20. schôdza

Pán predseda, mám iba vážne pochybnosti o tom, či bola dodržaná procedúra, pretože sme nehlasovali o skrátení lehoty do postúpenia do tretieho čítania a 24-hodinová lehota neuplynula, pretože sa hlasovalo včera o 17.00 hodine poobede.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, chcel by som pripomenúť, prečo vystupujem k tomuto bodu. Je to preto, lebo vám chcem oddialiť odchod na dovolenku za to, že ste si sami schválili dovolenku dvojmesačnú.
Budem pokračovať dôvodovou správou, lebo spoločná správa je taká trochu nudná, tak vám prečítam zase teraz trošku z dôvodovej správy.
Dôvodová správa.
A. Všeobecná časť.
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný...

... poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Účelom návrhu zákona v článku I (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trestná politika štátu a väzenstvo so zameraním najmä na zrýchlenie trestného konania, elimináciu možnosti obštrukčného správania zo strany obvinených, rozšírenia oprávnenia ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky, zefektívnenia fungovania existujúcich trestnoprávnych inštitútov s využitím informačno-technických prostriedkov, zvýšenia ochrany oznamovateľov závažnej kriminality a zefektívnenia inštitútu spolupracujúceho obvineného.
Z hľadiska bližšieho vymedzenia právnej regulácie možno zhrnúť predmet právnej úpravy tak, že návrhom zákona sú dotknuté najmä inštitúty ustanovenie náhradného obhajcu v prípravnom konaní, možnosť uzavrieť dohodu o vine a treste aj v konaní pred súdom, rozširuje sa oprávnenie ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky v obmedzenom rozsahu, zavádza sa pravidlo, že osoba, ktorá je sama oprávnená podať dovolanie, nemôže podať podnet, generálnemu prokurátorovi sa umožňuje podať dovolanie v prípade, ak odvolanie podal len obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech, spresňujú sa podmienky možnosti dočasného odloženia vznesenia obvinenia, podmienečného zastavenia trestného stíhania a prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného aj pre akýkoľvek iný trestný čin, upúšťa sa od podmienky možnosti použitia záznamu z použitia niektorého informačno-technického prostriedku ako dôkazu v inom konaní, len ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie, umožňuje sa vyhotoviť prepis záznamu odpočúvania len v rozsahu, v ktorom obsahuje skutočnosti významné pre trestné konanie, rozširuje sa možnosť použitia agenta, ktorý nie je policajtom, popri korupčnej trestnej činnosti aj pre trestné činy spáchané organizovanou formou, vypúšťa sa inštitút vymáhania peňažného trestu pred rozhodnutím súdu o nariadení náhradného trestu odňatia slobody a iné.
Účelom návrhu zákona v článku II (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov) je účinne reagovať na opakujúce porušovania vymedzených spoločenských vzťahov s dôrazom na posúdenie ich spoločenskej nebezpečnosti, pri ktorých sa ich doterajšia ochrana inými odvetviami práva hodnotí ako neúčinná. (Donesenie knihy poslancom Madejom na rečnícky pult.)

Novelou Trestného zákona sa rovnako vytvárajú legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trestná politika štátu a väzenstvo.
Návrh novely Trestného zákona predstavuje nástroje trestnoprávnej ochrany, a to riadneho výkonu volebného práva občanov, ktoré je v posledných rokoch porušované najčastejšie prvkami tzv. volebnej korupcie prostredníctvom kupovania voličských hlasov, niekto to tu asi v pléne pozná, zachovania kultúrneho fondu ochranou nehnuteľných kultúrnych pamiatok, archeologického dedičstva a iných predmetov kultúrnej hodnoty, riadneho výkonu funkcií verejných činiteľov pri správe a riadení verejných záležitostí zavedením trestnoprávnej ochrany pred nedbanlivostnými konaniami, ktorými sú spôsobené vysoké škody, riadneho výkonu stavebného konania zavedením trestnosti postavenia novej stavby alebo jej časti bez stavebného povolenia, pričom nejde o jednoduchú alebo drobnú stavbu podľa stavebného zákona, ak páchateľ týmto konaním spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb a iné.
Realizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je v tejto časti premietnutá aj v návrhu zavedenia obligatórneho trestu prepadnutia majetku vo vzťahu k vybranej skupine trestných činov. Novonavrhované ustanovenie § 58 ods. 3 reaguje v kontexte ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov.
Predkladanou novelou Trestného zákona sa súčasne plnia záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii, Rade Európy a v iných medzinárodných organizáciách.
V článku III návrhu zákona sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov o definíciu archeologického nálezu v súvislosti s návrhom novely Trestného zákona týkajúcej sa trestného činu poškodzovania a znehodnocovania archeologického dedičstva.
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 27. apríla 2011 a vládou Slovenskej republiky 28. apríla 2011. (Ruch v sále.)

Páni poslanci, nevyrušujte. Pán poslanec Horváth, keď sa vám to nepáči, nech sa páči, nemusíte počúvať.

Čo si dáme teraz? Bude to B. Osobitná časť dôvodovej správy. Dobre? Alebo by ste chceli niečo z ústavy? Ústavu necháme na pokoji, tú by ste mali mať. Ja vám radšej prečítam tú dôvodovú správu, lebo ste si ju asi nečítali. Dobre? Čiže je tam B. Osobitná časť dôvodovej správy. Pripomínam, prečo vám to čítam. Dúfam, že všetci to už viete. Je to preto, aby ste si nabudúce neodhlasovali predĺženú dovolenku.
K článku I (návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov).
K bodu 1. Je to legislatívnotechnická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnoprávnej kuratele v znení neskorších predpisov.
K bodu 2. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje okruh trestných činov, pri ktorých môže prokurátor na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky ustanoviť za agenta aj inú osobu ako príslušníka Policajného zboru. Navrhuje sa rozšírenie o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny a zločinu spáchaného zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo organizovanou skupinou.
K bodom 3 až 5. Zakladá sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s novonavrhovaným trestným činom volebnej korupcie (§ 336a Trestného zákona). To znamená, že o týchto trestných činoch bude za podmienok ustanovených v § 14 konať a rozhodovať Špecializovaný trestný súd.
K bodu 6. Je to legislatívnotechnická úprava, ktorou sa vypúšťa zmienka o krajských súdoch ako súdoch prvého stupňa.
K bodu 7. Upresňuje sa príslušnosť Špecializovaného trestného súdu na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti. Dosahuje sa tým súlad s ustanoveniami odsekov 1 a 2, ktoré upravujú príslušnosť súdu jednak pred začatím trestného stíhania, ako aj v prípravnom konaní.
K bodu 8. V nadväznosti na požiadavky doterajšej praxe sa ruší príslušnosť okresného súdu v sídle toho krajského súdu, v obvode ktorého je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 116.
K bodu 9. Upravujú sa orgány, ktoré rozhodujú o sťažnostiach podľa odsekov 2 a 3.
K bodu 10. Rozširujú sa prípady, kedy sa o námietke zaujatosti strany nekoná o prípade, ak dôvodom námietky je len procesný postup orgánu činného v trestnom konaní. Uvedenou úpravou sa zjednocuje postup nekonania o procesnej námietke strany tak voči súdu, ako aj voči orgánu činnému v trestnom konaní.
K bodu 11. Upravujú sa podmienky spôsobu preukázania nároku na bezplatnú obhajobu ustanoveného obhajcu podľa § 40 ods. 2 zo strany obvineného. Ustanovuje sa, aby obvinený takýto nárok musel preukázať najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu. Účelom tejto zmeny je zamedziť zneužívanie inštitútu ustanovenia obhajcu podľa § 40 ods. 2.
K bodu 12. V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2010 sa stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 a zamedzujú sa súčasne následky zmeny obhajcu vo vzťahu k zmene termínu už nariadeného úkonu trestného konania. V odseku 5 sa vymedzuje, od okamihu ktorého nastávajú účinky zastupovania obhajcom.
K bodu 13. Dopĺňa sa výnimka povinnej obhajoby v konaní o uložení ochranného liečenia aj v prípade protitoxikomanického liečenia. Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.
K bodu 14. Dopĺňa sa chýbajúce ustanovenie o možnosti zrušenia ustanoveného obhajcu, ak už nie je dôvod povinnej obhajoby.
K bodu 15. Upravujú sa následky nepreukázania nároku v súvislosti s bodom 11 a zavedením lehoty pre preukázanie nároku na bezplatnú obhajobu podľa § 40 ods. 2. V takomto prípade ustanovenie obhajcu zruší ten, kto ho ustanovil.
K bodu 16. Upravuje sa možnosť ustanoviť náhradného obhajcu v prípadoch dôvodnej obavy, že by mohlo byť zmarené alebo podstatne sťažené vykonávanie úkonov prípravného konania. Zmena vyplýva z požiadaviek doterajšej praxe.
K bodu 17. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa umožňuje vykonávanie úschovy na účely zabezpečenia nárokov poškodeného aj prostredníctvom orgánov štátnej správy, čím dochádza k zosúladeniu § 50 ods. 2 s § 94 ods. 2, ktorý túto rovnakú právnu konštrukciu už obsahuje.
K bodu 18. Rozširuje sa úprava § 60 ods. 1 prvá veta vo vzťahu k oprave, doplneniu a námietkam všetkých záznamov a zápisníc v rámci trestného konania so všeobecným vymedzením príslušnosti orgánu oprávneného na vykonanie týchto zmien.
K bodu 19. Je to legislatívnotechnická úprava, ktorou sa vypúšťa zmienka o mimoriadnom dovolaní, ktoré v platnom znení Trestného poriadku nie je upravené.
K bodom 20 až 23. V súvislosti s doručovaním sa zavádza fikcia doručenia v prípadoch, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol adresát, s tým, že adresát je neznámy. Reaguje sa tým na požiadavky praxe spojené s problémami doručenia písomnosti v týchto prípadoch. (Potlesk.)
V súlade so zmenami § 65 sa do poslednej vety ustanovenia § 66 ods. 3 dopĺňa odkaz na obžalobu a uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
K bodom 24 a 25. Je to legislatívnotechnická úprava, keď je zrejmé, že prokurátor bol opomenutý medzi osobami, ktoré majú právo nahliadnuť do spisu nielen v konaní pred súdom, ale aj v konaní pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje o väzbe a medzi osobami, ktorým v konaní pred súdom nemožno odoprieť nahliadnutie do spisu.
K bodu 26. Zjednocuje sa forma rozhodnutia policajta a prokurátora o prepustení zadržanej osoby na slobodu, ktorou je písomný príkaz s primeraným odôvodnením. Súčasne sa stanovuje, že zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt v prípadoch, ak nebolo možné zadržanú osobu odovzdať súdu, najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo zaistenia.
K bodu 27. Pri uplatňovaní inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov sú aplikačnou praxou signalizované poznatky, že obligatórne ustanovenie času v príkaze v § 90 ods. 2, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané (90 dní), prichádza do úvahy len v prípadoch, ak je potrebné také údaje uchovať a udržať v celistvosti (písm. a)) alebo ak je potrebné znemožniť prístup k takým údajom (písm. c)). V ostatných prípadoch uvedených v § 90 ods. 1 je uvedenie času v príkaze podľa § 90 ods. 2 reštriktívne a bezpredmetné.
Chcel by som pripomenúť, že čítam vám to preto, lebo ste si schválili predĺženie dovolenky na dva mesiace napriek tomu, že ste si nevykonali svoju prácu.
K bodu 28. V súvislosti s požiadavkami praxe sa stanovuje, aby osoba, ktorá má v držbe alebo pod svojou kontrolou počítačové údaje, mohla vydať tieto údaje, okrem toho, kto vydal príkaz na vydanie veci podľa odseku 1 aj inej osobe uvedenej v príkaze, napr. policajtovi, ktorý v trestnej veci vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.
Čítam vám to preto, takéto hlúposti, ktoré by ste si mohli v pohode prečítať niekde na internete (Hlasy z pléna.), samozrejme, pani ministerka, sú to také trošku hlúposti, čítať to v pléne, lebo všetci to máme prístupné na internete, ale práve preto vám to čítam, aby ste si uvedomili, že za tento čas ste mohli schvaľovať niečo užitočné pre ľudí, ale vy ste si radšej schválili dovolenku.
K bodu 29. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Však ani ja nemám čo komentovať, ale trošku nevydržím. Myslím si, že poslanci v priebehu roka majú dosť priestoru na to, aby si vyčerpali plus-mínus takú dovolenku ako obyčajní ľudia vo fabrikách. A tieto dva mesiace sú jednoducho nefér. A urobiť to takýmto spôsobom, bolo to nefér a hold.
K bodom 30 a 32. Upresňuje sa terminológia s cieľom jasne oddeliť inštitút sledovania a použitia informačno-technických prostriedkov. Navrhuje sa vrátiť k pojmu „druh informačno-technického prostriedku“ namiesto pojmu „prostriedok technického sledovania“, ktorý sa v príkaze na sledovanie nemusí uvádzať, nakoľko ide o spravodajskú techniku. Na rozdiel od toho druh informačno-technického prostriedku ak sa má využiť pri sledovaní osôb a vecí, sa uviesť v príkaze na sledovanie musí. (Neustály ruch v sále.)
Je zaujímavé sledovať, ako sa hanbíte za to svoje rozhodnutie a vymýšľate si tu teraz nejaké výhovorky, pani poslankyňa Blahová.
K bodu 31. Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo „súčasne“ uvedené v ods. 9 § 113. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo „súčasne“ sa vzťahuje na okamih až použitia výsledku sledovania ako dôkazu v inej trestnej veci, a nie na okamih vykonávania sledovania (Ruch v sále.),

pretože § 113 ods. 9 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu, a nie vykonanie sledovania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho sledovania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 9 v tom zmysle, že záznam zo sledovania a vecí možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o úmyselnom trestnom čine, a to bez ohľadu na to, či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.
K bodu 33. Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo „súčasne“ v ods. 7 § 114. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo „súčasne“ sa vzťahuje na okamih až použitia výsledku tohto inštitútu záznamu ako dôkazu v inej trestnej veci, a nie na okamih vyhotovovania, pretože § 114 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie vyhotovených obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, a nie ich vyhotovovanie. (Smiech a potlesk.)

Ďakujem. Páni poslanci, nemuseli by ste byť takí lakomí a mohli by ste priniesť aspoň plné tie nádoby.
Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho postupu podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine, pri ktorom možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to, či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.
K bodu 34. Je to legislatívnotechnická zmena. (Hlasy z pléna.)
Prečo sa to číta? Aby ste si uvedomili, že ste si niečo predĺžili. (Potlesk.)
K bodu 35. Ustanovuje sa, že ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, tak doslovný prepis záznamu vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. Upúšťa sa od potreby vyhotovovania prepisu celého záznamu telekomunikačnej prevádzky nad rámec zistených skutočností významných pre trestné konanie. Súčasne sa stanovuje, že záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných nosičoch zachováva v celosti v spise tak, aby obvinený a obhajca mali možnosť si v prípade, ak tak uznajú za potrebné, na vlastné náklady zabezpečiť prepis záznamu aj v širšom rozsahu. Hodnovernosť prepisu v týchto prípadoch posúdi súd. Súčasne sa stanovuje, že ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, môže predseda senátu nariadiť jeho doplnenie. Návrhom sa taktiež riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo „súčasne“ v ods. 7 § 115. (Ruch v sále.)
Niečo o dovolenke? No napr. dnes SMER dal prednosť svojim dovolenkám pred tým, aby utopil Zákonník práce, nevytiahol karty, a to, bohužiaľ, iba preto, lebo ste zajtra nechceli prísť do práce. To ma veľmi mrzí.
V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom že slovo „súčasne“ sa vzťahuje na okamih až použitia výsledku odpočúvania ako dôkazu v inej trestnej veci, a nie okamih vykonávania odpočúvania, pretože § 115 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu telekomunikačnej prevádzky, a nie vykonanie odpočúvania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečenia na základe legálneho odpočúvania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že záznam telekomunikačnej prevádzky možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine, pri ktorom možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to, či sa v tejto veci vedie trestné konanie. (Prinesenie kávy pre rečníka poslanca Matoviča.) Ďakujem, ďakujem.
Chcel som pôvodne čítať do nejakej piatej alebo šiestej, ale keďže tu mám nejaký doping kofeínový, tak asi to bude až do zajtrajška, prepáčte.
K bodu 36. Dôvodom na predloženie návrhu nového znenia § 116a je jeho prispôsobovanie sa rýchlemu rozvoju informačných technológií a súčasným možnostiam elektronickej komunikácie. Konkrétne ide o identifikáciu účastníckej stanice a získavanie identifikačných a lokalizačných údajov z mobilnej účastníckej stanice. Ide o nenahraditeľný zdroj dôkazu, v prípadoch, keď získavanie dôkazov pre trestné konanie by bolo iným spôsobom neúčinné alebo značne sťažené. Ďalším dôvodom na predloženie tohto návrhu je plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne sa stanovuje postup súdu a podmienky pre využitie tohto prostriedku.
K bodu 37. Zabezpečuje sa súlad s úpravou v bodoch 31, 33 a 35 odstránením vymenovania trestných činov a ich nahradením odkazom na odsek 1.
K bodom 38 a 40. V súlade s požiadavkami praxe sa stanovujú podmienky ospravedlnenej účasti obvineného a svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní a súdu, na ktorý bol obvinený, resp. svedok predvolaný. Dopĺňa sa povinnosť predložiť vyjadrenie lekára, či obvinený, resp. svedok je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa úkonu, na ktorý je predvolaný.
K bodu 39. V nadväznosti na postavenie obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa § 21 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa na rozdiel od doterajšej úpravy v § 273, kde sa chráni len obžalovaný v konaní pred súdom, zavádza všeobecná forma ochrany obvineného, ak je mu poskytovaná ochrana podľa označeného zákona, a upresňujú sa možnosti jeho výsluchu prostredníctvom technických prostriedkov určených na prenos zvuku a obrazu.
K bodu 41. Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné neuvádzať v zápisnici adresu jeho bydliska, ale uvádzať vždy adresu zamestnávateľa, a to aj bez preukázania dôvodnej obavy z ohrozenia tohto svedka alebo jeho blízkych osôb.
K bodu 42. Spresňuje sa vágny pojem „osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže“ jeho nahradením odkazom na sociálneho pracovníka a psychológa.
K bodu 43. Upresňujú sa podmienky pre opakovaný a ďalší výsluch svedka, ktorým je osoba mladšia ako 15 rokov.
K bodu 44. Reaguje na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné predvolávať ho cestou zamestnávateľa.
K bodu 45. Upravuje sa postup pre vydanie príkazu, ktorým sa určí svedkovi použitie legendy.
K bodu 46. Rozširujú sa možnosti využitia pomoci odborného konzultanta v odborne náročných veciach v súdnom konaní v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá možnosť jeho použitia limituje len na preskúmanie obžaloby, resp. na predbežné prejednanie obžaloby.
K bodu 47. V § 155 sa dopĺňa riešenie postupu nariadenia prehliadky tela a obdobných úkonov, čo v doterajšej úprave chýbalo a v aplikačnej praxi robilo problémy. Úprava postupu je obdobná ako pri vykonávaní obdobných úkonov, ako je napr. osobná prehliadka. Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť snímania odtlačkov prstov osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, za účelom ich porovnania s odtlačkami, ktoré boli zaistené na mieste činu ako daktyloskopické stopy. Novonavrhovaný odsek 5 upravuje postup, ak osoba nevyhovie výzvam na splnenie povinností podľa predchádzajúcich odsekov, ako napr. uloženie poriadkovej pokuty. Súčasne sa zjednocujú pojmy podobný úkon/obdobný úkon a odber krvi/skúška krvi.
K bodu 48. Z doterajšej praxe vyplynula požiadavka upraviť v zákone možnosť nariadiť exhumáciu mŕtvoly aj v prípade potreby zabezpečenia dôkazu odobratím vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, ktorá sa návrhom dopĺňa.
K bodu 49. Upresňuje sa nevyhnutná podmienka vydania uznesenia, že niet dôvodu na vydanie opatrenia v zmysle § 10 ods.18, podľa ktorého sú opatrenia neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.
K bodu 50. Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci. Súčasne sa dosahuje súlad s ustanovením § 354 ods. 3, ktorý rieši doručenie trestného rozkazu pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy.
K bodu 51. Rozširuje sa možnosť vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, čo prispeje k zrýchleniu vybavovania vecí rovnakým postupom, ako je to pri rozsudku. Vzhľadom na význam odôvodnenia uznesenia o vzatí obvineného do väzby tohto uznesenia sa inovácia netýka.
K bodu 52. Je to legislatívnotechnická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov.
K bodu 53. V § 200 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa výnimka vo vzťahu k prečinom spáchaným vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby; v týchto prípadoch bude vykonávať skrátené vyšetrovanie poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže uvedený v § 10 ods. 8 písm. e). Súčasne sa dopĺňa nové písmeno b), v zmysle ktorého sa vyšetrovanie vykoná aj v prípade náhleho úmrtia obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 54. V odseku 5 sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní. Doteraz sa postupovalo podľa § 22 per analogiam. Toto ustanovenie upravuje postup súdov, a nie orgánov činných v trestnom konaní. Osobitne sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev, v takýchto prípadoch sa navrhuje, aby o sporoch o príslušnosť rozhodoval prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230 príkazom (primerane odôvodnený). V odseku 6 sa upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade odňatia a prikázania veci. Doteraz postupovali podľa § 23 per analogiam, avšak toto ustanovenie upravuje postup len súdov, a nie aj orgánov činných v trestnom konaní. Rovnakým spôsobom ako v odseku 5 sa osobitne upravuje postup pri odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev.
K bodu 55. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých možno dočasne odložiť vznesenie obvinenia u spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s odložením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 1, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 56. Reaguje sa na skutočnosť, že v účinnom Trestnom poriadku absentuje rozhodnutie, ktorým by bolo možné skončiť trestné stíhanie v prípade, keď je znaleckým skúmaním u mladistvého obvineného mladšieho ako 15 rokov zistené, že tento je nezrelou osobou, ktorej úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti (§ 95 ods. 1 Trestného zákona) nedosahuje vek 14 rokov, pričom vzhľadom na toto zistenie absentuje jedna zo zložiek podľa ustanovenia § 338.
K bodom 57 a 58. S ohľadom na doterajšiu prax v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa rozširujú podmienky pre zastavenie trestného stíhania prokurátorom v odovzdaných trestných veciach (napr. Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania, uzavretý 15. 5. 1972, oznámenie č. 551/1992 Zb.) aj v tých prípadoch, ak o skutku obvineného bolo právoplatne rozhodnuté popri cudzozemských súdoch aj iným orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, napr. cudzozemským prokurátorom. Súčasne sa dopĺňa písmeno c), v zmysle ktorého možno trestné stíhanie zastaviť aj o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny, ak bolo začaté vo veci bez vznesenia obvinenia, ak bolo cudzozemským súdom alebo iným orgánom právoplatne rozhodnuté.
K bodu 59. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých možno zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti so zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin za splnenia podmienky, že záujem spoločnosti na objasnení trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného.
K bodu 60. Je to legislatívnotechnická úprava.
K bodom 61 a 63. Navrhovanou úpravou § 216 ods. 6 písm. c) a § 220 ods. 2 písm. c) sa precíznejšie vyjadrujú podmienky aplikovania inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania a zmieru. Podmienky sú upravené tak, aby sa vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa len v prípade, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou. Nie je žiaden dôvod, aby sa obmedzenia pre podmienečné zastavenie trestného stíhania, resp. schválenia zmieru (§ 220 ods. 2) vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa v prípadoch, ak bol trestný čin spáchaný mimo súvislostí s výkonom ich právomocí a v ich rámci zodpovednosťou.
K bodu 62. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s podmienečným zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 64. Rozširujú sa možnosti pre prerušenie trestného stíhania v § 228 ods. 2 písm. d) aj z dôvodu podania návrhu na odovzdanie trestného stíhania do cudziny.
K bodu 65. V súlade s požiadavkami praxe sa upresňuje podmienka pre prerušenie trestného stíhania v súvislosti s dočasným odovzdaním osoby do cudziny.
K bodu 66. V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, pri ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora prerušiť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, o trestný čin úkladnej vraždy. (Ruch v sále.)
Inak, ak sa nudíte, odporúčam úplne bez problémov niekam ísť. Myslím, že do fajrontu to stihneme. A ďalší traja kolegovia tu pôjdu zajtra.
Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s prerušením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.
K bodu 67. Ustanovuje sa podmienka, že pred prerušením trestného stíhania sú orgány činné v trestnom konaní povinné vykonať všetky procesné úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu. Zmyslom tejto úpravy je zabrániť opomenutiu vykonania úkonov, ktoré by nebolo možné vykonať, alebo by bolo ťažké vykonať z dôvodu uplynutia času.
K bodu 68. Vzhľadom na charakter dokazovania v trestnom konaní a postavenie subjektov sa mení zákonná úprava, v zmysle ktorej sú záväzné pokyny prokurátora vydané v rámci dozoru súčasťou spisu. Navrhuje sa, aby záväzné pokyny prokurátora boli súčasťou dozorového spisu prokurátora.
K bodu 69. Spresňuje sa forma rozhodnutí prokurátora v rámci vykonávania dozoru prokurátora nad zákonnosťou pred začatím trestného stíhania a v rámci prípravného konania v nadväznosti na písm. a), d), f) a g) (opatrenie) a písm. e) (uznesením) ods. 2.
K bodu 70. V konaní podľa § 204 ods. 1 (tzv. super rýchle konanie) prokurátor nebude povinný o podaní obžaloby upovedomiť osoby uvedené v § 234 ods. 1 druhej vete, keďže vzhľadom na charakter a priebeh tohto konania je upovedomovanie o podaní obžaloby nadbytočné.
K bodom 71 až 73. Precizuje sa právna úprava vo vzťahu k doručovaniu obžaloby osobám, ktoré majú zákonného zástupcu alebo splnomocnenca. Zároveň sa rovnako ako pri úprave doručovania rozsudku a trestného rozkazu stanovuje pre súd povinnosť doručiť pri trestných činoch zanedbania povinnej výživy obžalobu aj osobe, do rúk ktorej je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
K bodu 74. Obsah výzvy, ktorú je súd povinný doručiť obvinenému a ďalším osobám spolu s obžalobou podľa § 240 ods. 3, je potrebné doplniť uvedeným spôsobom, a to vzhľadom na navrhovanú zmenu § 263 ods. 2.
K bodu 75. V súlade so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom sa medzi osoby, ktorým je potrebné oznámiť inú právnu kvalifikáciu skutku, zaraďuje aj prokurátor, keďže tento nie je osobou, ktorej sa doručuje rovnopis obžaloby.
K bodu 76. Súdna prax ukázala, že obligatórne predbežné prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí je vo väčšine prípadov z hľadiska procesnej ekonomiky nadbytočné a formalistické a len zbytočne predlžuje konanie. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby predbežné prejednanie obžaloby malo vo všeobecnosti fakultatívny charakter. Obligatórne bude jedine v prípadoch uvedených v § 243 ods. 2. Zároveň sa stanovuje, že obžaloba sa v zásade bude predbežne prejednávať na verejnom zasadnutí, zároveň sa umožňuje podľa potreby predsedu senátu predbežne prejednať obžalobu v prípadoch stanovených v § 243 ods. 2 aj na neverejnom zasadnutí. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje aj uzavretie dohody o vine a treste priamo na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednávaní obžaloby. Ak sa teda prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste, súd nebude musieť vec vrátiť prokurátorovi na konanie podľa § 232 a 233; prokurátorovi sa však ponecháva možnosť, aby o vrátenie veci sám požiadal, čo bude aktuálne v prípadoch, ak by uzavretie dohody priamo na verejnom zasadnutí bolo značne komplikované alebo nemožné, napr. v prípadoch komplikovaného súhrnného trestu alebo neprítomnosti zákonného zástupcu v konaní proti mladistvému. Zároveň sa predpokladá, že za účelom spísania dohody poskytne súd prokurátorovi a obvinenému nevyhnutné technické a personálne vybavenie. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať vo verejnom zasadnutí na podklade podanej obžaloby, čo znamená, že rozhodne o nariadení hlavného pojednávania alebo urobí iné rozhodnutie podľa § 244 ods.1. V senátnych veciach bude rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody súd robiť naďalej na neverejnom zasadnutí.
K bodom 77 a 78. Sú to legislatívnotechnické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach Trestného poriadku o predbežnom prejedaní obžaloby.
K bodu 79. Pri celkovom zvýšení trestných sadzieb v novom Trestnom zákone zostala úprava konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného oproti predošlému Trestnému poriadku bez zmeny. Preto sa navrhuje rozšíriť možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pričom hranica trestnej sadzby sa posúva na desať rokov. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o obmedzenie práv obvineného, keďže vo všetkých prípadoch sa u obvineného predpokladá vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní. Požiadavka súčasného splnenia podmienok uvedených v odseku 2 tohto ustanovenia sa nemení.
K bodu 80. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje uzavretie dohody o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní. Ide o obdobnú úpravu ako v navrhovanom znení § 243 ods. 5. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať v hlavnom pojednávaní na podklade podanej obžaloby podľa § 256 a nasledujúcich Trestného poriadku. V senátnych veciach platí ustanovenie § 331 ods. 2 aj v tomto prípade.
K bodu 83. Obžalovaný je na verejnom vyhlásení o svojej vine alebo vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v situácii ako pri konaní o dohode o vine a treste. Súd teda v rozsahu vyhlásenia obžalovaného, ak ho akceptuje, nevykonáva dokazovanie. Potom má byť obžalovaný aj v porovnateľnom postavení ako v prípade konania o dohode o vine a treste (§ 334 ods. 4). Vyhlásenie obžalovaného bolo navyše prijaté uznesením po zistení stanoviska prokurátora a príp. aj poškodeného a zúčastnenej osoby a je nemenné. Preto by obžalovaný nemal mať oprávnenie podať proti rozsudku, čo do výroku o vine, odvolanie. S tým súvisí aj rozsah poučenia vrátane poučenia o neprípustnosti odvolania a prípustnosti dovolania len v obmedzenom rozsahu.
K bodom 84 a 85. Sú to legislatívnotechnické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach § 257 Trestného poriadku.
K bodu 88. Je potrebné vytvoriť procesný rámec na výsluch svedka na základe dôkaznej iniciatívy súdu v zmysle § 2 ods. 11. Stranu nemožno nútiť vypočúvať svedka, ktorého výsluch sama nenavrhla.
K bodu 89. Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia o výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní aj s ustanovením § 258 ods. 2 (výsluch obvineného na hlavnom pojednávaní).
K bodom 91 a 92. Umožňuje sa čítanie zápisnice o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka aj v prípade opätovného nedostavenia sa na hlavné pojednávanie a neúspešného predvedenia.
K bodom 93 a 94. Precizuje sa právna úprava čítania zápisnice o skoršej výpovedi svedka v tom smere, kto môže navrhnúť čítanie zápisnice. Zároveň sa vypúšťa nie celkom jednoznačná formulácia v druhej časti tohto zákonného ustanovenia. Súčasne sa stanovuje postup pre čítanie zápisnice.
K bodu 95. Navrhovaná právna úprava umožňuje na hlavnom pojednávaní prečítať písomný znalecký posudok aj v prípade, ak sa znalec naň odvolá, a to aj bez súhlasu prokurátora a obžalovaného, čo zjednoduší a zrýchli znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní.
K bodu 96. Súčasná právna úprava výslovne neustanovuje, či je pri čítaní listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní potrebné prečítať celú listinu alebo postačuje prečítanie len jej relevantnej časti. Preto sa navrhuje umožniť čítanie listinného dôkazu aj len v rozsahu jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, čo urýchli dokazovanie listinnými dôkazmi.
K bodu 97. Zavádza sa možnosť namietať alebo doplniť spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia sa s jeho obsahom. Erika... (Konzultácia rečníka s poslankyňou pri rečníckom pulte.)

V praxi totiž nie je výnimkou obštrukčný spôsob vykonávania dôkazov, kedy sa strana rozhodne účelovo preťahovať konanie nezmyselne pedantným vykonávaním dôkazu, napr. pomalým čítaním od slova do slova.
Čiže tuto mojej kolegyni vedľa sa to páčilo. A ja jej to prečítam ešte raz. Zavádza sa možnosť namietať alebo doplniť spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia sa s jeho obsahom. V praxi totiž nie je výnimkou obštrukčný spôsob vykonávania dôkazov, kedy sa strana rozhodne účelovo preťahovať konanie nezmyselne pedantným vykonávaním dôkazu. (Prinesenie písomných materiálov poslancovi pri rečníckom pulte iným poslancom.)