20. schôdza

28.6.2011 - 13.7.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2011 o 9:56 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56

Dušan Muňko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Kaník, nemá význam, aby som reagoval na vás, pretože ja nenájdem na Slovensku jedného makroekonóma, ktorý by sa stotožnil s vaším zákonom a s vašou polemikou. Takže nebudem polemizovať tak ako s novinármi, tak ani s vami. To treba si povedať otvorene.
Keď si prečítam, vy akých ste menovali ľudí do Medzinárodného menového fondu alebo do Európskej banky, to je prvá vec.
Druhá vec, pán Jurčík. Na úkor váš ja som ruské akcie kupoval a viem, aké akcie som kupoval, čo sa týka energetického koncernu, a ktoré akcie boli ziskové okrem tých farmácie, ktoré neprepadli.
Pokiaľ mňa chcete učiť o kapitálovom trhu, tak poprosím si to vyprosiť. (Reakcia poslanca.) To hovorím teraz ja. Takže mi nehovorte, o čom to je. Jediné stabilné akcie, ktoré boli, sú akcie, štátne, dlhopisy a aj to nie Grécka, nie Maďarska alebo niektorých iných štátov proste. Ale potom si povieme o akciovom trhu, keď bude padať po Grécku Portugalsko, Írsko, Španielsko a ďalšie krajiny, resp. Belgicko. Potom sa môžeme baviť o tom, o čom ste mi tu hovorili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2011 o 9:56 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:10

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa chcel povenovať pánovi poslancovi Kaníkovi, ktorý tuná trošku zdvíha adrenalín, aj mne, lebo doteraz ja chcem veľmi oceniť debatu, ktorá prebehla síce včera večer. Bolo tu málo ľudí. A zahrám sa na Igora Matoviča. Pán poslanec, keby si chodil do roboty, tak by si tu včera bol o pol siedmej a dneska by si aj stihol o deviatej sa možno prihlásiť, keby si prišiel načas, do debaty a nemusel by si tu štekať v dvojminútových faktických. Alebo odporúčam ti, choď si štekať na Trojičné námestie do Banskej Štiavnice, lebo tam ti to akože úplne ide. Chcem povedať, pán poslanec, že práve pre ľudí ako si ty konsenzualita sa nedá dosiahnuť. Ty sa vyhlasuješ za otca toho systému. Hneď si sa pochválil v prvej vete. Je to pravda, bol si pri tom. Chváli sa tým, že prešiel ten systém jedným hlasom. A ja som to tu už včera povedal. To je genetický kód, ktorý je tam zakódovaný, pretože máme na to rôzne názory. Koniec koncov boli tu kontroverzné názory aj z našej strany, lebo to tu proste buble, je to tu stále. A to je to dedičstvo toho vzniku 2. piliera ako takého. Ale pokiaľ budeme pokračovať takýmto spôsobom, ktorý začal vstupom do miestnosti práve pána poslanca Kaníka, tak sa nikdy nedohodneme a ten systém bude Zajacovou obeťou emócií, arogancie ľudí, človeka, akým je aj pán poslanec Kaník a pán exminister, pretože preňho je všetko, čo nie je z jeho hlavy, deformácia. Spolu sme sedeli za okrúhlym stolom, ktorý zorganizovali DSS-ky. A, pán poslanec, vieš, že si bol v menšine ohľadom vyhlasovania toho, že garancie sú len zárukou nejakej straty. Ak je tu podanie na Ústavný súd, tak prečo už nebolo na to podanie na Ústavný súd, čo ste robili rok? Prečo tuto podanie na Ústavný súd vo veci garancií nie je? Kľudne si ho môžete tam podať. Lenže čo je realita, čo zopakoval pán poslanec Zajac, o čom sa tu snažil hovoriť aj pán poslanec Brocka, je to, že ľudia tie garancie akceptovali. Tak skúsme nežiť v minulosti, v roku 2005 a skúsme žiť v realite, ktorá proste je následkom finančnej krízy, volatility finančných kruhov, poškodenia 2. piliera aj politickými šarvátkami. To proste otvorene priznávam, ale skúsme ísť do tej reality, že ten 2. pilier si opäť potrebuje získať dôveru cez stabilizáciu, cez politický konsenzus a cez nastavenie takých podmienok, že tomu systému cez garancie a zhodnotenie ľudia opäť uveria.
A tá hlúposť, ktorá sa tu neustále opakuje, na sporiteľa to bolo 100 eur, bolo to 150 mil., teraz je to 100 mil., o ktoré prišli sporitelia podľa poslanca Kaníka. No pravda je taká, že výpredaj akcií z dôchodkových fondov nebol podmienený zavedením garancií, ale už o rok skôr na jeseň roku 2008 novelou tohto zákona. Proti tejto novele nehlasoval žiadny vtedajší opozičný politik, dokonca dvaja opoziční hlasovali za ňu. Táto novela bola iniciovaná centrálnou bankou ako regulátorom, v ktorej sedeli aj terajší poradcovia, povedzme, premiérky alebo ministra. A veľmi dobre vedia, že to bola novela, ktorá bola iniciovaná kvôli prepuknutiu finančnej krízy. A táto novela zaviedla povinnosť DSS-kám nakupovať do majetku dôchodkových fondov iba také investičné nástroje, medzi ktoré patrili aj zahraničné akciové fondy obchodované na burzách cenných papierov, ktorých emitent mal rating v investičnom pásme, to bolo kľúčové, rating v investičnom pásme. A keďže akcie nakúpené v tom čase vo fondoch DSS-iek takéto podmienky nespĺňali, DSS-ky boli nútené všetky tieto nástroje vypredať v tom období. Supervisor, dohľad centrálnej banky, predsa skúma jednoznačne všetky pohyby aktív. Je track record, sú záznamy o tom, prečo došlo k tým výpredajom. Tam v tých záznamoch je jednoznačne napísané, že je to preto, aby to dostali do súladu s touto legislatívou, a nie do súladu zavedením garancií, ktoré nastalo až o tri štvrte roka na to.
Takže láskavo si naštudujte zákony a porozprávajte sa aj o tomto aj s DSS-kami a opýtajte sa, čo bolo kľúčové na to, aby sa udiala zmena v týchto fondoch, či sa na tom niekto smeje alebo nesmeje, toto je reálne stanovisko. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.6.2011 o 10:10 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:16

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja sa vôbec nebudem vyjadrovať k tým invektívam. Ja len poviem, že si ako dobrý a vzorný žiak svojho predsedu a že učíte Národnú radu, ako napádať osobne svojich oponentov. Ale chápem, že ste nervózni z toho, že hovorím pravdu, že nedovolím to, aby ste tu zavádzali ľudí úplne klamlivými, naruby obrátenými faktmi, ktoré vôbec nezodpovedajú realite. Ja viem, že ste z toho nervózni, tomu úplne rozumiem.
Keď hovoríš o dôvere, že ten systém potrebuje znova získať dôveru. O koho dôveru tu ide? Ten systém má dôveru občanov. Vy ste ho dvakrát otvorili. Vy ste vložili celú svoju silu, popularitu a všetko, čo ste mali, aby ste oklamali ľudí, aby ste šírili nepravdivé informácie o tom, ako je ten systém prázdny, ako z neho nikdy nebudú dôchodky, aby ste vyhnali z toho systému ľudí. A ľudia sa na vás vykašľali, na vaše hlúposti, ktoré ste im vtĺkali do hláv. On nepotrebuje získať dôveru ľudí. On tú dôveru občanov Slovenska má a vždy mal. Preto doň dobrovoľne vstúpilo 1,5 mil. ľudí.
To, čo potrebujeme, tak to je zabrániť tomu, aby tento systém vašimi garanciami straty neokrádal naďalej týchto ľudí. To potrebujeme spraviť, pretože to je problém, ktorý tu je. Prišiel návrh do parlamentu, ktorý ste predložili, s návrhom na 60-mesačné porovnávanie. A brutálne nekvalifikovane a diletantským pozmeňujúcim návrhom pána Madeja sa škrtla nula a zostalo tam toho šesť, čo je na smiech celému finančnému svetu. Takto sa jednoducho v žiadnom systéme fungovať nedá a tento systém môže vyrábať len a len stratu. Takže o to tu ide.
A mne je ľúto, že predstavitelia DSS-iek niektorí vymenili snahu zachovať svoje manažérske platy, snahu zachovať stabilitu za to, aby kašľali na sporiteľov, kašľali na ich výnosy, a o tomto sa tu bude hrať, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2011 o 10:16 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:18

Branislav Ondruš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predseda, ďakujem pekne. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, mne rovnako ako pánovi Kažimírovi je veľmi ľúto, že po pol desiatej alebo tak medzi pol desiatou a trištvrte na desať dnes došlo k takému razantnému obratu v charaktere tejto rozpravy, ktorá dovtedy bola mimoriadne vecná a práve preto aj pokojná. A skutočne, Ľudo, tvojím príchodom sa zmenila. Áno, v nás vyvolávajú tieto otázky emócie. A zopakujem to, čo som povedal pri inej príležitosti včera, pretože my sa nedokážeme iba bez emócií pozerať na to, ako niekto zavádza, klame a podvádza ľudí, a to najmä, ak ide o takú závažnú vec, ako je dôchodkový systém, ktorý z princípu má poskytovať sociálnu istotu alebo sociálnu bezpečnosť pre ľudí v čase, keď sú už odkázaní iba na sociálne príjmy, pretože vzhľadom na svoje zdravie alebo vzhľadom na svoj vek už nie sú schopní si zabezpečiť príjmy z práce. Z tohto hľadiska sme naozaj nervózni a naozaj máme vypäté emócie, keď počúvame, že tu opäť po vyše štyroch rokoch dostáva návrh človek, ktorý zaviedol nový dôchodkový systém podvodom na ľuďoch. A o tom, že to je tak, svedčia aj vystúpenia dvoch vládnych poslancov, ktorí tu dnes vystupovali. Bol to pán poslanec Brocka a pán poslanec Zajac, ktorí obaja povedali, pán poslanec Brocka to povedal úplne možno najexpresívnejšie, že sme tu boli svedkami klamlivej reklamy, ktorej ľudia podľahli. A ako to povedal pán Zajac, ľudia sa vtedy rozhodovali neuvážene. Nuž nečudo, pretože kampaň, ktorú vtedy robil a z peňazí daňových poplatníkov financovalo aj ministerstvo práce, bola zo svojej podstaty a od samého začiatku až do konca vedená tak, aby sa ľudia rozhodovali neuvážene. Tá kampaň nielenže im neposkytovala žiadne informácie, ale ich zavádzala a klamala, a to napr. aj tým, že iba expresívnejší slogan „švajčiarske dôchodky“ vymenila za slogan „lepší dôchodok“ napriek tomu, že dnešný zákon o starobnom dôchodkovom sporení o dôchodkoch nehovorí v podstate nič. A už vôbec nielenže negarantuje, ale ani len teoreticky nesľubuje nejaké lepšie dôchodky. A ja som sa už vyjadril, že ja som hlboko presvedčený, že to bol premyslený zámer, aby v tomto zákone nebolo vyriešené vyplácanie dôchodkov, teda to vyplácanie tej anuity, pretože keby sa toto riešilo, tak ako napr. v Českej republike sa to usilujú riešiť už na začiatku zavedenia dôchodkového investovania, tak by sa ukázalo, na akých vratkých nohách stojí tento systém predovšetkým preto, lebo je to systém bez garancií. A práve preto, vážené kolegyne, kolegovia, vážený kolega Ľudo Kaník, je pre nás skutočne diskusia o garanciách kľúčová. A práve preto sme urobili aspoň nejaké kroky aspoň k nejakým garanciám v systéme. Ako som už povedal, otázka garancie je v dôchodkovom systéme základná, pretože iba kvôli tomu, kvôli ničomu inému dôchodkový systém nevznikol a kvôli ničomu inému dôchodkový systém neexistuje, dôchodkový systém je tu na to, aby garantoval istý príjem ľuďom v čase, keď už zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu veku nie sú schopní sa sami postarať o svoj príjem prácou. A práve preto je pre nás dôležité a považujeme za úplne prirodzené, že ten systém musí mať garancie, a to od samého začiatku, od vstupu do toho systému, až po výstup z toho systému. A stále platí, že tento systém negarantuje žiadnym spôsobom dôchodky.
Ja sa na tomto mieste odvolám na vystúpenie pána Baláža z Ekonomického ústavu SAV, ktorý na jednom z okrúhlych stolov, o ktorom hovoril Peťo a na ktorom si aj ty, Ľudo, bol, povedal príklad. A neskôr som ho počul zopakovať tento príklad aj v médiách jedného svojho známeho, s ktorým chodí na bicykli, myslím, ktorý išiel do dôchodku v roku 1989. Tento človek v tom roku 1989 sa tešil a povedal, že on už je za vodou a môže sa vykašľať na vtedy ešte komunistický režim a už od nikoho nie je závislý, pretože na svojom účte má 300 000 korún, ktoré mu v pohode zabezpečia dožitie až do smrti, a to vo veľmi luxusnej podobe. Lenže v roku 1991 prišla inflácia, ktorá prekročila 62,5 % a naraz zistil, že z tých 300 000 nasporených peňazí nedožije ani najbližšie dva-tri roky, nieto ešte do svojej smrti.
A pokiaľ teda hovoríme o tom dôchodkovom systéme, tak ako ste ho nastavili, tak upozorňujem, že aj keby bola pravda, čo nie je a k čomu sa ešte vrátim, že nejaké výnosy v ňom ľuďom zabezpečia nejaké veľké peniaze, tak ešte stále nie je isté, že tie veľké peniaze im zabezpečia skutočne bohatý dôchodok, pretože v tomto systéme už pri vyplácaní dôchodku nie sú tieto peniaze zabezpečené proti znehodnoteniu, napr. infláciou.
My sme teda naozaj v roku 2009 prišli s návrhom a presadili sme návrh, aby existovali aspoň nejaké garancie v tej prvej fáze, to znamená, vo fáze toho zhodnocovania peňazí. A vychádzali sme nielen z aktuálnej situácie, ale aj z informácií, ktoré sme získali prostredníctvom prieskumu medzi ľuďmi. A už vtedy nám bolo úplne jasné, že ľudia požadujú garancie v tomto systéme, resp. ukázalo sa, že dve tretiny ľudí v roku 2008, ktoré boli účastníkmi 2. piliera, boli hlboko presvedčené o tom, že peniaze, ktoré majú v 2. pilieri, im štát garantuje. Opakujem, v roku 2008 dve tretiny ľudí, ktoré boli v 2. pilieri, boli presvedčené o tom, že im štát garantuje peniaze, ktoré si dávajú do 2. piliera. To je nielen obžaloba tej reklamnej kampane, ktorú pod názvom „Lepší dôchodok“ robil Ľudo Kaník ako minister, lebo bol to aj dôležitý impulz pre nás, aby sme skutočne urobili opatrenia, ktoré dajú systém čiže realitu do súladu s očakávaniami.
Spomínal som už pána Baláža z Ekonomického ústavu. A pri tejto príležitosti použijem výsledky jedného výskumu, o ktorom nás informoval, opäť na tom okrúhlom stole, ktorý bol otvorený aj politikom z vládnej koalície, aj z opozície, o výsledkoch prieskumu, ktorý sa zaoberal otázkou, ako sa ľudia pozerajú na investičné riziko, pričom teda upozornil, že to testovanie investičného rizika je veľmi dôležité nielen pre klienta, ale aj pre samotného poradcu, aby mohol uplatňovať profesionálny prístup a do istej miery chrániť aj sám seba pred možnými sťažnosťami v prípade nepriaznivého vývoja inflácie.
Čo ma zaujalo, bolo to, že výsledky toho výskumu na Slovensku porovnával s podobným výskumom, ktorý sa volá Survey of Consumer Finances, pričom na rozdiel od toho jednorazového výskumu na Slovensku, toto je kontinuálny výskum, ktorý sa robí pravidelne každý rok v Spojených štátoch amerických už od roku 1962. Budem teraz citovať pána Baláža: „Na údajoch z USA nás upútajú dve veci, podiel ľudí schopných akceptovať nadpriemerné a vysoké finančné riziká je relatívne nízky a spravidla nepresahuje štvrtinu populácie, podiel jednotlivých kategórií sa časom mení, ale základné rozdelenie zostáva zhruba rovnaké.“ No podľa nedávneho výskumu, ktorý robili na Slovensku, u nás 46 % ľudí nie je ochotných akceptovať nijaké finančné riziká. Čiže takmer polovica nijaké finančné riziká nie je ochotná akceptovať. A takmer 42 % toleruje iba priemerné riziká. Inými slovami, nadpriemerné riziká toleruje 9 % a naozaj vysoké riziká netolerujú ani 3 % populácie. Ako konštatuje inžinier Baláž, rozdelenie tolerancie k finančným rizikám je na Slovensku a v Spojených štátoch veľmi podobné. A naznačuje, že je asi podmienené genetickými a biologickými faktormi, a nie ekonomickými či kultúrnymi faktormi. Asi nikoho neprekvapí, že, samozrejme, menej radi riskujú so svojimi peniazmi starší ľudia, ženy, ľudia s nižším vzdelaním.
Ale teraz mi dovoľte, aby som vám na jednom konkrétnom príklade ukázal, aký je teda reálne ten postoj ľudí k rizikám, ktoré sú spojené s možnosťou straty hodnoty investície. V tom prieskume sa jeho autori pýtali respondentov, dávali takúto otázku: Predstavte si, že investujete peniaze na desať rokov, ktorá kombinácia výnosu a rizika vám vyhovuje? A teraz počúvajte, výnos ročne 1- až 1,5-násobok, ale bez straty hodnoty investícií uprednostnilo vyše 43 % respondentov, výnos 1,5- až 2-násobok s rizikom straty maximálne 10 % z hodnoty investícií uprednostnilo vyše 38 % respondentov. A teraz niektoré kategórie preskočím. A spomeniem tú poslednú kategóriu, ročne aspoň trojnásobok s rizikom ale straty až 35 % hodnoty investícií, stále je to len jedna tretina hodnoty investície, uprednostnilo iba necelých 5 %. A ešte plastickejší obraz o tom, ako sa ľudia pozerajú na riziko pri investíciách, zobrazuje ešte iná otázka. Pýtali sa respondentov toto: Predstavte si, že chcete investovať 500 000 korún, ktorú z nasledujúcich investícií si vyberiete? Tak v najlepšom prípade zisk 50 000 a v najhoršom prípade zisk 15 000 si vybralo 24 % respondentov, ale až vyše 47 % respondentov si vybralo alternatívu v najlepšom prípade zisk 80 000, v najhoršom prípade žiadny zisk, ale čo nie je určite žiadna strata. Tieto údaje sú veľavravné a hovoria veľmi presne. Čiže výrazná väčšina ľudí nie je pri investovaní ochotná akceptovať žiadne alebo je ochotná akceptovať len skutočne minimálne riziko, že by mohli o svoje peniaze prísť. Takmer štvrtina sa pri druhej otázke uspokojila radšej s nižším maximálnym možným výnosom, keď mala istotu, že jej tá investícia vynesie aspoň niečo a nič nestratí.
Dôležitým zistením tohto výskumu je, že len 8 % ľudí má u nás skúsenosti s akciovým investovaním. Polovica tu priznala, že nemá s investovaním žiadne skúsenosti. A 32 % bolo zaradených do skupiny s nejakými skúsenosťami, pričom na to, aby do tejto skupiny boli respondenti zaradení, stačilo, že títo ľudia rozumeli rozdielu medzi akciami a dlhopismi. Opäť je teda zrejmé, že reálne skúsenosti s investovaním u nás nemá vyše 80 % ľudí.
A navyše, ešte pri tejto príležitosti upozorním na dva podľa mňa dôležité momenty. V prvom rade, tento výskum sa uskutočnil ešte v priebehu roku 2008, teda v čase, keď sme nemali žiadne osobné skúsenosti s ekonomickou recesiou, globálnou hospodárskou krízou a s ich dôsledkami a kolísavosťou na burzách. Dokonca sme takúto skúsenosť nemali ani len prenesene, pretože dve generácie vyrástli v spoločensko-ekonomickom systéme, ktorý takéto krízy nepoznal, a teda deti o tom nemohli ani počuť od svojich rodičov. A po druhé, otázky mierili výlučne na investovanie, ktoré ale nikto nespájal s finančným zabezpečením v starobe čiže s peniazmi na dôchodok. A práve o to tu ide. Ako som povedal, rozprávame sa o dôchodku a v tejto súvislosti je veľmi dôležité hovoriť, že pri dôchodku je nevyhnutné, aby sme v maximálne možnej miere chránili ľudí pred rizikom, predovšetkým pred rizikom strát. Preto sa domnievam, že návrh, aby ľudia v 2. pilieri boli primárne v rizikových schémach, bez garancií, je podlý a zákerný. Ľudia s investovaním, hoci v 2. pilieri ide práve o investovanie, nie o sporenie, ako to správne povedala moja kolegyňa pani Gabániová, nemajú žiadne skúsenosti a predovšetkým majú veľmi ťažký život, mimoriadne veľa starostí. Domnievam sa, že zo strany vlády je zákerné a podlé od nich požadovať, aby pre zachovanie či získanie aspoň nejakej istoty museli robiť ešte čosi navyše, napriek tomu, že, ako som povedal, hovoríme o dôchodkovom systéme, z ktorého základnej povahy, základnej filozofie jeho vzniku a jeho existencie je jasné, že jedným zo základných princípov dôchodkového systému musí byť garancia, musí byť istota.
Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto súvislosti si dovolím upozorniť aj na ďalší mýtus, o ktorom sa tu veľmi často hovorí. A musím povedať, že ma veľmi mrzí, že v reakcii na pána poslanca Muňka tu zazneli dokonca vyslovene vyslovené hlúposti a vyslovené lži, napr. o tom, že ruské akcie vyniesli 120 % výnosov v roku 1999 a že to je príklad, ktorý by sme mali sledovať, pokiaľ ide o 2. dôchodkový pilier, pretože ak by to naozaj bola pravda tak nechápem, prečo tie 120-percentné výnosy nemajú ľudia v 2. dôchodkovom pilieri. Je jasné, že chápeme, a je jasné, že vieme, prečo to tak je. Totiž jednoducho nie je možné, aby celých 100 %, povedzme, majetku dokonca aj v tých rastových fondoch investovali DDS-ky do akcií. Ale práve preto chcem ukázať, že argument o tom, že na jednom konkrétnom trhu v nejakom konkrétnom čase sa dosahovali napríklad z akcií obrovské výnosy, je pre diskusiu o dôchodkovom systéme vo všeobecnosti, ale aj pre diskusiu o týchto dvoch návrhoch zákonov úplne irelevantný. Navyše, treba povedať, že áno, v nejakom čase sú veľké rasty, ale v inom čase sú veľké prepady. A ani v súčasnosti sa nedá povedať, že by sa dosahovali na, povedzme, akciových trhoch také výnosy, ktoré by zabezpečovali ľuďom, že sa im vrátia aspoň nejaké straty.
To, čo si aj ty, Ľudo, povedal, že nie je pravda, že ľudia v tých systémoch nezarábajú, tak to je pravda tak z polovice. Hovorím pravdu. V týchto nejakých systémoch ľudia niečo zarábajú, ale pravda je taká, že ešte stále tie súčasné výnosy nevymazali straty, ktoré tieto systémy zaznamenali v uplynulých dvoch rokoch, predovšetkým teda v roku 2008, resp. 2009. A treba povedať, že to platí aj o akciách, aj o tom, že tá situácia aj pri podielovom investovaní v akciových fondoch je stále ešte veľmi rozkolísaná. Napr. som si našiel v českých Hospodárskych novinách informáciu, ktorá vyhodnocovala výnosnosť českých podielových fondov, čo je v princípe obdoba toho, o čo ide v 2. pilieri, za uplynulých niekoľko rokov. A zatiaľ čo napr. v roku 2008 bol prepad o 54 % v akciových podielových fondoch, v roku 2009 sa 40 % z týchto strát akoby vrátilo naspäť. Ale za prvý kvartál, presnejšie, do konca apríla tohto roku opäť akciové podielové fondy v Českej republike vykazujú stratu 1,5 %, pričom je to v porovnaní so zmiešanými dlhopisovými fondmi a s výnosmi na peňažnom trhu najvyššia strata zo všetkých podielových fondov. Takisto treba povedať, že aj v súčasnosti v priemere európske akcie ešte stále nedosiahli hodnoty, ktoré dosiahli pred krízou. Vo všeobecnosti napr. približne 38-percentný prepad európskych akcií ešte stále oproti situácii pred krízou tu je.
A tieto všetky údaje uvádzam preto, lebo chcem, aby sme vyvrátili jeden dôležitý mýtus, že keď uvoľníme v 2. pilieri investovanie do akcií, tak že nám to automaticky prinesie obrovské výnosy a neskôr obrovské dôchodky. Samozrejme, my sme za to a ten náš poslanecký návrh to obsahuje, aby sa v zákone uvoľnil priestor aj pre rizikovejšie investície. Ale upozorňujeme na to, že ani tieto rizikovejšie investície nie sú žiadnou garanciou a žiadnou istotou, ba dokonca v súčasnosti dávajú len veľmi malú nádej na to, že sa výnosy v 2. pilieri výrazne zmenia.
Zároveň čo je ale úplne kľúčové, je pre nás to, aby sa ľudia mohli dobrovoľne rozhodnúť o tom, že o garancie chcú prísť. Toto považujem za mimoriadne dôležitý moment, pretože je úplne evidentné, že, tak ako to povedal pán poslanec Brocka vo svojom vystúpení, verejnosť sa s potrebou garancií stotožňuje, o čom svedčí napr. aj nedávna anketa, ktorú, myslím, minulý týždeň zverejnili Hospodárske noviny. Samozrejme, neurobili to na reprezentatívnej vzorke, ale je to predsa len veľmi zaujímavé, pretože redaktori Hospodárskych novín vytiahli do bratislavských ulíc a oslovovali výlučne mladých ľudí, ktorí mali buď tesne pred skončením, alebo tesne po skončení štúdia na vysokej škole. A pýtali sa ich, aký je ich názor na novinky, ktoré v penzijnom systéme chystá vláda. A z oslovených iba jedna jediná, čerstvá absolventka vysokej školy, 23-ročná Martina, sa s týmito zmenami stotožnila a povedala, že si myslí, že teda by mali ľudia povinne vstupovať do 2. piliera a že by mali povinne vstupovať do negarantovaných fondov. Všetci ostatní oslovení mladí ľudia, mladí Bratislavčania, medzi nimi napr. 21-ročný mladý muž, ktorý študuje ekonómiu, sa zhodli v tom, že odmietajú, aby ich zákon nútil povinne vstúpiť do 2. piliera a aby ich zákon pripravil o garancie.
Vážené kolegyne a kolegovia, my si nemyslíme, že každý, kto bude v 2. pilieri, nevyhnutne musí požívať garancie. Ale myslíme si, že o ne nesmie prísť. Človek sa ich môže vzdať dobrovoľne, vedome, na základe dostatočného množstva informácií, na základe toho, čo v zdravotníctve nazývame informatívny súhlas. Ale musí to byť jeho vlastné dobrovoľné vzdanie sa garancií. Zákon nesmie iba na základe paragrafov ľudí o ich garancie pripraviť.
Myslím si to aj preto, lebo sa obávam, že takýto zásah by mohol byť v konečnom dôsledku aj protiústavný, pričom sa opieram o právne analýzy, z ktorých minimálne jednu si dal vypracovať aj teda Úrad vlády, Úrad vlády o tom informoval. Takže Úrad vlády si dal vypracovať analýzu možnej protiústavnosti toho, že by ľudia prišli o garancie v tých terajších fondoch. A ja som si tu právnu analýzu celkom podrobne preštudoval. A vám prečítam iba záver, že vymedzená zmena by mohla byť posúdená ako rozporná s ústavou, pričom je to tu veľmi konkrétne aj vysvetlené, nakoľko je tu vážne podozrenie, že by to takýmto spôsobom mohlo byť v rozpore s ústavou, mohlo byť považované za výraznejší zásah do právneho postavenia legitímnych očakávaní či dokonca nadobudnutých práv dotknutých sporiteľov, to znamená, že my máme aj ústavnoprávnu výhradu voči tomu návrhu, s ktorým prichádza vláda. Aj túto ústavnoprávnu výhradu považujeme za mimoriadne dôležitú a hodnú akceptovania.
Vážené kolegyne a kolegovia, áno, sme za to, aby sme veľmi zodpovedne postavili dôchodkový systém, ktorý prinesie to, čo od neho ľudia očakávajú. Ale práve preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme prijali taký zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý bude odpovedať na jasné, evidentné a, dnes to môžeme povedať, aj dokázateľné očakávania ľudí, ktorých sa dôchodkový systém týka.
A na záver mi dovoľte teda poznámku, že ak je pravda to, čo povedal pán Jurčík, že ľudia by v 2. pilieri nemali byť vodení za ručičku, tak potom nepochybne je pravda, že to, čo vy navrhujete, nie je vodenie za ručičku. Totiž vy tých ľudí viažete do pút, na krk im dávate veľkú hrubú reťaz a nasilu ich do toho 2. piliera chcete vovliecť. Ak títo ľudia majú právo na to, aby neboli vodení za ručičku, tak si myslím, že majú oveľa väčšie právo na to, aby ich niekto zviazaných do pút a do reťazí nasilu nestrčil do niečoho, o čom sa tí ľudia slobodne nerozhodli.
Práve preto, vážený pán spravodajca, vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona podávam v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, a ak tento procedurálny návrh nezíska podporu, tak podávam ešte druhý procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.6.2011 o 10:18 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:41

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
V tomto systéme je dnes na účtoch alebo vo vlastníctve ľudí, ktorí sú v ňom zapojení, 4,1 mld. eur. Sú to peniaze, ktoré týmto ľuďom patria a ktoré by nemali, keby tento systém neexistoval. Vy všetci, ktorí tu teraz tak zápalisto vystupujete, ste boli proti tomu, aby ľudia tieto peniaze mali. Vďaka tomu, že váš názor vtedy neprevážil, dneska sú ľudia bohatší o 4,1 mld. A ich majetok sa vďaka tomu stále zväčšuje.
Používate mantru a slovíčko, o ktorom si myslíte, že, samozrejme, naň nachytáte všetky garancie. A tvrdíte, že ochraňujete garancie v tomto systéme. Tento systém od počiatku mal skutočné garancie v seba zakódované, ktoré spočívajú v prísnej diverzifikácii, v prísnom rozložení toho, ako a kde sa môže investovať. A to sú garancie toho, že v systéme nedôjde k znehodnoteniu majetku v dlhodobom horizonte a že vždy nakoniec ľudia zarobia viac. Vaše garancie, garancie straty, ktoré ste zaviedli, ľuďom garantovali stratu a spôsobili reálnu stratu.
Vy tu hovoríte o tom, ako môžeme ľudí vystaviť riziku straty. Vy ste nielen ich reálne vystavili riziku straty, vy ste im spôsobili stratu, stratu niekoľko desiatok miliárd eur. Ja to tu mám aj na grafoch podľa jednotlivých spoločností, ako sa to vyvíjalo a v ktorej koľko ľudí pritom bolo. A vďaka vašim garanciám straty prerobili.
Keď spomínate anuitu. Ja som za to, aby určite tento systém tam bol. Ale čo ste vy urobili za 4 roky, kým ste mali tento systém cez ministerku v rukách? Neurobili ste ani čiarku na to, akurát ste vyháňali zo systému ľudí. To je celé, čo ste urobili.
A keď tu hovoríme o nejakej ankete. No keby ste sa tých ľudí spýtali, či súhlasia s tým, že budú mať straty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2011 o 10:41 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:43

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Myslím si, že, Braňo, si to veľmi pekne zhrnul a vystihol tie zákonné momenty.
Čo je úplne najdôležitejšie a čo mne úplne najviac vadí, je, že dnes sa tu všetci tvária, aký dokonalý systém sa tu vytvára, a úplne ignoruje naozaj fakt, že ten profil tých sporiteľov je nejaký. A ten profil je možné vyskúmať rôznymi metódami. A je dnes úplne nespochybniteľné, že drvivá väčšina sporiteľov má veľmi nízky sklon k riziku. A nechápem, ako môžete s takou drzosťou a bohorovnosťou navrhovať systém, kde túto drvivú väčšinu sporiteľov presuniete do negarantovaného systému, a viete pritom, aký majú vzťah k tomu, ako sledujú vývoj zmien v tomto systéme a vôbec do akej miery sú informovaní o tom, čo sa tu vlastne deje. Čiže vy uvrhnete ľudí, ktorí nemajú úplne presný prehľad, do systému, kde stratia garancie, napriek tomu, že si myslia, že ich majú.
Náš systém je oveľa dômyselnejší v tom, že ľudia musia prejaviť svoju slobodnú vôľu na to, aby prešli z garantovanej do negarantovanej schémy. A umožňujeme im, keď majú záujem naozaj investovať agresívnejšie, tak majú tú možnosť, ale musia prejaviť svoju slobodnú vôľu. Čiže v tomto základnom bode sa my odlišujeme.
A vôbec nerozumiem, prečo chcete tých ľudí nasilu natlačiť do systému, kde tie garancie nebudú mať, aj keď ich mať chcú. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2011 o 10:43 hod.

Ing.

Ján Počiatek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:45

Branislav Ondruš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ľudo, ja, samozrejme, rozumiem tomu, že musíš sa hlásiť vo faktickej poznámke ku každému jednému vystúpeniu, pretože celá vaša politika je postavená na princípe hlbokej viery v pravidlo, že stokrát opakovaná lož sa na ten stoprvý raz stáva pravdou. Ale takto to jednoducho nie je. Stokrát opakovaná lož je aj na stoprvý raz lžou. A presne takou lžou je neustále opakovanie toho, že garancie, ktoré sme zaviedli do systému, pripravili ľudí o nejaké peniaze. Na to úplne konkrétne reagoval už Peťo Kažimír, ale ja len na to ešte doplním, že ten systém toho ohodnocovania rizikovosti, ktorý spôsobil masívny výpredaj akcií, bol odstránený opäť na podnet Národnej banky až v polovici roku 2010, keď už tie akciové trhy mali ten obrovský pokrízový tigrí rast za sebou, to znamená v tom čase napriek tomu, že ten systém kontroly alebo ten systém podmienok investovania iba do cenných papierov, ktoré boli v investičnom pásme, už nemohol vyrovnať tie straty, ktoré sa udiali predtým.
Takže ak je niekto naozaj zodpovedný za nejaké straty, tak to nie je náš systém garancií, ale systém, ktorý zaviedla Národná banka. A zaviedla ho úplne logicky a úplne pochopiteľne ako reakciu na krízu, naopak, náš systém znížil fixné poplatky pre DSS-ky až o jednu tretinu z ich pôvodnej výšky, čím sa stámilióny eur vrátili naspäť ľuďom aspoň z toho, čo im v tom 2. pilieri zmizlo. A pravda je taká, že aj do roku 2008 by sa nedal nájsť v systéme človek, ktorý mal na svojom účte aspoň toľko peňazí, koľko doň vložil.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.6.2011 o 10:45 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:48

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Pokúsim sa byť stručný, ale vopred viem, že sa mi to nepodarí, pretože jednak tu bola dosť bohatá rozprava a jednak sa zdá, že tu ešte niektoré veci treba dosť dôrazne pripomenúť a dať na pravú mieru.
Začnem tou motiváciou, prečo bol v rokoch 2004 – 2005 zavedený 2. dôchodkový pilier. Všetci tí, čo sa trošku zaujímate o to, kam ide Slovensko, aký je jeho predpokladaný vývoj a aká je demografia na Slovensku, tak viete, nie je to žiadna novinka to, čo teraz poviem, ak v roku 2010 pripadalo na jedného občana vo veku nad 65 rokov 6 občanov v tzv. produktívnom veku, čiže od 15 do 64 rokov, čiže ten pomer bol 6 ku 1 vlani, tak v roku 2060 sa podľa prognóz tento pomer zmení tak, že jeden a pol občana v produktívnom veku bude pripadať na jedného občana v poproduktívnom veku. Čiže súčasný pomer 6 ku 1 sa zmení na 1,5 ku 1. Čiže štvornásobne sa zhorší. Preto sa nemôžeme pozerať na súčasný dôchodkový systém, resp. preto sa vtedajšia vláda v roku 2004 nemohla pozerať na vtedajší dôchodkový systém len tak a bola potrebná reakcia. Reakciou bolo zavedenie 2. dôchodkového piliera v tom základnom nastavení, aké vydržalo dodnes, napriek tomu, že predchádzajúca vláda sa ho rôznym spôsobom snažila torpédovať. Pripomínam, že keby sme nič nerobili, keby sme to nechali, skrátka, len tak plávať, tak ak dnes je priemerný dôchodok z 1. piliera vo výške približne 50 % predošlej mzdy zamestnanca, resp. občana, tak pri takomto demografickom vývoji, vydeľte si to, 50 % vydeľte štyrmi a vyjde vám menej ako 15 %. To znamená, ak sa nič nestane, ak by sa nič nedialo, ak by sme nereagovali, ak by sme to nechali nezodpovedne tak, veď nejako bolo, nejako bude, tak dôchodky v roku 2060 budú vo výške 15 % z predošlej mzdy pracovníka alebo občana. Preto je 2. pilier, aby sme tento jav aspoň sčasti eliminovali.
A keď sa to tak vezme, keď si porovnávame návrhy, ktoré predložila vláda, resp. v mojej osobe, a keď to porovnávame s návrhom, ktorý predložili poslanci SMER-u, tak vidím, že v tomto sa vlastne zhodujeme, vidím, že dosahujeme zhodu v tom, že 2. pilier je na Slovensku potrebný, vidím, že vládny návrh a poslanecký návrh sú vo veľmi veľkej časti úplne zhodné. Nevidím v poslaneckom návrhu poslancov SMER-u žiadny návrh, ktorý by napr. hovoril o znížení sadzby príspevkov do 2. piliera, čo ma veľmi teší. Beriem to tak, že súčasné deväťpercentné nastavenie je vlastne naozaj tak, ako sa to preukázalo v posledných štyroch rokov. Je to dobré nastavenie, s ktorým nemá problém ani SMER, resp. možno jeho pragmatickejšie krídlo, čomu som veľmi rád.
Chcem zdôrazniť ešte raz to, čo som povedal v predošlej vete. Poslanecký návrh poslancov SMER-u a vládny návrh sú v mnohom zhodné. Dokonca by som priam povedal, že mnohé časti poslaneckého návrhu sú okopírované z nášho vládneho návrhu, čo je fajn, čomu som rád. Zhodné sú napr. state, ktoré hovoria o tom, že horná hranica odplaty, pokiaľ ide o odplatu zavedenia dôchodkového účtu, by sa mala zmeniť tak, že to nebude striktne 1 %, ale že to bude najviac 1 %. To znamená, umožní sa správcovským spoločnostiam súťaž vo výške tohto poplatku. Som napr. rád aj tomu, že v § 55a sa tzv. riadenie rizík ponecháva v úplnej zhode s naším, teda vládnym návrhom. Som rád, že ustanovenia o referenčnej hodnote, o tzv. benchmarkoch sú v podstate zhodné s vládnym návrhom a tak ďalej a tak ďalej. Som rád aj tomu, že poslanecký návrh, rovnako ako náš návrh zavádza indexový fond. V podstate veľmi vítam aj to, že poslanecký návrh chce zaviesť tzv. zmiešaný fond, ktorého podstatou by malo byť investovanie hlavne do akcií. A tieto dva novonavrhované fondy, ktoré navrhujú poslanci SMER-u, sú vlastne dôkazom toho, že ak tu aj v rozprave zazneli, predpokladám, politicky motivované vyhlásenia o tom, ako je investovanie do akcií zlé, nebezpečné, riskantné, tak v skutočnosti poslanci SMER-u tým, že opakujú našu filozofiu, hlavne pokiaľ ide o indexový fond, tak vo svojej reálnej podstate tvrdia to isté, čo tvrdíme my. Takisto som rád tomu, že poslanci SMER-u uznali, že to nastavenie garancií, ktoré presadili vlastne oni sami pred niekoľkými, no pred dvoma rokmi nie je dobré. A som rád, že uznali, že to zvláštne a z večera na ráno do parlamentu príduvšie nastavenie na 6 mesiacov, pokiaľ ide o porovnávanie výkonnosti, sa má zmeniť na 60 mesiacov, tak ako to pred niekoľkými rokmi moji súčasní, vtedy vaši kolegovia na ministerstve práce poctivo a starostlivo so všetkou rozvahou pripravili.
Skutočne, treba sa trošku zastaviť nad tým, prečo vtedy pred dvoma rokmi návrh, ktorý hovoril o zavedení garancií na báze šesťdesiatmesačného porovnávania, sa zrazu z večera na ráno zmenil na 6 mesiacov, to je tá novela pána poslanca Madeja, prečo sa to vlastne stalo. Ja si kladiem túto otázku už dosť dlho. A pravdepodobne to je preto, lebo ten pôvodný návrh vlastne hovoril o tom, že správcovská spoločnosť si bude môcť svoj poplatok za zhodnotenie podľa toho pôvodného návrhu vybrať až po piatich rokoch. Čiže 5 rokov by musela čakať na to, aby dostala tú svoju odmenu na zhodnotenie. No kto už by bol ochotný čakať 5 rokov, keď sa to dá upraviť napr. tak, že sa to obdobie skráti na polroka a tým pádom si správcovská spoločnosť svoju zaslúženú odmenu môže zinkasovať skôr, už po polroku? Možno to bola tá motivácia, prečo došlo z večera na ráno k tomu prekvapujúcemu skráteniu tohto sledovaného obdobia.
Dobre, poďme k tomu, v čom sa teda líšime. Tie rozdiely sú vlastne tri. Ten prvý rozdiel je vo filozofii vstupu mladých ľudí, druhý rozdiel je rozdiel, pokiaľ ide o chápanie rozsahu garancií, pokiaľ ide o jednotlivé fondy, v ktorých sa garancie majú uplatňovať. A tretí rozdiel, čo ma teda dosť prekvapuje, je rozdiel vo filozofii poplatkov, kde poslanecký návrh poslancov SMER-u je značne štedrejší, na moje veľké prekvapenie, voči správcovským spoločnostiam ako vládny návrh. To ma skutočne zaráža. Ale na druhej strane keďže poznám pozadie toho, ako poslanecký návrh SMER-u vznikol, tak ma to vlastne neprekvapuje. Takže poďme k tým rozdielom.
Pokiaľ ide o ten vstup mladých ľudí. Súčasné nastavenie, ktoré tu máme takto niekoľko rokov, ukazuje, že do 2. piliera vstupuje okolo 10 % mladých ľudí, tých tzv. prvopoistencov. Ak by to takto malo ďalej pokračovať, tak potom 2. pilier jednoducho stráca zmysel a to celé, čo som tu vlastne povedal na začiatku, že 2. pilier nám do značnej miery rieši demografické problémy pre budúce desaťročia, ktoré nás na Slovensku čakajú, stráca svoj zmysel, 2. pilier stratí svoju podstatu. Preto je omnoho lepšie vrátiť sa k tomu, ako to bolo na začiatku, ale s jednou dôležitou modifikáciou. Je to nastavenie, tak ako je to vo vládnom návrhu. To znamená automatický vstup mladých ľudí do 2. piliera, ale nie povinný, pretože ak by bol povinný, tak to by znamenalo, že nebola by možnosť slobodného rozhodnutia. My však túto možnosť slobodného rozhodnutia vo vládnom návrhu máme. To znamená, že mladí ľudia síce, tak ako sa prvýkrát zaregistrujú v Sociálnej poisťovni, budú automaticky zaregistrovaní ako sporitelia v 2. pilieri, ale budú mať dostatočne dlhý čas, my sme v pripomienkovom konaní najskôr uvažovali o jednom roku, potom sme to natiahli na 2 roky, čiže budú mať dva roky čas na to, aby sa sami slobodne rozhodli, či im toto zaradenie do 2. piliera vyhovuje alebo nie. Čiže v období dvoch rokov, ktoré sa javí byť dostatočné a rozumné, majú možnosť slobodne sa rozhodnúť nebyť v 2. pilieri. Samozrejme, nesú tým pádom riziko, že v tom roku 2060, keď pôjdu na dôchodok, ich dôchodok bude vyzerať tak, že bude vo výške tých spomínaných 15 % z ich predošlej mzdy. Toto si musia sami zvážiť. A my im toto budeme otvorene hovoriť počas obdobia, toho prechodného, ktoré bude trvať päť mesiacov, keď síce vlastne novela nadobudne účinnosť, ale to reálne fungovanie začne až od 1. apríla 2012.
Garancie.
Musím zase trošku najskôr odbočiť a pripomenúť tým, čo až tak nesledujú, ako momentálne vyzerá situácia v 2. pilieri, aké sú súčasné čísla, aké sú súčasné počty, ako vyzerá súčasné zhodnotenie a koľko z toho si zoberú správcovské spoločnosti. Súčasné nastavenie garancií znamená, pokiaľ ide o rok 2010, za ktorý mám k dispozícii čísla, že sporitelia zarobili v podobe nominálneho výnosu spolu 38 mil. eur. Čiže hovorím o všetkých sporiteľoch vo všetkých šiestich správcovských spoločnostiach za rok 2010. Ešte raz, nominálny výnos všetkých sporiteľov za rok 2010 bol 38 mil. eur. Z toho správcovské spoločnosti na poplatkoch zinkasovali 19,5 mil. eur, 19,5 mil. eur. Čiže viac ako polovicu nominálneho výnosu, ktorý dosiahli sporitelia, zhltli poplatky správcovským spoločnostiam.
Nie je spoločnosť ako spoločnosť. Sú spoločnosti menšie, dynamickejšie, ktoré sa aj pri takomto nastavení garancií, keď sa skutočne nedá reálne očakávať vyššie zhodnotenie, snažili z hľadiska tej svojej možno vôle presadiť sa na tomto trhu správcovských spoločností. Boli, skrátka, šikovnejšie. Čiže máme tu správcovské spoločnosti, ktoré zarobili sporiteľom výnos na úrovni 1,5 %, ale máme tu aj takú správcovskú spoločnosť, ktorá bola natoľko úspešná, že svojim sporiteľom dosiahla zhodnotenie menej ako 0,8 %. Pripomínam, že stále hovorím o nominálnych číslach, vôbec sa nebavíme o reálnom zhodnotení pri porovnávaní s infláciou ap., ešte snáď na to príde čas. Čiže táto spoločnosť, ktorá to zhodnotila svojim sporiteľom menej o necelých 0,8 %, pre vašu informáciu, to zhodnotenie znamenalo pre sporiteľov výnos na úrovni 7 mil. eur v rámci tejto spoločnosti, z toho poplatky pre túto spoločnosť zožrali týmto sporiteľom 6 mil., čiže zo 7 mil. zhodnotenia 6 mil. zobrala táto spoločnosť na poplatkoch, čiže ten čistý výnos, ktorý zostal sporiteľom, bol 1. mil. a 6 mil. si zobrala správcovská spoločnosť, pripomínam, že ide o najväčšiu správcovskú spoločnosť z pohľadu počtu klientov alebo sporiteľov a je to tá spoločnosť, ktorej veľmi vyhovuje súčasný systém, zdá sa, je týmto veľmi spokojná. A zdá sa, že jej lobing úspešne vidíme aj tu v tejto snemovni. Je mi ľúto, že to musím takto konštatovať. Ale je to tak, preto je dôležité, aby sme sa naozaj starostlivo zamysleli nad tým, ako majú vyzerať garancie po tejto novele.
Vládny návrh poznáte. Chceme naozaj prevziať to najlepšie, s čím sa dôchodkový systém v tých turbulentných možno rokoch doteraz stretol. A pri všetkých tých zmenách, ktoré zažil, naozaj si myslíme, že pre časť sporiteľov sú garancie veľmi zaujímavé a že preto by garancie v systéme mali zostať. Zároveň sú dôležité pre to, aby sporitelia vo vyššom veku, keď sa už blížia k tomu dôchodku, skutočne neprišli z hľadiska nejakého náhleho výkyvu, nejakej novej krízy ap. o svoj majetok relatívne tesne pred tým, ako ten majetok sa premení v podobe anuity na ich zaslúžený dôchodok. Preto je dobré, ak v systéme zostanú garancie. Ale treba to všetko starostlivo zvážiť. Naozaj na lekárnických váhach si musíme povedať, ako tie garancie majú vyzerať. Preto vládny návrh hovorí v podstate o troch zmenách, pokiaľ ide o garancie oproti súčasnému stavu. Po prvé, garancie by rozhodne nemali byť v celom systéme. To je úplne smiešne, to ani nemusím komentovať. Garancie ak majú zostať, tak nech zostanú v jednom fonde. Veď to predsa úplne stačí na to, aby sme tento zmysel, aby sme túto podstatu v systéme mali. Na to nemusia byť ani všetky fondy, ani tri fondy, stačí na to jeden fond, do ktorého môžu sporitelia kedykoľvek prestúpiť, resp. to bude fond, do ktorého budú s pribúdajúcim vekom takzvane zo zákona a automaticky sporitelia presúvaní so svojím majetkom, podobne ako je to dnes, ale v kvalitatívne lepšej forme.
Ďalej je potrebné, aby sa to referenčné obdobie predĺžilo zo súčasných nezmyselne krátkych šiestich mesiacov na navrhovaných 60 mesiacov, kde máme vlastne zhodu s poslancami SMER-u. Ak dovolíte, znovu odbočím k číslam. Preto sú dnes tak neúspešné pri zhodnocovaní majetku svojich sporiteľov tie DSS-ky, teda niektoré viac, niektoré menej, lebo napr. aký je výnos, resp. úrok na štátnych dlhopisoch nemeckých, slovenských, pre vašu informáciu pozrite sa. Nemecké štátne dlhopisy s ročnou splatnosťou, tam je aktuálne trhová cena 1,4 %. Čiže či už to berieme z pohľadu zhodnotenia alebo pohľadu úrokového výnosu, to je v podstate jedno. Pokiaľ ide o slovenské štátne dlhopisy s jednoročnou dobou splatnosti, je tam výnos 1,7 %. A to sú práve dlhopisy, ktoré dnes nakupujú DSS-ky, resp. dnes nakupujú dlhopisy s ešte kratšou dobou splatnosti, kde ten výnos je ešte menší. Jednoducho zákon im skutočne takto zväzuje ruky. Ak im tieto ruky uvoľníme a ak sa tá referenčná doba predĺži na 60 mesiacov, tak môžu ísť bez problémov do nákupu päťročných dlhopisov, kde nemecké majú výnos 2,2 %, čiže je tam nárast o 0,8 %, a slovenské dlhopisy majú 3,9 %, čiže tam je nárast o 2,2 %. Čiže len touto jednoduchou matematikou, naozaj jednoduchou matematikou vidíte alebo počujete, že uvoľnenie tej referenčnej doby na 60 mesiacov bez akýchkoľvek problémov a bez straty reálnych garancií pre sporiteľov ten výnos môže byť len týmto opatrením a len investíciou do takýchto dlhopisov vyšší o v podstate viac ako 1 %. A nemyslite si, že to 1 %, to je len tak. Jedno číslo ešte poviem. Každé 1 % zhodnotenia majetku sporiteľov naviac pri 40-ročnej dobe sporenia pre tých mladých sporiteľov znamená o 25 % vyšší dôchodok z 2. piliera. Čiže ak by mal mať niekto, povedzme, dôchodok z 2. piliera ja neviem 200 eur, tak tým, že to zhodnotenie bude o 1 % vyššie, len takýmto jednoduchým opatrením, tak nebude mať niekto 200, ale 250 eur. Ak by to bolo ja neviem 400 eur pri nezmyselne nastavených garanciách, tak pri lepšie nastavených garanciách to nebude 400 eur, ale 500 eur. Každé 1 % urobí takýto skok. Ak by to mali byť 2 %, 3 %, to si, dúfam, dokážete spočítať sami, čo to vlastne bude znamenať pre budúci dôchodok sporiteľa. Preto je otázka garancií veľmi dôležitá. A skutočne sa o nej musíme baviť. A aj sa o nej bavíme, čomu som vlastne aj rád.
Druhá vec je ale, ak ponecháme garancie aj v súčasnom vyváženom fonde, resp. v súčasnom rastovom fonde a v týchto fondoch budú aj takí sporitelia, ktorí sú mladší, ktorí sú takzvane nerozhodnutí, a my necitlivým spôsobom, politickým rozhodnutím, zlým politickým rozhodnutím, vlastne necháme garancie aj v týchto fondoch, tak to znamená, napr. keď zostanem pri príklade štátnych dlhopisov, ak by sa garancie, povedzme, vo vyváženom fonde zrušili a DSS-ka by mohla nakupovať tým pádom dlhopisy nemecké, slovenské bez nejakého časového obmedzenia, vyvolaného tým nastavením garancií, tak potom napr. DSS-ka by mohla nakúpiť pätnásťročné alebo nie tieto, ale dvadsaťročné nemecké štátne dlhopisy, kde je úrok 3,5 %. To znamená, máme tam ďalších 1,3 % nárastu. Treba sa báť o stabilitu Nemecka, že skrachuje ako Grécko? Ak áno, tak potom už neverme ničomu a rovno poďme niekde ja neviem, nebudem hovoriť, kam máme ísť. Slovenské dlhopisy, hovoril som, päťročné dlhopisy majú výnos 3,9 %, pätnásťročné dlhopisy majú výnos 5,1 %. A to môžu byť tzv. tie diaľničné dlhopisy, keď to veľmi zjednodušene poviem. Čiže ak garancie vo vyváženom fonde nebudú, správcovská spoločnosť nebude mať žiadny problém s tým, aby nakupovala takéto tzv. dlhé štátne dlhopisy. Nehovorím o akciách, hovorím o týchto dlhých štátnych dlhopisoch nemeckých, slovenských, kde, dúfam, si snáď toľko veríme, veď sme Slováci, že slovenské štátne dlhopisy snáď budú po tých tridsiatich rokoch aj splatené. Čiže tam je ten výnos o ďalšie 2 % vyšší. Toto sporiteľom dať chceme alebo nechceme? Chceme sa v roku 2014 pozerať na to, ako nám budú naši voliči, takto to poviem, hovoriť, akým spôsobom sme nastavili 2. pilier, keď im zase stále nevynáša, keď to mohlo byť omnoho lepšie? Budeme sa pozerať na to, ako potom možno nejaká ďalšia vláda príde a povie, že pri jedno-, dvojpercentných výnosoch 2. pilier nemá zmysel? Toto si treba zvážiť. A stále hovorím o dlhopisoch nemeckých, slovenských, vôbec nehovorím o akciách.
Ak by som mal hovoriť o akciách. Boli tu diskusie, boli tu rôzne príklady vo faktických poznámkach, v rozprave, komu koľko niečo vynieslo, nevynieslo, nejaké rôzne príklady z tlače. No nech to bol už ktokoľvek, kto tieto údaje alebo príklady tu hovoril, nebudem to hodnotiť. Skrátka, do značnej miery to boli trošku veci vytrhnuté z kontextu, či už pozitívne alebo negatívne. Fakt je ten, že na základe tridsaťročnej alebo ešte dlhšej doby sledovania dozadu historický vývoj je taký, že v celosvetovom priemere je ročný nárast, pokiaľ ide o akcie, o 7 %. To tu už zaznelo. Myslím, že to hovoril pán poslanec Burian. Takže nie som prvý, ktorý túto informáciu povedal. Samozrejme, to, čo bolo v minulosti, nie je nikdy zárukou, že to bude aj v budúcnosti. Len pripomínam, že tak ako si my, Európania, prežívame túto európsku krízu a ako stagnuje európska burza, to je všetko fakt, tak takéto niečo si prežili ázijské trhy v osemdesiatych rokoch. Jednoducho toto sú javy, ktoré sa opakovali a opakovať budú. To všetci, čo sme chodili na vysoké školy a študovali Marxa a Engelsa, povinne vieme. Ale z hľadiska dlhodobej tendencie a dlhodobého vývoja, aj keď sú rôzne turbulencie, ten ročný priemer na báze 30 rokov nás jednoducho nepustí. Samozrejme, je na správcovských spoločnostiach, aby v prípade, že im pravidlá investovania budú umožňovať investovať do akcií, tak obozretne robili.
A znovu sa vraciam k tomu, že som rád, že sme našli zhodu s poslancami SMER-u v tom, že či je to vládny návrh alebo je to poslanecký návrh poslancov SMER-u, navrhuje sa v zhode zaviesť indexový fond, ktorého podstatou je práve takýto spôsob investovania, kde na základe dlhoročných skúseností možno predpokladať 7-percentné zhodnotenie. A už som tu spomínal tie percentá, čo každé percento urobí.
Na záver by som chcel ešte k poplatkom. Už som hovoril, že dosť ma prekvapil poslanecký návrh poslancov SMER-u, pretože keď doteraz rétorika poslancov SMER-u bola taká „zlé DSS-ky, vysoké poplatky, treba ich znížiť, a hromy-blesky ap.“, tak tu s úžasom, keď to porovnávam, vidím, že poslanecký návrh poslancov SMER-u navrhuje, aby zostal zachovaný poplatok za zhodnotenie aj v konzervatívnom fonde, ktorý sa vo vládnom návrhu navrhuje zrušiť v prospech sporiteľov, s úžasom sledujem, že pokiaľ ide o novonavrhovaný zmiešaný fond, poslanci SMER-u navrhujú, aby tam bol poplatok za správu majetku vo výške 1 %. To je historicky najvyšší poplatok, aký tu kedy bol. Čiže ste tu kritizovali otca systému poslanca Kaníka, že zaviedol tých 0,7 % na začiatku, ale vy tu teraz navrhujete 1 %, čo je teda o hodný kus ešte viac. Tak toto ma naozaj veľmi šokuje. A neviem, ako to svojim voličom vysvetlíte, že vy, ktorí ste takí nepriatelia so správcovskými spoločnosťami, zrazu navrhujete fond, kde správcovské spoločnosti budú mať 1-percentný výnos, čo je v danom smere historicky najviac. A je to veľmi príjemná správa pre správcovské spoločnosti. Zároveň keď mi teda ako zrejme niekto v reakcii povie, že veď ten poplatok za výnos v konzervatívnom fonde je potrebný, lebo že inak nebude mať správcovská spoločnosť motiváciu zhodnocovať majetok aj v tom konzervatívnom fonde, čo, mimochodom, tu zaznelo ako citát pána Kouřila staršieho z jednej správcovskej spoločnosti, že ak tento poplatok mať nebudú, tak nebudú motivovaní dosahovať výnosy, tak sa potom pýtam, prečo ste takýto výnosový poplatok, naopak, nezaviedli, resp. nenavrhli v tom zmiešanom fonde, kde skutočne by mala byť správcovská spoločnosť motivovaná keď už, tak hlavne s poplatkom za zhodnotenie. Veď tým popierate sami seba, svoje všetky doterajšie kroky, ktoré ste robili voči správcovským spoločnostiam. Rečnícky poviem, že tomu nerozumiem. Ale v skutočnosti by som mal povedať, že tomu veľmi dobre rozumiem. A vy viete, prečo tomu veľmi dobre rozumiem.
Na záver si ešte neodpustím jednu osobnú poznámku na pána Muňka. To si fakt neodpustím. Veľmi, veľmi ma tu teší, keď počujem, ako by to malo fungovať, ako by to bolo dobré, od bývalého generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, pod ktorým bola Sociálna poisťovňa vedená tak, ako bola vedená. Pre tých, ktorí nie sú informovaní, pripomínam, že nový generálny riaditeľ Lopatka zaviedol určité zmeny, a to napr. zvýšil výber poistného na 101 %. To znie tak trošku prekvapujúco, lebo 101 je viac ako 100. Ako je to vôbec možné? Ono je to možné preto, lebo úspešne vymáha staré pohľadávky, na ktoré predošlý generálny riaditeľ kašľal, resp. ktoré za čudných okolností odpredával. Aj tie čudné okolnosti odpredávania sú, mimochodom, jednou z motivácií, ktorá je v pozadí konania poslancov SMER-u pri predkladaní tohto návrhu. Pán poslanec, vtedy generálny riaditeľ Muňko úspešne zvyšoval zamestnanosť v Slovenskej republike tým, že naberal stále nových a nových zamestnancov do Sociálnej poisťovne. A nový generálny riaditeľ sa medzitým už stihol rozlúčiť s približne šesťstovkou zamestnancov a stihol zredukovať výdavky v rámci správneho fondu o desiatky mil. eur. Čiže v porovnaní starého a nového riaditeľa Sociálnej poisťovne sú to stovky miliónov ročne, ktoré prichádzajú za nového vedenia do Sociálnej poisťovne, a sú to desiatky miliónov ročne, ktoré sa šetria na výdavkoch. Takže len toľko ku kvalifikácii pána poslanca Muňka a k jeho kompetencii hodnotiť tieto zmeny.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.6.2011 o 10:48 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:17

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Ja nadviažem na prejav fidelovského rozmeru pána Mihála, aspoň teda čo sa týka dĺžky, mal som na mysli dĺžku, nie obsah, samozrejme, prejavu. (Reakcia ministra Mihála: „Pán poslanec, ja som vás neurážal.“) Nie, nemyslel som to v zlom, naozaj, pán minister, myslel som na dĺžku prejavu. No vidíte, ako to je, nechcel som hneď takto na úvod to povedať, ale musím ohodnotiť to, že sa pokúšal pán minister o istú dávku konsenzu, aj keď ja to vnímam z hľadiska obsahu za veľmi lišiacky prístup, pretože tam bola istá dávka sarkazmu. A ja sa pokúsim na to reagovať. A, pán minister, ja som mal včera fidelovský prejav o pol siedmej tridsať minút, ja to myslím na dĺžku, takže naozaj neberte to v zlom, túto vec beriem na seba, takisto aj dĺžku rozhovoru, dĺžku prejavu.
Takže chcem povedať, že vcelku hodnotím debatu, ktorá bola k týmto dvom zákonom, ako pozitívnu, lebo bola naozaj vecná. Na isté, dovolím si povedať to vyjadrenie, tupé ataky od niektorých jednotlivcov reagovať nebudem, lebo táto debata o tomto zákone nie je toho hodna. Nie je toho hodna preto, lebo naozaj hovoríme o systéme, v ktorom funguje 1,5 mil. ľudí, v ktorom sú už dnes 4 mld. eur, a nehráme sa so zápalkami, nehráme o fazuľky. A ja priznávam otázku dobrej viery. A dúfam, že je tu aspoň minimálna nádej, že aj vy nám priznávate nejakú dávku dobrej viery z hľadiska nášho poslaneckého návrhu, pretože ak si tie návrhy naozaj položíme vedľa seba, vidno, že je tam veľa zhody. A po tom, čo som aj v pléne hovoril s jednotlivými poslancami, podľa mňa je potrebná edukácia dokonca aj tu v tejto sále, pretože tá debata je veľmi komplikovaná aj odborná. A často sa, bohužiaľ, znižuje k politickým zjednodušeniam a manipuláciám. Čiže naozaj je zásadný rozdiel medzi nami v tom, akým spôsobom narábať s garanciami a s ľuďmi, ktorí dneska tie garancie majú, a ako vstupovať do 2. piliera ako takého.
To riešenie vstupu je jednoduchšie, začnem ním. Vy hovoríte, že vlastne dnes vstupuje do 2. piliera iba 10 % mladých ľudí, no ale ak vaše riešenie je to, že tam vstup bude automatický, teda de facto povinný, aj keď ste na to slovo citlivý, tak toto nepovažujem za riešenie, ktoré má so slobodnou vôľou ľudí, ak majú rozhodovať o svojej budúcnosti svojich dôchodkov, niečo spoločné. Opakujem, ten systém je poznamenaný istou dávkou nedôvery, ktorá je daná aj objektívne vývojom na finančných trhoch, aj objektívne z hľadiska vnútropolitického vnímania penzijného systému ako takého. A práve preto dobrovoľnosť vstupu do 2. piliera je založená na tom, že sa ľudia v dostatočnej lehote rozhodnú, či v tom systéme chcú alebo nechcú byť. A vytvorenie legislatívnych podmienok a fungovanie správcovských spoločností má tých ľudí presvedčiť, že to význam má. A pevne verím, že v tejto miestnosti absolútna väčšina ľudí má záujem na tom, aby tie prostriedky sporiteľov boli zhodnocované čo najlepšie a aby boli tie prostriedky aj primerane garantované.
Čiže toľko k vstupu.
Viete veľmi dobre, vládna novela hovorí o povinnom vstupe alebo automatickom vstupe do 2. piliera s možnosťou vystúpenia v nejakej lehote. My hovoríme o dobrovoľnom vstupe do 2. piliera s tým, že každý mladý človek má do dovŕšenia 33 rokov života čas na to, aby sa rozhodol, či tam pôjde alebo nepôjde, bez ďalšej možnosti vystúpenia, samozrejme. Upozorňujem aj na fakt že ak by ste predĺžili lehotu vášho systému, povedzme, na tých 10 rokov, ako ste to aj naznačili, pán minister, tak za to obdobie tam môže vstúpiť podľa prepočtov skoro 800 000 ľudí, ktorí sú vlastne potenciálni klienti na to, aby odtiaľ z tohto systému vystúpili, čo je podľa nás opäť destabilizujúci prvok, ktorý sa nasilu vnáša do systému ako takého. Čiže to je otázka vstupu.
Otázka garancií, kde sú oveľa búrlivejšie debaty. Tam ten rozdiel je naozaj len v tom, komu tie garancie ponechať. A, pán minister, vy musíte uznať, a sám ste to povedali, že aj v našom návrhu prichádzame s vytvorením dvoch nových prázdnych fondov, kde garancie nebudú, kde budú dokonca poplatky na vašej úrovni približujúce sa k trhovej úrovni. Ale do týchto fondov majú sa možnosť ľudia rozhodnúť sami vstúpiť na základe vlastnej iniciatívy a na základe svojej finančnej gramotnosti. V našom návrhu dokonca navrhujeme, aby takíto sporitelia vyplnili tzv. test MiFID-u, to znamená, že sa budú musieť kvalifikovať na to, či sú spôsobilí na to, si zahrať v takejto rizikovej schéme. A to je plne, opäť opakujem, v súlade s európskou legislatívou a s obozretnosťou. No poviete si, že takýto test nakoniec vyplní každý, lebo sa dostane niekto k otázkam na internete. Ale to je úplne v pohode. Už v momente, keď ten človek sa bude o to zaujímať a získa základné vedomosti tak, do takéhoto systému môže vstúpiť. Okrem toho náš návrh, pán minister, obsahuje aj tú možnosť, že človek sa môže obrátiť na svoju správcovskú spoločnosť s požiadavkou, aby mu ušili na mieru v podstate typ investovania. To znamená, on sa obráti na správcovskú spoločnosť a vzhľadom na jeho vek, príjem mu DSS-ka vlastne na telo našije investičnú stratégiu o tom, v akých fondoch by mal byť a aké ich má zmiešavať. Toto je vec, ktorú vo vašom návrhu napr. nemáte. Podľa nás tá vec je krok správnym smerom. Čiže tá podstata, a to je podstata, o ktorú sa opreli aj niektorí koaliční poslanci, je v tom, že typ sporiteľa na Slovensku je taký, že zásadným spôsobom v objeme skoro 80 % odmieta riziko. Preto my tvrdíme, že ten, kto to vie a chce, ten svojím aktívnym rozhodnutím má ísť do prázdnych fondov, kde je možné naozaj objektívne dosahovať vyššie zhodnotenie, samozrejme, za vyššieho rizika, ktoré ten človek musí ale akceptovať vlastným rozhodnutím. Váš prístup je opačný, vy v podstate beriete garancie vo fondoch, kde je absolútna väčšina dnes sporiteľov, ale ktorí podľa prieskumov nemajú ten sklon k riziku. A vy u nich predpokladáte, že z týchto fondov odídu. Proste vy idete robiť de facto negatívnu kampaň na to, aby tí ľudia odišli z fondov, kde sa nebudú cítiť bezpečne. Náš návrh je založený na pozitívnej kampani, kde tvrdíme, že ľudia, ktorí to vedia a chcú, časť svojich prostriedkov umiestnia do fondov, ktoré nemajú garancie. V tomto je asi zásadný rozdiel. A z tohto, bohužiaľ, vyplývajú aj najväčšie invektívy, ktoré v tejto miestnosti zazneli a zaznievajú.
Pán poslanec Zajac, ja zverejním jednu vec, ktorá sa udiala medzi mnou a vaším pánom bratom Rudolfom Zajacom, keď my sme po jednej rozhlasovej relácii sa rozprávali o tejto problematike. A on v podstate je odborným garantom vo vašej strane aj tejto témy. A dúfam, že sa na mňa nenahnevajú, keď zverejním tú časť rozhovoru, kde vlastne mi povedal, že: „Vy ste v tom SMER-e tak skazení, že dokonca navrhujete najlepšie riešenia a viete, že keďže ho vy navrhujete, tak práve preto nikdy neprejde.“ Tak toto je fobický prístup, ktorý je možno vlastný niektorým poslancom v niektorých stranách. Ale aj vzhľadom na to, čo som počul z vašich úst, vzhľadom na to, čo zaznelo zo stanovísk predstaviteľov strany OKS, ale aj jednotlivcov zo strany KDH, mám pocit, že si viacej ľudí v tejto krajine aj v tejto snemovni uvedomuje, že pohrávanie sa s garanciami je nebezpečné.
Z tohto pohľadu sa naozaj uchádzame aj o vaše hlasy, a to nie z hľadiska vytĺkania nejakého politického kapitálu. Ak hovoríte, že dáte v druhom čítaní nejaký pozmeňujúci návrh vládnej novely, samozrejme, veľmi dobre viete, že máte oveľa väčšiu pravdepodobnosť schváliť ho, ak v druhom čítaní bude, aj poslanecký návrh. To z hľadiska politickej taktiky veľmi dobre viete. Takže sa uchádzame o podporu aj všetkých tých, ktorí si myslia, že by takýto systém mal pokračovať spôsobom, ktorý navrhujeme.
Pán minister v nás v podstate vytvára konštrukciu, že návrh, ktorý predkladám, je DSS friendly, tak by som ho nazval. No len, pán minister, ja vás musím usvedčiť v jednej veci, že vy máte tiež nejakú tú svoju sochu vo vitríne. Veľmi viete dobre, o kom a o čom hovorím, pretože je taký redaktor Markízy Tomáš Velecký, ktorý dvakrát otváral správy TV Markíza práve udalosťou tou, že sa dostal k návrhu tohto zákona spred pár mesiacov, ktorý bol pripomienkovaný v centrálnej banke. A v tomto návrhu zákona boli, a čudujme sa, navrhnuté vyššie poplatky, oveľa vyššie poplatky, ako sú dnes. A ja sa pamätám na tú celú červenú v tvári vašu hovorkyňu, ktorá musela toto prezradenie týchto motívov nejakým spôsobom komentovať. Dobre, výsledok je iný, ten výsledok sa udial možno niekde v predizbe premiérky. Takže ja na vaše narážky na otázky výšky poplatkov reagujem len týmto spôsobom, že to, že vy niektoré poplatky dnes znižujete, nebol rozhodne, a to proste podpíšem hocikedy váš prvoplán. A som o tom presvedčený a existujú o tom dôkazy. Čo považujem za nebezpečné, je, že pri politickej obhajobe vládneho návrhu sa opäť niektorí predstavitelia koalície uchyľujú k tomu, čo tu bolo pri vzniku tohto 2. piliera, a to prezentovaniu nesplniteľných sľubov a pretláčaniu akejsi eufórie.
Pán minister, my sme boli spolu v televíznej debate, kde ste garantovali ľuďom dvakrát vyššie dôchodky z 2. piliera ako dnes. To je z vašej strany veľmi, veľmi odvážne vyhlásenie, ktoré by mohlo zhorknúť aj vo vašich ústach, ale čo je horšie, môže po niekoľkých rokoch zhorknúť v ústach všetkých sporiteľov a môže to spôsobiť aj veľké zneistenie systému ako celku. A takýto spôsob komunikácie podľa mňa systému 2. piliera určite nepomôže. (Ruch v sále.) Poprosil by som...
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.6.2011 o 11:17 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:17

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Posledná veta, dve vety, pán predseda. Pán minister hovoril o lekárnických váhach. Tu súhlasím. My sme sa snažili s týmto prístupom k návrhu novely pristupovať. Nie som presvedčený, že naše váhy sú rovnako nastavené z hľadiska citlivosti. Prihovárame sa za kontinuitu a konsenzus. A mám pocit, že pri tak problematickej téme, ako je 2. pilier, je ten konsenzus v prospech občanov tejto krajiny. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.6.2011 o 11:17 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video