20. schôdza

Pán predseda výboru, máte pravdu, len v jednej veci musíme si povedať - zákon "štyristošesťdesiat jednička", tak ako je nastavený, a Sociálna poisťovňa nemôže nič iné robiť, len to, čo je v zákone dané. Čiže spraviť to, čo parlament prijme, podľa toho spraviť vykonávacie predpisy a riešiť.
Na jednej strane hovoríte, že nie je to len druhý pilier. Je to, samozrejmá vec, druhý pilier, ktorý je nastavený zle, pretože odvádza sa doňho 9 %. Ale je tu ďalšia vec, ktorú ste nepovedali, že keď štát bude odvádzať za svojich zamestnancov a by spravil serióznu reformu verejnej správy, samosprávy a štátnych podnikov a kde neodvádza za svojich zamestnancov tú čiastku, ktorú odvádzajú súkromníci... Môžem vás pekne poprosiť? (Reakcia na šum v rokovacej sále.) Keby odvádzal, tak je to  iná suma a v inej situácii by bola Sociálna poisťovňa.
Druhá vec, musím povedať, že všetci poslanci, ktorí sme tu, si neuvedomujete vážnosť Sociálnej poisťovne. To nie je to, že som tam bol generálnym riaditeľom, ale Sociálna poisťovňa je jedna veľká banka. Druhá  je kríza, ktorá postihla celú Európu alebo celý svet, samozrejme postihla, aj Slovensko. A tie príjmy, ktoré bežne chodili, dneska sa nevymáhali a prakticky nie sú tie príjmy od podnikateľského prostredia také, aké sú. Podnikateľské prostredie špekuluje, akým spôsobom neodvádzať do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne. Pokiaľ odvody do Sociálnej poisťovne nebudú záväzne a nebudú trestný čin, tak prakticky sa poriadok Sociálnej poisťovne,alebo s vymáhaním, či to bude proste v Sociálnej poisťovni, alebo to bude pod inou inštitúciou, bude obrovský problém.
Ďakujem.

Pán poslanec Muňko, vy ste mi vlastne neoponovali, len ste pokračovali vo vymenovávaní konkrétnosti, ktoré treba v dôchodkovom systéme urobiť. Ja teda len pre vašu informáciu pripomínam, že neplatenie poistných odvodov je už trestným činom. A súhlasím s vami, že vážnosť situácie, v akej sa Sociálna poisťovňa nachádza, by si mali uvedomiť všetci poslanci.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, ako každý rok generálna prokuratúra predstupuje pred vás so správou o činnosti a teda o zhodnotení stavu zákonnosti, v tomto prípade za rok 2010. Táto správa, ako ste sa určite s ňou oboznámili, sa skladá zo štyroch častí, kde v prvej časti sa zaoberáme vlastnými, by som povedal, na prvom mieste ekonomickými problémami, kde je uvedený rozpočet, ďalej legislatívnou činnosťou, spoluprácou so zahraničím a zahraničnými organizáciami a rôznymi takýmito vecami, okrem iného aj disciplinárnym konaním, kde, ako zistíte, bolo za minulý rok stíhaných 21 prokurátorov disciplinárne.
V druhej časti sa zaoberáme tou najdôležitejšou, podstatnou náplňou prokuratúry, a to je trestná oblasť. Tá trestná oblasť je rozdelená na jednotlivé diely. To znamená trestnú činnosť ako v ekonomike, všeobecné nebezpečné trestné činy v doprave, v hospodárstve a tak ďalej. A má to ten význam, aby ste mali prehľad o tom, ako, v ktorej oblasti sa vyvíja trestná činnosť. Vidíte tam celkom presne, ako a akým spôsobom sa vyvíja trestné konanie, to znamená, že kde sú prieťahy, či a kde sú prieťahy a v ktorých častiach došlo k náprave a v ktorých k pohoršeniu. Tu by som povedal, že je na zamyslenie najmä rýchlosť konania, pretože tu je ešte stále čo zlepšovať. To je však ale o spolupráci polície s prokuratúrou, ale na prvom mieste práce polície u nich doma. Prokurátor môže len veľmi ťažko ovplyvniť chod činnosti vyšetrovateľa a nemá oprávnenie zasahovať do neho personálne, ani iným spôsobom.
V ďalšej časti sa zoberáme netrestnou oblasťou, ktorá je integrálna súčasť činnosti prokuratúry na celom Slovensku. Z osemsto prokurátorov túto činnosť robí stodvadsať prokurátorov a ich činnosť, by som povedal, od okresnej prokuratúry je najmä zamierená na činnosť dozoru nad orgánmi verejnej správy a na činnosť na súdoch. Činnosť dotýkajúca sa orgánov verejnej správy, teda aj samosprávy, samozrejme, sa tým myslí, je dosť dôležitá vec, najmä, keďže došlo k zmene v štátnej správe a v určitých činnostiach tam došlo k zmene, k personálnym zmenám. Sú tam noví ľudia, čo sa odrazilo aj na rozhodovacej činnosti. K takýmto záverom dochádzame vždy na základe previerkových činností, kde sú, v tejto správe máme rozobraté jednotlivé druhy previerok, napr. sme sa zamerali na školskú dochádzku, záškoláctvo a spojené s tým, či je to trestný čin alebo to nie je trestný čin a aké východiská hľadať v tomto smere. Pretože náš názor v tejto, v tomto probléme je taký, že treba čím viac napomôcť alebo zisťovať problémy v školskej dochádzke určitej skupiny detí, pretože jedine to je asi cesta, ako tieto deti integrovať a dostať na inú úroveň. V prípade, že sa to nedarí, tak vidíte ďalej v tzv. trestnej činnosti maloletých a mladistvých, to znamená 14 až 15 rokov, tam vidíte, ako tam tá trestná činnosť sa hýbe. Musím, žiaľ, povedať, že v tejto oblasti je vzostup kriminality. Takisto je aj mierny vzostup kriminality, a to sa tiež týka týchto vekových kategórií práve pri trestných činoch, ktoré sa týkajú drog. Toto ide ruka v ruke, že teda, ak sa nedarí výchova, tak sa potom nedarí ani táto časť.
V jednotlivých oblastiach trestného konania sa zaoberáme ďalej aj vývinom v ekonomike, to znamená ekonomické trestné činy. Tam by som povedal je vážny problém, najmä v úrovni vzdelania policajtov, prokurátorov a sudcov. Tam nestačí, aby mal prokurátor iba právnické vzdelanie. Tam jednoducho musí mať ešte niečo viac. Musí sa vedieť hýbať v ekonomických pojmoch, musí sa vedieť hýbať v tom priestore tak, ako sa hýbe bežný ekonóm. Toto sa, samozrejme, vyžaduje aj od policajta. Myslím si, že tu je čo robiť, aby sa táto časť zmenila. A to je možné len, len a len vzdelávaním. Patričné vzdelávacie inštitúty, ktoré by sa venovali týmto otázkam, sú pre nás viac ako potrebné.
Ale opakujem ešte raz. V prípade, že túto otázku nezvláda policajt ani prokurátor, je to ťažký problém. Pretože väčšinou to vyzerá tak, že prokurátor je ako konzultačné stredisko policajtov, že teda, no hľadajme, či je to trestný čin, nie je to trestný čin, alebo, ako to teda bude.Takto to vyzerá v skutočnosti.
V netrestnej oblasti treba spomenúť, preto som spomenul aj tú ekonomiku, lebo to je veľmi prepojené v tejto časti, tam dochádza, by som povedal, k spoločnej činnosti toho, čo my voláme prokurátor - civilista, to znamená, zaoberá sa netrestným právom a tým, ktorý robí tie ekonomické trestné činy. Tento trestný prokurátor konzultuje s týmto netrestným prokurátorom svoju činnosť, dochádzajú k záveru, či teda je to, alebo to nie je trestný čin. Môžem povedať, že táto otázka je najmä veľmi často konzultovaná pri rôznych, rôznych trestných činoch dotýkajúcich sa napr. zmeniek alebo daňových únikoch. Ďalej veľmi blízka téma tomuto je aj, čo sa rozmohlo za posledných pár rokov, je to falošné vyrábanie kolkov na alkohol a prekolkovanie, preznačkovanie alkoholu, ktorý bol dovezený za lacné peniaze kdesi zo zahraničia. Čiže v týchto oblastiach je táto činnosť, musí ísť spoločne.
Keď si pozriete otázku štatistiky dotýkajúcu sa uznania z trestného činu, to znamená, že prokurátor, by som povedal v úvodzovkách, bol úspešný pred súdom, to znamená, že jeho žaloba bola na mieste, že súd obžalovaných odsúdil, tak zistíte, že práve v tejto časti, to znamená, čo sa týka ekonomiky, je to dosť také, že z mojej strany som nie moc spokojný s týmto.
Táto nespokojnosť však nie je iba do vlastných kruhov, ale je, by som povedal, aj vôbec ku všetkým orgánom činných v trestnom konaní, nevynímajúc súd, ktorý nie je orgán činný v trestnom konaní. Činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti, okrem spomenutej už oblasti orgánom samosprávy a verejnej správy, je samozrejme namierená aj voči súdom. Máme niekoľko oprávnení, ktoré využívame, či už návrhových, alebo vstupových.
Zastavím sa na chvíľočku pri tých návrhových oprávneniach, kde, ako viete, nám pribudlo oprávnenie podávať návrhy na preukazovanie pôvodu majetku.
Pripravovali sme sa celý rok 2010, v podstate sme rozpracovali celý systém, že ako to bude vyzerať. Už v tom čase nám nabiehali niektoré veci, no, žiaľ, stala sa nám taká nepríjemná vec, že sme očakávali určité personálne navýšenie, ku ktorému však nedošlo. Zatiaľ môžem povedať, že tento rok to ešte necítime. Je otázne, nakoľko sa tá činnosť rozbehne, pretože pre nás zatiaľ prebieha za akýmsi závesom. Zatiaľ všetky podnety, ktoré sme mali, sme odstúpili vždy policajtom, ale až to príde k nám a bude riešiť tie veci, tak vtedy sa vlastne zistí, či je na to dostatok ľudí a teda, či sme dostatočne personálne vybavení, alebo nie.
Pokiaľ sa týka návrhovej časti prokuratúry, treba spomenúť ešte doznievajúci článok štyri, to znamená nezákonnosť prevodu majetku štátu na iné osoby. Musím vám odtiaľto povedať, že jeden z najväčších sporov nedávno nám súd, ktorý vedieme od roku 1994 o Vsetínske lesy, teda lesy pri Púchove, so zbrojovkou Vsetín, sme zrejme asi definitívne prehrali. Súd zamietol naše dovolanie a zostáva jedine na vlastníkovi alebo správcovi týchto pozemkov, s ktorým sme aj rozpracovali systém ďalšej, ďalšej právnej obrany, to znamená, to znamená s lesmi, ministerstvo pôdohospodárstva a lesy, a zostáva teda len obrátiť sa zrejme na Ústavný súd.
Čo sa týka ďalšej, ďalších oprávnení voči súdom, treba spomenúť, že došlo k určitým zmenám a teda aj k posunu práce na netrestnom úseku v tom smere, že v prípade, že je nevyhovené protestu, sa môžeme obrátiť či už na Ústavný súd, ale aj na správne súdy. Je to dosť agenda, ktorá je vážna, pretože sa dotýka, by som povedal, malých parlamentov, a to, teda všeobecných záväzných nariadení jednotlivých samospráv, ktorých je teda na Slovensku, počnúc od malých obcí, neúrekom. A tá, by som povedal, legislatívna činnosť týchto malých parlamentov je teda taká, svojského druhu. A na základe podnetov občanov alebo organizácií musíme riešiť teda rôzne problémy. Myslím si, že v tomto smere sa nám celkom darí ten systém nápravy zabezpečovať a zabezpečovania práv občanov a právnických osôb. Je problém však v tom, že vždy tam dôjde za pár rokov k zmene. A to znamená, že ak sa ten aparát niečo naučí, trebárs, poviem otvorene, napr. najviac podnetov máme v stavebnom konaní. A to odvtedy, kedy došlo k posunu, kedy došlo k posunu správy na obce a teda, že stavebné povolenie vydáva obec. Toto nám zaznamenalo nárast tejto agendy, pretože tie obce neboli pripravené na túto agendu. A to povoľovacie konanie alebo aj kolaudačné, musím skonštatovať, nebolo na patričnej úrovni. Takže táto oblasť je veľmi, veľmi preferovaná u nás z tohoto, z pohľadu, z pohľadu teda podnecovateľov a nám dala hodne práce.
Druhá taká oblasť je kataster a teda vkladovanie nehnuteľností. Tam sa vyskytujú ešte stále problémy a najmä by som, smelo to môžeme označiť podvody, kde teda minimálne dve veľké trestné veci sa vedú práve z takýchto dôvodov, že kataster - či už úmyselne, alebo neúmyselne, to znamená z nevedomosti - prispel k zavkladovaniu jednotlivých nehnuteľností takým spôsobom, že ináč to nebolo možné označiť iba ako minimálne nezákonné, ak sa nejednalo o trestný čin.
Záverom treba spomenúť, že naša činnosť voči Najvyššiemu súdu spočíva najmä podávaním mimoriadnych dovolaní a sem-tam k najvyššiemu správnemu súdu nejakú tú žalobu. Stáva sa nám ešte teraz, že niektoré inštitúcie nás žiadajú, aby sme dali mimoriadne dovolanie voči rozhodnutiu správneho súdu, čo však ale nie je možné, lebo ten systém je v tomto ohľade uzavretý, a to opravnými prostriedkami, ktoré sú možné iba u správnych súdov. V tom smere by sa mohlo skonštatovať, že zrejme by tam malo dôjsť k určitej zmene, ale muselo by dôjsť k zmene aj v správnom súdnictve. A to aj zrejme v počte sudcov, ktorí tie veci rozhodujú.
Na záver spomeniem ešte naše oprávnenia k Ústavnému súdu, ktoré by, môžeme to označiť, že občas použijeme tak raz až päť razy za rok, podľa toho, o to, aký úrodný rok parlamentu sa, o aký úrodný rok parlamentu sa jedná. Minulý rok to boli, to bola iba jedna vec, takže to je dosť diskutabilné, že koľko toho vlastne má byť. Tá činnosť je ale úzko spojená s legislatívnou činnosťou a to znamená, že ak je dobrá spolupráca v legislatíve medzi legislatívou generálnej prokuratúry a trebárs legislatívou ministra spravodlivosti alebo iných ministerstiev, tak tým pádom je menej určitých problematických a trecích plôch, ktoré potom musí vysvetľovať Ústavný súd, či teda ten predpis je, alebo nie je v súlade s ústavou.
V záverečnej časti sa zaoberáme aj špeciálnou prokuratúrou. Tak isto tam vidíte naznačené počty, ich nápad - koľko teda, koľko je prokuratúrou, je ich teraz 21 - a aký, z toho sa dá vyjsť, že koľko každý prokurátor má na sebe vlastných vecí. Táto správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky v podstate vyčerpáva tento, tento problém, by som povedal, tak slovne, ale štatisticky máme ešte, každý rok vydávame štatistickú ročenku, ktorá je zhruba tak isto ako tieto skriptá, a tam máte detailne rozobraté, kto, ktorý okres, aký má nápad, čo urobil, aká je tam zaťaženosť. To znamená, že sa vie vychádzať z toho, že čo tie jednotlivé okresy a kraje, ako pracujú, ako rýchlo pracujú, koľko je ich tam a čo sa dá teda očakávať do budúcnosti, že či to zaťaženie je veľké alebo malé.
Čo na záver povedať? Na záver povedať, čo nás očakáva. Očakáva nás zmena, vážna, dotýkajúca sa vojenskej prokuratúry. Očakáva nás dobudovanie systému na preukazovanie pôvodu majetku, ktorý, aj keď už máme jednotlivé predpisy, interné my už máme vypracované a tak isto aj polícia a sa s nimi stretávame, aj napriek tomu ešte treba podľa skutočností, ktoré sa vyvinú, podľa mňa ďalej sa s tým ešte zaoberať, lebo to nie je jednoduchá otázka.
No to by bolo, dámy a páni, zhruba na úvod všetko. Samozrejme, že ak by ste mali otázky, tak na ne, ak na ne budem vedieť, tak rád odpoviem.
Ďakujem pekne za pozornosť.