20. schôdza

Hovoril som z Košíc, nie z Michaloviec. Ale pán kolega, nič v zlom, keď vás to nezaujíma, ja to chápem. To, že ten zákon predkladáte, ten zákon predkladáte vy, vy viete, prečo ho predkladáte a viete, prečo ho musíte pretlačiť.
Ale treba si uvedomiť jednu vec, vážené dámy a páni, nikoho z vás tu nevolili veľké nadnárodné farmaceutické firmy, nikoho z vás tu nevolili majitelia veľkých sietí lekární, všetkých nás tu volili ľudia. A ľudia sú tí, ktorým sa my zodpovedáme. A z úcty k nim, zo slušnosti, by sme sa mali aspoň trošku počúvať, pretože tento zákon sa bude v konečnom dôsledku dotýkať ľudí a len a len ľudí. A to sú tí, ktorí nás volili, a to sú tí, ktorým sa my zodpovedáme. Čiže jeden z dôvodov, ako ste zdôvodnili tento zákon, že zníži sa pravdepodobnosť korupcie lekárov, že nebudú lekári navštevovaní zástupcami farmaceutických firiem a tak ďalej a tak ďalej. K tomu by som chcel uviesť jeden fakt. Ak máme podozrenie a máme vedomosť, že lekári sú skorumpovaní, tak predsa na to máme postupy a konania, ktorými môžeme takéto niečo buď odstrániť, alebo trestať. Ak nie, tak potom neobviňujme všeobecne všetkých, lebo obviniť všeobecne všetkých, je ten najjednoduchší úkon. Avšak potom sa ospravedlniť je omnoho ťažšie.
Je pochopiteľné, že pre veľké farmaceutické firmy je jednoduchšie prísť a rokovať so zástupcami veľkých sietí lekární, ako ísť a presviedčať, povedzme, desaťtisíc lekárov, že ten a ten liek je dobrý. Je to omnoho jednoduchšie, je to lacnejšie a je to samozrejme, že aj omnoho rýchlejšie, aby sa určité lieky dostali do predaja, určité lieky nie. Je to moment, ktorý súvisí so samotnou distribúciou, s tzv. distribučnou cestou. Môžete mať sebe lepší, teraz odbočím jednou témou, aby som vysvetlil tú distribučnú cestu, môžete mať sebe lepší výrobok v hocijakom odvetví v hospodárstve, ak nemáte vybudovaný distribučný kanál, spôsob, ako tento výrobok dostať k finálnemu spotrebiteľovi, ten výrobok sa nepresadí. Týmto spôsobom, dnešným spôsobom, povedzme, tieto lieky medzi sebou súperia. Súperia medzi sebou tým spôsobom, že jednotlivé firmy presviedčajú lekárov, že ktorý výrobok je lepší, ktorý je horší, musia to zdôvodňovať, poväčšine je to spojené so školením, ktoré v konečnom dôsledku pochopiteľne prispieva k zvyšovaniu odbornej úrovne lekárov, pretože lekári sú jedna zo špecifických skupín, ktorá sa viac-menej vzdeláva celoživotne a počas celej svojej praxe. Myslím si, že takýto obdobný prípad nie je a lekári to majú o to ťažšie v tejto oblasti. Ale, samozrejme, na druhej strane, ak posilňujeme, lebo týmto zákonom posilňujeme postavenie lekární, tak tento postup sa výrazne skracuje a výrazne zjednodušuje.
Druhý taký dôležitý moment, hovoríme tu o lekárňach a o postavení lekární, pretože my to vnímame tak, že postavenie lekární a hlavne postavenie majiteľov veľkých sietí lekární sa týmto zákonom výrazne, výrazne posilní. Hovorili sme tu o zľavách. Dámy a páni, treba si povedať jednu vec. Liek, to nie je výrobok, povedzme, tuná vidím, máte niektorí nealko nápoje, ktorý je verejne dostupný a ktorého cenu stanovuje trh. To znamená, že ľudia sa rozhodnú, áno, tento výrobok má takú cenu, tento má pre mňa takú. A niektorý výrobok je predajný aj napriek tomu, že je drahší a niektorý napriek tomu, že je lacnejší, nie. Pretože trh stanovuje cenu. V liekoch, pán kolega, tú cenu stanovuje komisia. A preto ja sa pýtam, to je veľmi podobné, ako je to napríklad v teplárenstve, kde mám skúsenosť. Takisto je stanovený optimálny alebo primeraný zisk, z ktorého si musí tepláreň kryť všetky svoje náklady. Ale neviem si predstaviť, aby teplárne povedali, že nám netreba zisk, pretože z toho zisku sa kryjú opravy, investície, mzdy. Ak tu hovoríme o tom, že niekto v lekárňach chce poskytovať zľavy, tak asi je zlá cena. Pretože ak tá cena je dobrá, tak predsa on nemá z čoho poskytovať zľavy. A kto získa lepšiu cenu? No predsa ten, kto predáva najviac liekov. A kto predáva najviac liekov? No predsa ten, ktorý má najväčšiu distribučnú sieť. A práve preto a to je vysvetlenie toho, že tento zákon alebo, resp. pripomienky k tomuto zákonu vzniesli aj zástupcovia lekární. A teraz tým nemyslím veľké siete, tým myslím bežných, bežné, bežných občanov, resp. bežných podnikateľov, ktorí majú jednu, maximálne dve lekárne. Ako je možné, že aj títo k tomuto vzniesli pripomienky? No je to možné. Je to možné presne kvôli tomu, že do budúcna ich postavenie už bude len horšie a horšie.
Dnešný režim alebo dnešný systém, ktorý funguje, hovorí o tom, že lekár predpisuje liek, následne lekáreň ho vydáva. Čiže nejakým spôsobom je tam rozdelená spolupráca medzi ošetrujúcim lekárom. Nebudem používať možno úplne správne odborné výrazy, pretože v prvom rade chcem, aby to pochopili ľudia, lekári svoju odbornú diskusiu môžu viesť, ja si myslím že aj niekde inde, nie v pléne parlamentu, pretože tí, ktorí sú nelekári, myslím si, že tomu aj tak veľmi nerozumejú. Takže ak to zjednodušíme z pohľadu pacienta, liek mu predpisuje lekár a vydáva mu ho lekárnik. Bol tu povedaný takýto dôvod, konkrétne pán kolega Novotný, že tento systém je osvedčený a tento systém napríklad funguje v Anglicku. Anglicko tu bolo, myslím, spomenuté viackrát. Ja môžem povedať, že zhodou okolností aj moja mama je farmaceutická laborantka, síce už v dôchodku, a na počudovanie, keď som jej hovoril, že asi vystúpim k tomuto zákonu, a vedela úplne presne, že o čom rozprávam. To musím povedať, že som bol najviac prekvapený. A v rámci tej diskusie nielen s ňou, ale aj s inými, tam bol povedaný jeden dôležitý fakt - áno, generická preskripcia, resp. uvádzanie tých účinných látok je jeden zo spôsobov. Pán kolega Kalist uviedol, že koľko krajín to reálne používa. No nie je to veľa krajín. Používajú to, pokiaľ viem, len dve povinne zo všetkých krajín Európskej únie. A prečo sa to nepoužíva? Na to si treba odpovedať. No, lebo na to lekári jednoducho nie sú takto vychovávaní. Tu nikto nepovedal o tom, že akonáhle sa tento zákon prijme, tak prvý, kto na tomto zákone zarobí, sú všetky softvérové firmy, ktoré vyrábajú, resp. dodávajú softvér pre lekárov. Pretože každý jeden softvér bude musieť byť prerobený. Ten nie je postavený na to, aby sa tam uvádzal účinný liek.
Druhý moment je, naši lekári, aspoň podľa mojich skúseností a vedomostí, nie sú školení a pripravovaní na to tak, aby pracovali s účinnou látkou. Ten systém bol nejako zavedený, bol tu zavedený roky a oni sú školení tak, že pracujú viac-menej s výrobkom konkrétnym. Pretože každý ten výrobok, áno, má spoločné jadro, ale to okolie, tie ďalšie látky môžu byť úplne iné a pre niektorého pacienta lepšie, pre niekoho horšie. A nie každý výrobok ten pacient príjme rovnako. Ale čo je tretia najzásadnejšia vec tohto vzťahu lekár a lekárnik je, že v Anglicku je viac-menej systém, kde ten pacient chodí k tomu istému lekárovi, obvodnému, ale aj k tomu istému lekárnikovi, čiže obidvaja poznajú približne jeho stav, poznajú jeho reakcie a toho pacienta poznajú úplne v inom rozmere, ako je tomu na Slovensku. Čiže, ak tu hovoríme, že to robíme pre pacienta, ja si myslím, že to pre neho nerobíme. Hlavne tých starších pacientov týmto jednoznačne zneistíme, pretože nelieči či už lekár alebo účinná látka, ale treba si povedať, že lieči aj ten samotný moment, keď babka berie tabletky, dvadsať rokov nejakú tabletku v nejakom balení, už len keď sa zmení to balenie, z toho je babka nervózna alebo dedko, lebo je to tak. Pretože takto to funguje nielen u nás, takto to funguje úplne všade vo svete. A my dnes na to nie sme pripravení, nie sú na to vyškolení lekári, nie sú na to vyškolení lekárnici, pretože v živote takýmto spôsobom nepracovali a nebola to ich úloha. A samozrejme nie je na to pripravený ani pacient. Pretože ten, či chceme či nie, stále pracuje s určitým názvom výrobku.
Ale vrátim sa k tej ekonomike. Prečo sa toto celé deje? Kto na tom získa? Keď som sa pýtal, pretože, ako hovorím, je to, k tomu tisíc, cez tisíc pripomienok, z toho cez 400 zásadných, čo je podľa nás pomerne dosť a dosť na to, aby tento zákon bol prepracovaný, resp. dopracovaný zásadným spôsobom. Ale určite sa nájde skupina, pre koho sa to robí. Veď predsa, prečo by sa to robilo? Nič sa nedeje na svete len tak. A nám z toho jednoznačne vychádza, že jediný, kto na tom získa, sú majitelia veľkých sietí lekární a farmaceutické firmy. A teraz poviem, že prečo a ako to dobehne nakoniec občanov tejto krajiny.
Veľké farmaceutické firmy už nebudú musieť organizovať školenia, nebudú musieť chodiť vysvetľovať desaťtisíc lekárom, že či tento liek je lepší, alebo, v čom je lepší od iného lieku, aké má účinky, aké nemá účinky. Im v podstate bude stačiť urobiť také stretnutie, kde bude možno dvadsať majiteľov najväčších sietí na Slovensku a tam sa dohodnú, tento, tento, tento liek pôjde, pôjde v takej a takejto podobe a tento a tento liek budeme presadzovať. Čo, samozrejme, potom následne sa nariadi tým jednotlivým zamestnancom lekárne. Na tom by zatiaľ ešte nebolo nič zlé. Pretože v konečnom dôsledku chceme všetci ušetriť verejné zdroje. A ja vám hovorím, že ich neušetríme. A poviem vám, že prečo. A poviem vám teraz aj, že prečo sa sťažujú tí malí majitelia lekární, keď to môžem takto nazvať. No presne preto, lebo oni robia maloobchod, zatiaľ čo tie veľké siete robia veľkoobchod. Čiže budú mať omnoho lepšie ceny a je otázka času, kedy tí veľkí skúpia alebo iným spôsobom zlikvidujú tých malých. Ako sa to nakoniec prejaví? No predsa tak, ako všade, kde je monopol, kde nie je regulácia následne trhu, lebo tuná nie je prirodzená regulácia trhu a jednoducho budú sa pretláčať lieky, z ktorých je najväčší profit alebo úžitok nie pre pacienta, ale pre majiteľov veľkých sietí lekární. Oni sú jediní, ktorí v konečnom dôsledku na tom budú profitovať. A keď hovorím profitovať, myslím tým v horizonte, povedzme, do piatich rokov. Veď predsa, keby to bol taký fantastický zákon, keby ten zákon tak vynikajúco pomáhal lekárnikom, tak prečo by proti nemu bojovali? Veď to snáď nedáva logiku? (Potlesk.) Ďakujem. A to je ten pravý dôvod. Pretože keď sme sa nad tým zamýšľali, veď predsa nie je možné, že toľko pripomienok je, veď predsa nie je možné, že všetci kritizujú tento zákon, veď predsa nie je možné, že nikto s tým nie je spokojný, až na zopár, zopár poslancov, dokonca ani vo vnútri, vo vlastnej koalícii nie je na to jednoznačná zhoda. Ak nadviažem na vystúpenie pána kolegu Kalistu, myslím si, že jasne zaznačil, že ten zákon potrebuje popri tých tisíc, myslím, štyridsať pripomienok ešte ďalšie pripomienky, ktoré z neho urobia ako-tak zákon, ktorý by mohol byť realizovateľný.
Hovoríme tu a často sa tým oháňame, že zníži to výdavky, znížia sa týmto verejné zdroje. Ja uvediem jeden príklad. Nie som lekár, lebo bolo tu také, že ty si lekár, ja som lekár, tak vy ste lekári, ja som ekonóm, tak ja vám skúsim vysvetliť úplne jednoducho, je to jednoduchý vzťah. Ak z Košíc do Prešova potrebujem odniesť deti, potrebujem štyridsaťpäť detí odniesť, tak zoberiem na to autobus, za čo, povedzme, zaplatím 1000 alebo 450 euro tam a naspäť, čiže jedno to decko, keď je ich tam štyridsaťpäť, zaplatí 10 euro. Čiže minul som 450 eur z verejných zdrojov. Avšak, samozrejme, keď ja si poviem, že toľko detí nie je treba, aby tam išlo, to je to isté, ako že nepotrebujeme, aby bolo toľko lôžok, nepotrebujeme, aby bolo toľko oddelení, pretože znižujem tú zdravotnú starostlivosť. Čiže ja si poviem, že predsa nebudem sa starať o štyridsaťpäť detí, postarám sa len o, povedzme, o dvadsať detí, tak si na to zoberiem mikrobus, ktorý bude stáť 300 eur. Čiže jedno decko zaplatí 15 eur. A to je presne ten rozdiel. Vy neznižujete reálne výdavky z verejných zdrojov, vy ich znižujete v globále. Veď to je jasné, že ich znižujete v globále, keď rušíte zdravotnícke zariadenia, veď je jasné, že musíte platiť menej, ako sa platilo pred tým. Ale my tvrdíme a tvrdím, že platí sa na balenie viac, ako sa, resp. platilo sa v dvetisíc šiestom viac ako v roku 2010. To je ako s tými deťmi. Aj tie deti, na hlavu to vyjde 10 eur, keď ich ide menej, je to 15. Ale tu je 450 eur, ale tu je 300 eur. Čiže logická vec je, že ak znižujem služby, ak znižujem objem, tak by snáď bolo už úplne scestné, ak by sa neznížil celkový objem. Ale neznižuje sa objem a podiel na jednu hlavu. Toto je tiež jeden z takých zásadných momentov, resp. z bodov, ktoré tu boli prerokovávané.
Čoho sa ja obávam ako pacient? K tomu by som sa vrátil. Pretože, čoho sa obávam ja, to si myslím alebo predpokladám, že sa bude obávať aj viacero občanov tejto republiky. A ja to zopakujem znovu ešte raz a môžem to opakovať dookola. My tu nepotrebujeme robiť sponzorované vystúpenia, vystupujeme za občanov tejto republiky a hájime ich záujmy, pretože oni nás volili a my len a len im sa zodpovedáme. V prvom rade si myslím, že nastane mierna panika, pretože lieky, ten občan, ten občan je naviazaný na určitý liek, na určitý spôsob dávkovania. Myslím si, že je to prirodzený fakt a čím ten občan je starší, tak ten vzájomný vzťah je tam o to silnejší.
Ale čo ja vnímam ako omnoho závažnejší moment, sú tie celkové výdavky na lieky smerom do budúcna. Ak dnes hovoríme o tom, že máme určitú konkurenciu, lebo prirodzene treba povedať, že tú konkurenciu máme. Lekárne, dá sa povedať - však, ak historicky boli obdobia, keď sa na Slovensku stavali len kostoly a nič iné, potom sa stavali len benzín pumpy, potom to boli obdobia, keď sa stavali obchodné centrá - tak celé to obdobie viac-menej zvládli lekárne. Tie sa stavali stále. A tých lekární, kde niekedy bola jedna lekáreň, tak dnes sú štyri, a tie lekárne tam budú vyrastať dovtedy, pokiaľ, samozrejme, ten trh nerozdelí, resp. pokiaľ ten zárobok, resp. tá udržateľnosť jednej lekárne sa nedostane pod nejakú kritickú hranicu. Samozrejme, takéto niečo občan neplatí. Je to len zvyšovanie konkurencie, pretože viac účastníkov trhu, ten občan si môže vybrať. Týmto zákonom je jednoznačne - a ešte raz to zopakujem, jednoznačne posilňujeme postavenie veľkých sietí lekární, ktoré majú úplne inú vyjednávaciu schopnosť, pretože je rozdiel či prevádzkujem jednu lekáreň alebo prevádzkujem dvadsať alebo tridsať lekární, som úplne iný obchodný partner pre výrobcu liekov. A nájde sa x-spôsobov, ako táto veľká spoločnosť dokáže tento benefit, tento zisk zvýšiť pre takéhoto veľkého distribútora, aj vzhľadom na to, že už to nie je len výdajňa liečiv, keď to môžem takto v úvodzovkách povedať, ale už je to hráč, ktorý bude rozhodovať a priamo ovplyvňovať to, aký liek bude vydaný pacientovi.
A preto je pre mňa, musím povedať, neprekvapuje ma postoj časti koalície, ale prekvapuje ma postoj strany SaS, pretože, ktorá je za otvorený trh, ktorá to hlása, ktorá to má, v podstate je to niečo ako dogma pre nich, že ten trh dokáže všetko. Ale týmito krokmi jednoznačne my do budúcna zmenšujeme trh. A svedčí o tom aj ten fakt, že samotní majitelia lekární, tí malí majitelia, ktorí majú jednu, dve lekárne, sú proti takémuto zákonu, resp. proti takémuto systému fungovania lekární do budúcna.
Keď sme dávali príspevky ešte v rámci rozpravy, tak tu zazneli takéto výrazy, či už z jednej alebo druhej strany, že hovoríme alebo že niektorí poslanci prezentujú sponzorované vyjadrenia. Myslím si, že viac-menej to bolo z našej strany na vašu stranu, stranu koalície bolo to motivované presne týmto. Pretože my jednoducho nevieme pochopiť, pre koho sa tento zákon robí. Ľudia na tom neušetria absolútne nič. Tu len ide o to, aby na tom niekto zarobil a zaviedol systém, ktorý tu potom už bude fungovať roky. Pretože až zlikvidujeme tie distribučné kanály, ak nebude zrazu tam, kde boli predtým štyri lekárne, päť lekární, tak teraz bude jedna, dve možno do budúcna. To sa presne udeje, pretože je to úplne normálne, prirodzené, že ak tá lekáreň má tu moc rozhodovať, že aký liek vydá, tak má úplne inú vyjednávaciu schopnosť s tým výrobcom liečiv a samozrejme dostane inú cenu. A ešte raz podotýkam nájde sa x a milión spôsobov, ako prísť a motivovať tieto lekárne, aby týmto spôsobom konali.
A vrátim sa ešte, aby som dokončil tú myšlienku s tým sponzorovaným vystúpením. Čiže určite z našej strany k tomuto zákonu - my navrhujeme, aby tento zákon bol vrátený na zásadné prepracovanie aj vzhľadom na to, že koľko pripomienok bolo k nemu vznesených. My si ich tu môžeme kľudne aj prečítať všetky. A vnímame to a, resp. nechceli by sme, aby sa nasilu pretlačil zákon, ktorý podľa nás, a keď to takto sledujeme v pléne, nemá ani väčšinu vo vládnej koalícii. A jeden z takých jasných argumentov alebo faktických a jasné číslo je, že len ministerstvo vnútra k tomu dalo stoosemdesiat pozmeňujúcich návrhov, resp. pripomienok. Čo je podľa nás, je to 20 % z celkového počtu pomerne dosť veľké číslo. Čiže chcem vás poprosiť, páni kolegovia z vládnej koalície, pán predkladateľ, pán minister, prepracujme tento zákon. Ak chceme touto cestou ísť, ja si myslím, že aj pán kolega Valocký sa k tomu už vyjadril, tu sa nikto tomu nebráni, aby sme zmenili systém, ale zmeňme ho tak, aby na to bol pripravený pacient, aby na to bol pripravený lekárnik a aby na to bol pripravený lekár a aby v konečnom dôsledku vo finále toto nedopadlo tak, že všetky lekárne na Slovensku bude vlastniť dvadsať, pätnásť veľkých spoločností a tie nám budú diktovať s farmaceutickými firmami, čo budeme, aké lieky budeme brať,  za koľko peňazí a koľko si budeme doplácať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lazár, trošku taký populizmus išiel z vášho prejavu. Naozaj nerozumiem, ako môžete túto vládu obviniť z nejakého lobingu za farmafirmy. Asi ste potom nepostrehli tú takmer panickú reakciu za hranicami bežne aj diplomatickej korešpondencie, ktorú poslali počas rokovania vlády členom vlády, premiérke veľvyslanci niektorých krajín. A práve lobovali za farmafirmy a lobovali proti tomuto zákonu. Takže neviem si celkom predstaviť, ako je vaše tvrdenie zlučiteľné práve s konaním, ktoré sa naozaj stalo a deje, a myslím si, že je dokonca v našich podmienkach zatiaľ bezprecedentné. Pýtate sa stále, prečo proti nemu niekto bojuje. Viete, ak tento zákon prináša také šetrenie, ako tvrdíme, že prináša, tak, samozrejme, že proti nemu niekto bojuje, či už sú to farmafirmy, vy hovoríte o lekárňach, o lekárnickej komore.
Mňa mrzí to nepochopenie, ktoré už dlhodobo panuje práve z týchto radov. Mňa mrzí, že práve lekárnická komora zastáva také názory, ktoré zastáva, pretože ja si myslím - a v tomto s vami súhlasím - že by sme mali zastávať práve občanov. A tu si myslím, že my sa snažíme im šetriť peniaze. Že sa to nesnažia lekárnici alebo časť z nich, veľká časť z nich, tomu ja nerozumiem, a to sa musíte opýtať ich. Musíte sa ich opýtať, prečo s týmto majú taký veľký problém. Ja mám napríklad problém odpovedať na otázku kolegov, aj z nášho klubu, prečo, keď niekde v niektorom meste boli na ulici tri lekárne a je ich tam teraz osem, prečo sa im tak veľmi nedarí, ako tvrdia.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Lazár, v koalícii sa o zákonoch diskutuje. Neviem, na čo ste zvyknutý vy, ale u nás sme zvyknutí na diskusiu. A neviem prečo by nám diskusia mala vadiť.
Ohľadom návrhu na prepracovanie. No, prepáčte, ale strana SMER tu vytrvale navrhuje všetky zákony vrátiť na dopracovanie. Tak teraz neviem, ktorý myslíte vážne a ktorý je len folklór. Zákon, ako už tu dobre spomenul kolega, je proti veľkým farmaceutickým firmám, to je presné. Svedčí o tom ten otvorený list veľvyslancov. Takže, pokiaľ oni hovoria, že sú proti zákonu, tak nechápem, akým spôsobom by to mohlo byť v prospech farmafiriem.
Ohľadom školenia lekárov. Nie je to pravda. Ja mám skúšku z farmakológie. Na farmakológii sme sa učili účinné látky. Neučil som sa žiaden názov výrobku. Na Slovensku máme asi dvetisíc lekární, to je zhruba toľko, čo je v Českej republike. Mne sa to zdá strašný nepomer. A dobre ste povedal, niekde bola jedna, teraz sú štyri a pochybujem, že tie štyri majú nejaký ekonomický problém.
Ale k lekárňam naspäť. Najväčšia neexistujúca sieť, lebo neexistuje žiadna sieť na Slovensku, pokiaľ viem, má osemdesiat lekární. Porovnajte si to s tisícštyristo, to je tých 70 % nezávislých lekární a z toho sedemsto je minimálne združených v lekárnickej komore. No čo im bráni sa spojiť a byť 10-, 20-násobne väčší ako najväčšia sieť? Túto silu neprevalcuje nikto, pokiaľ sa chcú spojiť.
A presne sa to opýtam s tým vozením detí. No prečo deti nevozíte jednomiestnym Ferrari? Pretože namiesto autobusu, ak treba, alebo mikrobusu, ak je potrebné, tak v súčasnom zdravotníctve sa na Slovensku používa autobus na vozenie jedného človeka a Ferrari 45-krát na vozenie štyridsaťpäť detí. Presne tak.
Ďakujem pekne.

Ďakuje pekne, pán predseda. Kolega Lazár, ja budem polemizovať s vašimi dvomi výrokmi. Prvý je štyristo zásadných pripomienok a druhý je pohľad pacienta.
Štyristo zásadných pripomienok je málo, podľa mňa, pretože dvadsať rokov, keď sa nič neudeje v systéme, tak štyristo pripomienok, ktoré mnohokrát sa opakujú, pretože som ich tiež dostával, nie sú pre mňa tak zásadné. A tie najzásadnejšie boli zapracované.
Ale viac chcem hovoriť to, čo ste opakovane povedali, že chcete hodnotiť prípravu zákona z pohľadu pacienta. A poviem len tri príklady, pretože váš diskusný príspevok bol o tom, že je proti zákonu, proti prijatiu akéhokoľvek zákona v tomto zmysle. Ja sa teším, že ako pacienti, obaja, pretože mňa už to čaká, si sadneme na ambulanciu a potešíme sa, že tam nie je lekár prítomný preto, lebo predpisuje najdrahší liek, aký mu je dostupný, a zato chodí do zahraničia. Takisto podľa vášho návrhu sa teším, že ten monopol lekárenskej siete bude na hanbu sveta, bude musieť ponúknuť druhú najnižšiu cenu v Európe pre liek. A takisto sa teším, že tých štyristo pripomienok lobistov, podľa mňa, udrží naše zdravotníctvo v tom stave, aké bolo dvadsať rokov, ďalších dvadsať rokov. Nemáme čarovný prútik, ale tento zákon je za dvadsať rokov zásadný a je dobrý.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže tých pripomienok bolo celkovo, keď si pozriete pripomienkové konanie, ako hovoril pán poslanec Lazár, ich bolo tisíctridsaťdeväť, z toho štyristoštrnásť zásadných. A keď tu odznelo, že tie zásadné pripomienky boli zo strany lobistov, tak by som chcel pripomenúť, že stoosemdesiat pripomienok dali, teda, lobisti z ministerstva vnútra, pretože stoosemdesiat pripomienok bolo daných z ministerstva vnútra, ktoré vedie nominant KDH, čiže to beriem ako streľba do vlastných radov. A z tých štyristoštrnásť zásadných pripomienok bolo dvestopäťdesiatdeväť pripomienok neakceptovaných.
No a keď sa pozrieme na pripomienky a kto ich predkladal, tak naozaj ten zákon bol pripravený tak zle, že pripomienky dávali nielen ministerstvo vnútra, ale ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí, Úrad vlády Slovenskej republiky, čiže nielen organizácie, ktoré združujú lekárov, pacientov alebo výrobcov liekov, ale dávali to ministerstvá, ktoré kreujú túto vládu. A opakujem, stoosemdesiat pripomienok bolo daných z ministerstva vnútra. A čo sa týka celkového počtu pripomienok, aj keď mnohým sa zdá štyristo alebo tisíc pripomienok málo, tak pravdepodobne ide z hľadiska zdravotníctva o jeden z rekordov, ktorý, pravdepodobne, neprekonali a nikto už neprekoná. Dokonca ani Zajacove reformy, ktoré boli veľmi kontraverzné, sa k takémuto extrémnemu číslu nedostali. Čiže keď hovoríme o tomto, že ten zákon nebol pripravený správne, treba si "pripomienkové" prečítať a zistiť teda, akí lobisti na tých ministerstvách, ktoré pripomienkovali tento zákon, pracujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán minister, ja som vystúpila k tomuto návrhu zákona, ale v priebehu diskusie musím doplniť pána poslanca Lazára, že teším sa, áno, že u nás sú také lacné a dostupné lieky. A mojou vrúcnou túžbou je, aby každá klinická jednotka bola vyliečená s použitím postupov a terapeutík bez participácie pacienta. A aby ste vylobovali u zdravotných poisťovní, vaše rady a komisie takú cenu lieku, aby bola plne hradená poisťovňou, a všetkých pomôcok a dietetických potravín.
Ale by ma zaujímalo, jedna vec, že kto bude preberať zodpovednosť za liečebný proces, keď v podstate človek za prepážkou v lekárni rozhoduje o tom, čo si zoberie pacient domov a čo bude užívať. Keď vyvstanuli tu pochybnosti, či bude ten človek za prepážkou, ten lekárnik dostatočne erudovaný, lebo sa naňho prenášajú kompetencie, ktorými skutočne a zručne bude môcť v podstate disponovať len fakticky klinický farmakológ, keďže ten potom je schopný riadiť farmakologickú liečbu.
Takže, viete, ja sa obávam, že príliš veľa liekov na trhu s tou istou liečebnou látkou nie je rozumné. Na našom trhu nemôže byť najlacnejší dostupný liek, ktorý lieči, ten, ktorý je drahý, tak ako v porovnateľných krajinách, keďže sme jedna z posledných, z najnižších, z krajín z Európskej únie s najnižším príjmom občana. A pritom predsa z ústavy máme právo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. K niektorým vyjadreniam pána poslanca Lazára by som rád zareagoval vo svojom faktickej poznámke.
Pán poslanec, hovorili ste, že keď bol zákon predložený na výbore pre zdravotníctvo, tak sa stretol s nesúhlasom. Mýlite sa, pán poslanec, tento zákon ešte nebol prerokovaný Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, to bude až po prvom čítaní. My sme prerokovávali len petíciu Slovenskej lekárskej komory proti generickej preskripcii a prijali sme uznesenie, aby nám boli predložené z ministerstva odborné argumenty, ktoré nám aj predložené na výbor boli.
Hovorili ste vo svojom vystúpení o tom, že lekári nie sú zvyknutí predpisovať účinnú látku a teda nepoznajú tento systém. Aj tu sa mýlite, pán poslanec, lekári na vysokej škole v odbore farmakológia študujú len generické názvy liekov, len účinné látky študujeme, neštudujeme výrobné názvy liekov.
To, že niektorí na to už po dvadsiatich, tridsiatich rokoch zabudli, je fakt, ale to sa dá veľmi rýchlo doštudovať.
Pán poslanec, hovorili ste, že je tento zákon asi v záujme veľkých farmaceutických firiem. Mýlite sa, pán poslanec. Aký záujem môžu mať veľké farmaceutické firmy, keď tento zákon spolu so zákonom o rozsahu zlacní lieky asi o 10 %? To chcú mať nižšie zisky? To preto podporujú tento zákon? Určite sa mýlite, pán poslanec.
Hovorili ste o tom, že je v záujme asi sietí lekární tento zákon. No tak, keď je v záujme sietí lekární vernostný systém, aby pacienti legitímne mohli dostať zľavu z doplatku na lieky, tak je to dobré a budem to stále podporovať, aby pacienti mohli legálne dostávať zľavy z cien liekov.
Pýtali ste sa, pre koho robíme tento zákon? Pre pacientov, pán poslanec Lazár. Pre nich, aby mali lacnejšie lieky a nižšie doplatky, pretože za vás lieky zdražovali a doplatky rástli.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na vystúpenia pána poslanca Lazára, ktorý priniesol taký iný pohľad na túto problematiku, a to pohľad pacienta a pohľad ekonóma. A myslím si, že je potrebné aj z tohto pohľadu sa na danú problematiku pozerať. Ale možno vám priniesť ešte jeden pohľad.
Vážení kolegovia, ak sa pozrieme okolo seba, tak sme svedkami jednej veľmi zaujímavej situácie v tomto parlamente, že rezortného ministra, ktorý predkladá návrh zákona a zásadného zákona, ako tu odznelo v diskusii, nepodporuje ani jeden jeho poslanec z jeho vlastnej strany. Ak sa pozrieme do sály, tak naozaj ani jeden poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie tu nesedí a nepodporuje svojho ministra v argumentácii. No buď je to nejaký zásadný nesúhlas s tým, čo robí a aký zákon predkladá a možno ani oni sa už asi nemôžu pozerať na to, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve, alebo je to dôkaz nejakého chaosu, nekompetentnosti, nezáujmu o to, čo sa v parlamente deje.
A naozaj mám pocit, ako pán poslanec Lazár, že všetky reformy, ktoré robí táto vláda, vrátane tejto reformy zdravotníctva, tak spočívajú len v likvidácii. My chceme šetriť tým, že likvidujeme oddelenia, likvidujeme lôžka, likvidujeme nemocnice. A potom sa, páni z vládnej koalície, chválite, ako šetríte.
Nuž tak zlikvidujme dôchodky, zlikvidujme školy, zlikvidujme nemocnice, nič nestavajme, nič nebudujme a potom ušetríme naozaj tak, že bude celá Európa na nás pozerať, akí sme dobrí.
Ak idete touto cestou, nech sa páči, ale ja verím, že občania Slovenskej republiky nechcú, aby sme touto cestou išli ďalej. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Lazár, mňa zaujala tá časť vášho vystúpenia, kde ste sa venovali tým pripomienkam a celému tomu pripomienkovaniu tohto zákona v procese jeho prípravy a v tom celom legislatívnom procese predtým, než ho schválila vláda.
V podstate už na to zareagovali aj dvaja páni poslanci. A ja si myslím, že práve preto, aby bolo jasné, pod akými všetkými vplyvmi tento návrh zákona v súčasnosti je, alebo v celom tom procese už prípravy bol, by skutočne bolo veľmi užitočné, keby sme mali možnosť sa zoznámiť so všetkými tými pozmeňujúcimi, s tými pripomienkami, ktoré sa v čase prípravy tohto zákona objavili.
Ja by som takisto bol veľmi nerád, keby sme sa nechali ako poslanci Národnej rady ovplyvňovať nejakými lobistickými skupinami. A to, čo ste vy nazvali zaplatené vystúpenia aj k tomuto zákonu, to je niečo, čo je samozrejme veľmi nebezpečné, aj keď sa to nikdy nedá vylúčiť. Vždy budeme pod nejakým tlakom, alebo nejakými požiadavkami, ale ja si myslím, že najlepší spôsob, akým, v tomto prípade použijem to známe, oddeliť zrno od pliev, je to, aby sme mali skutočne dostatočný prehľad kto a aké pripomienky z tej vyše tisícky, ktorú spomínal pán poslanec Raši, predkladal, aby sme mohli sa do týchto návrhov pozrieť a aby sme mohli tieto návrhy zhodnotiť, nakoľko sú relevantné a nakoľko ide naozaj len o presadzovanie si akýchsi úzkych lobistických záujmov. Lebo priznám sa, že ja odmietam nanucované presvedčenie, že každý, a to aj také organizácie, ako sú povedzme lekárnici alebo lekári, sú lobisti.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja zareagujem z týchto pripomienok snáď len na jednu, pretože na tie ostatné to v zásade nemá význam. A zhrniem to potom v takom záverečnom resumé.
Pokiaľ viem, tak veľvyslanci kritizovali netransparentnosť kategorizačného procesu. Pán kolega tu už nie je, z SDKÚ, môže si to ísť pozrieť, má to aj premiérka.
To, čo povedal môj kolega Podmanický, mňa to neprekvapuje, že tu nie je nikto z KDH, pretože u nás na výbore to funguje tak, že zakaždým sa predloží nejaký návrh zákona, potom k nemu príde pozmeňujúci návrh, ktorý je dlhší než samotný zákon, zneužijú na to pána kolegu Kvasničku a tí, ktorí ten zákon píšu, potom ešte stoja za ním a kontrolujú, či to dobre číta, to celé.
A takýmto spôsobom funguje zdravotnícky výbor. A ja ako nelekár, samozrejme tým, že nerozumiem tej odbornej stránke veci, ja vnímam skôr tú ekonomickú a finančnú, tak samozrejme, že tieto veci sledujem.
Ja tvrdím a my tvrdíme jedno, že tento zákon nebude na prospech obyvateľov tejto krajiny. Tento zákon je v prospech silných lobistických skupín. A ja vám poviem, ťažko sa berú vážne tie vaše argumenty a pripomienky, ktoré tu uvádzate, lebo tento zákon, ak zoberieme, že kto bojuje za tento zákon najviac. Viete, či už to má priamy vplyv, alebo nemá, tak nemôžeme odhliadnuť od faktu, že tak pán kolega Novotný vlastnil alebo spoluvlastnil niekedy lekáreň, tak pán kolega Kalist tiež pracuje niekde. A to všetko samozrejme sú momenty, ktoré nemusia mať zásadný vplyv, ale ťažko sa zbaviť toho pocitu, že určité silné lobistické skupiny vo farmaceutickom priemysle lobujú a presadzujú zákon, proti ktorému sú viac-menej všetci, úplne všetci vrátane malých prevádzkovateľov lekární.
Ďakujem pekne.