20. schôdza

Nie, ešte musím dať návrh, pán predsedajúci.

Takže, pán predsedajúci, dávam návrh, aby ste dali hlasovať o zákone z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení schválených pripomienok prezidenta republiky.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, máme tu, myslím, posledný zákon, ktorý... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Máme tu, máme tu posledný prezidentom vrátený návrh zákona o periodickej tlači, kde pán prezident namietol, namietol jednu nejasnú formuláciu, ktorá sa objavuje pri novom definovaní úpravy, a odvoláva sa na dobré mravy. Musím sa stotožniť s vrátením návrhu od pána prezidenta, aj keď si myslím, že v zákone sa dali nájsť viaceré iné výhrady. Novela zákona totiž zavádza aj nejednoznačný prvok oddeleného posudzovania jednej a tej istej osoby v súkromí a vo verejnej funkcii, čiže princíp rovnosti, ďalej princíp rovnosti medzi recipientom a médiom. Ide, samozrejme, len o malú novelu, avšak argumentovať princípom dobrých mravov v prospech predovšetkým bulvárnych médií je naozaj dosť diskutabilné, najmä ak si uvedomíme, že vymožiteľnosť práva pri už teraz zavedených inštitútoch je 3 až 8 rokov na Slovensku.
Čiže dostali sme sa do kolízie viacerých práv alebo slobôd na jednej strane zo širšieho hľadiska mediálnej slobody verzus sloboda, resp. právo na informácie, ktoré patrí verejnosti, a v tomto prípade platí všeobecná zásada, že tam, kde končí sloboda jedného, tam sa začína sloboda druhého, resp. tá končí tam, kde sa začína sloboda prvého. V tomto som na strane verejnosti. Verejnosť má z ústavy garantované práva na pravdivé, objektívne, vyvážené, nestranné informácie a pri poškodení dobrého mena alebo cti má rovnako právo na nápravu.
Čo sa stalo? Utlmili sme právo na právo verejnosti žiadať nápravu - opäť zdôrazňujem, 3 až 8 rokov je priemerná vynútiteľnosť opravy na Slovensku - a posúvame ju v prospech nie novinárov, žurnalistov alebo redakcií, my ju posúvame v prospech majiteľov, čiže vydavateľov médií, a toto je najväčšia tragédia. Čiže tu ani už nejde o stret dvoch slobôd, povedzme novinárskej slobody a práv verejnosti, ale uprednostnili sme vydavateľov komerčnej aktivity väčšinou zahraničných subjektov. Čiže Slovákom, slovenským občanom dávame náhubok a predovšetkým zahraničným majiteľom, akcionárom, biznismenom otvárame voľné ruky na to, aby slovenská žurnalistika bola ešte menej zodpovednejšia, než je doteraz.
Neakceptujeme, že skutkové tvrdenie vždy sa musí opierať o fakty a nemôže už tak či tak obsahovať úsudok. Čiže my už spochybňujeme aj právo opraviť fakty v prípade, že by to vydavateľ posúdil ako v rozpore s dobrými mravmi. Čiže pôjde o subjektívny názor vydavateľa.
Ja vám len zopakujem známe veci a to sú predovšetkým odporúčania a rezolúcie Rady Európy napríklad o práve na odpoveď č. 74/26 alebo 1003/93 o etike novinárstva, alebo odporúčanie 94/13 k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií, alebo rezolúciu č. 2/1994 o žurnalistickej slobode a ľudských právach, alebo R91/1 o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu. Ja som presvedčený, keďže poznám prostredie, že všetky tieto rezolúcie Rady Európy a ministrov Rady Európy boli potlačené. Na Slovensku máme problém s pluralitou názorov, verejnosť nemá prístup k rôznorodosti informačných tokov a týmto opatrením sa, bohužiaľ, ešte zúžia.
Ja som povedal, že, už pánovi ministrovi na výbore, že v prípade, že sa spor dostane na súd, čo je posledná inštancia v právnom štáte, tak existuje tu pri predovšetkým difanujúcich výrokoch súdna prax v prospech médií. Čiže nie je pravda, že by verejný činiteľ bol nejakým spôsobom chráneným živočíchom.
Môžem uviesť nález Ústavného súdu 152/08, ktorý uviedol v jednom spore, podľa môjho osobného názoru ide o bulvárny týždenník, nebudem ho menovať a robiť mu reklamu, ale veľmi čítaný, citujem: "Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti. Znamená to však, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie."
Takže, dámy a páni, tu vidíme judikát Ústavného súdu, ktorý už tak či tak zvýhodňuje mediálne prostredie. Nám by malo ísť, tak ako aj pán prezident namietol, predovšetkým o vyváženosť právnych noriem. A pokiaľ sú tu na jednej strane práva a slobody jednej časti, tak mali by byť rovnako vyvážené práva a slobody aj tej druhej časti. V tomto, zopakujem, som na strane verejnosti, pretože verejnosť je subjektom práva na informácie. Médiá a novinári sú len sprostredkovateľmi.
V prípade, že sprostredkovateľ urobí chybu pri informovaní, dotknutý, recipient alebo verejnosť, má právo opraviť predovšetkým nesprávny údaj čiže fakty. Nehovoríme o úsudkoch, čo je veľmi podstatné.
Takže ja sa stotožňujem s výhradou a s výhradami pána prezidenta aj vzhľadom na to, že je treba posunúť účinnosť, a myslím si, že ponúkol aj isté schodné východisko, ktoré nahrádza ten pojem dobrých mravov, ktoré navrhol predkladateľ. A napriek tomu ale nemôže poslanecký klub SNS podporiť priechodnosť tohto zákona, pretože máme predstavu o naozaj vyváženom zákone, o komplexnom riešení tak, aby boli riešené aj ďalšie inštitúty, ako je napríklad redakčný štatút, aby novinári neboli zneužívaní vo svojich pozíciách, zákaz cenzúry, ochranu novinárskej slobody a ďalšie inštitúty, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi podstatné.
Takže túto, túto malú novelu vnímam ako povinné politické cvičenie vládnej koalície, ktorá si to dala do programového vyhlásenia vlády, ale pre mňa ako opozičného poslanca to nie je záväzný dokument, takže ja osobne som rád, že mám slobodu, že nemusím za toto zahlasovať.

Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, pekný deň želám. Dovolím si niekoľko poznámok k vystúpeniam, ktoré tu pred chvíľou zazneli.
Predložená novela tlačového zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády, o tom nie je žiadna diskusia. A pánovi Čížovi takisto s láskou oznamujem, že áno, je to zároveň aj plnenie nášho volebného programu strany SaS, pretože zrušenie neopodstatnených privilégií pre politikov je pre SaS jedným z predvolebných sľubov a my sa naozaj sľuby snažíme plniť.
Táto novela navrhuje obmedziť právo na odpoveď pre verejného činiteľa, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom jeho právomoci. Dôležitá poznámka, to znamená, ako súkromnej osobe sa žiadne právo ani politikovi neupiera.
A to, čo pre mňa je významné okrem viacerých zmien, ktoré v tomto návrhu presadzujeme, novela kladie dôraz na pravdu, pretože podľa návrhu možno žiadať o uverejnenie odpovede iba vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby. Neviem, komu môže niečo prekážať na tejto formulácii. Garantujem, že občanom Slovenskej republiky určite nie. Chápem, že niektorí politici s tým majú problém.
Ďalšia poznámka, pretože tá diskusia tu bola o verejnoprávnych médiách a nie o tlačovom zákone, takže naozaj chcem upozorniť, že tento zákon nie je zákonom o RTVS.
A čo sa týka rozboru jednotlivých relácií, naozaj nebudem ho robiť, detailný dramaturgický rozbor či už relácie Pod lampou, alebo niektorej inej. Máme inštitúty, ktoré riešia akékoľvek porušenie pravidiel, v prípade televíznych relácií je to zákon o vysielaní a retransmisii, príslušný orgán Rada pre vysielanie a retransmisiu. A ja tvrdím, že ak má niekto posudzovať súlad alebo nesúlad pravidiel, nemajú to byť politici, ale má to byť príslušný orgán, ktorý existuje.
Z môjho pohľadu musím povedať len toľko, nemyslím si, že relácie vo verejnoprávnej televízii alebo v rozhlase majú byť nudné. Myslím si, že majú provokovať, majú nastoľovať témy, a som rád, že takéto relácie sa objavujú vo vysielaní verejnoprávnych médií a za jednu z nich považujem aj reláciu Lampa.
K RTVS sa ale musím vyjadriť aspoň jednou vetou, lebo zaznelo tu množstvo úvah, obvinení, Braňovi Ondrušovi naozaj, aj keď tu nesedí, odkazujem, že je komické, ak poslanec SMER-u hovorí o boľševizácii čohokoľvek, to je naozaj skôr vtipná poznámka ako niečo reálne.
Chcem povedať len jednu vetu. Už teraz sa dá povedať, že sa nám podarilo zachrániť verejnoprávne médiá pred takmer neodvratným bankrotom a kolapsom, to znamená pred stavom, v ktorom ste nám verejnoprávne médiá zachovali. Môžem dokonca povedať, že medzimesačne už aj televízia generuje nepatrný zisk a záťažou je v tejto chvíli len ten dlh, ktorý nám zanechali vaše manažmenty.
Ale to najpodstatnejšie, čo chcem povedať a čo asi zjavne nepochopili niektorí moji predrečníci, tá diskusia sa viedla totižto o práve na odpoveď, ale predsa túto otázku pán prezident vôbec neriešil. Nenamietal voči obmedzeniu práva na odpoveď. Pán prezident riešil alebo mu prekážajú dobré mravy. Mimochodom, to je pojem, ktorý nám neprekáža a neprekážal ani opozičným poslancom doteraz, takže je zaujímavé, že k tejto téme sa takto vyjadrovali. Neprekážal im dokonca tak, že v rokoch 2006 až 2010 bolo schválených osem zákonov, v ktorých sa používa termín dobré mravy. Mimochodom, všetkých osem zákonov bez akýchkoľvek výhrad a problémov podpísal pán prezident, ktorý sa volá Ivan Gašparovič. To sú ďalšie fakty, ktoré by som rád spomenul.
A čo sa týka právnych argumentov na vrátenie tohto zákona, ja už som to hovoril aj na tlačovej konferencii vlády, ony naozaj neexistujú. Pojem dobré mravy sa vyskytuje bežne v slovenskom právnom poriadku, spomenul som osem zákonov, ktoré vaša garnitúra schválila. Vyskytujú sa v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, čiže v dvoch najvýznamnejších kódexoch, pokiaľ nehovoríme o trestných, rovnako v právnej teórii, judikatúre súdov.
A čo sa týka smernice, tu došlo trošku k omylu zo strany pána Číža, keď obviňoval moje kolegyne z toho, že niečo nesprávne uviedli. Ony hovorili o transponovaní smernice, ktorá sa vzťahuje k zákonom o vysielaní a retransmisii, kde sa pojem dobré mravy vyskytuje. A pán Rafaj mi dá tiež za pravdu ako človek, ktorý v tejto oblasti pôsobí, aj vo vašom zákone o vysielaní a retransmisii pojem dobré mravy existuje a vyplýva zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, kde je vyslovene uvedené, že "právo na odpoveď možno odmietnuť v prípade, ak by jej odvysielanie prekračovalo pravidlá verejnej slušnosti", inými slovami, dobré mravy.
Toto sú úplne jednoznačné fakty, ktoré hovoria o tom, že právne dôvody na vrátenie zákona neexistujú, to znamená, že sú len politické. Ja len podotknem, že z hľadiska ústavy a zákonov toto nie je dôvod na vrátenie nejakého zákona, ale nebudem teraz riešiť rozhodnutie pána prezidenta.
Ja som presvedčený o tom, že to, čo navrhujeme, napráva tie najhoršie nedostatky vášho zákona z roku 2009, kvôli ktorým čelilo Slovensko aj kritike zo zahraničia. Netvrdím, že to je dokonalý zákon, určite je priestor na to, aby sme o tejto téme ešte diskutovali v budúcnosti, ale momentálne je to určite správny krok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Áno, pán minister, máte pravdu, že dobré mravy sú súčasťou slovenského právneho poriadku, ale treba si pozrieť, kto je subjektom oprávnenej ochrany a je to predovšetkým ten, kto je slabší. To znamená, buď spotrebiteľ vo vzťahu k predajcovi, alebo napríklad recipient vo vzťahu k súkromnému a predovšetkým zahraničnému vydavateľovi.
V tejto súvislosti ale mi ešte chýba niekoľko odpovedí, ako sa oddelí status jednej a tej istej osoby, ak ide o súkromnú osobu a kedy už ide o verejného funkcionára? - by ma zaujímalo.
Ako sa zvýši vynútiteľnosť práva alebo vymožiteľnosť práva pre občana, ktorá je 3 až 8 rokov? To opäť sme sa nedozvedeli z tohto zákona.
A prečo sa preferuje súkromný vlastník pred verejnosťou, recipientom a jeho legitímnym nárokom dovolať sa pravdy?

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.
Vládnym návrhom zákona sa navrhuje doplnenie doterajšej právnej úpravy nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania o nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, pričom sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín, zaplatiť okrem administratívnej pokuty aj ďalšie dodatočné taxatívne ustanovené platby.
Ďalej sa navrhuje ustanoviť podmienky prechodu zodpovednosti zamestnávateľa za zaplatenie administratívnej pokuty a ďalších dodatočných platieb na ďalšie vymedzené osoby podieľajúce sa na dodávke práce, tovaru alebo poskytnutých služieb.
A ďalej sa navrhuje presunúť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania len na inšpektoráty práce.
S cieľom naplnenia ustanovení smernice 2009/52/ES sa navrhuje úprava ďalších súvisiacich zákonov.
Vládnym návrhom zákona sa tiež transponuje smernica Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania novelou zákona o pobyte cudzincov a novelou zákona o službách zamestnanosti. Smernica 2009/50/ES zavádza vydávanie modrých kariet pre vysokokvalifikovaných cudzincov z tretích krajín, ktoré majú uľahčiť ich pobyt a prístup na trh práce v rámci Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 335), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 435 z 19. mája 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre financie a rozpočet, Výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre obranu a bezpečnosť, ako i výbor pre sociálne veci. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 28 návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a čítať ich teda nebudem.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 7, 9 až 28 so stanoviskom gestorského výboru schváliť a bod 8 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.