20. schôdza

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona, ktorý máme ako tlač 328 v druhom čítaní.
Návrh zákona bol pridelený: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Všetky výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi predmetných výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákonu.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory: pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a tiež výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 14. júna 2011 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: je ich spolu sedem, sú charakteru precizovania niektorých ustanovení, legislatívno-technických doplnkov a tiež riešia určité zmeny vo výške pokút a v tzv. iných správnych deliktoch.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, že o bodoch 1 až 7, to znamená o všetkých bodoch, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie pre obce pripravilo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok, ale zároveň v nadväznosti na dôležitý zákon alebo novelu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na základe tohto zákona poskytovanie dotácií z rozpočtových kapitol ministerstiev od 1. januára 2011, teda od tohto roku, je možné na základe osobitného zákona a v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Účelom predloženého návrhu zákona je určiť rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí.
Žiadateľom o poskytnutie dotácie bude obec, ktorá je obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie. Dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí budú poskytované v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.
Vláda tento návrh zákona prerokovala v apríli a schválila ho uznesením č. 285. Navrhovaná právna úprava je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je náš štát viazaný.
S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prednesené na výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, vyjadrujem súhlas. Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2011, aby bolo možné prijať podporu, resp. opatrenia ešte v tomto rozpočtovom roku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, všetci máte pred sebou spoločnú správu, preto v stručnosti tak, aby bolo pre zápis jasné.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí, tlač 349, trom výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré predmetný návrh aj prerokovali v predpísanom termíne.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská.
Výsledky rokovaní boli nasledovné: ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 204 súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami vládny návrh, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 197 takisto súhlasil schváliť s pripomienkami a výbor pre verejnú správu svojím uznesením č. 85 takisto súhlasil a navrhuje schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce návrhy, o ktorých hovoril pán minister. Všetci ich máme v spoločnej správe, to znamená, je návrh na ich schválenie. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady spoločne hlasovať v bodoch 1, 2, 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí uvedený vládny návrh zákona schváliť.
Toľko, ďakujem pekne a poprosím, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Najprv si ho dovolím prečítať, potom odôvodniť.
Bod 1. V § 6 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Komisia má najmenej troch členov. Člen komisie alebo jemu blízka osoba, odkaz pod čiarou 11a) nesmie byť
po a) starostom obce, ktorá je žiadateľom,
po b) poslancom obecného zastupiteľstva obce, ktorá je žiadateľom,
po c) členom štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, ktorá je žiadateľom,
po d) zamestnancom obce, ktorá je žiadateľom.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky. 7 až 9."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 a) znie:
"11a) §116 a 117 Občianskeho zákonníka."

Bod 2. V § 8 odsek 2 sa písm. c) nahrádza novým písmenom, ktoré znie:
"c) najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí výzvu na predkladanie žiadostí, ktorá obsahuje najmä:
po prvé, formulovanie žiadosti v elektronickej podobe,
po druhé, disponibilný objem zdrojov na danú výzvu,
po tretie, najvyššiu a najnižšiu výšku jednej dotácie,
po štvrté, spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov v žiadosti,
po piate, časový harmonogram vyhodnocovania žiadostí
a po šieste, zloženie komisie.".
Ďakujem.
Teraz odôvodnenie: Tento návrh predkladám k zákonu, tak ako k mnohým iným zákonom som predtým buď ja, alebo niektorí kolegovia predkladali pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkajú poskytovania dotácií. Treba povedať, že tento návrh je preto pomerne krátky, lebo ten návrh zákona už takmer vo všetkom spĺňa tie štandardné prvky, na ktorých sa aj vláda dohodla. A je v tomto, musím povedať, významným pokrokom oproti niektorým predchádzajúcim zákonom, návrhom, ktoré sme tu mali.
Napriek tomu navrhujem doplniť len dve veci. Jedna je, aby členmi tej komisie, ktorá má vyhodnocovať žiadostí obcí o dotáciu, nemohli byť ľudia z obce, ktorá je žiadateľom, čo si myslím, že asi je pomerne logické. A samozrejme, ľudia z iných obcí tam byť môžu.
A ten druhý návrh je určitý zoznam informácií, ktoré treba zverejňovať.
Navrhujem dať o oboch bodoch hlasovať osobitne, pre prípad teda, že by o jednom z nich ešte bolo treba viesť nejakú diskusiu, aby sa navzájom neblokovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, dámy a páni, ja mám skutočne len veľmi stručné dve, možná skôr otázky priamo na pána ministra, ktoré mi unikli pri prerokovaní tohto materiálu.
Jednak sa jedná o § číslo 4, § číslo 5, pardon, kde v ods. 2 v písm. c) je potrebné predložiť zmluvu o spracovaní územno-plánovacej dokumentácie ku všetkým materiálom. Jedná sa o to, aby si ministerstvo bolo vedomé, že vysúťažiť dodávateľa na územnoplánovaciu dokumentáciu je možné len vtedy, keď sú k dispozícii finančné prostriedky na toto krytie. To znamená, to len také upozornenie pre ministerstvo.
A druhá vec súvisí s poskytnutím, resp. vyplatením tejto dotácie, to znamená v kalendárnom roku, v ktorom bola táto žiadosť predložená. Treba si samozrejme uvedomiť, že tie práce môžu sa pretiahnuť aj do ďalších rokov. Treba to mať ošetrené tým spôsobom, aby príslušnej obci, ak sa táto práca preklenie do ďalšieho obdobia, mohli byť tieto finančné prostriedky hradené. Nič viac, nič menej z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Už na rokovaniach výborov niektoré precizácie ďalej upresňujú samotný zákon, ako je logické. Je to jeden zo série zákonov, ktorými sa predchádzajúce nariadenia vlády menia na zákonné mechanizmy pre poskytovanie dotácií. Takže istý rukopis alebo spoločná línia tam je, ale každá je zároveň špecifická tým zameraním alebo obsahom.
Ja chápem túto zmluvu, o ktorej teraz bola reč, ako návrh, ktorým žiadateľ podkladá, alebo teda dokladá, podporuje svoju oprávnenosť s tým, že samozrejme následné vysúťaženie a uzavretie takejto zmluvy znamená už aj finančný vzťah.
A čo sa týka námetov alebo návrhov pána poslanca Beblavého, videl som ich prvýkrát, ale v duchu posilňovania aj transparentnosti, aj nezávislosti pri posudzovaní rozhodovaní myslím, že takéto, takýto inštitút komisie s náležitosťami alebo podmienkami, ktoré spomínal, môže dôveryhodnosti a efektívnosti poskytovania dotácií len prospieť. Toľko na margo toho, čo odznelo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol po prerokovaní, do prerokovania je iniciatívny návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci na systéme satelitnej navigácie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Nórskym kráľovstvom. Vláda tento návrh prerokovala dňa 12. januára a schválila ho svojím uznesením č. 10.
Nórske kráľovstvo je už od začiatku programu satelitnej navigácie Galileo najbližším partnerom Európskej únie spomedzi všetkých nečlenských krajín Európskej únie. Z politického, technologického, finančného hľadiska Nórske kráľovstvo prispieva ku všetkým fázam programu Galileo prostredníctvom svojho členstva v Európskej vesmírnej agentúre, a tiež niekoľkoročnou neformálnou účasťou v riadiacich štruktúrach Európskej únie práve v súvislosti s programom Galileo.
Cieľom predkladanej dohody je stanoviť všeobecné zásady tejto spolupráce, ale aj práva a povinnosti Nórskeho kráľovstva najmä v príslušnej oblasti, ktorou je bezpečnosť. Predkladanou dohodou sa formalizuje a prehĺbi úzka integrácia Nórskeho kráľovstva do európskych programov globálnych satelitných navigačných systémov.
Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je táto dohoda medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, a preto je potrebné, aby bol pred ratifikáciou vyslovený súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou.
Predkladaná zmiešaná úniová zmluva má charakter prezidentskej zmluvy a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi, nakoľko je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon. Prezident Slovenskej republiky súhlasil s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese prostredníctvom svojej kancelárie. Materiál je legislatívnej povahy na vykonávanie tejto dohody. Aj vykonávanie tejto dohody nebude mať negatívne finančné, ekonomické alebo environmentálne vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Vážená snemovňa, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní tohto materiálu v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu, ktorý ste obdržali ako tlač 385.
Predmetný návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Ústavnoprávny výbor ako aj výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu prerokoval predmetný návrh a prijal k normu platné uznesenia. V týchto uzneseniach oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o spolupráci na systéme satelitnej navigácie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Nórskym kráľovstvom na druhej strane a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Taktiež spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 23. mája 2011 č. 177.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno. Dobre. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi pár slov k prerokovanému zákonu, ktorý si dovolím použiť, povedzme, pracovný názov zákona o lieku, o novej sto štyridsiatke. V prvom rade, skutočne patrí poklona náročnej práci všetkých, ktorí na ministerstve zdravotníctva pracovali na tomto zákone.
Takzvanú novú sto štyridsiatku si prax už dávno vyžadovala, pretože opakovaná novelizácia ju urobila doslova, doslova a do písmena, neprehľadnou. Bol veľký problém zistiť, čo vlastne platí, čo neplatí, boli tam nejednoznačné ustanovenia. Súčasne plne vítam aktivitu ministerstva zdravotníctva, ktoré smeruje k naplneniu programového vyhlásenia vlády.
Hneď na úvod, ako určite dobre viete, ja som sám lekárom a na rozdiel od ďalších kolegov, ktorí tu sedia alebo mali by tu sedieť, tiež nevlastním žiadnu distribučnú firmu, ani lekáreň. A dokonca, ako už tu odznelo aj v rozprave,  nie som ani chirurgom. Ja presne patrím k tej skupine lekárov, ktorá predpisuje lieky. Napriek tomu a napriek existencii petície proti tomuto zákonu, aj keď som sám tým lekárom predpisujúcim lieky, som žiadnu petíciu proti tomuto zákonu nepodpísal. Myslím si však, že je minimálne potrebné rozmýšľať nad tým, prečo túto petíciu, petíciu proti pôvodne, a to chcem zdôrazniť, proti pôvodne navrhovanému zneniu zákona podpísalo okolo tritisíc sedemsto lekárov, keďže tá petícia bola organizovaná niekedy začiatkom marca, takže pôvodné znenie. A tritisíc sedemsto lekárov na slovenské pomery skutočne nie je málo.
Pokiaľ nejaký lekár vysloví svoje obavy, či už má nejaký dojem z nižšej bezpečnosti pre pacienta, alebo z iných medicínskych príčin, neznamená to, že je automaticky úplatný, že sleduje záujmy farmafiriem, alebo, ako trefne poznamenali iní kolegovia, nedajbože nimi platený.
Pokúsim sa ale vrátiť aspoň čiastočne k veci. Teda, k časti zákona, ktorá sa týka sieti lekární, tu už veľmi pekne a obšírne hovoril kolega Novotný, a mne zostáva s ním fakt len súhlasiť. Len aspoň k niekoľkým detailom. Približne 17 % lekární sú dnes v akože neexistujúcich sieťach. Podľa oficiálnych údajov na Slovensku žiadne lekárenské siete neexistujú, no zrazu máme číslo, číslo 17 %, ktoré tvrdí, že vlastne 17 % lekární je v sieťach. Tak, o čom vlastne hovoríme? Prečo sa stále chceme tváriť, že biela nie je biela, alebo iná farba nie je inou? Jednoducho ju zákonom zakážeme a budeme tvrdiť, že je, povedzme, žltou? Každému je snáď jasné, že takto to nemôže zostať. A ak si situácia na trhu vyžaduje alebo sama vytvorila siete, čo podotýkam nie je experiment, nie je žiaden príkaz od zeleného stola, ale je to reálna vec, ktorá na Slovensku už funguje, akurát sa tvári, že má inú farbu, tak prečo tomu bránime? Naopak, ja si myslím, pokiaľ zavedieme jasné pravidlá, tak máme šancu mať lepší systém s rovnakými podmienkami pre všetkých. Takže toľko asi ku sieťam.
Druhou, tiež dôležitou časťou tohto zákona je takzvané, keď to tak jednoducho poviem, poskytovanie zliav v lekárňach. Podobný návrh tiež z dielne koaličného poslanca, kolegu Novotného, už raz táto Národná rada schválila a po vrátení prezidentom jej osud všetci poznáme. No tentokrát je integrálnou súčasťou liekového zákona a ja naozaj nerozumiem, prečo sa predstavitelia strany SMER vyjadrovali proti zľavám, proti zľavám pre pacienta. Ja som za to, aby pacient platil menej. Ak niekto dobrovoľne - a podotýkam dobrovoľne - chce pacientovi alebo teda mne ako spotrebiteľovi lieku chce dať zľavu, nevidím žiaden dôvod na to, aby som mu v tom bránil. Približne 30 % lekární sa pozitívne vyjadruje k možnosti dávať zľavu a to takým spôsobom, že už dnes majú zavedené najrozličnejšie vernostné systémy. A toto číslo, to porovnanie týchto dvoch čísel, je veľmi zaujímavé. Tých, totiž takzvane neexistujúcich sieťových lekární, je 17 % a zľavy chce poskytovať dvakrát, zhruba povedané, dvakrát toľko lekární. Takže nielen zlé siete, zlí kapitalisti, zlý neviem kto chce poskytovať zľavy, ale aj vysoké percento lekárnikov, farmaceutov, majiteľov jednej lekárne chcú nielen poradiť, ale aj pacientovi pomôcť. Áno, chcú mu pomôcť aj poskytnutím zľavy z doplatku. A nesmieme zabudnúť na fakt, že akákoľvek zľava podľa súčasného návrhu sa automaticky prejaví vo výške úhrady zdravotnej poisťovni, teda šetrí aj verejné zdroje. Môžeme debatovať o tom, koľko percent, či by to nemalo byť 1:1, teraz je to 50:100, ale skutočne, to sú technické detaily, ktoré sa kedykoľvek dajú vyriešiť. Faktom zostáva, že šetria verejné zdroje. Tak vyzývam všetkých, prosím vás, nebetónujme zisky lekární, nezakazujme im zľavy dávať. Pozor, nikto lekárnikov, lekárne nenúti zľavy poskytovať, ak im to nevyjde, ak to nechcú, ak majú, budú mať ekonomický problém, akýkoľvek iný, ich vlastný, zľavu nedajú a tým to končí. Nik ich k ničomu nútiť nebude. Ale pokiaľ chcú, chcú vám dobrovoľne dať zľavu, tak prečo im v tom bránime? Ja nevidím dôvod, prečo by sme im v tom mali brániť.
No a tretia taká veľmi dôležitá súčasť zákona o lieku je generická preskripcia. No o generickej preskripcii tu už odznelo strašne, strašne veľa viet. Už ani neviem, čo nového by som mohol uviesť, tak mi prepáčte, pokiaľ sa budem niekedy opakovať. Chcem len upozorniť, že takisto, ako má generická preskripcia alebo teda povinná generická preskripcia výhody, tak má aj isté riziká. Generická preskripcia je dnes povinná iba v dvoch krajinách Európskej únie alebo Európy. A to je Litva a Portugalsko. V ďalších šiestich krajinách je ale povinná generická substitúcia. Tá by teoreticky mala mať podobný efekt. A na Slovensku máme zavedenú generickú substitúciu už roky, no ten efekt, na nešťastie, na Slovensku prinesený nebol. Iba 5 % liekov v rámci predpisov bolo genericky zamieňaných v lekárňach. Prečo asi? Ja si myslím, pre nedostatočné motivácie k šetreniu ako zo strany lekárov, ale, povedzme si aj pravdu, zo strany pacientov, spotrebiteľov, slovenských pacientov. Veď tí, ktorí o tom niečo viete, poznáte situáciu, že ak babička nedostane u lekára recept, rovná sa to temer automaticky zlý lekár.
A ešte taký pohľad do vlastných radov, nemyslím poslaneckých, ale všeobecne občanov. Čo tie milióny balení liekov, ktoré máme všetci doma, v úvodzovkách, uskladnené po šuplíkoch? Nespotrebované, nezjedené, vybraté, ale nikdy, nikdy nepoužité na liečebný účel. Za toto nemôžu ani lekári, ani tie zlé alebo už akokoľvek ich nazveme farmafirmy. Za tento druh správania si môžeme my sami, slovenskí pacienti. My.
Na rozdiel od povinnej generickej preskripcie, ktorá je povinná v Portugalsku a v Litve, je tá doslova zakázaná,v Rakúsku. Cyprus má tak fifty-fifty vo verejných, alebo vo verejnej časti zdravotného poistenia je povinná, ale v tej druhej časti je dokonca zakázaná tak isto. V Dánsku je zakázaná generická preskripcia, ale je tam zase, zase generická substitúcia a podobná situácia je vo Švédsku.
A teraz chcem povedať, prečo som uviedol práve tieto krajiny. Lebo sa chcem pozrieť na veľmi zaujímavý rebríček - to je Euro Health Consumer Index, zatiaľ najnovší dostupný, teda z roku 2009. Tento index zoraďuje, tento index konkrétne zoradil tridsaťdva krajín Európy podľa ich názoru na kvalitu zdravotného systému vrátane takých ukazovateľov, ako je napr. spokojnosť pacientov. Samozrejme má nejaké aj medzery, tento, ale je medzinárodný, opakuje sa každý rok. Takže o niečom vypovedá. Podľa tejto tabuľky, túto tabuľku mám pred sebou, sú krajiny, kde je povinná generická preskripcia, Portugalsko na 21. mieste a Litva obsadzuje pekné 29. miesto z 32. Pre porovnanie, ale, aby sme boli úprimní, Slovensko je aktuálne na 28. mieste, takže nijak nehviezdime. Druhá strana mince, krajiny so zakázanou generickou preskripciou, napr. Cyprus v tej časti neverejného, teda súkromného poistenia, je na 19. mieste, to o 10 miest lepší ako Litva a o dve miesta lepší ako Portugalsko. Ale ešte lepšie príklady sú Švédsko, aj keď tam je s tou generickou substitúciou, tá je na 8. mieste, ale Rakúsko, kde nie je generická substitúcia, ani preskripcia povolená, je na 4. mieste. Takže 21., 29. verzus 4. miesto a Dánsko, Dánsko je na druhom mieste. Holandsko už tradične na prvom mieste a v Holandsku je generická substitúcia a preskripcia povolená, ale nie prikázaná. To je ten hlavný mentálny rozdiel. Môžete, ale nemusíte. To je veľmi dôležité.
Dámy a páni, z 32 krajín v zozname sa krajiny, kde nie je povinná alebo dokonca zakázaná generická preskripcia, nachádzajú jasne na popredných miestach. Takže nemôžeme si mýliť generickú preskripciu so zázračným liekom, s liekom na všetko, pretože taký neexistuje. A ešte pri tých odhadoch, koľko reálne generická preskripcia ušetrí, nesmieme zabudnúť na to, že dnes sa predpisuje približne 70 % liekov ako generiká. To značí, že nerozprávame o 100 % trhu, rozprávame len o relatívne, nechcem povedať či malej, ale menšej časti.
Ďalej, tvorcovia v navrhovanom zákone zvolili cestu tzv. pozitívneho zoznamu obmedzenia generickej preskripcie. Totiž máme dve možnosti, akými sa dá generická preskripcia zaviesť. Negatívny zoznam vymedzuje, čo nesmiete predpísať ako generikum, napríklad, čo ja viem, lieky na liečbu porúch imunity, psychiatrické lieky, skutočne je ich viac a dnes máme v praxi podobné riešenie ohľadom generickej substitúcie. Pozitívny zoznam určuje, naopak, čo musíte predpisovať ako generikum, konkrétne prílohou zákona je zoznam účinných látok, to je 380 účinných látok, pri ktorých sa generická preskripcia vyžaduje. Nevýhodou takého pozitívneho zoznamu je práve to, že uvádza konkrétne účinné látky, takže je nevyhnutné ho pravidelne aktualizovať a dopĺňať o nové molekuly, ktorým skončila patentová ochrana alebo vstúpili na trh. A s takýmito modelmi má paradoxne Slovensko negatívnu skúsenosť. Takže s pozitívnym zoznamom má Slovensko negatívnu skúsenosť, lebo už taký pozitívny zoznam liekov máme - a to sa týka liekov, ktoré môže zdravotná poisťovňa obstarávať priamo - a ten celé roky, napriek zjavnej výhodnosti pre systém, nebol aktualizovaný.
To by boli také nevýhody. A ešte, ja sám ako lekár, veľmi, veľmi nerád počúvam o protikorupčných účinkoch. A nie žeby som nemal rád protikorupčné účinky, ale nemyslím si, že tento zákon je primárne protikorupčným. Lebo to mi zaváňa hľadaním nepriateľa, či už nepriateľa medzi lekármi alebo ukazovaním prstom na farmaceutické firmy, ako keby všetky tie milióny balení, ktoré ročne predpíšu slovenskí lekári, slúžili iba na biznis alebo na úplatky. Tak to určite nie je. Ja som úprimne presvedčený, že väčšina, drvivá väčšina liekov, ktorá je na Slovensku predpísaná, je predpísaná a dávaná pacientom kvôli tomu, aby im pomohla. Preto vyzývam všetkých, aby sme prestali hľadať nepriateľa, najmä netvrdili, že len lekári sú tí zlí, lebo predpisujú lieky.
Okrem reštriktívnych opatrení sa dá používanie generickej preskripcie regulovať aj pozitívnymi nástrojmi na podporu jej používania u predpisujúcich lekárov. Medzi to patrí - a to len tak fakt nastrelím - odmeňovanie a zazmluvňovanie na základe podielu predpísaných generických liekov alebo platobný mechanizmus, ktorý je naviazaný na predpisovanie. Ešte lepšie by bola zmena motivácie samotných lekárov, povedzme vytvorením virtuálneho fondu, nejakého limitu na predpisované lieky, ale nielen lieky, môže to byť, môžu to byť aj spoločné liečebné vyšetrovacie zložky a všetka tá bižutéria, takzvane, okolo toho, ale úplne najlepší spôsob je zainteresovanie pacienta, konzumenta liekov, a to takým spôsobom, že je mu vyslovene ponúknutá odmena. Sem patria rozličné varianty pod názvom Reward based Health care, to je tzv. odmena za starostlivosť o zdravie a táto odmena môže, ale nemusí byť finančná, pacient si sám môže vytvoriť úspory pri nevyčerpaní stanoveného limitu. Podobný limit, čo sa týka obmedzenia alebo motivácie lekárov, má Veľká Británia. A vynikajúci, vynikajúco nastavený systém, čo sa týka Reward based Health care, má Juhoafrická republika. Spomínaná Veľká Británia má 80 % predpisovaných generík, ale znova a budem sa opakovať, nesmieme zabudnúť na to, že na Slovensku už dnes sa predpisuje cca 70 % liekov ako generiká. Takže generická preskripcia je iba jeden z nástrojov, jeden z celej škály, ktorá môže znižovať záťaž pacienta, ale neznamená to automaticky zlepšenie zdravotníctva.
Ďalej sa v zákone o lieku nachádza viacero otáznikov, ako napríklad preraďovanie zubných techník za poskytovateľov lekárenskej starostlivosti s možnosťou uzatvárania zmlúv so zdravotnými poisťovňami, čo v konečnom dôsledku môže viesť k tlaku na verejné zdroje a množstvo technických komplikácii, ktoré nateraz ale sú nezodpovedané.
No, ale aby som nerozprával len o negatívach, tak za jednu z najväčších výhod generickej preskripcie považujem to, že naozaj môže zlacniť lieky pre pacientov. Tieto čísla, odhady sa líšia. Ministerstvo tu prezentuje alebo odznelo tu už viackrát, až 30 % všetkých nákladov. Ja som presvedčený, že to bude nižšie číslo. Ja si myslím, že v tom najlepšom prípade pacienti ušetria maximálne 15 % na doplatkoch, pokiaľ vždy dostanú najlacnejší liek v danej farmakoterapeutickej skupine. A samozrejme, akonáhle sa bude zvyšovať intenzita súťaže pre farmaceutické firmy, je možné očakávať úsporu vo verejných financiách, aj keď určite v menšom rozsahu. Napríklad, je tu nejaký predpoklad, že ceny liekov sa postupne znížia, nakoľko výrobcovia, najmä generík, budú, sa budú predháňať, aby práve to ich generikum bolo prvé, ktoré ponúkne lekárnik v lekárni. Tak áno, tam ten priestor je, otázka znie, aký veľký, keď už budeme mať druhú najnižšiu cenu v Európe. Odhadujem tiež tak 4 - 5 %.
Ale myslím si, že nie je dôležité, koľko percent konkrétne pacienti ušetria, dôležité je, že reálne ušetria. Toto je najdôležitejšie, dámy a páni, pacient je ten, o kom sa máme rozprávať, pacient, klient, spotrebiteľ, akokoľvek ho nazveme, je to človek, ktorý reálne musí siahnuť do svojho vrecka, vybrať peniaze a zaplatiť nimi v lekárni. Často sa jedná o dôchodcu, pretože vieme, že toto je skupina, ktorí sú najčastejšie chorí, dôchodcu s 300 - eurovým dôchodkom, pre ktorého aj to jedno euro, či už je to 15 %, či už je to 30 % doplatku, znamená úsporu, úsporu v rodinných financiách. A toto chcem opakovane zdôrazniť, že toto je dôležité. Na druhej strane dúfam, že sa nám podarí všetky tie predtým alebo aspoň časť tých spomínaných nezrovnalostí prekonať počas druhého čítania. A ak náš základný cieľ, tak to je úspora peňazí pacientov, zostane zachovaný, pacienti ušetria - a s tým budú súhlasiť pravdepodobne všetci prítomní, či už je to koalícia alebo opozícia - tak to, že pacienti ušetria, nám určite stojí za námahu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kalistovi za dobré vystúpenie a rád by som prizastavil pri jednom z jeho vyjadrení, keď hovoril o protikorupčnom charaktere generickej preskripcie, teda predpisovania účinnej látky. Je to jeden z argumentov, ktoré uvádza aj ministerstvo zdravotníctva v predkladacej správe, aj v odborných argumentoch, ktoré poskytlo Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ale považujem diskusiu práve o tomto argumente ako o nosnom a najdôležitejšom argumente ako za chybnú a trošku scestnú. A trošku ma aj mrzí, že aj v médiách niekedy tá diskusia sklzáva k tomu, že najdôležitejšie je protikorupčný charakter tohto zákona. Vôbec nie, vôbec nie. Podľa mňa je to úplne marginálny argument, viac by sme mali hovoriť naozaj o tom, o čom si hovoril aj ty vo svojom vystúpení, že ministerstvo očakáva, že vďaka generickej preskripcii, ale aj vďaka ostatným opatreniam v zákone o lieku a v zákone o rozsahu by mohla cena liekov klesnúť o 10 % a pri 1,2 mld. eur, ktoré stoja lieky verejné zdravotné poistenie, je to naozaj krásny odhad šetrenia. Mali by sme viacej hovoriť o tom, že podľa odhadov ministerstva by pacienti mali doplácať za lieky predpísané na recept menej. A ten odhad sa môže pohybovať až do 30 %, ako si uviedol, teda mohlo by sa jednať až o 50 mil. eur, ktoré by pacienti mohli ušetriť na doplatkoch a ktoré dnes zbytočne doplácajú za tieto lieky. A o tom sú v podstate aj ostatné opatrenia, aby pacient doplácal menej, či už je to vernostný systém, kde môže za legitímnych okolností dostať legálnu zľavu v lekárni na lieky predpísané na recept, alebo aj už zavedený maximálny limit na doplatky, ktorý začal platiť od 1. apríla a jeho efekt uvidíme až v treťom kvartáli. Ďa... (Vystúpenie prerušené časomerom.)