22. schôdza

Pán poslanec Madej, hovorili ste alebo vyzývali ste ma, aby som pani ministerke vystavil faktúru za to, že vlastne zbytočne zaťažuje Národnú radu so zákonom, ktorý tak či tak prijatý nebude. Nevystavím faktúru, ani takú symbolickú, lebo si myslím, že úlohou politika je urobiť všetko pre to, aby o svojom presvedčení, o svojich ideách sa pokúsil presvedčiť verejnosť. A úlohou národnej alebo politickej strany je snažiť sa presvedčiť väčšinu Národnej rady alebo ústavnú väčšiny na prijatie nejakého zákona.
Čiže to, čo robí pani ministerka, je podľa mňa legitímne jej právo a skôr by som povedal až povinnosť a nemyslím si, že my ako poslanci Národnej rady tu trávime až toľko veľa času, že by sme nemohli tu sedieť pri tomto zákone o hodinku navyše. Samozrejme, uznávam, že ak by tento návrh nepredkladala, tak mali by ste hodinku voľna, ale vôbec mi to nie je ľúto, že ju nebudete mať.

Ďakujem všetkým predrečníkom. Ja by som chcel zareagovať na to, čo uviedol pán poslanec Beblavý.
Pán poslanec Beblavý, nie je problém na strane SMER-u, že či je, alebo nie je právnym nástupcom akej politickej strany z roku 2001. Problém na strane SDKÚ je ten, že SDKÚ hlasovalo za novelu ústavy v roku 2001 a teraz SDKÚ likviduje všetky vymožiteľnosti vyplývajúce z nezávislosti súdnictva, ktoré boli postupne do Ústavy Slovenskej republiky v roku 2001 zavedené. Popierate vy vlastné slová, to, čo ste presadzovali v roku 2001, vám už nie je sväté a po 10 rokoch len kvôli tomu, že chcete obsadzovať už aj straníckymi nomináciami funkcie v justícii, sa neštítite zmeny zákonov a dokonca zmeny ústavy.
Pán poslanec Matovič, keď vám nie je ľúto toho času pani ministerky, tak sa potom zamerajte aj na výsledok, ktorý potom príde v prípade schválených týchto zákonov. Vy ste údajne známy tým, alebo aspoň sa tak prezentujete, čomu ja osobne neverím, že nemáte rád stranícke nominácie. Tak pripravte sa zozbieravať si informácie o modrých úderkách a hordách, ktoré budú obsadzovať funkciami v justícii po tom, ako pani ministerka presadí svoje zákony.
Ďakujem pekne.

Áno, rada zaujmem stanovisko k tejto diskusii a začnem od konca.
Ad stranícke nominácie v justícii, pán poslanec Madej. Mlčala by som na vašej strane. Mlčala by som na vašej strane a teraz je mi veľmi ľúto, že musím citovať vášho kolegu pána prof. Mamojku, a je mi to ľúto preto, pretože aj v tejto debate sa snažil o konštruktívnu komunikáciu na tému novely ústavy. Ale práve preto, že niekedy vystupuje veľmi úprimne a povie pravdu, tak musím zacitovať.
Ad stranícke nominácie, citujem z rozhovoru pre SME z 26. 4. 2010. Otázka: "Bolo správne, že sa o pár mesiacov stal predsedom Najvyššieho súdu?" Hovoríme o ministrovi Harabinovi. Odpoveď: "Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď pochopiteľne formálnoprávne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovaný ako klasický rezort."
Nehovorte o politických nomináciách v justícii vy, pán poslanec Madej, a nikto zo strany SMER! Pretože takéto brutálne politické nominácie do justície ste zaviedli vy a umožnili vy! Umožnili vy tým, že ste urobili cynický obchod. (Potlesk.) A koniec koncov, ako dokazujú aj zverejnené depeše, cynický obchod pre kľud v koalícii ste odovzdali justíciu Mečiarovi.
To je aj odpoveď na to, na čo ste narážali, na to glajchšaltovanie v roku 1994. Vy ste si zobrali za partnera osobu, ktorá glajchšaltovala právny poriadok Slovenskej republiky, a vy ste ju nechali takýmto spôsobom politicky ovládať justíciu. To na úvod.
Takže po tomto všetkom by bolo aj legitímne robiť zmeny, ktoré by napravili stav a tieto politické nominácie z justície opäť odstránili, ale chcem vám povedať, že nie je to mojím cieľom. Mojím cieľom je naozaj nezávislá justícia, pretože mám záujem, aby táto republika fungovala ako slušný, demokratický štát, aby investori prichádzali a nebáli sa zlej vymožiteľnosti práva a korupcie v justícii. To je mojim záujmom.
A nikdy neprestanem plytvať vaším časom, pán poslanec Madej, pokiaľ ide o boj za nezávislú justíciu. Budete si musieť na to zvyknúť.
Chcem sa prihlásiť k tomu, čo som robila v minulosti. Novela ústavy v roku 2001, na tej som neparticipovala, pretože v tom čase som pôsobila na akademickej pôde, ale hlásim sa k zmenám, ktoré predstavujú garancie nezávislosti v súdnictve, či už je to novela ústavy, či už sú to nadväzujúce novely sudcovských zákonov, či sú to zákony, na ktorých príprave som participovala aj ja. Napríklad zákon o sudcoch, napríklad zákon o súdoch. Ja sa k nim hlásim.
Hlásim sa k nim preto, pretože v dobrej viere sme nastavovali systém, v dobrej viere sme nastavovali systém tak, aby naozaj boli vytvorené garancie pre nezávislú justíciu, a vychádzali sme možno aj v istej naivnej predstave z toho, že proste keď nastavíme legislatívu, nastavíme systém, ľudia v tomto systéme sú silnými samosprávnymi prvkami, i keď Súdnu radu do tohto samosprávneho systému nepočítam, pretože tam nepatrí, že ľudia v tomto systéme si dokážu vo veľkej miere spravovať svoje veci v prospech spoločnosti.
Ukázalo sa, a ja to otvorene hovorím, ukázalo sa, že niečo, čo je silnejšie ako právny poriadok, sú zakorenené neformálne pravidlá, ktoré v spoločnosti fungujú a ovplyvňujú možno v rovnakej miere správanie sa ľudí v systéme ako právny poriadok. Ukázalo sa, žiaľ, že kombinácia zlého výkonu politickej moci, čo sa stalo v minulom volebnom období, keď ste naozaj prikryli oči a nechali ste zneužívať politickú moc ministerstvo spravodlivosti, a fungovanie a prežívanie týchto neformálnych pravidiel v justičnom systéme dokázali vytvoriť v justícii určitú sieť, skupinu, ktorá justíciu ovládla a ktorá justíciu a všetkých slušných sudcov, ktorí v tom systéme sú, zastrašovala, a to v záujme jedného jediného, a síce, aby táto skupina, ale aj politická moc, pre ktorú slúži, mala z toho profit. Povedzme si pravdu. Myslím si, že to treba takto natvrdo povedať, pretože len vtedy môžme pochopiť zmeny, ktoré prekladám.
Preto ja nebojujem žiadny osobný boj s pánom Harabinom. Ja ho svojím spôsobom ani nepoznám. Ja bojujem s deformáciami v súdnom systéme. Vychádzam z toho, že, žiaľ, ste nám ukázali, kde má tento systém slabiny a na to sme po desiatich rokoch povinní reagovať. Sme na to povinní reagovať preto, aby sa nám v budúcnosti taká istá situácia nezopakovala. Nepoznám nikoho, kto by od zeleného stola bez skúseností a po 40 rokoch fungovania predchádzajúceho režimu dokázal napísať jeden perfektný zákon nepriestrelný, ktorý zmení zo dňa na deň všetkých ľudí v systéme, zmení ich myslenie a zo dňa na deň tu proste budú fungovať všetci v systéme tak, ako keby žili predtým 40 rokov v demokracii a nie v totalitnom režime. Taký nepoznám. Ale práve preto je naša povinnosť hľadať, nachádzať slabé miesta a upravovať a meniť systém tak, aby sa v budúcnosti takáto situácia nemohla opakovať.
Vy páni poslanci zo strany SMER, ste na toto hľadanie cesty k lepšiemu systému pre nezávislú justíciu rezignovali. Naopak, opakujem, cynicky ste sa pozerali pre kľud v koalícii na to, ako sa šafári a ovláda justícia.
Preto opakujem, pán poslanec Madej, vy nikdy nehovorte o tom, kto politicky ovládal justíciu.
Môžem vám prečítať to, čo povedal pán poslanec Mamojka ešte raz! A myslím si, že to aj potrebujete ešte raz počuť.
Preto v odpovedi na otázku, či bolo správne, že sa pán Harabin stal o pár mesiacov po tom, čo sa stal ministrom spravodlivosti, predsedom Najvyššieho súdu, váš kolega povedal: "Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď pochopiteľne formálnoprávne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort."
Ja chcem, aby toto už nikdy nebolo predmetom koaličných debát.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Okrem toho, že som spravodajkyňa, tak som aj aktívny, jeden z tých aktívnych ľudí, ktorý na Slovensku reformu súdnictva robili, a preto by som chcela poslaneckú snemovňu trošku do tejto problematiky voviesť. (Reakcie z pléna.) Ako spravodajkyňa vystupujem k tomuto zákonu. (Reakcie z pléna.) Dobre, dobre. Povieme to neskôr v druhom čítaní. Verím, že podporíte do druhého čítania.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Na rokovanie Národnej rady predkladám opäť v súlade s programovým vyhlásením vlády novelu zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade, a to v znení, ktoré nadväzuje na predložený návrh novely ústavy, ktorý sme prerokovávali ako tlač č. 452.
Podstatou novely zákona o Súdnej rade je predovšetkým zavedenie nového modelu volieb členov Súdnej rady sudcami. Deväť sudcov, deväť členov Súdnej rady je volených, osem členov Súdnej rady je dnes volených sudcami, deviaty je ex lege predseda Najvyššieho súdu a vládny návrh zákona navrhuje, aby deväť členov Súdnej rady v prípade, že novela ústavy prejde, osem členov Súdnej rady v prípade, že novela ústavy neprejde, bolo volených v jednotlivých volebných obvodoch, ktoré budú kopírovať obvody krajských súdov.
Cieľom tejto novely je zabezpečiť to, aby každý kraj alebo každý obvod krajského súdu mal v Súdnej rade svojho zástupcu. Dnes tomu tak nie je a opakovane sa aj na Súdnej rade stáva, že sa rozhoduje o veciach, ktoré sa týkajú súdov z niektorého kraja a nie je na Súdnej rade prítomný nikto, kto by mohol sa k danej téme vyjadriť.
Zároveň musím povedať, že sudcovia ma upozornili na to, že je to pre nich problém, keď zástupcovia, volení zástupcovia sú koncentrovaní povedzme len z jedného alebo dvoch krajov a nepoznajú pomery na celom Slovensku, čiže to je iniciatíva, ktorá prišla aj zdola.
A súčasne, aj pokiaľ ide o samotné voľby, by to malo veľmi pozitívny efekt, pretože ďalší moment, ktorý mi veľmi často hovorili sudcovia, pokiaľ sa volí jedna kandidátka, tak sudcovia volia sudcov, ktorých vlastne nepoznajú. Pokiaľ každý kraj si bude voliť jedného zástupcu v Súdnej rade, budú vedieť, koho volia.
Ja viem, že tieto dva modely, ten, ktorý sa presadil, a tento, ktorý teraz navrhujem, oba boli diskutované, keď sa prijímala právna úprava Súdnej rady. Boli posudzované argumenty v prospech jednej aj druhej varianty. Vyskúšali sme si jeden model a ja dnes predstupujem so zmenou tohto modelu po skúsenosti so spätnou väzbou z prostredia od sudcov. A podľa mojej mienky, áno, keď polovica Súdnej rady má zastupovať záujmy sudcov, tak si myslím, že by bolo správne a dobré, keby sudcovia vedeli, koho volia, a keby každý obvod krajského súdu mal v Súdnej rade svojho zástupcu. Podľa mojej mienky by to prospelo aj možno takej pragmatickej a racionálnejšej diskusii v rámci Súdnej rady.
Nemeníme pomery v rámci Súdnej rady, meníme model, ktorým budú sudcovia voliť sudcov do Súdnej rady.
Zároveň v nadväznosti na novelu ústavy opäť predkladám návrh, aby predsedovia súdov nemohli byť členmi Súdnej rady. Opäť sa uchádzam o podporu tohto návrhu. Uchádzam sa o podporu tohto návrhu preto, aby naozaj Súdna rada v tej časti, v ktorej sú zastúpení sudcovia, vyjadrovala záujmy sudcovského stavu a nielen pohľad predsedov súdov. Je to tiež zmena oproti roku 2001. Faktom ale je, že v minulosti nebývalo toľko predsedov nominovaných v Súdnej rade, a faktom je, že posledné obdobie, kedy naozaj prevážili predsedovia súdov v Súdnej rade, sa ukázalo, že tá väzba minister - predseda súdu je pomerne silná a potom to ovplyvňuje aj chod Súdnej rady. A sudcovia, nazvime to zdola, sa necítia byť plnohodnotne zastúpení.
Preto vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu.
Súčasne v tomto návrhu zákona ako ďalší článok sa navrhuje aj zmena zákona č. 385/2000, ktorou sa navrhuje zaviesť pravidelné hodnotenie sudcov v päťročnom intervale. Je to stav, ktorý sme tu už mali, ale ktorý bol zmenený za predchádzajúcej vlády. Navrhuje sa pravidelné zverejňovanie štatistických výkazov sudcov a navrhuje sa nový systém disciplinárnych senátov tak, aby pre každý jeden disciplinárny prípad bol náhodným výberom vyberaný disciplinárny senát. Táto úprava je predmetom aj novely zákona, ktorú predkladám ako tlač č. 454, pretože pokiaľ by neprešla zmena ústavy, tak verím, že hodnotenie sudcov a férové disciplinárne konania sudcov nájdu podporu, aj pokiaľ nenájde podporu novela zákona o Súdnej, novela Ústavy Slovenskej republiky.
Preto vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona predkladám stanovisku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktoré ma uznesením zo dňa 24. augusta 2011, ktorý ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 453.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Považujem za dôležité uviesť niekoľko skutočností. Aktuálne sú v procese predložené návrhy troch právnych predpisov navzájom súvisiacich, zaoberajúcich sa totožnou problematikou, i keď s iným riešením. Popri návrhu zmeny ústavy (tlač 452) je to prerokúvaný návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky (tlač 453) a návrh zákona o sudcoch a prísediacich (tlač 454). V poradí, ako som ich vymenovala, sú prerokúvané a v takomto slede sa bude o nich aj hlasovať. Pokiaľ bude schválený do druhého čítania návrh ústavného zákona, bude sa hlasovať aj o návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. V opačnom prípade tento legislatívny proces nebude pokračovať. Aktuálny bude legislatívny proces ohľadne sudcov a prísediacich (tlač 454).
V tomto prípade konštatujem, že návrh prerokúvaného zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z charakteristiky prebiehajúceho legislatívneho procesu, uvádzam, že návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Tento návrh nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 456 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Zároveň ja sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, opäť si dovolím vystúpiť k ďalšiemu zákonu z balíka týchto justičných zákonov, k zákonu o Súdnej rade.
Vážené dámy a páni, zmena volebného systému vždy niečo znamená. Môžeme to prezentovať akýmikoľvek dobrými úmyslami, niečo bude pod povrchom, v pozadí, pohnútkou predkladateľa na to, aby zásadným spôsobom menil pomery v orgáne, ktorého sa voľba týka.
Pani ministerka predkladá novelu zákona o Súdnej rade, ktorá zásadným spôsobom mení volebný systém do Súdnej rady Slovenskej republiky. Inak by to ani nebolo v Národnej rade, keby to pre pani ministerku nebolo pravdepodobne dôležité, a o pohnútkach si pravdepodobne povieme ďalej. Ony svojím spôsobom skôr či neskôr aj vyplávajú na povrch.
Dámy a páni, tak ako je Slovenská republika vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky jeden volebný obvod, aj podľa súčasnej právnej úpravy sú voľby do Súdnej rady zabezpečované v rámci jedného volebného obvodu. Najväčšie odborné a justičné kapacity, sudcovia, ktorí sú svojim kolegom známi, a to aj vďaka publikačnej činnosti, sa môžu o funkciu člena Súdnej rady uchádzať medzi všetkými svojimi kolegami. Pokiaľ pani ministerka zavádza deväť jednomandátových volebných obvodoch pre voľbu členov Súdnej rady, jej úmysel je tesne pred voľbami do Súdnej rady úplne iný.
Úmysel pani ministerky je pravdepodobne mocensky zasiahnuť do pomerov v súdnictve, zmeniť podmienky voľby do Súdnej rady tak, aby to vyhovovalo vám, tým, ktorí ste vo vládnej koalícii a môžte ovplyvňovať pomery v jednotlivých obvodoch krajských súdov cestou svojich politických nominantov, inými slovami povedané, predsedov súdov, ktorých si vyberáte, pani ministerka, tak ako si ich vyberáte, a zákonom, ktorý je napadnutý na Ústavnom súde.
Meniť pravidlá hry počas hry tesne pred voľbou v prospech ktorých kandidátov je skutočne závažnou zmenou, ktorá sa v takomto časovom odstupe, pokiaľ očakávame voľby do Súdnej rady začiatkom roka, nerobí.
Prečo, pani ministerka, keď oceňujete regionálny princíp, v prvom rade nepresadzujete aj so svojimi politickými stranami, aby sa zmenil volebný systém aj v Slovenskej republike? Zaveďte osem volebných obvodov do volieb Národnej rady Slovenskej republiky a preukážte, že áno, toto je naša skutočná vôľa, takto si myslíme, že to bude lepšie.
Vieme ale opäť, dámy a páni, ako dobre vám leží v žalúdku odpor väčšiny sudcov k zasahovaniu do nezávislosti súdnictva. Tu to už není o Harabinovi, tu už vám vadia všetci členovia Súdnej rady a vy chcete zmeniť pomery tak, aby novokonštituovaná Súdna rada vyhovovala súčasnej vládnej koalícii.
Z uvedeného dôvodu, dámy a páni, je tento návrh zákona opäť neakceptovateľný, pretože je len mocenským a politickým nástrojom na zmenu obsadenia Súdnej rady. Zákonne a legitímne zvolení zástupcovi Súdnej rady za sudcov, ktorí boli vybratí spomedzi svojich kolegov v riadnych voľbách, týmto budú nahradení možno v rámci nového systému ktovie ešte akým spôsobom, o ktorom sa do budúcnosti dozvieme.
Dovolím si aj poukázať na súvislosti s Ústavou Slovenskej republiky, podľa čl. 141 ods. 1 ústavy predsedom Súdnej rady je aj doposiaľ predseda Najvyššieho súdu. Jeho ďalšími členmi, jej ďalšími členmi sú podľa písmena a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. S ohľadom na to, že meníte Ústavu Slovenskej republiky spôsobom, akým meníte, a pomermi v parlamente, kde nemožno očakávať, že by ste takúto zmenu uskutočnili, pani ministerka, nemôžete ani v najmenšom dúfať, že sa vám podarí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky predložiť návrh zákona v tomto zmysle.
K zavedeniu regionálneho princípu budete mať potom ďalší problém, ako rozdeliť osem členov Súdnej rady tak, aby boli volení v jednotlivých obvodoch krajov, a akým spôsobom zahrniete do týchto obvodov súdy ako Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd.
Tu sa dostávame do niekoľkých rozporov, potenciálnych rozporov aj s Ústavou Slovenskej republiky. Tak ako ste formulovali zákon, vyššie uvedená formulácia nasvedčuje tomu, že v zmysle navrhovanej právnej úpravy má sudca právo voliť len kandidátov za volebný obvod, do ktorého je sudca zaradený. To je vaším cieľom. Navrhovaná úprava tak výrazne bez akéhokoľvek ústavného podkladu negatívne zasahuje do aktívneho, ako aj pasívneho volebného práva každého jedného sudcu. Lebo právo každého sudcu Slovenskej republiky v súčasnosti je po prvé voliť osem sudcov Slovenskej republiky za členov Súdnej rady a toto právo sa zužuje na právo voliť určitého jedného sudcu z daného volebného obvodu. A súčasne právo sudcu byť volený všetkými sudcami Slovenskej republiky za člena Súdnej rady sa zužuje na právo sudcu určitého volebného obvodu byť volený len sudcami tohto obvodu.
Pokiaľ neodstránite aj rozpor, čo sa vám, predpokladám, že nepodarí, svojou ústavou vo vzťahu ku konštituovaniu počtu členov, máte ďalší problém, aký obvod vytvoríte z Najvyššieho súdu a zo Špecializovaného trestného súdu.
Pokiaľ navrhovaná právna úprava dáva sudcom z obvodov siedmich krajských súdov už pred uskutočnením volieb Súdnej rady istotu v tom, že v Súdnej rade budú mať svojho zástupcu zvoleného sudcami, táto istota bude však, pani ministerka, upieraná sudcom z obvodu Krajského súdu v Bratislave, ako aj sudcom Najvyššieho súdu. V tomto tiež treba vidieť nevyváženosť tejto novely, ktorá bude mať ústavnoprávne následky. Nemožno osem volebných obvodov rozdeliť tak, že ich zaradíte na jednotlivé obvody krajských súdov. A bez zmeny ústavy, o ktorej určite vám musí byť jasné, že k nej nedôjde, nemáte kam zaradiť sudcov Najvyššieho súdu a sudcov Špecializovaného trestného súdu.
Dámy a páni, okrem týchto možno technických problémov, ktoré sú, ktoré však sú podmienené len a len snahou usporiadať pomery tak, aby to vyhovovalo modrým úderkám, ktoré sú pripravené nabehnúť na súdnictvo po prijatí ďalších zákonov, tak má tento návrh zákona ďalšie veľmi vážne nedostatky.
Celý obsah čl. 2 je totožný s tlačou 454 - zákonom o sudcoch a prísediacich. Dovolím si nesúhlasiť s tým, čo uviedla v úvodnej správe pani spravodajkyňa. Zákon po formálno-právnej stránke nespĺňa všetky predpoklady, ktoré mu prináležia zo zákona o rokovacom poriadku a legislatívnymi pravidlami vlády.
Vážený pán predseda Národnej rady, a týmto si dovolím sa obrátiť aj na vás, mám pocit, že tu už za vášho predsedovania sa falšuje aj podateľňa a registratúry poriadok. A není to po prvýkrát.
Dovolím si citovať z dôvodovej správy a dovolím si to aj odôvodniť, možno ste, pani ministerka, prekvapená, možno neviete, čo robia vaši ľudia spoločne s inými.
Pokiaľ má byť návrh zákona predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, jeho podstatnou náležitosťou je, že obsahuje aj dôvodovú správu: všeobecnú časť, osobitnú časť a ďalšie náležitosti. V tomto sa určite zhodneme.
Po tom, ako je zákon predložený, dámy a páni, do Národnej rady, len keď je predložený so všetkými týmito podstatnými náležitosťami, vtedy mu Národná rada, samozrejme, pridelí spisovú značku, inými slovami, číslo parlamentnej tlače.
Zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky bola pridelená tlač, parlamentná tlač 453.
Dámy a páni, a ja si vám dovolím citovať z dôvodovej správy, z dôvodovej správy, ktorá by mala byť predložená v tom čase, keď predkladáte návrh zákona predsa, lebo je jeho podstatnou náležitosťou. Citujem: "Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (tlač 452)." To ešte by som si dovolil pochopiť, pretože je to číslo, ktoré predchádza číslu parlamentnej tlače, ktoré má pridelený návrh zákona.
Pokračujem dôvodovou správou: "Popri tomto návrhu zákona, tlač 453", to znamená, vláda predkladateľ už vie v dôvodovej správe, aké číslo parlamentnej tlače dostane tento zákon, úžasné, gratulujem, "a ústavného zákona č. 452 sa do Národnej rady Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 454)."
To znamená, že v tlači 453 v dôvodovej správe hovoríme o ďalšom zákone pod tlačou 454, ktorého predloženie až nadchádza predloženiu tohto zákona.
Dámy a páni, ja sa pýtam, ako je možné, že keď predkladám zákon po prvé v dôvodovej správe, ktorá je podstatnou náležitosťou návrhu zákona, ktorý predkladám do Národnej rady, uvádzam číslo parlamentnej tlače?
A ďalej sa pýtam, ako je možné, že ešte hovorím o zákone, ktorý bude nasledovať, 454, a uvádzam jeho číslo parlamentnej tlače?
Potom sa pýtam, či tento návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky predpoklady na prerokovanie v Národnej rade? Pretože v danom okamihu, keď bol predložený, celkom jasne z povahy veci vyplýva, že neobsahoval túto dôvodovú správu. Nemohol obsahovať, pretože vtedy sme nemohli poznať nielenže číslo parlamentnej tlače tohto návrhu, to by som ešte ako-tak pripustil, ale nie nasledujúceho návrhu zákona, ktorý nebol v tom okamihu, nemohol byť v tom okamihu, dámy a páni, predložený.
Pán predseda Národnej rady, pýtam sa, čo to robíte s registratúrnym poriadkom a s podateľňou Národnej rady? (Potlesk.)
Už sme tu zažili, že sa tu dostávali návrhy či už na kandidátov a tak ďalej po ukončení otváracích hodín v Národnej rade, ale toto je, dámy a páni, flagrantný dôkaz flagrantného porušenia základných princípov parlamentarizmu, keď dopĺňate a meníte dôvodovú správu. A v týchto intenciách tá dôvodová správa ani nemohla byť na vláde schválená.
Predsa ak je návrh zákona predložený na vláde, predsa nemôžeme hovoriť o tom, aké číslo parlamentnej tlače návrhu zákona pridelené bude.
Do budúcnosti si s týmto, odporúčam, dajte na toto pozor. Ale z hľadiska tohto návrhu zákona tento návrh zákona nebol v danom okamihu predložený s dôvodovou správou, pretože nemohol byť. Usvedčujete tým sami seba.
Z uvedeného dôvodu si dovolím navrhnúť návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviaže a požiada predsedu Národnej rady o nasledovné, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť informáciu o dátume a spôsobe doručenia dôvodovej správy k tlači 453, k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a k tlači 454 zákona o sudcoch a prísediacich."
Pán predseda Národnej rady, skutočne žiadam, aby ste odstránili tieto pochybnosti, pretože nie je možné ďalej rokovať o predmetnom návrhu zákona, pokiaľ tak flagrantne dopúšťate, aby tu Národná rada takýmto spôsobom menila počas rokovaní materiál, ktorý mal byť alebo bol predložený do Národnej rady v lehotách.
Zaujíma nás, či dôvodová správa ako súčasť návrhu zákona bola uvedená a predložená do Národnej rady v zákonom ustanovenej lehote, aby návrh zákona mohol byť prerokovávaný na tejto schôdzi. A zaujíma nás, akým spôsobom je možné dodatočne meniť dôvodové správy tak, aby sme sa s radosťou vysporiadali s číslami parlamentných tlačí, ktoré budú mať zákony, ktoré ešte nie sú predložené do Národnej rady. (Potlesk.)
Dámy a páni, aj tento návrh zákona nielen po obsahovej stránke, tak ako bol, tak, aké ustanovenia predkladá a čo je jeho účelom v súdnictve znova zmeniť pomery, povyhadzovať ľudí, pretože vám sa tam skutočne nikto nepáči, a obsadiť všetky najzásadnejšie funkcie riadiace alebo samosprávne a správne funkcie v súdnictve svojimi ľuďmi. Nezakrývajte to, je to tak. To je obsahová stránka. Ale aj po formálnej stránke vyjadruje aroganciu tejto vládnej moci. Vy už sa naozaj neštíte ani pred tým, aby ste vopred citovali to, čo sa ešte nestalo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko.
Ďakujem aj pánovi predsedovi za stanovisko k faktom, ktoré uviedol pán poslanec Madej. Len pán poslanec Madej je mladý a slušný človek. Môj problém je, že to, o čom tu hovoril, to sa dotýka krokov, ktoré sú upravené buď právnymi predpismi, zákonom ako takým, minimálne uzneseniami Národnej rady, a teda inými internými smernicami.
Čiže pokiaľ niekto vedome manipuluje s takýmito náležitosťami, ako je podanie lehoty a tak ďalej, v takom prípade sa dopúšťa podvodu, vážené kolegyne, kolegovia. A to už v podmienkach Národnej rady pravdepodobne niečo znamená.
Takže v týchto súvislostiach budem očakávať, pravda, aj od pani ministerky v tomto zmysle, pokiaľ bude schopná, alebo teda bude mať pocit, že niečo vie o okolnostiach, ktoré spôsobili tento stav, že sa to dozvieme. Pretože v opačnom prípade, v opačnom prípade musíme vyvodiť konzekvencie z toho, čo sa deje. Je toto ešte orgán, ktorý je schopný postupovať podľa práva?
Vážené kolegyne, kolegovia, reagujem aj na to, pani ministerka vystúpila v záverečnej reči, kde s plamennými politickými invektívami voči strane SMER mala dokumentovať oprávnenosť jej vlastného postupu. Dovolím si vám povedať, že váženého kolegu Mamojku, profesora, si nesmierne vážim a jedným z jeho osobnostných znakov je, že je veľmi úzko viazaný na akademické prostredie, ktoré má svoje pravidlá. Jedno z nich je, že keď diskutuje s partnerom, tak predpokladá, že partner je gentleman, že pokiaľ hovorí s novinárom, predpokladá o tom, že to hľadanie pravdy je naozaj zložitý proces, ktorý vyžaduje pokoru, a rozpráva o tých veciach vždycky tak, aby kategoricky nevyvracal oponentovi jeho argumenty, pokiaľ to nie je nevyhnutné a nie sú v absolútnom rozpore, a hľadá vždy možnosti toho pozitívneho myslenia partnera.
Stáva sa v politike, pravda, pokiaľ úplne podľahne tomuto étosu, že sa stane to, čo sa tu stalo. Nasleduje hysterická reakcia a neomalené ataky, ktoré sú hlboko v rozpore s pravdou, pani ministerka. Mňa to nesmierne mrzí, že o tom hovorím, ale ukazuje sa, že pri tých procesoch, ktoré robíte a ktoré viete, že sú oprávneným terčom a sú v centre pozornosti prevažnej časti väčšiny. Pretože vy, možno proti vlastnej vôli, ste sa stali súčasťou tej najnekorektnejšej politickej súčasti teda aktivít koalície, ktorá tu existuje. To znamená, politické prevzatie moci absolútnym spôsobom, ale aj tam, kde právny poriadok, kde konštrukty, ktoré máme v tomto parlamente, predpokladajú, že ide o rozdelenie politickej moci, rozloženie politickej moci pri presahoch v jednotlivých volebných obdobiach, čo má priniesť stabilitu právneho poriadku a čo je vždycky znakom toho, že étos spravovania krajiny má nejaký aspoň základný obsah a nie je to len bezuzdné mocenské vajatanie a hľadanie momentálnych aktuálnych výhod.
Slovensko absolútne potrebuje v ďalšom vývoji demokracie práve to, aby sme sa naučili rešpektovať tieto medzivolebné presahy. Aby sme sa naučili, že odovzdávanie moci a preberanie moci a získavanie je úplne štandardným a samozrejmým rozmerom a že naozaj musíme občanov predovšetkým presvedčovať o tom, že to, čo robíme, je v celom záujme spoločnosti. (Potlesk.)
To, čoho sme svedkom, je bezuzdné preberanie moci. Pani ministerka, buďte taká teda láskavá, ak náhodou sa mýlim vo svojich tvrdeniach, povedzte nám, ktoré ešte nominácie, ktoré boli z predchádzajúceho obdobia, kde boli presahy vo volebnom období, ešte neboli atakované náhlymi zmenami právnych predpisov? Úplne náhodné menenie členov rady z osem na deväť a neviem čo, skrátenie a hocijako iným spôsobom, aby bolo možno zlikvidovať to, kde naozaj vyžadujeme spoločenskú kontrolu a kde potrebujeme naozaj korektný celospoločenský pohľad a nie iba aktuálne politické vajatanie.
Čo sa už len stalo, že sme nemohli mať napríklad v rozhlase, televízii, kde to začalo ako prvé, kde sme zistili okamžite obrovské pochybenia a tak ďalej, kde stačí dneska iba trošku seriózna analýza, čo sa v týchto orgánoch deje, a zistíme, že 90 % tých nezmyslov, čo sme tu počúvali, stoja absolútne na vode. Čo už len vidíme v tej televízii? Ako lepší program, lepšie hospodárenie alebo niečo? Veď ak budeme donekonečna púšťať staré inscenácie, naozaj materiálne náklady zlikvidujeme. Už potrebujeme iba pätnásťminútové spravodajstvo. Načo sú tam tie rady, ktoré majú garantovať verejnosti, že naozaj napríklad politický zápas bude sprostredkovaný korektne a v potrebnej štruktúre a seriózne.
Alebo pokračujeme znovu v tých deväťdesiatych rokoch? Prídeme, ovládneme všetko, čo sa dá, vyhodíme všetkých, ktorí sú z politickej opozície, a zavedieme tie nové vlastné hodnoty. Čo na tom, že ani zďaleka tomu nezodpovedajú napríklad aktuálne prieskumy verejnej mienky alebo iné momenty spoločnosti.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo sa tu deje, ten pokus o ovládnutie súdnictva, všetci vieme, že súdnictvo, súdna moc ako taká jednoducho je nositeľom viacerých, naozaj aj negatívnych tendencií. Nie sme spokojní s tým, čo sa deje pri rozhodovaní sporov, nie sme spokojní s tým, akým spôsobom vieme chrániť prostredníctvom dobre realizovaného trestného konania spoločnosť pred protiprávnymi činmi, pred trestnými činmi a podobne.
Naozaj potrebujeme hľadať symptómy, potrebujeme seriózne analýzy, čo sa vlastne v tej spoločnosti deje. Kde potrebujeme podporovať vedomostný potenciám sudcov, kde potrebujeme meniť vnútornú štruktúru, ale tam, kde aspoň trošku vieme garantovať preukázateľne aspoň nádej na to, že procesy sa nejako zmenia. Kde začneme vyhodnocovať, kde budeme vytvárať aj možno spoločenskú štátnu propagandu na to, aby sme dobre výsledky sudcovskej práce vedeli spoločnosti predstaviť a rovnako aby sme vedeli spoločnosti predstaviť aj taký stav, kde naozaj dochádza k zásadným pochybeniam a kde sú veľké podozrenia, že jednoducho do správnych procesov alebo súdnych procesov, ktoré prebiehajú, vstupujú iné momenty, ako je hľadanie spravodlivosti.
Pani ministerka, principiálna nedôvera je k tomu, čo predkladáte. To, čo vidíme, je iba manipulácia s existujúcim stavom. Robíte to v stave ako absolútnej nedôvery celého stavu, ktorý tu funguje.
Pani ministerka, skúste zverejniť jedno meno jedného renomovaného nezávislého odborníka na Slovensku, právnika, ktorý bude tvrdiť, že to, čo vy tu teraz prednášate a tlačíte, že je predmetom nejakého právneho výskumu a že jednoducho právna veda konštatuje, že je potrebné meniť tým a voľným spôsobom tieto pomery. Jedného nezávislého, pani ministerka, keby ste vymenovali.
Ale v každom prípade o nejakom väčšinovom názore nemôžme, ako iste uznáte, ani v náznaku hovoriť. To, čo sa tu deje, je nemysliteľné.
Kvalita práce legislatívneho návrhu. Pani ministerka, vy máte reprezentovať to najlepšie, čo v legislatívnom procese táto vláda vie našej spoločnosti ponúknuť. Ako asi vyzerá dôvodová správa, ktorá je častokrát interpretačným vodítkom, veľmi dôležitým, pri rozhodovaní súdov a podobne, kde naozaj treba solídnym a serióznym spôsobom vysvetliť daný inštitút, potrebu odvolať sa na potrebné kapacity vedecké, iné, spoločenské, odborné a neviem aké.
Akým spôsobom sa vyrovnáte s tým, že my potrebujeme rozdeliť šéfa Súdnej rady a potrebujeme rozdeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu? Pozerám vašu dôvodovú správu, pani ministerka, v tomto krátkom štvrťstranovom hlbokom rozbore nájdeme jednu jedinú vetu: "Účelom návrhu ústavného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda Najvyššieho súdu nebol predsedom Súdnej rady."
Tým hlboký rozbor situácie, náznak všetkým, ktorí sa zaoberajú s týmto návrhom zákona, končí. Aké požiadavky, čo pani ministerka tu píše, netušíme a nevieme a ani nám to pani ministerka, hoci som ju veľmi pozorne počúval, ani v náznaku nevysvetlila.
Právnikom som tridsať rokov, z toho desať rokov som pedagogicky pôsobil. Mal som tú česť angažovať sa aj vo vedeckých aktivitách. V živote som nečítal o nejakom zásadnom požiadavku, že treba rozdeliť predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Nepochybne ju môžeme rozdeliť. Prečo nie? V každom prípade ale potom potrebujeme seriózne diskusie na tému, ako bude vyzerať reprezentácia justičnej moci ako tretieho stĺpa moci v našom štáte. My predsa veľmi dobre vieme, kto reprezentuje moc zákonodarnú, je to pán predseda parlamentu. Vieme veľmi dobre, kto reprezentuje moc výkonnú, je to pán predseda vlády. A potom potrebujeme vidieť, kto reprezentuje moc súdnu. Na túto tému, pani ministerka, viete rovnako ako ja, existujú veľmi seriózne a veľmi kvalifikované rozbory napríklad členov Súdnej rady a iných nezávislých právnikov. Veľmi podrobne vysvetlené, v čom všetkom zásadným spôsobom obmedzujete práva Súdnej rady, v čom zásadným spôsobom obmedzujete nezávislosť súdnej moci pri kreatívnych napríklad funkciách, ktoré v tomto smere majú, veľmi adresne a veľmi zásadným spôsobom tam máte naznačené od renomovaných právnikov, ktorí to predložili slovenskej verejnosti, kde sú zásadné pochybnosti o ústavnosti takýchto návrhov.
Pani ministerka, čakal som, že sa s tým vyrovnáte. Či už tu, či nejak prostredníctvom nejakých odborných článkov vo verejnosti, pretože vstupujete do reformy, ktorú my, veľká časť tejto poslaneckej snemovne, považujeme za zásadnú. Vyslovujeme veľmi zásadné podozrenie, pani ministerka, a to, že jednoducho vaše aktivity smerujú iba k ovládnutiu politickému súdnej moci a vôbec nie k zlepšeniu. Že ani v náznaku to, čo nazývate zlepšeniami, my nevidíme, že by mohlo zlepšiť a skvalitniť prácu v tomto smere.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto je pravdepodobne z môjho pohľadu veľmi nevďačná úloha. Pani ministerka, ja vám ju nezávidím, ale nehnevajte sa, musím použiť aj to slovo, že to je výsmech politickej práce. Takto sa jednoducho v parlamente pracovať nemá. Ak sa vám náhodou nejakým spôsobom tieto aktivity podarí urobiť, garantujem vám, že to ďalším spôsobom zásadne destabilizuje súdne prostredie, ktoré tu je, pretože držať jeden a pol roka pomaly, alebo dva, celú realizáciu súdnej moci v pozícii, že generálny prokurátor v zásade zneistený, nezvolený a do dneska nefungujúci, na druhej strane ministerka spravodlivosti, ktorá je ale v kompletnom spore s celou sudcovskou obcou, na druhej strane ale absolútne spochybňovanie posledných orgánov sudcovskej nezávislosti v našej krajine. A to tu udržovanie tohto stavu a iba prehlbovanie, ani náznak nejakej kooperatívnosti, ani náznak toho, že ale nikoho v tomto štáte, pani ministerka, nezaujímajú osobné vzťahy nikoho ani s Harabinom, ani vás, ani neviem koho všetkého. Ale všetci chceme a očakávame od seriózneho reprezentanta výkonnej moci, že navrhne tomuto parlamentu riešenia, ktoré naozaj budú smerovať k tomu, že jednoducho pohneme aspoň trošku situáciu ďalej. A to sú opatrenia odborné, politické, spoločenské, otázka aj rôzne typy občianskej kontroly aktivít, ktoré tu prebiehajú a podobne.
Ale to, čo sa tu deje, je len jednostranná politická agitácia. Absolútne rezignovanie na skutočné menenie pomerov v súdnictve. Agónia súdnictva sa len dennodenne prehlbuje. Všetky tieto navrhované veci, ktorých realizácia pravdepodobne bude musieť trvať, ak by sa vám to náhodou podarilo, viac ako pol roka, naďalej bude destabilizovať celý čas toto prostredie. A to ešte môžme očakávať rôzne typy aktivít, možno aj občianske neposlušnosti v tomto prostredí, ktoré sa v žiadnom prípade, vážené kolegyne, kolegovia, nedajú úplne vylúčiť.
Takže pravdepodobne znovu sa treba vrátiť k tomu, čo asi môže v konečnom dôsledku slovenskému súdnictvu pomôcť.
Pani ministerka, je trošku zdiskreditovaný termín vedecké riadenie spoločnosti. Ale vedecké riadenie spoločnosti znamená okrem iného vcelku pravdepodobnejšie aj ľavicou, aj pravicou akceptovateľné veci. Skúste prizvať odborníkov z nezávislých inštitúcií, ktoré platí štát. Ústav štátu a práva Akadémie vied, odborné ústavy, ktoré máte k dispozícii jednak vy, ale nechajte ich slobodné a vecné a normálne vyjadrenie a nie účelové tlačenie ich do rôznych aktivít. A aj iný nezávislý odborný front, ktorý je veľmi široký, veď máme niekoľko veľmi renomovaných fakúlt práva, kde sú odborníci, ktorí v tomto smere minimálne môže ponúknuť verejnosti veľmi kvalifikované stanoviská. A potom nech si verejnosť aj my môžme seriózne vybrať.
Pani ministerka, nič iné vám neželám, aby ste už s takýmito vecami do parlamentu nechodili, ale aby ste prichádzali s vecami, ktoré by mohli smerovať k tomu, aby sme si vás zase mohli začať vážiť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Čížovi preto, lebo hovoril o pani ministerke spravodlivosti, a keďže pani ministerka vystúpila v závere so svojím monológom a nemohli sme na ňu reagovať, v tejto chvíli využívam to, že pán poslanec Číž hovoril o pani ministerke, takže môžem nadviazať na jeho slová.
Pani ministerka, vy ste v tomto parlamente jeden z najväčších demagógov, ako tu niekedy kto rozprával, demagogicky vystúpil a demagogicky presviedčal, niekedy šarmantne, niekedy menej šarmantne, to je pravda, ale skutočne ste jeden z najväčších demagógov v tomto parlamente. A som rád, že vás to vlastne potešilo.
Pani ministerka, buďte trošku veľkorysá. Hovoríme o Súdnej rade. Nechajte hovoriť o tomto zákone v parlamente predsedu Najvyššieho súdu. Vojdite s ním, nebojte sa, vojdite s ním do polemiky tu na tejto úrovni parlamentnej, kde ste si obidvaja rovní. Skúste to spraviť. Ale vy vždy zariadite, aby predseda Najvyššieho súdu nemohol rozprávať, lebo si to neprajete. A neprajete si to, takúto konfrontáciu s ním. Skúste aspoň raz byť veľkorysou a skúste s ním prejsť do otvorenej polemiky o tomto návrhu zákona, ktorý predkladáte. Bude to určite úžasné a podporíte skutočne len tých, ktorí si o vás myslia, že naozaj ste veľkorysá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Číž, no, nechcem hovoriť dlho, ale poviem pravdu, že treba pre budúcnosť trošku lepšie rozmýšľať, s čím začnete. Vy ste povedali, že problém je v tom, že pán poslanec Madej je mladý a slušný. No, z toho mi vyplýva potom to druhé, že ja som starý a neslušný. No tak to sa aj ukázalo v celom vašom prejave. Takže ako začnite lepšie a potom aj pokračovanie bude lepšie.
Viete, no, len druhú poznámku. Radšej nebudem viacej hovoriť. Povedali ste, že je to bezuzdné preberanie moci. Dvanásť mesiacov po tom, čo sme prevzali vládu, sa niečo deje a toto je bezuzdné preberanie moci. Tak ja by som vám odporúčal, aby ste sa vrátili v spomienkach. Boli ste v parlamente, nie tu, ale po chodbách ste chodili, keď bola noc dlhých nožov. Tak vtedy si spomeňte a toto bolo bezuzdné preberanie moci. To, čo robíme tu my, ja by som prijal, keby ste nás kritizovali, že tu moc preberáme neskoro. Veď je dvanásť mesiacov a ešte sa to nepodarilo. Ale takto, pán kolega. Tie prázdniny vám neprospeli.
Ďakujem pekne.