20. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, podobne ako v rozprave, keď sme o tomto zákone rokovali v prvom čítaní, rád by som využil túto príležitosť a vyjadril sa k fungovaniu a pôsobnosti Národného inšpektorátu práce, ktorý je kľúčovým orgánom v rezorte na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a ktorý - taký bol zámer aj predkladateľa - by mal byť výlučným kontrolným orgánom. Je pravda, že do značnej miery korigujúco pôsobia voči tomuto pôvodnému zámeru pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili poslanci v rámci prerokovávania zákona vo výboroch a ktoré sú obsiahnuté, nielen obsiahnuté v spoločnej správe, ale takisto ich gestorský výbor aj odporúča prijať. Ale napriek tomu, priznám sa, že mám, skutočne využívam túto príležitosť, aby som vyjadril opäť obavy nad fungovaním Národného inšpektorátu práce a v tejto súvislosti považujem aj za veľmi nebezpečné kompetenčné posilňovanie tejto inštitúcie bez toho, aby sme riešili súčasnú situáciu, ktorá tam panuje.
K tomu, k tomuto ma vedie iná zasa príčina, ako to bolo v prvom čítaní, a tou príčinou je čosi, čo malo byť asi tlačovou správou, ktorá bola zverejnená na webovej stránke Národného inšpektorátu práce a ktorá - čo je veľmi prekvapivé - po niekoľkých dňoch z webovej stránky zmizla. Teda prekvapivé je to len potiaľ, lebo predpokladám, že k stiahnutiu tejto správy viedlo to, že si niektorí ľudia na Národnom inšpektoráte uvedomili, aké skutočne nezmysly sa riešia na vedení Národného inšpektorátu práce a tie nezmysly boli vyjadrené aj v tejto tlačovej správe.
Mám vážne obavy o fungovanie inštitúcie, na čele ktorej stoja ľudia, ktorým v skutočnosti málo záleží na plnení zákona alebo na fungovaní v súlade so zákonom a s očakávaniami, či už zákonodarcu, alebo príslušného rezortu, a oveľa viac sa sústreďujúci na politikárčenie a v tomto prípade dokonca aj vymýšľanie neexistujúcich káuz. Chápem, že k takémuto kroku ich vedú skúsenosti, ktoré v tomto rezorte zažívajú z vystúpenia jeho najvyšších predstaviteľov alebo predstaviteľov ďalších inštitúcii už takmer rok, ale napriek tomu si myslím, že takýto princíp je alebo takýto prístup je neakceptovateľný a je vhodné, aby sme naňho na pôde parlamentu upozornili.
To, o čom hovorím, je akási tlačová správa alebo informácia, ktorá sa objavila na webovej stránke Národného inšpektorátu práce 13. júna tohto roku, a chcel by som v nej upozorniť na dva momenty. Prvým je informácia alebo prosto vystatovanie sa vedenia inšpektorátu práce, ktoré tvrdí, že prostredníctvom zmien v zákone o inšpekcií práce chce dôslednejšie obmedzovať priestor na prípadné korupčné správanie v sústave inšpekcie práce. To vraj prispeje k vytváraniu rovnakých podmienok na podnikanie pre všetkých podnikateľov, čo by v zásade bolo v poriadku, ak by sa v tejto súvislosti tlačová správa neodvolávala na konkrétny prípad, za ktorý má niesť zodpovednosť bývalé vedenie Národného inšpektorátu práce, keď zvýhodňovalo niektoré spoločnosti a potom je aj popis z toho prípadu.
Nuž musím sa dôrazne ohradiť voči takejto, voči takejto komunikácii vedenia, súčasného vedenia Národného inšpektorátu práce, pretože prípad, ktorý uvádzajú, nespadá do pôsobnosti alebo do zodpovednosti bývalého vedenia Národného inšpektorátu práce, ako sa nám to súčasné vedenie inšpektorátu usiluje, ako sa nás o tom usiluje presvedčiť, pretože v skutočnosti ten prípad sa odohral síce v roku 2006, ale skôr než nastúpilo bývalé vedenie, teda to vedenie, ktoré nastúpilo po tom, čo sa ministerkou práce stala Viera Tomanová.
A musím povedať, že to, čo terajšie vedenie nazýva prejavom korupčného správania v sústave inšpekcie práce alebo prejavom zvýhodňovania niektorých spoločností, bolo v skutočnosti v súlade so zákonom pokus zaviesť systém a poriadok do prideľovania preukazov o spôsobilosti na vedenie motorových manipulačných vozíkov, ale to je, samozrejme, taký technický detail. To, čo je dôležité, je, že v roku 2006 sa skutočne vykonali kroky, ktorých cieľom bolo zavedenie jednotného vydávania preukazov, ktoré osvedčovali ľudí, aby mohli pracovať na takýchto vozíkoch, a bol to výsledok oficiálnej komunikácie a oficiálnych rokovaní a oficiálnych medzirezortných dohôd medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
V tejto súvislosti len posledná poznámka. To, čo súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce politizuje a hádže na hlavu bývalého vedenia NIP, ktoré bolo menované ministerkou práce Vierou Tomanovou, je v skutočnosti vec, ku ktorej sa pozitívne vyjadrila a na ktorú dala svoj súhlas aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová listom z 19. mája 2006, a kópiu toho listu mám tu pri sebe.
Takže musím povedať, že som veľmi sklamaný a musím sa dôrazne ohradiť voči tomu, čo robí súčasné vedenie NIP na čele s generálnou riaditeľkou Janou Popovičovou, ak sa usiluje namiesto plnenia svojich pracovných povinností vytvárať akože politické kauzy, ktorých cieľom je jedine poškodiť bývalej vláde, resp. poškodiť v súčasnosti najsilnejšej opozičnej strane.
Čo ale považujem za oveľa závažnejšie z toho zverejneného dokumentu na webe NIP, je iná časť, a to informácia o príprave nových zmien v zákone tak, aby, ako to píše táto správa, aby sa dosiahli niekoľko miliónové úspory pre podnikateľov, ktoré môžu priniesť zmeny v predpisoch, ktoré upravujú dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Vážené kolegyne a kolegovia, považujem za skutočne alarmujúce, ak Národný inšpektorát práce, čiže inštitúcia, ktorá má bdieť nad dodržiavaním predpisov, napríklad aj chrániace zdravie a životy ľudí pri práci, pripravuje legislatívne zmeny, ktorých cieľom nie je ochraňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, ale ktorých prvoradým cieľom je prinášať niekoľko miliónové úspory pre podnikateľov. A to dokonca aj takým spôsobom, ktorý môže viesť k zníženiu bezpečnosti zamestnancov napriek tomu, že generálna riaditeľka sa v tejto súvislosti vyjadrila tak, že nepripustí také zmeny predpisov, ktoré by znížiť bezpečnosť zamestnancov mohli. Pritom v medializovanej informácii Národný inšpektorát práce informoval, že chce priniesť alebo chce upraviť zákon v tom zmysle, aby sa znížil počet technických zariadení, ktoré budú zaradené do kategórie s vysokou mierou ohrozenia. To sú také zariadenia, ktoré si častejšie ako iné vyžadujú pravidelné odborné prehliadky alebo odborné skúšky v niektorých prípadoch aj každý rok, čo, samozrejme, v konečnom dôsledku zvyšuje nákladovosť pre zamestnávateľov, čiže pre firmy, ktoré tieto prístroje alebo nástroje používajú.
No, ale ak je naozaj pravda to, čo deklaruje pani Popovičová, že teda takýmito zmenami predpisov nemá viesť k zníženiu bezpečnosti zamestnancov, tak potom zámer, ktorý zároveň v ďalšom odseku správy vedenie NIP deklaruje, je v príkrom rozpore s takouto deklaráciou. Totižto práve to, čo uvádza Národný inšpektorát práce ako príklad, kde by chcel zmäkčiť podmienky pre firmy, pokiaľ ide o vykonávanie pravidelných odborných prehliadok a odborných skúšok, sa týka takých strojov, ktoré sú podľa doterajších zistení Národného inšpektorátu práce alebo pri ktorých je podľa doterajších zistení Národného inšpektorátu práce najčastejšie odhaľované porušovanie predpisov, dokonca sa zaznamenáva aj rast porušovania predpisov v prípade týchto vyhradených technických zariadení a predstavujú, pritom predstavujú vysokú alebo vyššiu mieru ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci.
Tento fakt som našiel v Správe o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v roku 2010, ktorú vypracovalo už súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce, a v tejto správe sa okrem iného uvádza, to budem citovať: "Najviac porušení predpisov bolo zistených v objekte vyhradené technické zariadenia (ďalej len "VTZ"), kde počtom 14 225 bol zaznamenaný nárast oproti roku 2009, a to o 15 %."
Vážené kolegyne, kolegovia, ak na jednej strane Správa o činnosti v oblasti inšpekcie práce v roku 2010, ktorú vypracovalo súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce, upozorňuje, že tá alebo oná oblasť patrí medzi tie, kde bol v minulom roku zaznamenaný najvyšší, najvýraznejší nárast porušení predpisov, pričom ide o oblasť, ktorá predstavuje vysokú alebo vyššiu mieru ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci, a zároveň súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce deklaruje, že v tejto oblasti chce zmäkčiť podmienky tak, aby sa zamestnávateľom a podnikateľom, aby to prinieslo niekoľko miliónové úspory, považujem to za mimoriadne nebezpečný precedens.
Istým pozitívnym faktom je, že po niekoľkých dňoch, ako som už povedal, táto tlačová správa z webovej stránky Národného inšpektorátu práce zmizla, ale predpokladám, že dôvodom je jedine to, že si niekto vo vedení NIP uvedomil, aké dôsledky môže mať záujem alebo prosto výsledok vopred medializovať tieto zámery. V každom prípade to však neznamená, že Národný inšpektorát práce od takýchto zámerov ustupuje.
Z tohto dôvodu, vážené kolegyne a kolegovia, považujem za mimoriadne nebezpečnú prax alebo za mimoriadne nebezpečný prístup súčasného vedenia Národného inšpektorátu práce na čele s jeho generálnou riaditeľkou pani Popovičovou prijímať alebo navrhovať také zmeny, ktoré v konečnom dôsledku aj podľa zistenia samotných inšpektorov môžu viesť k ohrozovaniu bezpečnosti a zdravia pri práci zamestnancov.
Pevne verím, že je najvyšší čas, aby aj vedenie rezortu zasiahlo voči takejto praxi zo strany vedenia NIP, a myslím si, že je skutočne najvyšší čas, aby došlo k výraznej zmene v spôsobe riadenia Národného inšpektorátu práce oproti tomu, čoho sme svedkami za posledné mesiace.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Ondruš venoval svoj príspevok niektorým aspektom činnosti Národného inšpektorátu práce a okrem iného spomenul to, že Národný inšpektorát práce vyvíja aj iniciatívy na to, aby v podnikateľskej sfére ušetril niekoľko miliónov eur.
Ja chcem teda pripomenúť, áno, je to tak. V tomto čase máme, ako asi viete, otvorený napríklad zákon č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý napríklad bol prejednávaný na tripartite, vlastne včera, čiže je to veľmi aktuálna zmena. A tu chcem vyzdvihnúť napríklad to, že veľmi významne v prospech podnikateľskej sféry sa menia podmienky na poskytovanie, resp. zabezpečenie "veľmi populárnej pracovnej zdravotnej služby". Verím, že poslanci Národnej rady, keď príde tento zákon 124 do parlamentu, tento zákon podporia, aby sme naozaj tie hlúposti a nezmysly, ktoré v sebe tento zákon obsahuje, pokiaľ ide pracovnú zdravotnú službu, ktoré zbytočne zaťažujú podnikateľskú sféru, a tým vlastne nepriamo znižujú do určitej miery aj zamestnanosť v Slovenskej republike, že podporia takéto zmeny, ktoré skutočne v konečnom dôsledku privedú k niekoľko miliónovým úsporám v eurách, pokiaľ ide o podnikateľov.
A sú to aj ďalšie zmeny, ktoré sú na prospech podnikania, treba si to otvorene povedať, samozrejme, je to tak, ak zlepšíme podmienky podnikania na Slovensku, tak zlepšíme podmienky nielen pre podnikateľov, nielen pre zamestnávateľov, ale, samozrejme, aj pre zamestnancov. Lepšie podmienky pre podnikanie znamená tvorbu väčšieho počtu pracovných miest.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, ktorý bude po novom založený na princípe automatického vstupu fyzickej osoby do systému starobného dôchodkového sporenia, čiže inými slovami, mladí ľudia, ktorí začnú pracovať, stanú sa prvýkrát poistencami v Sociálnej poisťovni, na rozdiel od súčasného stavu budú automaticky zaradení do druhého piliera s tým, že budú mať dostatočne dlhú dobu na to, si celú situáciu premyslieť a v lehote dvoch rokov prípadne využiť svoje právo z druhého piliera vystúpiť.
Ďalej sa navrhujú zmeny, pokiaľ ide o odplaty pre správcovské spoločnosti, a to konkrétne tieto: Navrhujeme zrušiť odplatu za zhodnotenie majetku v doterajšom konzervatívnom dôchodkovom fonde a navrhujeme vo vyváženom a rastovom dôchodkovom fonde zmeniť mechanizmus výpočtu odplaty za zhodnotenie majetku, a to v prospech sporiteľov a v prospech zvýšenej motivácie správcovských spoločností dosahovať reálne výnosy s tým, že výška týchto poplatkov sa nemení.
Nemenia sa poplatky za správu majetku, to znamená, zostávajú vo výške 0,3 % z hodnoty majetku sporiteľa na ročnej báze, je to to isté ako doteraz. A v novozavádzanom tzv. indexovom fonde bude výška poplatku vypočítaná zo správy, vypočítaná z hodnoty majetku len 0,2 % z výšky majetku, čo je historicky najnižší poplatok, aký kedy v tomto systéme bol.
Zmena nastáva v oblasti garancií. Súčasné garancie, ktoré boli nastavené značne nerozmyslene a ktoré do veľkej miery poškodili sporiteľov a pripravili ich o milióny, pokiaľ ide o potenciálne zhodnotenie, ku ktorému jednoducho nedošlo, meníme tak, že chceme navrhnúť, aby garancie zostali len v konzervatívnom fonde, a rušíme tieto garancie v súčasnom vyváženom fonde a v rastovom fonde s tým, že systém garancií v konzervatívnom fonde významným spôsobom v prospech sporiteľov vylepšujeme, a to dvoma spôsobmi. Jednak tým, že navrhujeme, aby sa sledované obdobie predĺžilo zo súčasných nezmyselne krátkych 6 mesiacov na 60 mesiacov a ďalej aby garancie boli definované tak, že sporiteľ musí mať garantované neznehodnotenie výšky svojho majetku po odpočítaní poplatkov, ktoré si zinkasuje správcovská spoločnosť. Čiže výhodnejšie v prospech sporiteľov, ako to bolo doteraz.
Technickou zmenou je zmena názvov jednotlivých fondov, ktoré budú po novom lepšie vystihovať podstatu jednotlivých fondov. Čiže navrhujeme, aby sa konzervatívny dôchodkový fond premenoval na dlhopisový dôchodkový fond, aby sa vyvážený dôchodkový fond premenoval na zmiešaný dôchodkový fond a rastový dôchodkový fond aby sa premenoval na akciový dôchodkový fond. Čo je dôležité, navrhujeme ustanoviť povinnosť vytvoriť štvrtý, tzv. indexový dôchodkový fond, kde bude tzv. pasívna investičná stratégia, a tieto fondy budú kopírovať vo svojom zložení jeden alebo viac akciových indexov.
Ďalšia dôležitá zmena. Návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení umožní sporiteľom v prípade ich záujmu rozložiť si svoje úspory do dvoch dôchodkových fondov s tým, že ak sporitelia túto možnosť využijú, jeden z týchto fondov bude musieť byť dlhopisový dôchodkový fond, v ktorom teda zostávajú garancie, a ďalší fond môže byť buď zmiešaný, alebo akciový, alebo indexový.
Ďalšia dôležitá zmena je presun, tzv. povinný presun na základe dosiahnutia vekovej hranice v majetku sporiteľa medzi jednotlivými fondami. Pripomínam, že dnes je to veľmi striktné a môže to veľmi poškodiť sporiteľa, pretože vo veku 47 rokov sa celý majetok sporiteľa musí presunúť do vyváženého dôchodkového fondu a vo veku 55 rokov sa celý majetok sporiteľa musí presunúť do konzervatívneho fondu, čo v prípade toho, že sa tak udeje v práve tú nesprávnu dobu, môže veľmi znehodnotiť majetok sporiteľa. Preto navrhujeme, aby tento povinný presun bol postupný, a to tak, že pri dosiahnutí 50 rokov veku sporiteľa sa zo zákona presunie 10 % jeho majetku z niektorého z tých troch fondov, buď zmiešaného, akciového alebo indexového, do dlhopisového a každý ďalší rok sa následne presunie vždy po 10 % jeho majetku znova do dlhopisového dôchodkového fondu. Takto dôjde k lepšej ochrane majetku sporiteľa a k vyššej záruke toho, že majetok sporiteľa, resp. jeho úspory sa neznehodnotia krátko pred dosiahnutím nároku na dôchodok.
Okrem iných zmien, ktoré som spomínal, sa zvyšuje ochrana, zabezpečuje sa lepšie hodnota majetku dôchodkových fondov voči rôznym druhom rizík.
V neposlednom rade sa návrhom zákona zlepšuje informovanosť sporiteľov.
A pripomeniem ešte, pokiaľ ide o prechodné ustanovenie, že navrhujeme, aby v období až do 1. apríla 2012, to znamená v období piatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona, naďalej zotrvali garancie v tých troch doterajších fondoch, aby mali sporitelia dostatočne dlhý čas na rozmyslenie si o prípadnom svojom prestupe medzi jednotlivými fondami tak, ako im to bude na základe ich slobodného rozhodnutia vyhovovať.
Verím, že všetky tieto navrhované zmeny prispejú k tomu, aby bol systém omnoho stabilnejší, atraktívnejší pre sporiteľov, a čo je dôležité, aby zabezpečil výnosy sporiteľom a nie správcovským spoločnostiam na poplatkoch, aby tieto výnosy boli vyššie, ako je inflácia, to znamená, aby systém dôchodkového sporenia splnil ten účel, pre ktorý bol v roku 2004 - 2005 založený.
Ďakujem za vašu podporu a za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán minister, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je návrhom právnej úpravy, ktorá mení niektoré parametre systému starobného dôchodkového sporenia.
Navrhovaná právna úprava zachováva kontinuitu, zohľadňuje prieskumom zistený konzervatívny profil väčšiny sporiteľov, vytvára nové možnosti pre investovanie do rizikovejších aktív a nastoľuje stabilitu v systéme starobného sporenia.
Základom navrhovaných zmien je zachovanie troch existujúcich dôchodkových fondov s garanciami, k názvu rastového, vyváženého a konzervatívneho fondu sa pridáva prívlastok "garantovaný" vrátane výšky a štruktúry poplatkov a vytvorenie dvoch nových fondov zmiešaného a indexového fondu bez garancií, do ktorých sporitelia investori budú môcť presúvať časť svojich úspor z garantovaných fondov.
Pri tomto riešení budú s rizikom vyplývajúcim z investovania do akcií konfrontovaní len tí sporitelia, ktorí sa pre to dobrovoľne a zodpovedne rozhodnú. Sporiteľ môže pritom sporiť v ktoromkoľvek dôchodkovom fonde alebo v ich vzájomnej kombinácii v rámci garantovaných dôchodkových fondov vždy len v jednom z nich. A v závislosti od veku sporiteľa je zákonom stanovená maximálna prípustná časť investície v zmiešanom dôchodkovom fonde a v indexovom dôchodkovom fonde.
Týmto postupným procesom do 48. roku veku sporiteľa sa odstraňuje výrazný nedostatok doterajšej úpravy, ktorým bol presun celej nasporenej sumy v jednom jedinom časovom okamihu do konzervatívnejších aktív. Zároveň sa zachovávajú odplaty za zhodnotenie majetku v garantových dôchodkových fondoch. Logika tejto úpravy spočíva v tom, že správca sa podieľa ako na prípadných stratách, tak aj na dosiahnutých výnosoch vo fonde. Straty pritom uhrádza v plnom rozsahu a z výnosov poberá odplatu za zhodnotenie vypočítanú podľa vzorca, ktorý je obsiahnutý v prílohe. V zmiešanom a indexovom fonde, ktoré sú bez garancií, naopak, ustanovenie odplaty za zhodnotenie majetku zmysel nemá.
Návrh zákona upravuje vstup do druhého piliera na báze dobrovoľnosti, t. j. na základe uzavretia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Preto, aby sa potenciálni sporitelia zodpovedne rozhodli o svojom zabezpečení na dôchodok, navrhujeme predĺženie lehoty pre vstup do druhého piliera zo šiestich mesiacov na lehotu končiacu dovŕšením 33. roku života.
Získavanie nových sporiteľov bude prebiehať na základe voľnej súťaže dôchodcovských správcovských spoločností a v dostatočnom časovom priestore a nie administratívnym pridelením, ktoré by hospodársku súťaž na relevantnom trhu podstatne deformovalo. Automatický vstup by znižoval kredibilitu systému starobného dôchodkového sporenia, pretože znamená odklon od princípu slobodnej voľby, ktorý sa uplatnil ako pri tých sporiteľoch, ktorí boli v čase jeho vzniku v dôchodkovom poistení iba v priebežnom systéme, tak aj podstatnú dobu trvania systému pre nových mladých sporiteľov, ktorí sa mohli rozhodnúť medzi priebežným dôchodkovým systémom a jeho kombináciou so systémom starobného dôchodkového sporenia.
Zavádzajú sa teda dva nové fondy. Jeden s prívlastkom indexový, ktorého úlohou je kopírovať jeden alebo viac akciových indexov, ktoré sú teda pasívne riadené, a jeden zmiešaný, v ktorom bude môcť byť zastúpené, môžu byť zastúpené aj rizikovejšie aktíva, avšak s aktívnym prístupom správcov dôchodkových úspor. Pre oba fondy bude stanovená referenčná hodnota.
Dôchodková správcovská spoločnosť bude pravidelne informovať, ako sa vyvíjal vývoj daného fondu v porovnaní s jeho referenčnou hodnotou. Sporitelia sa budú môcť ľahšie rozhodnúť pre konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, resp. dôchodkový fond, a rovnako ľahšie si overiť úspešnosť investovania.
V oblasti garancií sa pri ich zachovaní v existujúcich fondoch predlžuje sledované obdobie na päť kalendárnych rokov, čo umožní aj v týchto fondoch investovať majetok s potenciálom vyššieho výnosu.
Právna úprava zavádza zberný účet dôchodkových fondov, ktorý je nevyhnutný pre technickú stránku realizácie sporenia vo viacerých fondoch súčasne.
Súčasťou návrhu zákona je aj novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavádzajú nevyhnutné zmeny súvisiace s novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov.
Účinnosť navrhovaného zákona sa navrhuje na 1. apríl 2012 s výnimkou novelizačných bodov upravujúcich najmä osobný rozsah odplaty, garancie, nové fondy a ich spravovanie.
Ďakujem.

Pôvodne som chcel tie dve správy spojiť, ale to nejde. Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 76 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 420 z 13. júna navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je to návrh právnej úpravy, ktorá v nadväznosti na Programové vyhlásenia vlády Slovenskej republiky výrazným spôsobom mení niektoré parametre systému starobného dôchodkového sporenia. Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálny inklunzív, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam zároveň, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. augusta a gestorský do 31. augusta.

K druhému návrhu mi dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní, a to k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kažimíra, Jána Počiatka a Branislava Ondruša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 76, podal spravodajskú informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 421 z 13. júna navrhol prideliť poslanecký návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Vplyv na verejné financie, na podnikateľské prostredie, životné prostredie a zamestnanosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadu odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. augusta a gestorský do 31. augusta.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k zákonom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pán predkladateľ, ja sa v podstate vo svojom príspevku dotknem, samozrejme, aj vládneho návrhu novely, aj nášho poslaneckého a začnem veľmi zmierlivo, pán minister, ale musím povedať, že podľa toho, čo som videl a počul pri tvorbe tohto zákona, ja to vnímam tak, že ste úplný nešťastník k tejto téme.
Je to podobné, podobnú pachuť má návrh tejto novely, ako je to pri Zákonníku práce, keď v podstate všetci sú proti, jedine prekladateľ, to znamená minister práce, je so svojou prácou spokojný. Toto je podobný príklad a tu už hovoríme o druhom pilieri, hovoríme o dôchodkovom systéme, v ktorom je 1,5 milióna ľudí, a výsledok, ktorý je na stole, je podľa nás založený z hľadiska vládneho návrhu na politickej snahe diskontinuity za každú cenu z hľadiska princípu, ktorý som počul z úst Ľudovíta Kaníka, ktorý sa pasuje za otca druhého piliera a aj ním je, to ja mu proste uznávam, ale v duchu tom, že všetko, čo nevyšlo z jeho hlavy, je deformácia.
Takže k samotnému návrhu vládnemu. Žiadna zo zásadných koncepčných zmien navrhovaná ministerstvom práce podľa nás nemá oporu v logike ani v odbornosti. Odstránenie garancie z rastového a vyváženého fondu. Zámerové vytvorenie podmienok pre investovanie do akcií a dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti. Tak tvrdí predkladateľ, t. j. nástrojov so zvýšeným rizikom a potenciálom vyššieho výnosu v rastovom a vyváženom fonde.
Prečo to ale nebude podľa nás fungovať? Väčšina sporiteľov v týchto fondoch nemá vzťah k riziku alebo nemá dostatočné vedomosti o riziku a jeho možných následkoch. Vzhľadom k ich zotrvačnosti, ale aj nízkej úrovne vedmosti možno očakávať, že väčšina z nich zostane aj po odstránení garancií v týchto fondoch. Pri zachovaní odbornej starostlivosti nebudú môcť správcovia investovať v týchto fondoch tak, ako by vzhľadom na charakter týchto fondov mali. Toto tvrdia samotní správcovia.
Problém je v tom, že ste zvolili v podstate spôsob defaultu, spôsob komunikácie so sporiteľmi tým spôsobom, že im oznamujete formou kampane, či už formou tlačovín, alebo priameho mailingu, chcete ich oboznámiť s tým, že sa v dvoch pilieroch zrušia garancie, a ak teda nebudú s týmto systémom spokojní, majú odísť. Majú aktívne, sa majú zdvihnúť a odísť do toho fondu konzervatívneho. Problém je ale kdesi na počiatku, keďže už dnes máme 95 % sporiteľov z tých 1,5 mil. v rastovom a vyváženom fonde, a seriózne prieskumy, ktoré určite nespochybňuje ani ministerstvo práce, ani správcovské spoločnosti, tieto prieskumy hovoria o tom, že 80 % terajších sporiteľov nemá alebo má veľmi negatívny vzťah k riziku. To znamená, už ich dnešné rozloženie je nesprávne a nezodpovedá, nezodpovedá celoeurópskemu trendu kolektívneho investovania, ktorý je založený na tom, že správcovské spoločnosti, tí, ktorí narábajú s peniazmi sporiteľov, majú poskytovať také investičné nástroje, také spôsoby investovania, ktorým sporiteľ rozumie, súhlasí s nimi. A tento problém nie je zabezpečený návrhom tejto novely, lebo v podstate je tam síce nejaká legisvakácia, o ktorej hovorí pán minister, ale z pohľadu toho, že občan sporiteľ dostane do svojej poštovej schránky nejakú poštu, nejaké tlačivo, s ktorým sa nevie vysporiadať, lebo ďalší prieskum hovorí, že 50 % týchto sporiteľov má mizerné alebo takmer žiadnu finančnú gramotnosť, čiže nevie vyhodnotiť v zásade túto informáciu. Alebo si to aj priznajme, však sa opýtajme ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, či sa o to zaujímajú. To základné, ktoré, to ten základ, ktorý má sporiteľ k druhému pilieru, je ten, že polovica jeho sociálnych odvodov ide do druhého piliera, s tým je vysporiadaný, a ďalej sa oňho stará správcovská spoločnosť, ktorá je supervízovaná alebo dohliada nad centrálnou bankou, a tam tá informácia končí.
Opýtajte sa svojich najbližších, opýtajte sa ľudí, ktorých poznáte, či sú mladší, alebo starší, akú majú vedomosť, v ktorom vôbec sú fonde. To znamená, vy prejudikujete taký stav, že sa tí ľudia budú aktívne o to zaujímať a pri týchto zmenách, ktoré označujete za revolučné, s prepáčením, zdvihnú zadok a odídu tam, kam už mali patriť od toho počiatku, mali byť v tom konzervatívnom fonde. Lenže vieme, ako druhý pilier vznikal. Vznikal do veľkej miery v eufórii, ktorá bola poznačená sľubovaním 8-percentných výnosov, ktoré boli napísané takýmito malými písmenkami na tých všetkých letákoch, a viete, že vznikal aj nákupom duší cez podplácanie mzdových účtovníčok, cez multimarketingové firmy, do ktorých správcovské spoločnosti naliali miliardy korún, preto sú dneska v strate. Dobre, hovorme o tom, že je to normálna logika, normálna logika podnikania v tejto oblasti, ktorý bol certifikovaný a legálny, ale výsledok, ktorý sa stal, je, že máme sporiteľov v nesprávnych fondoch alebo ktorí majú nesprávne očakávania a nesprávne informácie.
Tá základná výčitka, ktorá smeruje k zavedeniu garancií, je o nízkych výnosoch. No ja vám poviem k tomu toľko, že podľa nás dôchodkový systém je o akumulácii zdrojov a ten je založený na dvoch fenoménoch: na garancii, na zachovaní tej hodnoty, lebo sú to proste hodnoty, a druhá noha toho je ich zhodnocovanie. To je proste fér, s týmto súhlasíme. Lenže v prvej fáze vzniku druhého piliera sa ten dôraz dával na to zhodnocovanie, potom prišla kríza, potom proste sme zaviedli naše videnie do tohto druhého piliera formou zavedenia garancií a zníženia poplatkov. Takže ja uznávam, že prevážila zase, prevážil fenomén zaistenia tých prostriedkov. A aj návrh, ktorý predkladáme ako poslanecký, sa snaží dostať tieto dva fenomény istoty a zhodnocovania do rovnováhy.
To, čo je vo vládnom návrhu, je podľa mňa, opäť opakujem, sčasti spolitizovaná snaha dostať veci späť, pretože podľa niekoho to bolo najlepšie tak, ako to bolo kedysi.
Výška a štruktúra poplatkov vo fondoch, ktoré navrhuje pán minister Mihál, je podľa nás zlá. Ponechanie poplatku za zhodnotenie vo fondoch, z ktorých sa odstránila povinnosť správcov doplácať prípadné straty, bude deformovať vzťahy medzi správcom a sporiteľom. Zachováva sa totiž takzvané success fee v negarantovanej schéme. Preto tento typ poplatkov vo fondoch bez garancie nemá čo hľadať. Naopak, výška fixného poplatku vo fondoch, od ktorých sa očkáva aktívne obchodovanie a správa, je nízka, ona sa ešte znížila, s čím sa pán minister chváli, ale to neumožní správcom spravovať majetok sporiteľov spôsobom zodpovedajúcim charakteru fondu. Inak povediac, cez ústa, menujem ho, pána Kouřila, šéfa Generali, DSS Generali, zaznelo, že v budúcom konzervatívnom fonde, ktorý bude garantovaný, budú dosahované ešte nižšie výnosy ako dnes, pretože ich tá štruktúra poplatkov k tomu bude istým spôsobom navádzať. Takže toto je oznámenie správcu, jedného z najväčších správcov dôchodkovských fondov, dôchodcovských fondov, tak sa s týmto treba vysporiadať. Treba to buď zobrať na vedomie, alebo si k tomu treba sadnúť, či to tak naozaj je, alebo nie.
Čo hrozí? V akciovom a zmiešanom fonde nebudú akcie, a keď, tak len v malej miere. Akciový a zmiešaný fond nebudú plniť svoje poslanie, sporiteľom budú generovať nízke výnosy, prípadné straty a navyše nebudú nič garantovať.
Odstránenie poplatku za zhodnotenie z dlhopisového fondu. Dočítali sme sa, že sú tu, zázraky s výnosmi sa dajú, sa robiť nedajú, a preto to treba zrušiť. Prečo je to nelogické? Odstránenie tohto poplatku ide jednoznačne proti záujmom sporiteľov, pretože vo fonde, kde správca ručí celým svojím majetkom za prípadné straty z investovania, berie správcovi motiváciu. To bolo to success fee. To znamená, mám garanciu, ručím vlastným majetkom, tú garanciu sme zaviedli, DSS-ky musia ručiť vlastným majetkom, ale majú aj tú slaninu na konci, to znamená, ak dosiahnu ten výnos, ktorým prekonajú určenú referenciu, tak dostanú vyšší poplatok. Tento poplatok sa v návrhu ruší a tu sa vraciame k tomu výroku pána Kouřila z Generali, že v dlhopisovom fonde nebudú žiadne dlhopisy alebo len v malej miere a aj to s veľmi krátkou dobou splatnosti. Čiže podľa nich potom bude úplne zbytočné predĺženie tej lehoty porovnávania výnosnosti na 5 rokov.
No a potom tu máme navrhovanú úpravu automatického vstupu. Ako vy ste veľmi citliví predkladatelia vládnej novely na slovíčko "automaticky", aby sa nezamieňalo s povinným, tak podľa nás je to povinný vstup, ale dobre, zostaňme pri automatickom z hľadiska vašej terminológie. No ale vnímame to ako právne neprirodzenú a manipulujúcu formu pre mladých ľudí. A okrem toho je to úplne s rozporom tej dobrovoľnosti, na ktorom vznikol druhý pilier. Ako ja by som nerád, to mám ako sociálny demokrat, alebo podľa Richarda Sulíka socialista, teraz presviedčať liberálov, čo sú hodnoty dobrovoľnosti a slobody rozhodovania ľudí? Ako, poviem to úplne úprimne, ako druhý pilier je poznamenaný istou dávky nedôvery, a to z dvoch dôvodov. S politizáciou tohto systému ako takého a tá politizácia tu proste naprieč dvoch-troch vlád existuje a môžme sa opýtať, prečo tu je. A ja uvediem ako za dôvod to, čím sa chváli Ľudovít Kaník, otec penzijného systému, druhého piliera, chváli sa tým, že tieto zmeny prešli jedným hlasom v parlamente. A to je podľa mňa presne, to je genetický kód, ktorý má v sebe druhý pilier, pretože bol pretlačený pochybnou väčšinou v danom momente a nesie si so sebou tento biľag.
Čiže toto zneistenie tu bolo a je, otvorme si oči a povedzme si, že to tak je. A druhé zneistenie bolo spôsobené vývojom na finančných trhoch a krízou, ktorú sme zažili v rokoch 2008 - 2009 a de facto ju prežívame aj dnes. Veď ak si pozrieme graf výnosnosti či už štátnych dlhopisov, ich rizikových prirážok, alebo vývoja akcií, tie grafy sa podobajú EKG po infarkte. Ako z tohto pohľadu tá volatilita je taká, ktorá nemôže vzbudzovať dôveru v ten systém.
Z tohto pohľadu je podľa nás dôležité hľadať politický konsenzus, o ktorý sme sa pokúšali a pokúšame aj naším poslaneckým návrhom, a z tohto pohľadu je aj dôležitý, tá manipulácia s mladými ľuďmi, ktorí majú vstupovať do druhého piliera, pretože my navrhujeme dobrovoľný vstup do druhého piliera s tým, že navrhujeme predĺžiť lehotu vstupu tohto rozhodnutia sa, kedy vstúpiť do druhého piliera, do dovŕšenia veku 33 rokov života. Čiže zo 6 mesiacov na 33 rokov. Zdá sa nám to dostatočný čas na to, aby sa mladý človek zorientoval, aby si založil rodinu, aby sa rozhodol o tom, či chce byť v solidárnom prvom pilieri alebo či chce diverzifikovať to svoje riziko starostlivosti o starobu aj na pilier druhý. Ale to rozhodnutie by malo byť na ňom a DSS-ky by mali súťažiť o tohto človeka nie na základe marketingu a mailingu, ale na základe tvrdých dát, na základe výnosnosti, ktorú dosiahnu a ktorú, a to verím, pán minister, že aj vy, aj my máme záujem na tom, aby druhý pilier bol stabilným prvkom penzijného systému, aby ľudia z neho nakoniec niečo mali.
Takže z tohto pohľadu ten náš návrh vnímame ako pre systém v tejto situácii určite vhodnejší. A ešte podotýkam, že podľa prepočtov, ak vy tam máte momentálne v návrhu dvojročnú lehotu na rozhodnutie výstupu z druhého piliera, opäť opačný prístup, ale verejne komunikujete, pán minister, že ste ochotný v parlamente prijať aj dlhšiu lehotu, 5 až 10 rokov. Ak by to bolo 10 rokov, tak podľa vývoja natality sa dá proste predpokladať, že do tohto systému by mohlo vstúpiť 800-tisíc ľudí nových automaticky, ako vy hovoríte, ale to znamená, že v tej lehote tých 800-tisíc ľudí by mohlo teoreticky aj vystúpiť, a to sa nám nezdá, povedzte si, čo si o tom myslíme, a to sa nám vôbec nezdá stabilné pre systém, mať 800-tisíc sporiteľov, ktorí môžu reagovať na zmeny politickej klímy, na zmeny situácie na finančných trhoch a podobne.
Čiže z tohto pohľadu sa prihováram za to naše videnie, ktoré hovorí o dobrovoľnom vstupe do druhého piliera v dlhej lehote. A koniec koncov ministerstvo financií sa nechtiac prezradilo aj tým, že vlastne v pripomienkovom konaní požiadalo o legisvakáciu, odloženie tohto automatického vstupu až do ukončenia tohto volebného obdobia z neznámych dôvodov, no a zo známych dôvodov potom túto pripomienku stiahli.
Aby som bol korektný, prečítam vám z vyhlásenia Asociácie dôchodkových správcovských spoločností z 13. júna tohto roku: "Asociácia DSS si je plne vedomá, že druhý pilier má zarábať peniaze a investovať tak, aby dosiahol čo najväčší výnos. Musí sa tak ale diať spôsobom primeraným a zodpovedajúcim rizikovému profilu sporiteľov. Základným princípom starobného dôchodkového sporenia je dlhodobé investovanie úspor občanov na kapitálových trhoch, ktoré nevylučuje možnosť poklesu hodnoty majetku. História nám ukazuje, že z dlhodobého hľadiska je investovanie výnosné a zmysluplné, vyžaduje si však špecifické profesionálne znalosti a skúsenosti, ktorými na Slovensku disponujú DSS-ky. Jednou z kľúčových úloh DSS je informovanie sporiteľov o možnom vývoji ich investícií v strednodobom aj dlhodobom horizonte a usmernenie sporiteľov vzhľadom na ich vedomosti, informácie, vek a investičné preferencie.
DSS sa správajú a chcú dlhodobo správať ako zodpovední správcovia a chcú aktívne prispôsobovať investovanie potrebám a požiadavkám sporiteľov. Ctíme si zásadu, že sporiteľom, ktorí nemajú dostatočné vedomosti o investovaní a rizikách s ním spojených, žiadny profesionálny správca neinvestuje ich úspory z prevažnej časti do akcií. Toto je aj celosvetový trend v oblasti regulácie vyvolaných skúsenosťami z finančnej krízy, ktorý núti poskytovateľov investičných služieb a správcov fondov skúmať a zohľadňovať vo svojej činnosti rizikový profil klienta.
Investovanie úspor obyvateľov na dôchodok v tomto trende celkom iste nebude a nemôže stáť bokom. Aj napriek tomu, že zavedenie garancií v druhom pilieri sa ukázalo byť vyhovujúcim pre značnú časť sporiteľov, považujeme, DSS-ky, súčasný stav za nevyhovujúci. Neumožňuje výraznejšie zhodnocovanie úspor kvôli nesprávnemu nastaveniu systému garancií v sledovanom období, ale aj v štruktúre poplatkov, a preto je potrebné ho zmeniť.
Aktuálny návrh zákona zatiaľ nevykazuje známky stability z pohľadu budúceho možného vývoja a nesmeruje k riešeniu problémov súčasného stavu sektora. Z uvedených dôvodov máme maximálny záujem na pokračovaní v diskusii o zmenách v druhom pilieri" a tak ďalej atď. Všetky DSS-ky podpísané.
Niečo o mýtoch. Pán minister rád v debatách hovorí, aj pán exminister, rád v debatách hovorí, pán Kaník, že garancie spôsobili nízke výnosy dôchodkových fondov druhého piliera a kvôli garanciám druhý pilier úspory sporiteľov znehodnocuje. To je tá základná politická premisa, z ktorej vychádza aj táto novela.
No, prvé, čo k tomu poviem, je to, že ak by to bola absolútna pravda to, čo zvyknete hovoriť, pán minister, tak asi by ste nepredkladali tento návrh zákona rok po svojom nástupe do svojej pozície, pretože účinnosť, veľmi viete, ako je dobre nastavená, pretože to, čo vždycky bolo tu najväčším sporom, je lehota toho dorovnávania výnosov alebo porovnávania výkonností. Tých šesť mesiacov ste mohli zmeniť na päť rokov, teda naozaj malou legislatívnou zmenou. Ako iné veci sa minulý rok v auguste tu diali a legislatívna smršť tu bola v parlamente pod taktovkou novej koalície, ale na toto si proste nikto nespomenul, ale na toto buď nebola odvaha, alebo snaha to riešiť a, samozrejme, nemáte žiaden problém s tým, aby ste neustále hovorili o miliónoch, stá miliónoch alebo stovkách eur, ktorým sporitelia prišli podľa vás o svoje úspory, napriek tomu, že tí sporitelia tie garancie evidentne chcú. A tu skôr mám pocit, že niekto nechce poznať sporiteľa, nechce poznať a uznať to, čo tí ľudia naozaj chcú.
Takže realita. V treťom pilieri, v ktorom neexistujú žiadne garancie, sa za obdobie od roku 1998 do roku 2010 úspory klientov reálne znehodnotili až o 40,7 %, o 41 %. Zdroj: Prognostický ústav SAV, pán Ing. Baláž.
V treťom pilieri nie sú žiadne garancie, sú tam oveľa menšie obmedzenia, oveľa menšia regulácia. Toto je výsledok tretieho piliera.
Naopak, výnosy z trojmesačných nemeckých pokladničných poukážok, ako príklad ultrakonzervatívneho spôsobu investovania, naozaj trojmesačné bundy dokázali za posledných sedemnásť rokov takmer každý rok poraziť infláciu. Posledný rok nie, ale to však nemôže byť dôvod na rušenie garancie, na tvorbu grafov o tom, ako je to nevýhodné.
Takže riešenie spočíva nie v rušení garancií, ale v optimalizácii podmienok a o to sa v tom návrhu naozaj, naozaj snažíme zmenou tých podmienok, ktoré sú v návrhu uvedené, napr. zmenou tej lehoty zo šiestich mesiacov na 5 rokov.
Mýtus ďalší. Druhý pilier je tu pre to, aby dosahoval, čo najvyššie výnosy pre sporiteľov.
No, druhý pilier je tu preto, aby dosahoval čo najvyššie výnosy, ale spôsobom, ktorý zodpovedá rizikovému profilu sporiteľov. Inými slovami, každý sporiteľ musí mať produkt, musí byť v takom fonde, ktorý zodpovedá jeho potrebám a očakávaniam. Preto ak je v rastovom fonde tých 80 % sporiteľov, o ktorých som už hovoril, s konzervatívne rizikovým profilom, lebo takí sú. A inak tí slovenskí sporitelia nie sú iní, veľmi iní ako francúzski, nemeckí alebo americkí. To je proste relatívne bežné rozdelenie investorov alebo bežný typ investorského správania u bežného neprofesionálneho obyvateľstva. Takže týmto ľuďom predsa nemôžeme nanútiť rozhodnutím vlády investovanie do akcií s odôvodnením, že inak nemá druhý pilier zmysel, lebo takéto vety tu tiež padli a padli z úst otcov toho systému a padli na adresu DSS-iek.
No, je to hrubá ignorácia všetkých zásad ochrany spotrebiteľa, o ktoré sa celá Európa snaží a o to viac sa o ne snaží preto, že všetci zažili vrchol krízy. A spomeniem tu či už smernicu, európsku smernicu USICT alebo MiFID, proste toto je momentálne európske smerovanie. Ale obávam sa, že ak sa naplní plán, ktorý pripravuje pán minister Mihál, a naplní sa tým spôsobom, ktorého sa my obávame, že tí ľudia budú naozaj pasívni a nezmenia svoj fond, v ktorom momentálne sú, tak naozaj to bude v rozpore s vnímaním kolektívneho investovania v Európe.
No a mýtus ďalší je ten, že investovanie do akcií je zárukou vyšších výnosov.
Tak pre niekoho možno áno, pre niekoho nie. Ale ak by sa od začiatku sporenia až doteraz investovalo všetko do európskeho akciového indexu, do európskeho akciového indexu, to znamená od roku 2005, tak dnes by bolo celé obdobie nominálny výnos 0. Ak si dáme modelové investovanie 100 eur mesačne, za toto obdobie je to, dá sa to overiť, kde ten výsledok je 0. U japonského indexového trhu je to absolútne záporné číslo. U amerického indexového trhu je to číslo pozitívne, ale dočítali ste sa možno pred dvoma týždňami veľmi volatilný vývoj, posledne padli americké akcie kvôli vývoju alebo negatívnym správam o vývoji čínskej ekonomiky.
Takže toľko o mýtoch, toľko o tom, ako to vidíme my.
Kľúčové, čo chcem povedať na záver, tú odlišnosť, dúfam, že vnímate, napriek všetkému, my sa líšime v tých dvoch návrhoch v dvoch zásadných veciach: vo vzťahu ku garanciám a v spôsobe vstupu mladých ľudí do druhého piliera. To sú dva zásadné aspekty, v ktorých sa líšime. Po tom všetkom, čo medzi nami prebehlo v tejto téme, to nie je až taká katastrofa, ale chcem podotknúť, že princíp zachovania garancií, ktoré podľa prieskumov a ktoré nezastávame, tieto prieskumy len my z hľadiska nejakej politickej interpretácie, ale zastávajú ich aj naozaj tí, ktorí sa o tie peniaze majú starať, tie garancie tí ľudia chcú väčšinou.
Preto pre nás z nepochopiteľných dôvodov je tu proste tvrdohlavý prístup rezortu financií ten, že tie garancie majú byť odňaté večne existujúcich sporiteľov a vytvára sa jeden prázdny fond, do ktorého ľudia môžu prejsť. My chceme súťažiť s týmto návrhom našou ponukou, kde vytvárame dva nové prázdne fondy, aktívny a pasívny, ale existujúcim sporiteľom chceme zachovať garancie, pretože podľa nás sú v takom stave vedomosti o tom, čo sa deje v druhom pilieri, že nevyužijú tú možnosť, aby odišli tam, kam patria, do konzervatívneho fondu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Včera bolo vystúpenie pána kolegu Kažimíra. Rád by som sa k tomu vyjadril veľmi stručne, je už trošku síce neskoro, ale zopár takých poznámok poviem. Máte pravdu, že vzťah k riziku je na Slovensku veľmi teda rezervovaný. Ale nemyslím si, že by sme mali ľudí vodiť nejako za ručičku. A myslím si osobne to, že vidno, že DSS momentálne na základe toho listu, ktorý ste podali, nemajú záujem o to, aby sa situácia nejako zásadne zmenila, hlavne z toho dôvodu, že momentálne majú skutočne ako vo Felliniho filme Sladký život, dôvod je veľmi jednoduchý, stabilné poplatky no a ich zhodnotenie v princípe nemusí zaujímať. Len tak pre zaujímavosť vám uvediem, že za minulý rok DSS zhodnotili úspory občanov o 37,754 mil. eur, no a z toho si zobrali 19,568 mil. eur na poplatkoch čiže 51,8 %. Samozrejme, dominuje tomu Allianz. Allianz si dokonca z toho zhodnotenia 7,138 mil. zobrala 6,035 mil. čiže až 84,5 %. Je mi úplne jasné, že nemajú záujem to robiť. Z tohto dôvodu by som sa tomu ani nečudoval. Ja si osobne myslím, že ľudia by v tom 2. dôchodkovom pilieri úplne bez diskusií ako mladí ľudia mali byť úplne od začiatku. Je ich 8 až 10 %, čo sa o to zaujímajú. To je celkom normálne, nemožno očakávať od mladého človeka, že bude uvažovať, čo bude mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Len krátka reakcia na pána Jurčíka. Ja vás chcem len, pán Jurčík, upozorniť na to, že keďže poukazujete na poplatkové eldorádo DSS, tak vám chcem pripomenúť, že naša vláda znížila poplatky DSS o dve tretiny, teda na úroveň poplatkov, ktorá dnes je o dve tretiny nižšia, ako bola nastavená pôvodne tvorcami 2. piliera. Čiže chcem vás upozorniť, že tá situácia sa zásadne zmenila.
A chcem aj upozorniť na to, že väčšina ľudí, ktorá sedí v tejto snemovni dnes, keď sa znižovali tieto poplatky, tak hlasne kričala, že to zlikviduje systém ako taký. Takže poprosím z hľadiska konzistentnosti, pán Jurčík, ja viem, že ste vtedy tu v parlamente neboli, poraďte sa s kolegami, aký bol postoj vtedy ich k poplatkovej politike, aký ho majú dnes.
Že netreba vodiť ľudí za ručičku, to je fajn postoj, ale ja podotýkam, opakujem to, čo som povedal v rozprave, európskym prístupom v kolektívnom investovaní je to, že klientom musí byť poskytovaný druh takých nástrojov na investovanie, ktorým rozumejú a s ktorými súhlasia vnútorne. A to je proste kľúčová vec. A nasleduje to v podstate po tom, čo sa udialo v čase vrcholiacej krízy. A toto je to kľúčové stanovisko, aby zodpovedal ich rizikovému profilu aj spôsob investovania vo fondoch, v ktorých sa nachádzajú. A v tom nevidím naozaj nič zlé. Nie je to o pasivite, o aktivite, je to o schopnosti vnímať riziko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcel by som poďakovať aj tým kolegom, ktorí sa včera prihlásili do faktických poznámok. A tým som nestratil možnosť vystúpiť v rozprave, lebo včera som nebol na rokovaní v tom čase, keď už začala rozprava. Je to aj istý symbol, že je spoločná zlúčená rozprava o dvoch návrhoch k tomu istému 2. dôchodkovému pilieru. Nie je nás tu veľa. Podľa počtu poslancov by si tí, ktorí sú na balkóne, mohli myslieť, že nejde o dôležitú tému. Ale ja túto tému považujem za oveľa dôležitejšiu, ako je téma Zákonníka práce. Dámy a páni, milí priatelia, Zákonník práce, keď je pri moci viac pravicová vláda, môže byť viac pravicový, keď je pri moci ľavicová vláda, môže byť viac ľavicový, ale dôchodkový systém, sporenie na dôchodok, to sa týka niekoľkých generácií. To sa týka nielen nás, to sa týka našich detí, našich vnukov. A ja si myslím, že každá zmena v tomto systéme je dôležitá z hľadiska týchto dotknutých generácií a mali by sme tie zmeny robiť veľmi citlivo, robiť ich veľmi citlivo preto, aby ľudia, občania nestratili dôveru v zmysel sporenia a trebárs toho systému, ktorý sme tu pred siedmimi či ôsmimi rokmi sa pokúsili zaviesť. Jednoducho pôvodné predpoklady tých, ktorí vymysleli zabezpečenie ľudí na dôchodku cez dôchodkový systém spôsobom priebežného financovania, už dávno neplatia. Tie deti, ktoré prispievajú na dôchodky svojich rodičov, keď sa stanú dôchodcami, tak ich deti budú na ich dôchodky prispievať. Proste tento systém je zmenou spôsobu života ľudí vo vyspelej Európe alebo vo svete už neudržateľný. Jednoducho dnes teraz, tento rok štátny rozpočet musí dotovať dôchodkový systém, teraz myslím na priebežný 1. pilier, štvrtinou prostriedkov, 1,5 mld. A aj keď mi poviete vy, ktorí ste lepšie informovaní, že veď z toho je 0,8 mld. transfer do 2. piliera, to znamená, že keby ľudia neodvádzali tých 0,8 mld. tento rok do 2. piliera, že to nie je 1,5 mld. eur, že to je len 700 mil. eur, ale aj tak je to v starej mene deficit vyše 20 mld. Sk každý rok, každý rok, aj na budúci, aj ten ďalší, jednoducho toto sa nedá cez dane a cez štátny rozpočet utiahnuť dlhodobo, keďže nepredpokladám, že sa zmení demografické správanie obyvateľov. Žijeme a budeme žiť, predpokladám, dlhšie, detí sa rodí menej a jednoducho dôchodky v budúcnosti budú také, na aké si nasporíme. Tie pôvodné predpoklady už neplatia.
A ja som rád, že aj predchádzajúca vláda, aj keď mala rôzne pohľady alebo kritické aj výhrady voči svojmu predchodcovi, jednoducho nezrušila 2. dôchodkový pilier. Samozrejme, boli tam zmeny, ktoré ho v istom zmysle poškodili, resp. poškodili sporiteľov, lebo neboli, myslím si, uvážené. Ale teraz sa nechcem dotknúť tých teda, o ktorých teraz hovorím, že by som ich teraz obviňoval zo zlého úmyslu, ale niektoré zmeny boli jednoducho na škodu toho sporenia. Poviem jeden, možno dva príklady za všetky. Proste skrátiť porovnávanie zhodnocovania usporených peňazí z 5 rokov na 6 mesiacov bola hrubá chyba. Peniaze na dôchodok sú dlhé peniaze. Proste tie sa zhodnocujú v oveľa v dlhšom horizonte ako v priebehu niekoľkých mesiacov. A, samozrejme, keď sú aj výkyvy na finančných trhoch, ale z dlhodobého a strednodobého hľadiska to porovnávanie keď sa bude robiť tak, ako je to teraz nastavené, tak nemajú šancu skôr sporitelia výraznejšie zhodnotiť svoje peniaze, lebo žiaden správca do rizika nepôjde tak, že bude jednoducho prerábať len preto, že mu niekto obmedzuje jeho podmienky, aby mohol peniaze rozumne zhodnocovať. Druhý, možno drobný príklad tej zmeny, ktorú nepovažujem za správnu, bol, že otvoril sa síce systém jeden-, dvakrát, to znamená, ten, kto vedel, že je to preňho nevýhodné, mohol vystúpiť, ale zmenili sa podmienky nároku na dôchodok z 2. piliera tým, že sa predĺžila povinnosť sporenia z 10 rokov na 15 rokov. To znamená, 50-roční sporitelia, ktorí mali relatívne dobré príjmy, a v istom zmysle je im to jedno alebo je aj výhodné pre nich sporiť, tak ak by sa dožili dôchodkového veku, ktorý teraz je 62 rokov, tak ešte tri roky nebudú mať nárok na dôchodok, lebo podmienka je 15 rokov sporiť. Je to drobnosť, tu sa prihováram za to, že ak už v tom vládnom návrhu tento detail nie je opravený, tak v druhom čítaní to môžeme hravo urobiť.
Ale vrátim sa späť k tomu všeobecnému hodnoteniu dôchodkového systému. Roboty je tu pre každú vládu dosť. Vlastne už tri vlády sa vystriedali a každá nejakým spôsobom niečo urobila. Tá prvá neurobila všetko, čo mala urobiť. Preto bolo potrebné pokračovať v ďalších zmenách. Tá druhá tam urobila zmeny, ktoré verejnosť prijala pozitívne. A to teraz hovorím o tom najpodstatnejšom, vlastne kvôli čomu som chcel vystúpiť, o garanciách.
Pozrite sa, nebolo to správne, že všetky tri fondy sú ako jeden, lebo vlastne potom sa pýtam, aký je rozdiel medzi konzervatívnym, vyváženým či rastovým fondom. Proste takmer žiaden nie je. Ale, dobre, už sa to urobilo. A vieme, že slovenská konzervatívna verejnosť to akceptuje. Proste im to vyhovuje. A nemajú výhrady vo všeobecnosti, dnes vo veľmi nestabilnej situácii. Pozrite sa, čo sa deje v Grécku, ale Grécko, to bude ovplyvňovať dôchodkové systémy v celej Európe, možno aj vo svete celom. Čiže jednoducho situácia je do budúcna taká, že budeme radi, keď sa odložené peniaze nebudú znehodnocovať. Ja si nerobím ilúzie, že to budú vysoké výnosy také, aké vyplývajú z toho, keď niektorí, možno v tých začiatkoch, robili tú klamlivú reklamnú kampaň o švajčiarskych dôchodkoch. Toto proste nehrozí. Naozaj svet je dnes vo veľmi komplikovanej turbulentnej zložitej situácii. A preto by sme aj my mali veľmi citlivo pristupovať ku každej zmene, ktorú chceme v tomto systéme urobiť. A preto si myslím, že tým, ktorí sú mladí, majú ďaleko pred dôchodkom a chcú, aby sa ich peniaze lepšie zhodnocovali, tak túto možnosť dajme a vytvorme takúto možnosť, aby boli fondy aj akciové, dlhopisové alebo jeden, v ktorom budú môcť aj viac riskovať, teda budú mať vidinu vyššieho výnosu, ale za podmienky väčšieho rizika. To sa dá urobiť. A myslím si, že práve istou kombináciou toho vládneho a toho poslaneckého návrhu by sme mohli k takej dohode dospieť. Ja si uvedomujem, že vládna koalícia má na to, aby presadila svoj návrh.
Je aj druhá možnosť, že bude vládna koalícia usilovať sa o istý prienik aj teda naprieč politickým spektrom a bude ochotná zvoliť iný prístup. To znamená tí, ktorí sú dnes vo fondoch, sporitelia, ktorým to vyhovuje, tak ako to je, nech tam sú. A kto chce byť v fonde s vidinou vyššieho výnosu a s väčším rizikom, tak mu túto možnosť vytvorme. Ale nech je to na základe osobného slobodného rozhodnutia. Je to pre nás politikov veľmi výhodné do budúcna, lebo ak by sa aj čokoľvek mohlo stať, tak nikto nás potom nemôže obviniť, že my sme to tak urobili a nehľadeli sme na ich záujem a ani sme sa ich nepýtali. Ak by sme to urobili takýmto prístupom, tak si myslím, že sa to oplatí všetkým, lebo, a to nechcem maľovať čerta na stenu, situácia môže sa dramaticky zmeniť v Európe. A takáto situácia vie vygenerovať nebezpečných populistov oveľa väčších, akých poznáme z prostredia, v ktorom sa teraz nachádzame. A ja si myslím, že preto je v záujme aj koalície, aj opozície, aby sme volili rozumný, veľmi zodpovedný prístup, ktorý prispeje k stabilite dôchodkového systému a nespochybní zmysel sporenia. Problém dnešného sveta je v tom, že sa ľudia naučili žiť na dlh. A proste tak sa donekonečna žiť nedá. A preto sporenie na dôchodok je úžasná vec, ľudí to vychováva, motivuje to k zodpovednejšiemu správaniu. A ja sa za takýto prístup prihováram. Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán poslanec Brocka, ja vám ďakujem za vyvážený príspevok k tejto téme, až neočakávane vyvážený, ako od predstaviteľa koalície vzhľadom na to, čo predtým zaznelo z oboch strán, tá kanonáda na tú tému, tu proste prebehla výmena. Takže chcem poďakovať za tú vyváženosť a hlavne za ten moment, keď vlastne priznávate, že je úplne prirodzené, že ten systém sa musí vyvíjať ďalej a že tie zásahy jednotlivých exekutív ak do toho systému zasahujú, že je úplne prirodzené, že sa tie zmeny dejú, pretože máme tu aj iný pohľad od niektorých vašich kolegov, ktorí považujú akékoľvek zmeny za deformácie, ak nevyjdú teda z ich hláv. A na tomto základe si myslím, že môžeme ďalej komunikovať, lebo dobrú vieru, si myslím, nikto nemôže nikomu uprieť. A v tomto prípade aj v našom poslaneckom návrhu, ak nejdeme do minulosti a ak nechceme ani dve vlády dozadu, ani jednu vládu dozadu tieto veci spomínať, tak si myslím si, v návrhu, ktorý je na stole, teraz hovorím o našom poslaneckom, nenájdete tam nič takého, čo by malo tomu systému škodiť. Sú tam pretavené niektoré naše pohľady na to, ako ten systém by sa mal ďalej vyvíjať pri istej kontinuite a pri istej konzistencii tých prístupov a hlavne pri rešpektovaní vôle, vôle ľudí naozaj v turbulentných časoch. Ďakujem.