20. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, moje vystúpenie bude môcť byť pomerne stručné. A myslím si, že veľa z toho, čo som plánoval, povedať už povedal pán kolega Dostál a nemá význam to opakovať. Napriek tomu mi dovoľte pán stručných poznámok.
V prvom rade dovoľte mi len pripomenúť to, čo myslím, že pán kolega Dostál nespomínal, a to je to, že my ako Národná rada naozaj nemáme právomoc zasahovať do textu tejto správy. Znamená to, tá správa je zrkadlom generálnej prokuratúry, resp. tých, ktorí ju v mene generálnej prokuratúry predkladajú, a my len toto zrkadlo môžme schváliť alebo neschváliť. A dovoľte mi uviesť príčiny, prečo si myslím, že napriek tomu, že možno nemám na prácu prokuratúry až taký kritický názor ako kolega Dostál, si myslím, že takúto správu schváliť nemôžeme.
V prvom rade sú to tie citáty, ktoré už pán kolega Dostál citoval, a nebudem ich celé opakovať a znovu čítať, ale dovoľte mi predsa len dve-tri vety z toho ešte raz povedať. "Politická elita neobvykle podporovaná niektorými médiami začala doslova pohon na prokuratúru ako inštitúciu a najmä na osobu generálneho prokurátora. Vzniknutý stav poukazuje jednoznačne na to, že výkonnej moci nevyhovuje prokuratúra ako orgán sui generis, exekutíva potrebuje prokuratúru podriadenú, ktorá plní politické požiadavky vládnej moci." To sú naozaj zásadné politické vyhlásenia, ktorými vedenie generálnej prokuratúry politizuje samo seba a politizuje svoju inštitúciu. Dovoľte mi v tej chvíli, v tejto súvislosti len možno trošku metaforicky pripomenúť to, že v starom Ríme, keď nastali klebety proti žene Gaia Júlia Cézara o tom, že mu je neverná, tak on sa s ňou rozviedol napriek tomu, že si myslel, že mu verná bola. A keď sa ho pýtali, ako je to možné, tak povedal, že Cézarova žena musí byť nadovšetky pochybnosti a pochybenia. A myslím si, že vo vzťahu k politizácii toto platí o generálnej prokuratúre. Generálna prokuratúra dokonca aj v politicky citlivých veciach, ktoré naozaj vyšetruje veľa, sa musí chovať tak, aby žiadnej strane nedala dôvod si myslieť, že vstupuje do politického boja, pretože v tej chvíli si žiadna strana nemôže byť istá, že prístup k rôznym trestným stíhaniam a prípadne k vzneseniu obžaloby nie je motivovaný aj politickými faktormi. V okamihu, keď sama generálna prokuratúra koná alebo hovorí tak, aby takúto pochybnosť zavdávala, tak deštruuje samu seba a škodí samej sebe, resp. jej najvyšší predstavitelia.
Nielen týmito vetami, ale aj mnohými inými vyhláseniami doktora Trnku a musím povedať, že aj vás, pán doktor Tichý, ste do tohto politického zápasu v poslednom polroku naozaj zásadne vstupovali. A myslím si, že vy sám a najmä váš predchodca ste tým najviac poškodili inštitúciu, ktorú dnes vediete, a najmä teda nespochybniteľnosti jej apolitického postavenia. Z tohto pohľadu vnímam tieto poznámky len ako záver a určité vyvrcholenie tohto prístupu. Je to však zároveň vyvrcholenie, ktoré by sme my mali schváliť. A ja teda si dovolím za seba povedať, že takéto poznámky nielen, že sú nepravdivé, ale aj, pretože naozaj by len posvätili politizáciu postavenia prokuratúry z vašej strany, s nimi súhlasiť nemôžem a za túto správu hlasovať nebudem.
Dovoľte mi na záver sa vyjadriť k jednej veci. A to je naozaj k postaveniu radových prokurátorov alebo ostatných zamestnancov generálnej prokuratúry a celého systému prokuratúry. V piatok sme tu prerokovali určitú analýzu o fungovaní Národnej banky Slovenska, ktorú prednášal guvernér národnej banky. Ja som k tej analýze bol už predtým verejne kritický a dostal som list, resp. e-mail od zamestnankyne národnej banky, ktorá hovorila o tom, že ona poctivo pracuje, ona sa snaží a my zrazu spochybníme fungovanie tejto inštitúcie. Povieme, že je neefektívna, že by mohla byť menšia a podobne. No a moja odpoveď, ktorú som jej zaslal, bola, že mi je to veľmi ľúto, pretože si vážim poctivú prácu každého zamestnanca, každej verejnej, teda aj súkromnej inštitúcie, ale nemyslím si, že zodpovednosť je na nás poslancoch, ktorí poukazujeme na nedostatky správy podanej guvernérom národnej banky. Myslím, že zodpovednosť je na vedení národnej banky. V tej istej súvislosti, to isté si dovolím dnes povedať o vašej správe a o vašej práci. Ak niekto dneska dáva nešťastne dôvod na to, aby bola spochybňovaná práca radových prokurátorov, ktorí naozaj bojujú s trestnou činnosťou, resp. s inými nezákonnosťami, či už 8 hodín denne, 10 hodín denne, je asi individuálne, ale v drvivej väčšine určite veľmi poctivo, tak nemyslím si, že zodpovednosť padá na či už poslancov Národnej rady alebo na členov vlády alebo na iných kritikov. Myslím si zodpovednosť padá predovšetkým naozaj na vedenie generálnej prokuratúry, ktoré vstúpilo do politického boja a nezachovalo si ten odstup, ktorý by si mal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. No, tá situácia, v ktorej teraz sme, vážené dámy, vážení páni, je veľmi nemilá, lebo reálne hrozí, že by Národná rada neschválila správu o činnosti generálnej prokuratúry, čo myslím, že sa v doterajšej histórii ešte nestalo. Opravte ma, ak sa mýlim. A ten dôvod je nie odborný. Ten dôvod nie je o tom, že by generálna prokuratúra do tej správy nedala o svojej činnosti to, čo od nej Národná rada vyžaduje. Ten dôvod je ten, že sa v nej vyskytli pasáže, o ktorých už tu obšírnejšie predo mnou hovorili kolegovia Dostál a Beblavý. Z toho dôvodu som dal návrh na vrátenie tejto správy generálnej prokuratúre na prepracovanie a k tomuto návrhu sa priklonil celý ústavnoprávny výbor, resp. jeho väčšina tak, aby to prešlo do uznesenia.
Chcem vás poprosiť, milé kolegyne a milí kolegovia, aby sme dali možnosť generálnej prokuratúre upraviť správu tak, aby subjektívne názory a vyjadrenia z nej boli vypustené a aby prišla naspäť do Národnej rady v takej podobe, aby nebol problém za ňu dvihnúť ruku. Hovorí sa v parlamente, že v roku 2008 ešte vtedajší generálny prokurátor pán Trnka napísal niekde na posledné strany správy o činnosti prokuratúry vetu, že kto sa dočítal až sem, má u mňa fľašu koňaku. Neviem, či je to pravda, vraj sa o tú fľašu nikto neprihlásil, ale predpokladám, že v podobnom duchu bola predkladaná aj táto správa, že sa na generálnej prokuratúra ľudia spoľahli, že to proste nikto do konca nedočíta a bude to odklepnuté len tak. Ja si pamätám to príjemné prekvapenie na tvári pána Tichého, keď sedel na ústavnoprávnom výbore a skonštatoval, že je veľmi príjemne prekvapený, že sme to čítali tak podrobne a čítali sme to až do konca. No, a keďže sme to čítali podrobne a čítali sme to až do konca, tak môžem konštatovať minimálne za seba a za kolegu Krnáča zo SaS, že sme boli celkom spokojní s hĺbkou analýzy, ktorá v tej správe je. Tie veci k obsahu, ktoré sme vzniesli na ústavnoprávnom výbore, sme mali prisľúbené od pána kolegu tu Tichého, že budú dopracované.
A preto opätovne vás vyzývam, kolegyne a kolegovia, podporte výzvu ústavnoprávneho výboru, aby táto správa bola vrátená na prerokovanie, vrátená na prepracovanie na generálnu prokuratúru. Súhlasím s tým, čo už tu povedali aj pán Dostál, aj pán Beblavý, že 99 % z tej správy je v poriadku, stačí vypustiť inkriminované pasáže. A myslím si, že nebude problém, aby pri najbližšej príležitosti Národnou radou prešla. Ďakujem veľmi pekne.

Ja chcem len potvrdiť, že obsahom spoločnej správy je návrh, aby Národná rada vrátila generálnej prokuratúre na dopracovanie tento návrh, ale na rozdiel od kolegu Poliačika by som zasa až tak nezľahčoval tú skutočnosť, že sa tam takéto pasáže ocitli. A nemyslím si, že je to nejaký milý žart typu, že kto sa dočítal až sem, dostane koňak. To neviem, či je to údajná legenda alebo je to naozaj tak. To môže byť naozaj nejaký milý zážitok, ktorý ilustruje, ako podrobne poslanci pracujú a zaoberajú sa materiálmi, ktoré majú predložené. Tento fakt však hovorí o politickom postoji vedenia generálnej prokuratúry. Myslím si, že ho nemôžeme brať na ľahkú váhu a tváriť sa, že no dobre, tak vypustíme pár riadkov a nič sa nestalo. Veď inak je to všetko v poriadku. Nehovorím o obsahu správy, zvyšnom, alebo väčšine zvyšného obsahu správy, hovorím o činnosti vedenia generálnej prokuratúry, ktorá podľa mňa určite nie je v poriadku.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Ja považujem za potrebné, aby som sa za náš klub a aj za seba taktiež vyjadrila k predkladanej správe. S predkladanou správou o činnosti prokuratúry za rok 2010 my nie sme v žiadnom prípade spokojní a nesúhlasíme ani s takým miernym hodnotením, ktoré tu odznelo od predrečníkov, že pokiaľ ide o inkriminované pasáže, keby boli vypustené, že správa je v poriadku. Podľa nášho názoru táto správa - a môjho názoru - táto správa nie je dobrá. Nezodpovedá správe alebo našej predstave o správe o činnosti takého dôležitého štátneho orgánu, akým je prokuratúra za rok 2010. A to z toho dôvodu, že podľa môjho názoru správa je formalisticky poňatá. Ona nevybočuje nijakým spôsobom z toho, že je predkladaná ako nejaký povinný tanec parlamentu.
Táto správa totižto neobsahuje žiadne ciele a úlohy, ktoré boli na rok 2010 pre prokuratúru stanovené alebo, ktoré si prokuratúra stanovila, a potom hodnotenie plnenia týchto úloh, akýsi odpočet. Ona len akoby faktograficky alebo štatisticky popisovala činnosť prokuratúry. Je pravda, že obsahuje aj závery a opatrenia, ale vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnemu stanoveniu úloh a k hodnoteniu plnenia úloh a cieľov prokuratúry, tak ani závery a opatrenia nemožno považovať za dostatočné, lebo v podstate tiež si nekladú nejaké ciele,  merateľné ciele, ktoré by bolo možné potom v ďalšom období vyhodnotiť. Čiže správa je skôr štatistická a je bez riadneho hodnotenia, analýzy, hlbokej analýzy, ktorú by mohla spraviť prokuratúra sama. No neurobila tak.
Ďalej, pokiaľ ide o správu, musím sa vážne ohradiť proti tomu, že sústavne sa tu dávajú do jednej úrovne súdy a prokuratúra. Niekoľkokrát to dokonca aj zaznelo vo vystúpení zástupcu generálneho prokurátora v dnešnej rozprave pri predkladaní správy.  Aj správa je tak postavená, súdy a prokuratúra. Toto je dokonalá manipulácia verejnej mienky, pretože neexistuje v demokratickom štáte rovina súdy a prokuratúra.
Súdy sú nezávislé orgány štátnej moci a prokuratúra nemá s nimi nič spoločné. Akurát to, že je žalobcom v súdnych konaniach a zastupuje záujmy štátu a predkladá ich súdu. Prokuratúra ani nemôže kontrolovať súdy a výkon súdnej moci. Pokiaľ sa hodnotí činnosť prokuratúry, tak prokuratúra by mohla hodnotiť svoju činnosť a svoj vzťah k polícii a k orgánom vyšetrovania, pretože to je normálna funkcia prokuratúry v demokratickom štáte. Je pravda, že týchto vystúpení alebo aj z tej správy je možné konštatovať, že časť prokuratúry seba samú vníma ako orgán, ktorý má na starosti dohľad a dozor nad činnosťou súdov napríklad a že takto je možno vnímaná aj v našej spoločnosti. To len preto, lebo od roku 1950 takéto postavenie prokuratúra mala do roku 1993. Čiže považujem to za brzdnú dráhu v tejto našej spoločnosti.
Pre nás, podľa môjho názoru, je veľmi dôležité vyjasniť si, aké je vlastne postavenie prokuratúry, nielen právne, ale hlavne v našich hlavách a vo vnímaní prokuratúry. A zisťujem z tejto správy, ale aj z vystúpenia zástupcu prokuratúry, že hlavne prokurátori a prokurátora by si mali ujasniť,aké je ich postavenie. Vychádzajúc zo záverov Benátskej komisie nikdy nemôže mať prokuratúra a prokurátor postavenie ako súdy, pretože nie sú nezávislou štátnou mocou. A preto aj v hodnotení činnosti prokuratúry sa prokuratúra má zamestnať, zaoberať najmä svojou interakciou vo vzťahu k polícii, pretože tam má byť jej základný a zásadný vplyv.
Pokiaľ ide o tzv. netrestnú časť prokuratúry, je to taká anomália, ktorá je v týchto východoeurópskych krajinách, ktorú iné štáty vyspelých demokracií nepoznajú. My sme s týmto inštitútom vžití tak, že s týmto nemáme nejaký veľký problém. A hodnotiť netrestnú činnosť prokuratúry, podľa môjho názoru, by bolo tiež potrebné komplexnejšie, vzhľadom na to, že časť činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti má mimoriadny dopad na pocit vymožiteľnosti práva u občanov Slovenskej republiky a z tohto pohľadu je teda činnosť prokuratúry mimoriadne dôležitá. Nielen rýchlosť konania, ktorú skritizoval aj zástupca prokuratúry v správe aj v dnešnom vystúpení, je dôležitá, ale aj to, či sme spokojní s činnosťou týchto orgánov, pretože celkový vplyv na vymožiteľnosť práva má práve pozícia prokuratúry, ktorá to má zabezpečiť od orgánov polície a vo vzťahu k súdom. Keď zabudneme na vetu "Kde nieto žalobcu, nieto sudcu", potom sa môžeme o vymožiteľnosti práva rozprávať od rána do večera. Ak prokuratúra koná pomaly, orgány polície konajú pomaly. Navyše, ak sa nepredkladajú včas žaloby na súdy, tak potom pocit vymožiteľnosti práva v štáte vo veľkej oblasti trestnej aj netrestnej bude stále pretrvávať.
Mám preto vážne výhrady k tomu, aká správa je. Nereflektuje na tieto najvážnejšie výzvy, ktoré máme v poslednom období, zaoberá sa skôr naozaj politikárčením ako svojou vlastnou činnosťou. A okrem iného z poznámok, ktoré tu boli citované, vyplýva istá arogancia, s ktorou sa niektorí prokurátori a prokuratúra stavia vo vzťahu k ostatným orgánom štátu a možno aj k občanom spoločnosti, ako keby sa dostávala do akéhosi nadradeného postavenia alebo videla sa v nadradenom postavení voči všetkým. Hoci je to služba, služba štátu a služba občanom republiky. Čiže z tohto dôvodu ja navrhujem a dávam  návrh, aby sme túto správu neprijali a budem vyzývať poslancov, minimálne poslancov koalície, aby zvažovali aj tú možnosť, aby sme správu neprijali.
Ďakujem za slovo.

Chcem sa poďakovať pani poslankyni Dubovcovej za jej príspevok v rozprave. A to z jednoduchého dôvodu. Poukázala totiž na to, že správa o činnosti generálnej prokuratúry nemá len tie inkriminované miesta, ktoré sú naozaj do takejto správy o činnosti absolútne nepatria, ale že celá táto správa vypovedá veľmi veľa o stave generálnej prokuratúry, a to veľmi zlom stave generálnej prokuratúry. Vo výbore pre ľudské práva a menšiny máme so zástupcami generálnej prokuratúry za posledný rok veľmi zlé skúsenosti práve čo sa týka veľmi arogantného postoja k tomu, čím sa výbor pre ľudské práva v súvislosti s generálnou prokuratúrou zaoberal. To svedčí o tom, že generálna prokuratúra, jej zástupcovia si myslia alebo sa domnievajú, že generálna prokuratúra je v slobodnom demokratickom štáte čímsi exteritoriálnym, čímsi samým pre seba, či akýmsi štátom v štáte, čo absolútne odporuje elementárnej funkcii generálnej prokuratúry v slobodnom demokratickom štáte. Takže úplne súhlasím s tými závermi, že takúto správu o činnosti nemožno prijať.

Ja by som chcel poprosiť pani poslankyňu Dubovcovú o upresnenie toho jej procedurálneho návrhu, pretože ústavnoprávny výbor v spoločnej správe odporúča Národnej rade, aby vrátila na dopracovanie tú správu. Predpokladám, že nemôžeme hlasovať o návrhu, že Národná rada neprijíma alebo neschvaľuje. Mám to teda chápať tak, že navrhujete to pôvodné uznesenie, ktoré je v správe, že Národná rada schvaľuje Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010 s tým, že vaše odporúčanie je, aby Národná neschválila takto formulované uznesenie, áno? Tak.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tejto téme, ale nedalo mi to a nemôžem nezareagovať na vaše slová o politizácii súdnej moci, o politizácii prokuratúry.
Prosím vás pekne, to hovoríte vy, osoba, ktorá ako sudkyňa krajského súdu ste vstúpila do politickej scény, vstúpila ste do politického boja, dala ste sa na kandidátku SDKÚ a kľudne ste bola ešte aj sudkyňou krajského súdu. Vám to vôbec nevadilo, pošliapala ste jednoducho Ústavu Slovenskej republiky. A teraz si vy, ktorá ste toto všetko spravila, dovoľujete kritizovať generálnu prokuratúru z politizácie. Prosím vás pekne, toto je neuveriteľné! A ja si myslím, že aj poslanec, aj poslanec SDKÚ by mal mať určitú hrdosť a k určitým veciam sa radšej nevyjadrovať, pokiaľ to sám pošliapava a sám zneuctieva Ústavu Slovenskej republiky.
Ozaj je to smiešne z vašej strany a mal som o vás trošku väčšiu mienku, ale skutočne, nehnevajte sa, toto ma, toto ma vytiahlo na to, aby som zareagoval na váš príspevok. A som veľmi prekvapený, že práve vy hovoríte o politizácii súdnictva a prokuratúry.
Ďakujem.