20. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som odpovedal veľmi stručne. Je vecou svedomia každého jednotlivého poslanca, či preňho popieranie zločinov komunizmu a fašizmu neprijateľné je alebo nie je. Všetko ostatné sú iba výhovorky a vykrúcanie. Otázka pána poslanca Ondruša je mimo toho, čo je v dikcii zákona. Zákon hovorí jasne o popieraní zločinov komunizmu a fašizmu, nehovorí nič o žiadnych bustách ani pamätných tabuliach. To je úplne z tej dikcie zákona jasné.
Ale, ak dovolíte, jednu vetu poviem. Nemyslím si, a to je môj osobný názor a nesúvisí teda s týmto zákonom bezprostredne a priamo, že busty a tabule, ktoré sú venované funkcionárom alebo oslavovaniu komunistického a fašistického režimu, majú na území Slovenskej republiky čo robiť. Ale hovorím ešte raz, nesúvisí to s popieraním, teda s popieraním zločinu komunizmu a fašizmu, teda s dikciou tohto zákona.

Ďakujem.
Takže teraz sa tu nenachádza pán poslanec Matovič, putuje na koniec, pán poslanec Viskupič, „taky ne“.
Takže, pán poslanec Dostál, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosť často sa stáva, že vystupujem k nejakému návrhu zákona s ambíciou presvedčiť kolegov z koalície a vopred mi je jasné, že nemám šancu osloviť nikoho z opozície, tak sa o to ani nepokúšam.
Teraz chcem vystúpiť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Osuského. A mám inú ambíciu. Bol by som rád, keby tento návrh podporili aj niektorí kolegovia z opozície, pretože si myslím, že je to návrh, ktorý je hoden podpory a nemusel by nás členiť na koalíciu a opozíciu. V tomto prípade ale predsa len je niekto, koho nemám ambíciu osloviť. A teda to je pán poslanec Stanko, môj koaličný kolega z KDH, ale vzhľadom na to, ako sa vyjadril, je mi jasné, že moje argumenty nemajú šancu uňho zabrať. Pokiaľ ten návrh považuje za namierený proti slovenskému štátu, proti nášmu prvému štátu a proti jeho mučeníckemu prezidentovi, tak určite sme na úplne iných vlnových dĺžkach. A naozaj predkladatelia tohto pozmeňujúceho návrhu netrpia nijakým obdivom k vojnovému slovenskému štátu ani k jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi. Považujeme za zločinecký ten režim, rovnako ako komunistický režim. Považujeme holokaust, na ktorom tento režim aj jeho prezident mali svoj podiel, za zločin proti ľudskosti. Nemáme teda ambíciu presvedčiť nikoho, kto má sympatie k fašistickým, fašizujúcim alebo aj komunistickým režimom.
To, čo považujem za zaujímavejšie na tomto návrhu a na spore, ktorý sa okolo neho verejne odvíja je chápanie slobody prejavu, pretože existuje aj také vnímanie slobody prejavu, ktoré tvrdí, že slobodu prejavu nemožno ničím a za žiadnych okolností obmedziť. Je to charakteristickejšie skôr, povedzme, pre americké chápanie slobody ako absolútnej slobody a ničím neobmedzovanej slobody prejavu. Vo viacerých európskych krajinách, ako to už spomenul aj pán poslanec Osuský, existujú obdobné ustanovenia aj v Trestnom zákone, ktoré postihujú tzv. jáchymovskú alebo častejšie osvienčimskú lož. To pramení asi aj z toho, že Európa má predsa len trochu inú historickú skúsenosť ako Amerika. Ale tých, ktorí z pozícií zástancov absolútnej slobody prejavu kritizujú náš návrh, a tá diskusia sa tu odvíja už niekoľko rokov, ja nepovažujem za nejakých skrytých sympatizantov jednej alebo druhej totalitnej ideológie. Považujem ten názor za úplne legitímny. Ja to vidím inak, ale uznávam, že môže byť čosi aj na tom, že ak začneme obmedzovať slobodu prejavu v jednom prípade, môže to byť aj prvý krok k tomu, aby sme potom začali obmedzovať slobodu prejavu niekomu inému. A toto by teda bola cesta do pekla. Čiže aj ja sám mám niekedy pochybnosti o správnosti toho nášho postoja, ktorý žiada aj prostriedkami Trestného práva postihovať popieranie zločinov fašizmu alebo komunizmu. Ale potom sa mi zasa stane, že si pozriem nejaký film o koncentračnom tábore alebo si pozriem film Katyň a tie pochybnosti ma prejdú a som si vnútorne istý, že ak schválime takúto zákonnú úpravu, tak nie je to prvý krok k obmedzovaniu slobody prejavu, je to niečo, čo sa vymyká bežnému chápaniu slobody prejavu, a že nebude žiadny zásadný problém, ak takéto konanie označíme za trestné a budeme ho postihovať, aby sme sa tu netvárili, že nič obdobné doteraz neexistuje, že dnes Trestný zákon neumožňuje nikoho postihnúť za jeho názor.
Dovolím si pripomenúť existenciu viacerých paragrafov súčasne platného Trestného zákona, ktoré postihujú prostriedkami trestného práva aj prejavenie istých názorov, § 421 Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd: „Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb alebo hnutie, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ „Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“ To je § 422. A § 422a postihuje výrobu extrémistických materiálov, § 422b postihuje rozširovanie extrémistických materiálov, § 422c postihuje prechovávanie extrémistických materiálov.
Náš návrh má postihnúť popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie holokaustu, zločinov režimu založeného na fašistickej ideológii alebo zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii .
A tu si ako takú drobnú pikantériu dovolím pripomenúť, že v súčasnom znení Trestného zákona už máme napr. § 338 Schvaľovanie trestného činu: „Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Čiže, povedzme, keď niekto vylúpi banku a niekto verejne schvaľuje tento čin ako záslužný boj proti zlým kapitalistom, tak môže byť podľa dnešného Trestného zákona potrestaný. Ak niekto bude schvaľovať alebo ospravedlňovať takú vec ako holokaust alebo iné zločiny fašizmu či komunizmu, tak s tým máme mať problém, že takéto konanie má byť postihnuté.
A ešte jedna vec je dôležitá na tomto návrhu. A to je to, že spomína fašizmus a komunizmus jedným dychom. A myslím si, že je potrebné, aby sme spomínali fašizmus a komunizmus jedným dychom, aby sme medzi nimi nerobili také rozdiely, ako sa v našej spoločnosti bežne robia, aby sme mali odvahu a silu a chuť odsúdiť ako inštaláciu busty Ďurčanského v Rajci, tak aj to, že dodnes v Bratislave je napr. socha Marka Čulena. Už sme vysvetlili, že to je predmetom nielen tohto návrhu, ale aj toho, akým spôsobom sa táto spoločnosť rozdielnym spôsobom stavia k zločinom fašizmu a k zločinom komunizmu. Keď fašizmus je vnímaný ako zločinecký režim, prinajmenšom teda ten nemecký nacizmus je tak vnímaný, tak komunizmus je veľkou časťou spoločnosti stále vnímaný ako to pokojné obdobie, keď sa budovalo, industrializovalo Slovensko, zvyšovala životná úroveň. Áno, pár ľudí bolo zavretých, pár ľudí bolo dokonca aj popravených, nemohlo sa cestovať, ale v zásade sa nám žilo fajn. Nie, nie je to tak, fašizmus a komunizmus sú rovnako zločinecké režimy. A aj o tom je tento pozmeňujúci návrh a žiadam vás týmto o jeho podporu. Ďakujem.

Ďakujem.
Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Osuský je ako jediný prihlásený. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. V duchu toho, čo povedal kolega Dostál, chcem zdôrazniť, že na počiatku mnohých, ba takmer všetkých zlých vecí, ako aj dobrých vecí, ako to vedia tí, čo poznajú Bibliu, bolo slovo. A to slovo v tých zlých veciach teda nebolo u Boha. A to slovo malo potom rôzne následky. A presne ako hovorí kolega Dostál, industrializovali sme, komíny dymili, bola radostná budúcnosť, ale niektorí mali slučku na krku a niektorí boli zastrelení a utýraní. Aj slovenský štát bol našou prvou štátnosťou. A niektorí arizovali. A tí, ktorí boli arizovaní, tí sa nadýchali cyklónu B. Teda boli i tí, i tí. A to treba férovo a spravodlivo konštatovať.
A na tému čisto utilitárnych obhajcov slobody slova, ktorí majú tú stranícku minulosť, ktorá túto slobodu slova kruto potláčala, treba povedať jedno. Áno, Larry Flynt mohol povedať svoje o verejnom činiteľovi, ale zhodou okolností vy ste iniciovali zákon, ktorý trestal výroky a ktorý dával náhubok novinám. A chcem k tomu povedať jedno: Pamätáme sa na prípad významného predstaviteľa slovenskej modernej hudby, ktorý stihol niekde na mikrofón hovoriť o drogách, a jeho následné proskribovanie. V tom prípade ale musíme akceptovať, že bezbrehému obhajcovi slobody nemôže verbálne vadiť nič, teda ani verejná propagácia kokaínu a rozkoší, ktoré poskytuje, a dokonca ani verejná verbálna propagácia rozkoší pedofílie, ktoré poskytuje z pohľadu toho, kto to hovorí. Takže si uvedomme, že sloboda slova nie je nad všetko a že aj táto sloboda má mať celkom normálne z morálky a zdravého rozumu vyplývajúce mantinely.

Ďakujem.
Ďalší prihlásený poslanec do rozpravy je pán poslanec Fecko. Nenachádza sa v miestnosti.
Pani poslankyňa Jurinová. Nenachádza sa v miestnosti.
Pán poslanec Madej. Nie je tu.
Pán poslanec Matovič. Nie je tu. (Reakcie z pléna.) Už je tu. Je to náhodička.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, rýchlo skúsim niečo povedať, kým ma pán predseda nezastaví, čo nesúvisí s predloženým návrhom zákona. Je hlboko vo mne niečo, čo potrebujem takouto formou vyventilovať.
Pred pár dňami táto Národná rada schválila, zhodla sa na tom, že vlastne všetky body schôdze od bodu 48 až nakoniec sa presúvajú na september. Hlboko s týmto postupom nesúhlasím. Odsudzujem ho a považujem ho za zneužitie právomoci našej, ktorú máme, lebo sme si my, poslanci, predĺžili dovolenku. (Potlesk.) Ľudia nás nevolili preto, aby sme si robili dlhšiu dovolenku, ale preto, aby sme riešili problémy. Možno niekto si povie, že však tam boli poslanecké návrhy zákonov a rôzne hlúposti, možno aj Matovičove hlúposti. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že na dovolenku sme mali ísť vtedy, keď si tú prácu urobíme. Ľudia pri páse, ktorí niekde na Slovensku robia, si tú dovolenku nemôžu sami odhlasovať, kedy ju budú mať. My sme zneužili svoju vlastnú právomoc a urobili sme si dva mesiace voľna. (Reakcie z pléna.) Máte pravdu, boli to koaličné strany. Viem, že kebyže s týmto vystupujem niekedy inokedy, poviete, že zdržujem chod Národnej rady. Dnes si to ale dovolím, lebo v podstate už je záver rokovania a budem zdržovať iba váš odchod na dovolenku. (Výkriky v sále.) Nehovorte, smeráci, iba o našom odchode, vieme dobre, že včera šiesti ľudia od vás boli už na dovolenkách a dneska v noci ste ich sťahovali, aby tu boli dnes na Zákonníku práce. Je trošičku z toho vidieť, aj teda ako vám záleží na tom Zákonníku práce. (Výkriky v sále.) Ale do toho som nehovoril. Odsudzujem týmto hlavne koaličné strany, že sme takéto niečo schválili a presunuli sme poslanecké návrhy zákonov na september. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobre, pán Matovič, lenže dve minútky stačili, tak choďte k veci alebo ukončite to, prosím vás.

Dobre, idem k veci. Takže vzhľadom na to, že nie som v tejto téme odborník a podľa rokovacieho poriadku vystupujúci má rozprávať k veci, tak vám v podstate dávam na výber, či vám budem čítať návrh zákona, či vám budem čítať dôvodovú správu alebo či vám budem čítať výstup z pripomienkového konania. Každopádne tak ako v stredoveku sa dávalo tridsať rán bičom verejne, tak som vám takýmto spôsobom sa rozhodol dať za to vaše posunutie poslaneckých návrhov zákonov na september tridsať rán bičom. (Potlesk.)

No hlavne začnite už čítať, prosím vás. Dobre?