20. schôdza

Ani po roku 2006 sa nezmenila kvalifikácia popierania zločinov, vraždenia, genocídy, zločinov proti ľudskosti. Ale v zákone sa stala celkom všeobecnou. Teda úplne sa tam vyňala konkrétna kvalifikácia popierania zločinov fašizmu a komunizmu. Teda pozmeňujúci návrh, ku ktorému teraz prichádza, nerobí nič iné, iba špecifikuje to, že ide o popieranie zločinov komunizmu a fašizmu. Ide o popieranie zločinov komunizmu a fašizmu preto, že my nežijeme v žiadnom vzduchoprázdnom priestore, žijeme v konkrétnom historickom priestore, žijeme konkrétnou historickou situáciou, žijeme v priestore, v ktorom od roku 1939 do roku 1989 teda 60 rokov tu vládli dva totalitné režimy, každý z nich na svoj spôsob, ktoré boli spojené s množstvom zločinov proti ľudskosti, zločinov, ktoré sa týkali genocídy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Poprosím kolegu Stanka, keby mohol netelefonovať v miestnosti. Pán Zajac, ešte vás poprosím o minútku strpenia, dokým dotelefonuje pán poslanec. Nech sa páči.

... vraždenia. Tieto zločiny sú dnes jasne popísané, tieto zločiny majú svoju kvalifikáciu. Existuje zákon o Ústave pamäti národa, v ktorom sa o zločinoch komunizmu a fašizmu hovorí rovnako, ako sa hovorí o zločinoch proti ľudskosti. To znamená, argumentácia toho typu, či vieme, čo to je komunizmus, je, povedzme, povedal by som prinajmenšom veľmi ľahtikárska, keby som nemal použiť nejaké tvrdšie slová.
Ďalšia otázka, ktorá sa veľmi často vynára, je otázka, či sa má takéto popieranie trestať alebo či skôr sa má pôsobiť nejako výchovne a nápravne, to znamená osvetovo. Tento zákon, tak ako dodnes fungoval, v podstate mal skôr preventívny ako nejaký represívny charakter, pokiaľ sa pamätám, nebol podľa neho odsúdený nikto. Má to byť zákon, ktorý vlastne vymedzuje jasne hranicu, za ktorú ľudia jednoducho nemajú ísť. Veľmi často sme v poslednom čase sme svedkami toho, že sa ide úplne tesne na hranicu alebo dokonca sa táto hranica prekračuje. Hovorím tu o takých fenoménoch, ako je nielenže to, že v tomto našom priestore ostávajú uchované rozličné tabule, rozličné busty rozličných komunistických funkcionárov, ale aj to, že takýchto pamätných tabúľ a takých búst komunistických funkcionárov, ale aj vysokých funkcionárov slovenského štátu v podstate pribúda. To znamená, že tá hranica je dneska v podstate veľmi rozmytá. A práve takýto a takto špecificky poňatý zákon má tú hranicu stanoviť pevne. A má byť aj nejakou hranicou toho, pokiaľ je nebezpečné a riskantné sa tejto hranice dotýkať. To treba povedať celkom jednoznačne.
Posledná vec je pre mňa taká veľmi prekvapujúca. Môj kolega historik Dušan Kováč hovorí, že takéto typy zákonov existujú len v totalitných spoločnostiach. Asi zabudol na to, že existuje známy príbeh popierača holokaustu, jeho kolegu, anglického historika Davida Irvinga, ktorý bol odsúdený v Rakúsku na tri roky a ktorý je persona non grata vo viacerých demokratických krajinách, akou je Nemecko, Kanada alebo Taliansko. Teda tento typ zákonov je v slobodných demokratických spoločnostiach nie neobvyklý, tento typ zákonov je obvyklý práve v tých spoločnostiach, ktoré majú obdobnú skúsenosť ako my v Slovenskej republike.
Práve preto som presvedčený o tom, že je dôležité prijať tento pozmeňujúci návrh. A prihováram sa za to, aby bez ohľadu na stranícku príslušnosť hlasovali zaň poslanci, ktorí majú aspoň zmysel pre historickú spravodlivosť, historickú pravdu a ktorí vedia odlíšiť to, čo je v slobodnej spoločnosti dovolené, a to, čo je skutočnou slobodou slova, od toho, čo je excesom a čo do slobodnej spoločnosti nepatrí, čo tam nemá miesto. Myslím si, že každý takýto poslanec by mal za tento pozmeňujúci návrh hlasovať, pretože tento pozmeňujúci návrh je návrhom, ktorý vlastne zaručuje normálnu historickú pamäť a zaručuje to, aby táto spoločnosť sa už nikdy nevracala k takým excesom, aké boli excesy fašistického a komunistického režimu. Ďakujem.

Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Traja poslanci sú prihlásení.
Pán poslanec Osuský.

Ďakujem, pán predseda. Atmosféra, v ktorej prebiehal tento príspevok, je tiež istou výpoveďou o stave spoločnosti. Musím povedať jednu vec k obľúbenému argumentu obhajcov komunizmu, ktorí ho majú zažitý pod kožou a ktorí napádajú skutočnosť, že komunizmus nie je definovaný. Ja sa všetkých týchto obhajcov komunizmu pýtam, či mi ukážu v Trestnom zákone definíciu "ex lege" pojmu fašizmus a pojmu nacizmus. Ak ju nenájdu, tak tento argument stojí absolútne na vode, lebo potom by sme museli dopustiť všetko. A ak je pre niekoho problém obmedzenie slobody slova, tak sa pýtam, či zástava s hákovým krížom nie je len obmedzenie textilu, keď ten textil dokonca ani nehovorí. A ak by sme teda prijali tento veľmi slobodomyseľný výklad pojmov, tak, samozrejme, môžeme potom pripustiť čokoľvek, lebo aj spona s ríšskym orlom a s hákovým krížom a s textom „Gott mit uns“ je len kus kovu, ktorý nehovorí nič, a predsa je v mnohých krajinách používanie takýchto prvkov trestné a nikto sa nemôže domnievať, že trestanie za zástavu čiže kus textilu, hnedej košele alebo spony na opasku je zásahom do slobôd.

Pán poslanec Stanko.

Nechcem sa opakovať, ale nakoľko táto téma sa ďalej rozvíja, tak nedá mi nezareagovať. Tých päť riadkov pozmeňujúceho návrhu, je to veľmi široko formulované. Nájdeme tam akúkoľvek možnosť postihovať za čo len myšlienku na to, čo sa snaží niekto označiť ako fašizmus. Medzi týmito riadkami však sa dá jasne čítať, že tento pozmeňujúci návrh je namierený proti slovenskému štátu. Ja som za to, či sa už niekto pozdraví „Na stráž“ alebo či sa niekto pozdraví „Česť práci“, nech je to priestupok, nech je za to pokuta, ja neviem napr. cca 20 eur, ale skutočne nemôžeme pripustiť, aby v slobodnej spoločnosti za slová človek išiel do basy na pol roka až tri roky.

Pán poslanec Ondruš.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Zajac, musím sa priznať, že som zostal dosť zarazený po vašom vystúpení alebo v priebehu vášho vystúpenia, pretože mám pocit, že to, čo ste hovorili ako odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, je výrazný posun oproti tomu, čo sa ako zdôvodnenie uvádza v písomne vyhotovenom pozmeňujúcom návrhu. A som rád, že sa teraz hlásite s reakciou, pretože ja by som bol rád, keby ste mi teda odpovedali na otázku, či v prípade, keď niekde bude umiestnená busta predstaviteľa Komunistickej strany z obdobia ja neviem teraz rokov 1948 až 1989 alebo príp. dokonca Komunistickej strany ešte z obdobia, ktoré tomuto obdobiu predchádzalo, aj toto máme chápať, že bude naplnením skutkovej podstaty trestného činu podľa toho vášho návrhu, pretože vy ste vlastne v tom svojom vystúpení hovorili o tom, že na mnohých miestach ešte máme busty alebo rôzne sochy, ktoré pripomínajú túto dobu alebo pripomínajú tých predstaviteľov. A ja sa priznám, že toto sa mi zdá, že ide nad rámec toho, čo ste naformulovali v tom svojom pozmeňujúcom návrhu. A ak má byť ja teraz neviem ani kto starosta obce alebo primátor mesta trestne zodpovedný za to, že na území jeho mesta sa takéto niečo z minulosti nachádza, tak to je podľa mňa teda riadne pritiahnuté za vlasy. Takže, prosím vás, keby ste mohli mi teda odpovedať, ako súvisia s tým vaším pozmeňujúcim návrhom tie busty, príp. sochy, príp. možno obrazy alebo rôzne artefakty z doby, v ktorej evidentne boli aj vtedy umiestnené za účelom udržiavania historickej pamäti na týchto predstaviteľov.

Ďakujem.
Ďalší rečník je pán poslanec Matovič, ktorý sa tu nenachádza. (Reakcie z pléna: „Odpoveď na faktické.“)
Prepáčte mi, nech sa páči, o odpoveď poprosím.