22. schôdza

6.9.2011 - 14.9.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.9.2011 o 16:30 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:30

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Myslím si, že táto debata sa postupne začala naozaj veľmi dobre rozvíjať a zhodneme sa, aj pán poslanec Čaplovič, aj pán poslanec Mamojka, že áno, od škôl to začína. A zhodneme sa aj v tom, že vývoj, zotrvačnosť majú svoj vplyv, o tom som koniec koncov hovorila. A tá zotrvačnosť, ktorá so sebou nesie tie neformálne pravidlá, ktoré sú mnohokrát silnejšie, ako tie pravidlá, ktoré tu dohodneme, samozrejme, znamenajú, že ten kýžený cieľ, ktorý pred sebou máme, ako by mala justícia fungovať, nie je, samozrejme, dosiahnuteľný takto lusknutím prsta jedným zákonom zo dňa na deň, že je to cesta, po ktorej ideme, a že to svojím spôsobom možno robíme pre naše deti, verím, že tie staršie a nie tie mladšie.
Napriek tomu ale musím položiť jednu otázku, lebo ja počas toho predchádzajúceho roka som tu stála veľmi často, pretože ja súhlasím s vami a opäť sa zhodneme, pán poslanec Mamojka, súhlasím s vami, že ten efekt sa môže dosiahnuť len nejakou masou čiastkových opatrení, ktoré dokopy vytvoria celok, ktorý vytvorí tlak na efektívny a fungujúci systém, a, samozrejme, aj tá masa opatrení sa prejaví s určitým časovým odstupom.
Ja som tu stála tak často preto, pretože presne tohto som si vedomá, a preto sme v legislatívnom pláne na rok predchádzajúci aj ten, ktorý mám pred sebou, si dali také množstvo úloh a zákonov, aby sme tú skladačku vyskladali, aby sme ju vyskladali čo najskôr. A ja naozaj kladiem otázku, dnes je na stole novela ústavy, ktorá hovorí o oddelení funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Mimochodom je to v programovom vyhlásení vlády. Pán poslanec Madej sa opäť dnes mýlil, keď povedal, že to nie je. Okrem tohto návrhu, ktorý sa môže osobne týkať osoby súčasného predsedu Najvyššieho súdu, pretože keby prešiel tento návrh, tak namiesto dvoch funkcií by mu zostala len jedna.
Povedzte mi to konkrétne ustanovenie, ktoré sa konkrétne dotklo kompetencií predsedu Najvyššieho súdu? Tak mi povedzte to konkrétne ustanovenie? Je to zverejňovanie rozhodnutí? Sú to verejné výberové konania? Je to verejné zasadnutie Súdnej rady? Ako sa ho dotkne konkrétne, keď si obvod každého krajského súdu bude voliť svojho zástupcu v Súdnej rade? Povedzte mi to ustanovenie a potom to môžete tvrdiť. Nastavujeme systém, hľadáme slabé miesta v systéme a nastavujeme systém.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2011 o 16:30 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:33

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, počúvam tú diskusiu veľmi pozorne, pani ministerka, ale my hovoríme o zmene Ústavy Slovenskej republiky, kde by sa mala oddeliť funkcia predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, nehovoríme o žiadnych zverejňovaniach rozhodnutí na internete, nehovoríme o žiadnych výberových komisiách. Hovoríme o tom, že táto zmena, ktorá začína zmenou ústavy a potom následne aj ďalšími zákonmi, ktoré teraz prerokúvame, je účelová a vôbec nie je systémová.
Ja som sa vás pýtala, či je spravená nejaká štúdia o tom, ako je to v iných krajinách, kde funguje Súdna rada ako ústavný orgán. Pokiaľ ja mám informácie, v tých krajinách, kde je zriadená Súdna rada, je predseda Najvyššieho súdu zároveň aj predseda Súdnej rady. Myslím si, že už tu bolo povedané v rámci vystúpenia, že to by to isté sa mohlo stať, aby rektor univerzity nebol šéfom rektorskej komisie alebo dekan fakulty aby nebol na čele nejakého kolégia. Ja si myslím, že je to úplne prirodzené a nie je dôvod na to, aby sa táto kompetencia menila. A zatiaľ na túto otázku ja som nepočula odpoveď.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

6.9.2011 o 16:33 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:33

Mojmír Mamojka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja som zabudol na jednu vec. Budem veľmi stručný. No, nie je to o tom, o kom to je, ale o čom to je. A ja som mal tú smolu aj šťastie byť skoro 26 rokov vo vedúcich funkciách, nie nominovaných, volených, nejak ma tam osud zaniesol a sám som sa na sebe presvedčil, okrem toho, čo som prečítal, na vlastnej koži, že ak v akomkoľvek riadiacom systéme oddelíte právomoc od zodpovednosti, a pokiaľ právomoc so zodpovednosťou nie je vo vyváženom pomere, nemôže ten systém z pohľadu riadenia fungovať. To som chcel povedať. Či sa to týka predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu, alebo prípadne predsedov krajských súdov.
Právomoc a zodpovednosť musí byť prakticky v jednom a musí sa prekrývať, inak to nemôže ísť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

6.9.2011 o 16:33 hod.

Dr. h. c. prof. JUDr. CSc.

Mojmír Mamojka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16:33

Miroslav Číž
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani ministerka, ja myslím, že môžem povedať, že uznáte, že my oceníme vecnosť diskusie. Len problém je ten, z toho vášho vystúpenia zase mám dojem, no, oddelenie Súdnej rady šéfa a oddelenie Najvyššieho súdu, aké má miesto a dôsledky z tohto rozdelenia, aké to má miesto alebo aký to má význam pri riešení hlavných problémov, aktuálnych problémov súdnictva? To je parciálny problém, kde si viem predstaviť tú diskusiu, pokiaľ by to nemalo tento personálny rozmer, ktorý tak kritizujeme, a možno o tom rozprávať. Ale obávam sa, či to bude oddelené, alebo spolu, sa absolútne nič nestane alebo vôbec to zásadným spôsobom neovplyvní aktuálny stav súdnictva, pani ministerka.
A teraz skúsme sa pozrieť, asi ako my by sme mohli len tak veľmi cvične to skúsiť naformulovať, ktoré sú hlavné problémy súčasného súdnictva. Ja napríklad vidím problém naozaj vzťah štátu reprezentovaného predovšetkým teda výkonnou mocou vo vzťahu k súdnej moci. Asi ako má vyzerať? Ako vyzerá na jednej strane nezávislosť súdnictva ako chránená hodnota a na druhej strane nevyhnutná pracovnoprávna kontrola. Do akej miery vieme riešiť slobodu a nezávislosť v rozhodovaní, teda ale zároveň s tým spätá ale aj možnosť zneužitia tohto statusu tej nezávislosti, to je problém. Aké máme efektívne mechanizmy?
Tretí zásadný problém, etika v súdnictve, otázka sudcovskej samokontroly, fungovanie systému, doriešovanie ho, všetky možné ďalšie riadiace akty, ktoré môžu v tomto smere vytvárať podhubie pre riešenie hlavných problémov.
To znamená, tá hierarchia podľa môjho názoru stojí niekde inde, aká je štruktúra veci, v ktorej sa predkladajú tu, a práve to, v akej štruktúre to chodí sem, evokuje práve ten jednoznačný iba politický moment.
Takže akonáhle získame aspoň trošku pocit, že ideme hľadať naozaj hierarchiu hodnôt, ktoré môžu zlepšiť súdnictvo na Slovensku, aspoň k tomu aktivity budú aspoň trošku zodpovedať, v každom prípade je to priestor na to, aby sme začali konečne niečo zmysluplne robiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

6.9.2011 o 16:33 hod.

JUDr.

Miroslav Číž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

16:33

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, chcem reagovať, lebo tá debata je dobrá, takže chcem reagovať na pána poslanca Mamojku, pretože opäť s ním musím súhlasiť, pretože áno, je to aj o tom, že kto má kompetencie, má aj zodpovednosť. A akurát, že tu sa nám kumulujú funkcie, ktoré kde kompetencia a zodpovednosť v zásade nijako vzájomne nie sú skombinované. Pretože predseda Najvyššieho súdu má nejaké kompetencie, nejakú zodpovednosť, ktorá súvisí s riadnym chodom Najvyššieho súdu. Súdna rada má nejaké kompetencie, žiaľ, s nedoriešenou zodpovednosťou vo vzťahu k súdnictvu ako takému ako orgán legitimity súdnej moci. Tak jak ste to aj vy prečítali, pán poslanec Číž. A v skutočnosti, ak Súdna rada nie je dobre vedená dnes, tak zodpovednosť vyvodiť nevieme. Ani voči šéfovi Súdnej rady ako k šéfovi Súdnej rady, pretože tá pozícia je zafixovaná.
Takže táto debata je dobrá a ja za ňu veľmi pekne ďakujem, pretože dáva šancu podľa mojej mienky, aby sme v druhom čítaní naozaj sa ešte raz dobre na tieto návrhy zákonov pozreli.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

6.9.2011 o 16:33 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:33

Jana Laššáková
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.9.2011 o 16:33 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:40

Jana Dubovcová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No, ja som sa prihlásila do rozpravy kvôli čiastočne aj k tomu, čo som chcela povedať predtým pri návrhu ústavného zákona, ale v podstate, keďže veci spolu súvisia, tak sa to týka najmä tohto návrhu zákona o Súdnej rade. Ja chcem povedať, že tento návrh nie je predložený na tzv. zelenej lúke, ale skutočne nadväzuje na tie zmeny, ktoré sa v súdnictve robili v minulosti.
Ste sa sťažovali počas rozpravy na to, že nebolo dostatočné množstvo materiálov alebo neexistujú určité názory a stanoviská odborné na postavenie súdnej moci, na trojdelenie moci. Tak upozorňujem vás na to, ktorí máte o to záujem, že všetky tieto veci vyšli v časopise Združenia sudcov Slovenska Justín, ktorý vychádzal niekoľko rokov, ktorého som bola aj ja šéfredaktorkou istý čas, a preto chcem povedať, že je tu súvislosť s tou minulosťou.
V roku 1998 bola prijatá Európska charta o zákone pre sudcov a tam boli charakterizované orgány, ktoré by mali moderné justičné systémy mať, a citujem z tejto charty, že táto charta počíta s tým, že moderné štáty majú orgán, ktorý je nezávislý od výkonnej a zákonodarnej moci a skladá sa minimálne z polovice sudcov a ktorý vlastne rieši výber kandidátov na voľbu sudcov, ich prijímanie, menovanie, funkčný postup, kariéru. V rámci tohto orgánu sa vlastne rieši tá legitimita sudcov.
Slovenská republika, keď robila reformu súdnictva, pretože naozaj je pravda, že súdnictvo nemalo svojho reprezentanta z hľadiska ústavných mocí, tak prijalo tento model a vytvorilo Súdnu radu Slovenskej republiky po dlhých diskusiách. Stalo sa to na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré platí dodnes. Je to Koncepcia stabilizácie súdnictva, ktorá bola prijatá ako uznesenie č. 1265 z roku 2001, a ja z tejto koncepcie, ktorá potom bola podkladom pre ústavu, pre čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, ktorým sa zaviedla Súdna rada ako orgán legitimity sudcov a potom neskôr sa zavádzala na základe toho aj samospráva do súdov v roku 2004 zákonom č. 757.
Ja vysvetlím z tej Koncepcie stabilizácie súdnictva rozdiel medzi charakterom a podstatou štátneho orgánu Súdna rada a orgánov samosprávy súdnictva a aj to, na čo tá koncepcia poukazuje, pritom keď ju táto Národná rada schválila, že čo treba v budúcnosti sledovať. A vlastne vychádzajúc z tejto koncepcie dnes sú tu predložené tieto návrhy.
Čiže podľa Koncepcie stabilizácie súdnictva Slovenská republika si vybrala ako orgán legitimity sudcov Súdnu radu, ktorú musela zriadiť ústavou, čiže je to orgán, ktorý sa skladá zo všetkých troch mocí a ktorý v podstate sa má zaoberať a zaoberá sa kreovaním súdnej moci sudcov. Tento orgán v sebe musí zahŕňať aj spätnú väzbu orgánov verejno-politickej moci, ako sa uvádza v stabilizácii, voči súdnictvu. Tento orgán nie je orgán sudcovskej samosprávy, to vyplýva aj z jeho zloženia. Ak by to bol orgán sudcovskej samosprávy, skladal by sa iba zo sudcov. My sme si zvolili ale do súdov aj orgány sudcovskej samosprávy. To sú sudcovské rady. Tie majú vplyv iba na jednotlivom súde, nie na súdnictvo ako celok, ale dovnútra súdu a sú vlastne opozitum voči štátnej správe a jej predstaviteľovi, správe súdu, čiže vlastne majú sa podieľať na správe súdu a sú opozitom voči predsedovi súdu, ktorého menuje minister.
Takto je nastavený súdny systém v Slovenskej republike, pokiaľ ide o jeho organizáciu. No a v Koncepcii stabilizácie súdnictva sa píše, že pokiaľ v krajinách, lebo my sme vlastne vychádzali z medzinárodných dokumentov, keď sme to zriaďovali, pokiaľ v krajinách sa nachádzajú obidva tieto orgány, teda tak ako orgán sudcovskej legitimity, tak aj orgány sudcovskej samosprávy, potom bude v budúcnosti veľmi dôležité udržanie rovnováhy medzi orgánmi výkonu štátnej moci, najmä čo sa týka rozsahu, participácie orgánov sudcovskej samosprávy na výkone štátnej správy súdov, nie sudcov. A toto všetko sa netýka samotnej nezávislosti sudcov, pretože tá sa týka rozhodovacej činnosti. Teraz hovoríme vlastne o organizácii súdnictva, súdnej moci a o kreovaní súdnej moci.
Čiže prešlo 10 rokov odvtedy, odkedy sme postupne tieto orgány v Slovenskej republike v rámci reformy dostali prostredníctvom ústavy a zákonov do života. A po 10 rokoch si myslím, že bez ohľadu na to, kto teraz zastáva jednotlivé funkcie alebo ktorá politická sila vyhrala posledné parlamentné voľby, je potrebné prehodnotiť tieto systémy, ktoré boli zavedené, a treba sa na nich znova pozrieť a zistiť, že či boli dobre nastavené, prípadne urobiť nejakú korekciu, čo takisto bolo v pláne. Pritom, keď sme tieto inštitúty zavádzali, ja sa hlásim k tomu, lebo som na tom tvrdo pracovala tiež v tom čase, tak boli diskutované témy, aké má byť zloženie Súdnej rady, kto tam má byť zastúpený, z koľkých členov sa má skladať. To, že sme navrhli, aby predsedom Súdnej rady v tom čase sa stal predseda Najvyššieho súdu, nemalo žiadnu väzbu, ani vecnú na chod súdnictva, ani na Najvyšší súd, ani na Súdnu radu, ani personálnu. Tento návrh vyplynul len z toho, že proste to bola istá taká nostalgia alebo presvedčenie o tom, že predseda Najvyššieho súdu je predseda najvyššieho odvolacieho alebo dovolacieho orgánu v systéme všeobecných súdov, a preto on by možno mal mať takúto funkciu zastávať. Čiže to, že sme to takýmto spôsobom navrhli, naozaj nemalo väzbu na nikoho a na nič, bolo to len vyjadrením toho, že vlastne ide o predstaviteľa najvyššieho orgánu všeobecných súdov. Čo sa týka fungovania Súdnej rady, tak takisto to nemalo väzbu.
Preto je možné prehodnotiť, že či za uplynulých 10 rokov, ak fungovala Súdna rada, tak ako sme ju navrhli, že či spĺňa vlastne tie očakávania, ktoré sme od nej mali. V poslednom období je možné povedať, že Súdna rada často veľmi úspešne blokuje mnohé rozhodnutia, ktorými je vlastne, no ako napríklad, že nepreloží sudcov napriek tomu, že spĺňajú kritériá na preloženie a podobne. Proste je potrebné prehodnotiť aj fungovanie tohto orgánu a myslím si, že tento návrh, ktorý je predložený, plne proste vyhovuje tým požiadavkám tak, ako išli aj zvnútra súdnej moci na to, ako by bolo možné vylepšiť fungovanie týchto zložiek, ktoré sme si ako nové zaviedli.
Ja preto prosím, aby sme sa naozaj zbavili emócií, pretože ide o veľmi dôležité veci, aby sme sa skôr pozreli na to, ako by sme to mohli do budúcnosti upraviť tak, aby to bolo funkčnejšie, aby sme sa poučili z toho, čo sme zažili v minulosti, tie plusy aby sme ponechali, a to, čo sa ukázalo ako slabé miesta, aby sme sa pokúsili riešiť, čím nevylučujem, že opäť po 10 rokoch, ak by sme to takto nastavili, sa nenájde niečo, čo nebude treba meniť. Je to prirodzený proces vývoja a verím, že Národná rada Slovenskej republiky sa k tomu takto aj postaví.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.9.2011 o 16:40 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, aj v tejto diskusii tu odzneli určité návrhy a riešenia. Možno fakt treba prehodnotiť za tých 10 rokov tie pozitíva a snažiť sa legislatívu vylepšiť. Ale ako aj pani ministerka uviedla a ani vy ste vo svojom vystúpení to nejak celkom neuviedla, že Súdna rada nemá žiadnu zodpovednosť za svoju funkciu. Ja si myslím, že by bolo namieste, keby sme sa možno bavili o tejto téme a keby bola širšia diskusia.
Ale my hovoríme stále, že táto zmena, ktorá je aj cez ústavu, zmenu Ústavy Slovenskej republiky, aj tieto zákony, ktoré na ňu nadväzuje, je vyslovene účelová a politická. Pretože je v ústave povedané, ako sa volí Súdna rada, že koľko členov volí Národná rada. Akonáhle bolo, je pri moci iná garnitúra, samozrejme, že chce si obsadiť aj Súdnu radu a vtedy to tejto politickej reprezentácii nemusí vyhovovať.
Takže podľa mojej mienky tieto zmeny, ktoré sa robia, sa robia účelovo, pretože keby sa bol chcel zmeniť a zlepšiť systém, tak možno prídete s návrhom o zodpovednosti celej Súdnej rady vrátane možno nejakých ďalších alternatív a na túto tému by sme potom mohli diskutovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.9.2011 o 16:49 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:51

Dušan Jarjabek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, nechcem skutočne kaziť túto odbornú, výsostne odbornú debatu v tejto chvíli, ale odpovedzte mi ale naozaj úprimne, robili by ste túto novelizáciu, mám na mysli rozdelenie tých dvoch funkcií, o ktorých sa tuná bavíme 80 % času, robili by ste túto novelizáciu tohto zákona aj vtedy, keby na týchto dvoch stoličkách nesedel Dr. Harabin? A tri otázniky. Skutočne úprimne mi odpovedzte, či by ste robili túto novelizáciu, preto, lebo to ostatné ako keby bolo menej zaujímavé, hoci nie je. Ale pre tých neodborníkov ako ja, pre tých neprávnikov, ktorí sa na to skutočne pozerajú síce so záujmom, ale nemajú tie vedomosti odborné, ktoré máte vy, naozaj toto sa nám javí všetkým ako jediný dôvod.
Preto opakujem moju otázku, robili by ste túto novelizáciu vtedy, keby tieto dve funkcie nemal Dr. Harabin?
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.9.2011 o 16:51 hod.

Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:52

Jana Dubovcová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak pokiaľ ide o pani poslankyňu Laššákovú, tak ja som veľmi rada, ak sa bude diskutovať o náplni Súdnej rady, pretože diskutovalo sa aj pri jej podstate vzniku o regionálnom princípe, o kreovaní predsedu, o zložení a kreovaní Súdnej rady, vlastne sme si vybrali tento model, ktorý teraz máme a mienime ho prehodnotiť. V tom čase bol predsedom Najvyššieho súdu, keď sa zakladala tá Súdna rada, bol predsedom Najvyššieho súdu, ak sa dobre pamätám, tak Štefan Harabin. Čiže z môjho pohľadu je úplne jedno, kto je predsedom Najvyššieho súdu a predsedom Súdnej rady, lebo po tých 10 rokoch alebo po tom určitom časovom horizonte je jednoducho potrebné prehodnotiť ten systém.
Veď my sme ho zakladali takým spôsobom, že sme vychádzali len z teórie, my sme tu nemali žiadne praktické skúsenosti v Slovenskej republike, veď Slovenská republika nemala zastrešenie pre súdnu moc predtým nikdy desaťročia, čiže bolo to vlastne úplne niečo nové. A on tam vtedy bol a napriek tomu sme navrhovali teda toto, z toho, z takej úcty určitej k funkcii predsedu Najvyššieho súdu. Čiže nemyslím si, že u mňa napríklad toto by bola motivácia na prehodnotenie, že kto tam je.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.9.2011 o 16:52 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video