle rokovacieho priadku a odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorský výbor.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
A ešte termíny. Doporučujem, aby predložený návrh zákona prerokovali výbory v druhom čítaní do 26. augusta a v gestorskom výbore do 31. augusta tohto roku.