22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja si taktiež nemyslím, pán poslanec Dostál, že by sme mali opomínať cestovný ruch, a myslím si, že je veľmi správne, že Slovenská republika a predstavitelia Slovenskej republiky hľadajú spôsob, ako tento významný segment hospodárstva naštartovať a využiť jeho potenciál. Takže ja, čo sa týka systémovo, zákon vítam a som rád, že vôbec rozmýšľame o tom, že cestovný ruch treba podporiť. Takže to je tá dobrá stránka, s ktorou možno my dvaja nesúhlasíme, ale je to môj názor a myslím si, že je to správne.
Ale poukázali ste na jeden problém, ktorý v tomto zákone je a na ktorý chcem aj ja upozorniť. My sme naviazali alebo chceme naviazať dotácie do cestovného ruchu na výšku vybratej dane z ubytovania. Čiže my chceme podporiť nejaký sektor a na druhej strane ho tlačíme do vyšších daní, ako ste správne povedali. Naozaj, ak tá oblastná organizácia cestovného ruchu bude chcieť vybrať viac peňazí, tak bude tlačiť svojich členov a členské obce, aby zvýšili dane, čo v konečnom dôsledku spôsobí buď klamanie na dani z ubytovaní, z ubytovania, alebo budeme, zadusíme ten cestovný ruch, ktorý už v akom-takom meradle existuje.
Čiže nezdá sa mi správne naviazať výšku poskytnutej dotácie na vybratú daň z ubytovania. Myslím si, že toto je zásadná systémová chyba, ktorú by bolo dobré odstrániť, aby sme netlačili podnikateľov k tomu, že budú umelo znižovať ubytovanie alebo daň z ubytovania alebo obce do toho, aby zvyšovali túto daň, a tým vlastne zahlušili tú rozvíjajúcu sa, ten rozvíjajúci sa cestovný ruch. Takže myslím si, že toto je zásadná chyba predloženého návrhu.

Ďakujem za reakcie. Ja tiež zdieľam ten názor, že cestovné, cestovný ruch je oblasťou s veľkým potenciálom a že ten potenciál je v súčasnosti do značnej miery nevyužitý, ale nemyslím si, že ten, kto ho môže rozhýbať, a ten, kto prinesie posun v tejto oblasti, je štát. Myslím si, že sú to súkromní podnikatelia, ktorí podnikajú v oblasti cestovného ruchu a ktorí majú šancu začať lepšie využívať ten potenciál. Nemyslím si, že dotácie sú cestou, ako pomôcť nejakému odvetviu. Dotácie nie sú investície. Investície sú súkromné investície súkromných podnikateľov, ktorí majú záujem na tom, aby im priniesli zisk. Dotácie sú skôr niečo ako sociálne dávky, ktoré sa dávajú hospodárskym subjektom s tým, že niektorým hospodárskym subjektom ich dávame, iným nedávame, v niektorých oblastiach ich podporíme, v iných oblastiach ich nepodporíme.
Pokiaľ ide o údajný rozpor v mojom vystúpení s tým, že som mal zásadné výhrady a napokon som povedal, že tento návrh zákona podporíme v prvom čítaní, moje zásadné výhrady sa ani tak netýkajú tejto konkrétnej novely zákona, moje zásadné výhrady sa týkajú zákona ako celku. Ja si myslím, že cestovný ruch by sme lepšie podporili, keby sme žiadny zákon o podpore cestovného ruchu neschvaľovali. Nevidím toto ako správnu cestu podpory ekonomiky.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána Podmanického, tak súhlasím s ním v tej časti, v ktorej súhlasil s mojou kritikou, pokiaľ ide o možný dopad na zvyšovanie dane z ubytovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, ctená snemovňa, ja si myslím, že tu zaznelo viacero podnetov, ktoré hovoria o tom, že, Nemci vravia "ja-nein", áno aj nie, respektíve cestovný ruch chceme, ale či takto podporovať. No, diskusií už bolo a pomaly by som povedal, že 20 rokov, evidentne aj krízové roky tento sektor zasahujú, konkurencia rastie. Sme stredoeurópska krajina, pričom všade okolo nás, len s výnimkou Ukrajiny, cestovný ruch znamená oveľa väčší, výraznejší podiel na hrubom domácom produkte, na intenzite dopravy, na mnohých súvislostiach, už či kultúrneho alebo regionálneho charakteru, a buď teda zaberieme, alebo potom budeme len komentovať alebo lamentovať.
Pán kolega Vážny, že je to málo ambiciózne. No, vždy sa dá hovoriť, že ešte viac a keby, ale ja si myslím, že je to ambiciózna zmena, pretože po prvýkrát na zákonnej báze udržateľným spôsobom motivuje a finančne podporuje investovanie v oblasti cestovného ruchu.
Pán Dostál, my nedotujeme, my vraciame tam, kde je výkon, peniaze, ktoré za výkon sú odvedené vo forme daní. Tým pádom odstraňujeme čiernu ekonomiku alebo presvetľujeme ekonomické vzťahy a finančné toky a dávame tým, ktorí dávajú verejnej správe. Je to spravodlivé, je to poctivé. Preto to hovorím, lebo takúto schému potrebujeme, majú ju aj iné štáty a tiež hovoria o slobodnej spoločnosti a podpore podnikania, nie o etatizme.
Po prvýkrát je doprava a cestovný ruch pospolu v jednom rezorte. Dá sa to aj inak, bolo to aj inak, nehovorím, že to tak musí byť, ale vo štvrtok sem príde predseda európskeho výboru alebo výboru z Európskeho parlamentu, ktorý je predsedom výboru po prvýkrát v dejinách za 50 rokov európskej integrácie pre dopravu a cestovný ruch "Transport and Tourism" Brian Simpson. Po Lisabonskej zmluve táto inštitúcia alebo túto agendu má v súčinnosti s dopravou. Kde je cesta, tam je ruch, tam je mobilita, tam je dosažiteľnosť. Preto si myslím, že toto spojenie ponúka aj ďalšie súvislosti.
Neviem, či treba ešte ďalšie koncepcie, ale my potrebujeme nástroje, rozumné, racionálne, transparentné, a zároveň, samozrejme, mať aj jasno, čo chceme ako stredoeurópska krajina.
Áno, prijali sme po prvýkrát marketingovú stratégiu na úrovni vlády v rámci Slovenskej agentúry cestovného ruchu. Po prvýkrát za 15 rokov. Je to na najbližšie tri roky. Ministerstvo je zodpovedné za koordináciu pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí. To dáva agende cestovného ruchu takú centrálnu úlohu aj vo vzťahu k susednému alebo k medzinárodnému priestoru. Ministerstvo je zodpovedné za posudzovanie investičných stimulov pre oblasť cestovného ruchu, a preto to spomínam, lebo to sú ambiciózne presuny alebo zmeny, ale aj reálne výsledky, ktoré už za rok môžeme hovoriť, že sú, súvisia s týmito zmenami.
Napríklad v prvom kvartáli stúpol cestovný ruch na Slovensku o 7 %, nie o 2, nie o 3, ale o 7. A majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji boli až v druhom kvartáli. Uvidíme štatistiku.
V sobotu začína kontinentálna hokejová liga v Poprade. Znamená to nové možnosti pre cestovný ruch pod Tatrami, pre letisko, ktoré tam je a potrebuje finančné príjmy.
Verím, že budeme môcť riešiť aj súvislosti regionálneho a regionálnej dopravy, ktorá musí mať aj železničnú, aj cestnú, ale aj leteckú dimenziu. Zo Sliača tohto leta pôjde 57 charterov, väčšina už bola realizovaná. Na budúci rok odhadujem, že to môže byť až sto. Ale to všetko súvisí aj s tým, či za tou bránou, ktorou letisko je, sú aj nejaké balíky zaujímavých, atraktívnych pobytov, služieb, toho, čo znamená atraktívnosť regiónu.
A preto motivovať obce, mestá v rozumnom počte, aby sa dávali dokopy s podnikateľmi - s podnikateľmi -, je rozumné. Je rozumné. Tak na úrovni štátu, aby podnikateľská sféra, ktorá vlastní a produkuje väčšinu HDP, sa spájala s verejnou správou tak na regionálnej, alebo oblastnej, resp. lokálnej úrovni, aby to šlo. Teraz v septembri pôjde vonku výzva v rámci Operačného programu KHR, teda Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, na úrovni 26 mil. eur pre podnikateľské subjekty v rámci cestovného ruchu. My chceme týmto podporiť podnikanie v cestovnom ruchu, nie byrokraciu, nie korupciu. Práve preto je to motivované a spájané s odvádzaním daní a s titulom prenocovania.
Podporovať tých, ktorí dávajú výkon, je rozumné, nielen vo futbale.
Slovensko má cestovný ruch zhruba na úrovni 2,5 % HDP, susedia sú na tom oveľa lepšie, európsky priemer je dvojnásobný, rakúsky asi trojnásobný. Sme stredná Európa, nie sme na okraji. Má to byť porovnateľné a ja verím, že raz to bude porovnateľné, ale treba pre to niečo systémovo, transparentne a aj finančne urobiť.
Takže vás chcem požiadať o podporu pre tento návrh. Samozrejme, nie je do kameňa, je to návrh. Ak sa urobia ešte lepšie zmeny, fajn, je treba nájsť aj úvodné prostriedky na rozpočet 2012, tie budú postupne stúpať až na základe schémy, s dvojročnou periódou budú odvodzované na základe objemu daní odvedených z prenocovania. Považujem to za dostatočné a zároveň dynamické prechodné obdobie. A či meniť nejaké limity, resp. kvóty na počty, tu by som bol opatrný, je to návrh vydiskutovaný so širokým spektrom partnerov, aktérov v cestovnom ruchu, je to úvod toho nového obdobia. Ak bude treba, samozrejme, aj v budúcnosti sa dajú tieto vzťahy alebo podmienky upravovať. Ale je treba prikročiť k systémovému a skutočnému riešeniu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, v rozprave vystúpili traja poslanci a ich názory vlastne dokonale odrážajú taký veľmi, ale typický rôznorodý mix názorov na cestovný ruch a čo to vlastne je. A naozaj je to verné zrkadlo slovenskej spoločnosti a jeho náhľadov na cestovný ruch.
Takže najprv dovoľte mi ako trošku zovšeobecna, ako sa na ten cestovný ruch vlastne môžme a máme pozerať. Cestovný ruch nie je nejaká spoločenská voľnočasová aktivita, cestovný ruch nie je nejaká charita, do ktorej sa patrí, pretože to chce svet a Európa, niečo dať a všeobecne hovoriť, že to treba podporovať. Nie je to dobročinnosť, ktorá by nejakým spôsobom vylepšovala estetický obraz Slovenska v očiach sveta. Cestovný ruch je výnosné hospodárske odvetvie, ktoré keď sa chytí za správny koniec, tak prináša pre štátny rozpočet cez rôzne typy daní obrovské výnosy a prináša obrovský rast zamestnanosti aj v regiónoch, ktoré inak nemajú šancu. Aj v tých zastrčených regiónoch, kde nikdy nebude stáť nejaká svetová fabrika, kde nikdy nebudú nejaké iné ekonomické aktivity, ale ktorý je práve preto, že je zastrčený, bohatý na prírodné krásy, a keď tam sa vytvoria dobré programy, keď tam bude dobrý marketing, keď tam sa o tom ľudia dozvedia, tak tam prídu a donesú peniaze.
Cestovný ruch znamená export. Cestovný ruch je čistý export bez toho, že by tí, ktorí poskytujú služby v cestovnom ruchu, museli prekročiť hranicu Slovenska. Keď chceme exportovať, musíme vyrobiť, vyviezť, nájsť odberateľa a predať. Cestovný ruch znamená, že exportujeme bez toho, že by sme prekročili hranice dedinky, v ktorej sa tá služba poskytuje, pretože ten, ktorý kupuje, prichádza spoza hraníc a donáša svoje peniaze.
Preto podporovať cestovný ruch nie je dotácia. Cestovný ruch podporovať nie je dotácia v zmysle nejakej sociálnej dávky, ale musím dať kolegovi z opozície za pravdu, je to investícia. Je to investícia, ktorá znamená, že jedno poskytnuté euro prinesie pre štátnu kasu minimálne tri a na zamestnanosti a ďalších sprievodných efektoch, to znamená zníženie počtu poberateľov sociálnej dávky, podpôr a ďalších vecí, prinesie ďalšie a ďalšie úspory pre štátny rozpočet.
Preto treba cestovný ruch podporovať. A cestovný ruch nepotrebuje podporu v zmysle nejakých strašidelných investícií. Cestovný ruch na Slovensku za 20 rokov prekonal obrovský kus cesty. Malí, drobní ľudia, ktorí, ktorí to denne robia, ktorí poskytujú služby, či už majú jednu izbu, ktorú prenajímajú, alebo, alebo 10 postelí, alebo sa zadlžili, investovali, postavili menšie, väčšie hotely, penzióny, reštaurácie, to sú tí, ktorí investujú do cestovného ruchu a dennodenne nosia kožu na trh a bojujú s obrovskými problémami pri tom, aby mali klientelu, aby zvládali splácať to, čo na nich dopadlo. Ale očakávať, že majiteľ penziónu, ktorý má päť izieb, bude mať dostatok prostriedkov na to, aby propagoval svoje služby v Londýne, v New Yorku, v Paríži, vo Viedni a lákal tak klientelu k sebe a zabezpečoval to, aby mohol platiť dane, je naivizmus. To nikdy nebude, preboha! To nie je tak výnosné odvetvie, to nie je zlatá baňa, aby takýmto spôsobom mohli ľudia pracujúci v cestovnom ruchu zabezpečovať, aby na Slovensku sa zvýšil príliv zahraničných a domácich návštevníkov, aby vzrástol počet ubytovaní.
Práve preto je potrebný tento zákon, pretože tento zákon nie je orientovaný na to, že za neho sa budú stavať nové hotely, lanovky alebo zábavné parky. Tento zákon a výnosy z neho budú orientované alebo majú byť použité predovšetkým na to, aby ľudia z regiónu podľa toho, čo ten región potrebuje, venovali to, čo im najviac doteraz chýbalo, a to prostriedky na marketing, aby sa o nich dozvedel svet, aby mohol k nim nájsť cestu, aby mohli sa spolu spájať, vytvárať programy, ktoré sú atraktívne a zaujímavé pre tých, ktorí môžu prísť a takýmto spôsobom minúť peniaze.
Nejaký konkrétny príklad zo súčasnosti alebo nedávnej minulosti. Rakúsko dotuje a dotovalo a dotuje letenky pre ruskú klientelu. Myslíte si, že to je charita? Myslíte si, že to je sociálna dávka pre ruských pasažierov? Vôbec nie. Je veľmi dobre spočítané, že tá dotácia sa im niekoľkonásobne vráti, pretože ten človek príde, je, spí, míňa peniaze a z každej minutej koruny, na každé sú viazané spotrebné dane, DPH, ktoré plynú do štátneho rozpočtu.
Takže podpora pre cestovný ruch je taká istá investícia ako investícia do diaľnic a do infraštruktúry, taká istá investícia, ako boli veľké investície na podporu či už tvorby pracovných miest alebo inej formy investícií, na základe čoho vznikli obrovské automobilové fabriky, vďaka ktorým dneska Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa. Myslíte si, že by sme mali lepšie výkonnú ekonomiku, keby sa takéto investície neurobili? Myslíte si, že by sa Slovensku darilo lepšie, keby sme nepostavili diaľnice? To všetko sú investície a cestovný ruch je jedna z nich. Nie je to charita, nie je to dobročinnosť, je to dobre uskutočnený, keď sa urobí správne, investičný zámer, ktorý pomáha rastu ekonomiky a rastu zamestnanosti a tak sa na neho treba pozerať.
Malá poznámka k tomu, čo kolega Solymos povedal a navrhol z hľadiska toho počtu. Ako všetci zrejme viete, ja som z Banskej Štiavnice a viem o tom cestovnom ruchu tam čosi a nemyslím si, že treba uvádzať Banskú Štiavnicu ako príklad, že keď tam zostane hranica 50-tisíc, že nedokáže vytvoriť oblastné združenie cestovného ruchu. Nie je to pravda. Pretože keď znížime tú hranicu na 30-tisíc, tak nám síce vznikne viacej oblastných združení cestovného ruchu, ale slabších, s menšími možnosťami, s menšími zdrojmi a s menším efektom budú tieto peniaze použité. A je dobré, aby sa obce združovali a vytvárali tak skutočne oblasti, ktoré môžu návštevníkovi poskytnúť omnoho viac. Preto sa Štiavnica určite združí s Vyhňami, Sklenými Teplicami a ďalšími okolitými obcami, ktoré sú významné pre rozvoj cestovného ruchu a vytvoria tak lepší celok. Pretože tak vytvoria celok, ktorý poskytne omnoho viac možností pre turistu na malom, relatívne malom území. Tu podporovať nejaké takéto slovenské uzatváranie sa do seba by asi nebolo prospešné a nebolo efektívne, takže ja budem argumentovať a podporovať tú myšlienku, aby sme nešli s týmto počtom nižšie.
Myslím, že na prvé čítanie netreba ďalej túto tému košatiť, ale ako ukazuje diskusia, ešte len pri prvom čítaní asi tých diskusií bude viac a v druhom čítaní, to je priestor na to, to je aj pre kolegu Vážneho, aby sme upravovali a vylepšovali ten zákon. Myslím si, že urobili by sme medvediu službu aj cestovnému ruchu, aj čomukoľvek, keby sme teraz brzdili ten proces a vracali zákon späť. Treba sa pustiť do druhého čítania a uplatňovať dobré pozmeňujúce návrhy. A toto je typ zákona, ktorý by nemal byť politický. To nie je vec, ktorá by nás mala rozdeľovať, pretože to je naozaj orientovaný, to je hospodársky orientovaný zákon, ktorý tu bude pretrvávať, pokiaľ sa schváli, a štartovať cestovný ruchu ďalej.
Skôr by sme sa mali zamýšľať, a ja sa teda osobne nielen nad tým budem zamýšľať, ale prinášať aj konkrétne pozmeňovacie návrhy, ktoré povedú k tomu, že zapojíme do tohto súkolia nielen ubytovateľov v cestovnom ruchu, ale aj subjekty, ktoré poskytujú služby v cestovnom ruchu, ako sú lyžiarske strediská, aquaparky, múzeá, hrady, zámky a tak ďalej, pretože to sú tie atrakcie, kvôli ktorým ľudia prichádzajú do daného územia, a je veľmi dobré, aby sme mohli vtiahnuť a aby aj cez tieto kanály pritekali prostriedky pre rozvoj regionálneho cestovného ruchu.
A ešte jedna poznámka predsa len, ale myslím si, že dôležitá. Daň z ubytovania sa vyberá na Slovensku, neviem presne koľko, ale takpovediac od nepamäti. Je to miestna daň, prúdi do miestnych rozpočtov. Dnes ale nie všetky mestá a obce tieto peniaze používajú na rozvoj cestovného ruchu. Mnohokrát tieto peniaze skončia na úplne niečo iné, spotrebujú sa možno na platy úradníkov alebo na hocičo iné. Práve zapojenie a podmienenie štátnej podpory vo väzbe na túto daň vytvára motivačnú nutnosť alebo motivuje obce a mestá, aby cez svoj rozpočet tú vybratú daň vracali do organizácií cestovného ruchu, a tým pádom aby naozaj slúžila pre podporu a rozvoj miestneho cestovného ruchu. A to je ďalší veľmi pozitívny dopad tohto zákona plus to, že už nemotivuje k tomu, aby ju malí podnikatelia obchádzali, aby ju neplatili, pretože už konečne budú môcť vidieť reálne efekty z tých peňazí, ktoré odvedú do obecnej kasy, že naozaj to podporuje a rozvíja to, čo daná obec, región a toto odvetvie hospodárstva potrebuje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní spomínaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Vláda tento návrh prerokovala 17. augusta a schválila k nemu uznesenie č. 530.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je schválenie smernice Európskej únie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy 2, 5 a 6 k smernici Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite systému železníc v rámci spoločenstva. Transpozičná lehota tejto smernice je 31. december tohto roku.
Transpozíciou predmetnej smernice sa menia a dopĺňajú subsystémy železničného systému, vyhlásenie Európskeho spoločenstva o overení týchto subsystémov a postup v rámci Európskeho spoločenstva pri overovaní subsystémov.
Návrh zákona súčasne reflektuje požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe uvedených zákonov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu a o jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Je to tlač 469.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona spravodajskú informáciu. Tento návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej uskutočňujeme jeho prvé čítanie.
Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. augusta 2011, je to rozhodnutie č. 466, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som v stručnosti vystúpil k predmetnému návrhu zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako tu už bolo povedané predkladateľom, návrh zákona implementuje smernicu o interoperabilite systému železníc z 1. marca 2011, je tam toho viacero, napríklad požiadavky na zaťažovacie skúšky mostov a tak ďalej. Problém návrhu zákona, čo tu ale neodznelo, je to, že v čl. 2, kde sa, ktorým sa otvára zákon č. 514, my teraz riešime 513 touto novelou, ale čl. 2 sa otvára zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, znova sa posúva prechod regionálnych železníc na vyššie územné celky a čo je horšie, doteraz nebolo prezentované žiadne rozumné riešenie k zabráneniu objednávania duplicitných výkonov a stanovenia nejakej základnej obslužnosti územia.
Fakt je ten, že kroky k ozdraveniu sektora železničnej dopravy vychádzajúcej z platnej legislatívy, to znamená zákon č. 513/2009 Z. z. a zákon č. 514/2009 Z. z., boli zbytočne rezortom dopravy zastavené novelou zákona č. 514/2009 Z. z., ktorú pozmeňujúcim návrhom inicioval pán poslanec Přidal a koalícia schválila na 7. schôdzi zasadania Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa presunula účinnosť presunu kompetencií v oblasti regionálnych železníc na vyššie územné celky o jeden rok.
V súčasnosti zase otvárame osobitným článkom, ktorý je dajme tomu príbuzný k tomu zákonu č. 513, osobitným článkom otvárame zákon č. 514/2009 Z. z. a posúvame účinnosť prechodu týchto kompetencií regionálnych dráh na vyššie územné celky až do roku 2016, to znamená o päť rokov.
Ja stručne poviem tú genézu. Mňa to hnevalo, že štát platí duplicitne výkony vo verejnom záujme či už cez daň, cez daň z motorových vozidiel, ktorú dostávajú vyššie územné celky, a tak platia výkony vo verejnom záujme za autobusovú dopravu. Duplicitne zase platí, myslím si, že je to všeobecne známe, na regionálne železnice priamo ministerstvo. Ak s tým chceme niečo robiť, ja som s tým po roku začal niečo robiť, lebo ma to hnevalo, ak s tým niečo, teda začali sme robiť to, že sme mali asi rok a pol šnúru rokovaní s vyššími územnými celkami, kde som sa snažil presunúť na nich kompetencie, lebo chyba sa stala - ešte odbočím - v roku 2004, keď štát oddelil SAD-ky a dal ich vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú regionálnu dopravu autobusovú, ale zároveň regionálnu železničnú dopravu nechal na štáte. Stalo sa to, že vznikli dvaja gazdovia, ktorí zabezpečovali regionálnu osobnú dopravu, jedni autobusovú, druhí železničnú, a štát naďalej platil výkony vo verejnom záujme duplicitne. Výsledok bol ten, že z miesta A do miesta B išiel o druhej poobede, a to tento výsledok je stále taký istý, o druhej poobede ide vlak a 14.05 ide autobus a jeden aj druhý majú niektorý 80, niektorý 90 % prázdnych miest v týchto prostriedkoch dopravných, s tým, že štát priamo železniciam a nepriamo cez spotrebné dane z motorových vozidiel VÚC-kam prenesene platí výkony vo verejnom záujme. Preto bolo treba nastoliť túto harmonizáciu, aby sa toto nedialo, aby nešiel autobus z miesta A do miesta B o druhej a vlak 14.05, ale aby sa zharmonizovala táto doprava a aby sa odstránilo toto duplicitné platenie výkonov vo verejnom záujme.
To sa dá, to sa dá tak, že rokujeme, my sme - opakujem - rok a pol šnúra rokovaní s tým, že na záver to vyššie územné celky odmietli s tým, že aj som im ponúkal, že v cirka, korunách ešte, 4,5 mld. slovenských korún som mal dotácie v rozpočte na výkony vo verejnom záujme pri osobnej železničnej doprave a presne si to číslo nepamätám, ale možno 50 % z toho bolo na regionálne, tak presne to, čo je na regionálne, dostanete vy, samosprávne kraje, a urobte vy harmonizáciu alebo vráťte SAD-ky, čo by už bolo veľmi komplikované, štátu a štát urobí harmonizáciu. Pretože to sa dá len vtedy, keď je ochota a keď je spolupráca, resp. sa to dá len vtedy, keď je jeden gazda, ktorý platí výkony vo verejnom záujme aj pre autobusy v regionálnej doprave, aj pre vlaky v regionálnej doprave.
S tým, že keďže to nešlo na základe dohôd - opakujem - po tej šnúre rokovaní, tak sme pripravili zákon, ktorý sme aj schválili, podľa ktorého bola určitá nábehová krivka tak, aby štát neplatil duplicitne za prázdne miesta v autobusoch aj vlakoch, za výkony vo verejnom záujme. Stalo sa to, že, ako som už spomenul, poslaneckým návrhom bolo, bola, bol tento presun kompetencií na regionálnu železničnú dopravu posunutý o rok a tu sa nám posúva o päť rokov ďalších. Výsledok je ten, že ďalších päť rokov bude štát platiť za prázdne miesta vo vlakoch a prenesené cez vyššie územné celky aj v autobusoch.
Čiže sú tu len dve možnosti, buď ste to posunuli o jeden rok a postupne sa s tým vysporiadajte. A toto ma trošku iritovalo, že toto posúvate o ďalších päť rokov až do roku 2016. Môj názor je, že bolo treba nájsť nejakú odvahu a zrealizovať tieto kroky, resp. v novele zákona úplne vylúčiť presun kompetencií ohľadne regionálnych dráh na vyššie územné celky, aj to je legitímne, ale nechať tam rok alebo vsunúť tam rok 2016, čo je ďaleký horizont po voľbách, sa mi zdá, že je dosť také, také biedne stanovisko rezortu, ktorý má kompetenciu riadiť aj tieto výkony vo verejnom záujme.
Čiže ja prijmem aj to, že poviete, že nebude presun na regióny v železniciach a ponechá si to štát, aj to je riešenie. Ale takéto riešenie ani tak, ani tak, ako je tu navrhované, odsun do roku 2016 sa mi zdá byť ozaj veľmi, veľmi chabé.
Na záver vyzývam predkladateľa, aby sa s tým vysporiadal, buď tam teda zadefinoval ten termín, ktorý bol poslaneckým návrhom zmenený, alebo vylúčil úplne prechod regionálnych železníc na vyššie územné celky, pretože takýto chabý cieľ je naozaj o ničom.
A nepredkladám návrh na procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona, pretože on v tej prvej časti naozaj rieši implementáciu smerníc o interoperabilite Železníc Slovenskej republiky a vystavili by sme Slovensko riziku infrigementu za neimplementovanie dokumentácie, čo nechcem. Ale vyzývam predkladateľa, aby sa aj s týmto čl. 2 vysporiadal a aby ho naozaj nejako doriešil. A si myslím, že mal by prijať zásadne stanovisko, lebo odsun tejto problematiky do roku 2016 nerieši nič a už viac rieši razantné stanovisko to, že nebudeme toto robiť, tento presun na vyššie územné celky, a ponecháme to v súčasnej podobe, ale takýto vágny stav neprinesie ani VÚC-kam, ani štátu, resp. ministerstvu dopravy nič a naviac bude naďalej do roku 2016 pretrvávať ten nevhodný stav, ktorý tu v súčasnosti máme, a to je platenie duplicitných výkonov vo verejnom záujme zo strany štátu a prenesene aj zo strany vyšších územných celkov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, krátko možno k tomu, či vážnemu riešeniu, alebo stanovisku, že je to ďaleký horizont. No, päť rokov je doba, na ktorú je odsunutá regionalizácia skôr preto, aby sme medzitým robili oveľa dôležitejšie a skutočne potrebné kroky s tým, že na horizonte 2016 sa vieme k tejto téme vrátiť definitívne buď potvrdením dnešného stavu, alebo decentralizáciou železničnej dopravy.
A to nie sú len dve možnosti, skôr teraz chcem povedať, že to, o čo sa usilujeme, je iná alternatíva a to je revitalizácia železničnej dopravy tak, aby bola silnejšia, atraktívnejšia, aby nechodili poloprázdne vlaky, ale skôr nové a plnšie; a týka sa to osôb, ale aj tovarov. Dá sa to a som presvedčený, že toto je tá skutočná odpoveď, nie lamentovať, že máme dotované a prázdne alebo nevyťažené línie dopravy. Takže na tomto s odvahou pracujeme, pán kolega, to bez odvahy by nebolo možné ani začať takýto proces, viem, o čom hovorím, prežívam to celý rok a považujem to za záujem Slovenska, aby železničná doprava porástla aj na váhe, aj na význame, aj na perspektíve v rámci celého Slovenska i krajov.
Kraje na to teraz nemajú, či na to budú mať potom, neviem, ale bolo by to len zbavenie sa ako keby zodpovednosti, robte si to. Podobne vidím tému regionálnych letísk, dá sa to presunúť, ale môže to byť aj ich koniec. Takže zatraktívniť, vitalizovať, postaviť na nohy a potom môžeme hovoriť, kto bude gazdom a za akých podmienok. A to, za akých podmienok, považujem za dôležitú súčasť tej inej cesty než čierno-bieleho videnia a to je zákon o verejnej doprave. Na Slovensku takýto zákon neexistuje, verejná doprava existuje, áno, je aj paralelne vedená, aj často paralelne dotovaná, niekedy strácame dvakrát a to nie je vo verejnom záujme.
Takže začali sme nielen konzultácie s regiónmi a máme už hotovú nielen analýzu jednotlivých tratí a ich vyťaženia, čo robil Výskumný ústav dopravy v Žiline, ale je na stole už aj základný rámec a postupne formovaný návrh zákona o verejnej doprave. Toto je dôležitý nástroj, aby štát mal isté mechanizmy, isté oprávnenia, ktoré môže použiť preto, aby definoval, čo je potrebné a čo nie, ak máme dotovať nakoľko a koho, aby vo verejnom záujme doprava fungovala, lebo je to zdroj mobility, inklúzie alebo sociálnej súdržnosti regionálneho rozvoja ďalších faktorov.
Takže toľko na margo tejto novely. Verím, že aj v diskusiách nájde pochopenie, nie je to len o európskych záležitostiach, ale aj dôležitých vnútroštátnych záležitostiach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008, týkajúci sa posilnenia kompetencií Eurojustu. Vzhľadom na rozsah legislatívnych zmien pôvodného zákona č. 530/2004 o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste sa návrh predkladá vo forme nového zákona.
Návrh zákona v nadväznosti na vykonávanú transpozíciu detailnejšie upravuje podmienky vymenovania a odvolania národného člena, zavádza funkciu zástupcu národného člena a zároveň novým spôsobom definuje funkciu jeho asistenta. Návrh zákona zefektívňuje výkon právomoci národného člena v oblasti justičnej spolupráce rozšírením jeho oprávnení smerom k vnútroštátnym orgánom. Podporu národnému členovi pri plnení jeho úloh zabezpečuje novozavedený Národný koordinačný systém Eurojustu, a to najmä prostredníctvom spracúvania a odovzdávania relevantných informácií.
Návrh zákona vymedzuje dôsledky vymenovania národného člena, jeho zástupcu alebo asistenta do funkcie styčného zástupcu Eurojustu, stanovuje postup slovenských orgánov v problémových prípadoch justičnej spolupráce a upravuje spôsob výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a národným členom. Návrh zákona tiež rámcovo upravuje postup v prípade škody, ktorá bola spôsobená národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom pri výkone ich právomocí.
Poprosím o prerokovanie tohto bodu programu.
Ďakujem pekne.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. 8. 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie. Nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie tak primárnom, ako aj sekundárnom. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. augusta 2011 č. 454 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem.