22. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, začína ma to konečne baviť s tým, že ďakujem kolegom za citácie, mám ďalšie dve citácie, ale už ich nepotrebujem, ale prosím.
Ja len k tomu SME dve-tri vety, vôbec nechcem o tom hovoriť, to nie je vôbec také dôležité, ale nebuďme naivní. Ja vôbec nemienim to, čo som povedal v celom tom článku, aj keď je trošku to vytrhnuté z kontextu, ale každý je naivný romantik a romantický naivka, ak si myslí, že akákoľvek vysoká ústavná funkcia je v akomkoľvek demokratickom štáte obsadzovaná inak ako po minimálne istých koaličných debatách. Takí naivní asi nie sme, že je to inak, to je jedno, o akú funkciu ide, ide o mieru debát a mieru politizácie. Ale to len na úvod.
Čo sa týka zase veci, prosím vás pekne, nechcem o tom, ja vystúpim, pán kolega, pri novele zákona o vysokých školách k vzdelávaniu a všetkému, čo sa toho týka, nechcem o tom hovoriť dnes, súvisí to priamo s vecou, aj keď veľmi, o vysokých školách, o právnickom vzdelávaní, nielen právnické vzdelávanie, my sme v bahne už teraz vôbec vysokoškolskom, nielen v právnickom vzdelávaní, ale to dnes necháme tak.
Čo sa týka tejto veci, pani ministerka, ja dokonca verím, lebo poznáme sa dlhé roky, však to nie je tajnosť, ja verím, že dokonca to, čo hovoríte, a to, čo robíte, a opatrenia, ktoré navrhujte, myslíte absolútne úprimne. Ja vám verím. Ale ide o to, že nie vždy možno ste už sama pánom tých opatrení alebo tej cesty, ktorá má viesť k zefektívneniu justície v tom najširšom ponímaní, pretože sama ste povedali tu, že žijeme v istej etape. Slovenská republika má 17 rokov, justičná sféra v tom najširšom zmysle je jedna nesmierne silná oblasť reprezentujúca súdnu moc vedľa zákonodarnej a výkonnej. Sme strašne mladý štát, ten systém je určitým spôsobom zažitý, zabehaný, ja som sám neraz povedal veľmi otvorene, že nevravím, že je ideálny, vôbec nie. Ale ide o to, že my nemôžeme po 17 rokoch samostatnosti Slovenskej republiky určiť chybne diagnózu a nasadiť chybné lieky. Je to otázka podľa mňa nie odbornosti, tu napriek tomu, že je právnické vzdelávanie, a nielen právnické, je v kríze iste z rôznych dôvodov, tak ja myslím, že nechýba odbornosť, chýba - a to súhlasím - niekedy dostatočná odvaha a morálka rozhodnúť spravodlivo. A to je určitá vývojová etapa, ktorú neimplantujete umele a za každú cenu dnes, zajtra, lebo to chceme. To je, bohužiaľ, je to tak, je to proces, to je vývoj ako človeka, štátu, systému atď.
Takže ja musím byť tvrdý, musím mať ťah na bránu, ak chcem systém ovplyvniť, ale musím byť realistický. Čo tým chcem povedať? Mne skutočne zaváňa nesystémovosť, nemám to slovo rád, lebo tu sa často používa slovo reforma, vôbec o reformu nejde, alebo systémové opatrenie, keď nevieme, čo máme povedať a chceme, aby to vypadalo múdro, povieme, že to nie je systémové. Ale tu si naozaj myslím, že nie je systémové, ja som to už povedal neraz aj vám, koncentrovať nádej do zefektívnenia činnosti justičného stavu len na dve veci, a to je kontrola verejnosťou, nikdy som nepovedal, že to nemá zmysel, nech to tam je, ale to je ten čriepok z celkovej mozaiky, a pokiaľ tu nebudem prezentovať synergický efekt cez určité - sumu viacerých opatrení, efekt sa nedostaví a budete sama veľmi sklamaná, ale aj my všetci.
Druhý uhol pohľadu je skutočne tá personifikácia problémov. Ja viem, že, opakujem, že vy aj možno si myslíte, že to tak nie je, no ale z tých jednotlivých krokoch za ten rok a tri mesiace to jednoznačne vyplýva. Ja nechcem sa tým zaoberať, už ja som vystúpil na margo tej kauzy, ale viete, prepolitizovanosť. Ja si fakt úprimne myslím, že tu hovoriť z vašej strany o prepolitizovanosti toho, čo bolo predtým, je dosť odvážne, pretože ja som naozaj prepolitizovanejšiu cestu k voľbe kandidáta na funkciu nevidel, ako bola voľba kandidáta na generálneho prokurátora. Takže ja by som radšej o prepolitizovanosti pomlčal. (Potlesk.)
No, čo sa týka systému, opakujem ešte raz, nemôžem systém ako taký určitým spôsobom zabehnutý meniť vytrhnutím z kontextu. Osobne sa domnievam - a teraz idem k veci -, že pokiaľ sa nebudete venovať cez pána Jurzycu spolu vzdelávaniu, spôsobu kreovania sudcov, súhlasím osobne s pravidelným hodnotením sudcov s tým, či doživotne, či nie. Osobne si myslím vecne, už sa nezaoberajme personifikáciou veci, už sa nezaoberajme hmotným právom, zjednodušujem, zamerajte sa na kardinálnu novelu procesnoprávnych predpisov na urýchlenie konania, či Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, alebo aj zákon o správnom konaní, má 45 rokov, voľajako tak funguje, ale ja si myslím, že vecne tam je cesta, nielen tam, ale aj tam. A pokiaľ nespojíte všetky možné vecné, formálne, obsahové opatrenia vrátane, áno, vymedzovania zodpovednosti tam, kde to je namieste, efekt sa nedostaví. A keď sa bude dostavovať, len postupne, lebo je to systém, ktorý ide istou zotrvačnosťou.
Neviem, asi toľko k tomu. Nebudem sa zaoberať tlačou a tými vecami, čo pán poslanec Madej hovoril, lebo má v mnohom pravdu a sme právnici, nemôžme ani to podceniť, lebo forma facet rei - forma robí vec vecou.
No ale opakujem ešte raz, a tým končím, tie jednotlivé kroky, či cez novelu zákona o Generálnej prokuratúre, alebo snahu zmeniť ústavu v tomto zmysle, alebo novely zákonov o sudcoch a prísediacich, tieto jednotlivé kroky, skúste sa tak systémovo, máte v rodine šachové myslenie, zamyslieť sa nad tým. Tie jednotlivé kroky naozaj dláždia cestu, ktorá je jemne podozrivá. Ja by som sa rád mýliť, ale mne to tak vychádza, že je tam naozaj snaha príliš rýchlo, násilne, neelegantne ovládnuť to, čo v štáte musí byť nezávisle, pretože potom sa na právny štát a demokraciu môžme len hrať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Do rozpravy sa prihlásila teraz navrhovateľka pani ministerka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Myslím si, že táto debata sa postupne začala naozaj veľmi dobre rozvíjať a zhodneme sa, aj pán poslanec Čaplovič, aj pán poslanec Mamojka, že áno, od škôl to začína. A zhodneme sa aj v tom, že vývoj, zotrvačnosť majú svoj vplyv, o tom som koniec koncov hovorila. A tá zotrvačnosť, ktorá so sebou nesie tie neformálne pravidlá, ktoré sú mnohokrát silnejšie, ako tie pravidlá, ktoré tu dohodneme, samozrejme, znamenajú, že ten kýžený cieľ, ktorý pred sebou máme, ako by mala justícia fungovať, nie je, samozrejme, dosiahnuteľný takto lusknutím prsta jedným zákonom zo dňa na deň, že je to cesta, po ktorej ideme, a že to svojím spôsobom možno robíme pre naše deti, verím, že tie staršie a nie tie mladšie.
Napriek tomu ale musím položiť jednu otázku, lebo ja počas toho predchádzajúceho roka som tu stála veľmi často, pretože ja súhlasím s vami a opäť sa zhodneme, pán poslanec Mamojka, súhlasím s vami, že ten efekt sa môže dosiahnuť len nejakou masou čiastkových opatrení, ktoré dokopy vytvoria celok, ktorý vytvorí tlak na efektívny a fungujúci systém, a, samozrejme, aj tá masa opatrení sa prejaví s určitým časovým odstupom.
Ja som tu stála tak často preto, pretože presne tohto som si vedomá, a preto sme v legislatívnom pláne na rok predchádzajúci aj ten, ktorý mám pred sebou, si dali také množstvo úloh a zákonov, aby sme tú skladačku vyskladali, aby sme ju vyskladali čo najskôr. A ja naozaj kladiem otázku, dnes je na stole novela ústavy, ktorá hovorí o oddelení funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Mimochodom je to v programovom vyhlásení vlády. Pán poslanec Madej sa opäť dnes mýlil, keď povedal, že to nie je. Okrem tohto návrhu, ktorý sa môže osobne týkať osoby súčasného predsedu Najvyššieho súdu, pretože keby prešiel tento návrh, tak namiesto dvoch funkcií by mu zostala len jedna.
Povedzte mi to konkrétne ustanovenie, ktoré sa konkrétne dotklo kompetencií predsedu Najvyššieho súdu? Tak mi povedzte to konkrétne ustanovenie? Je to zverejňovanie rozhodnutí? Sú to verejné výberové konania? Je to verejné zasadnutie Súdnej rady? Ako sa ho dotkne konkrétne, keď si obvod každého krajského súdu bude voliť svojho zástupcu v Súdnej rade? Povedzte mi to ustanovenie a potom to môžete tvrdiť. Nastavujeme systém, hľadáme slabé miesta v systéme a nastavujeme systém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami, pretože to bolo vystúpenie v rozprave, predpokladám, pán poslanec Číž, že chcete s faktickou vystúpiť, nie s procedúrou. Takže prepnite pánovi Čížovi tiež potom dve minúty. Pani Jana Laššáková a pán poslanec Mojmír Mamojka. Celkom traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. No, počúvam tú diskusiu veľmi pozorne, pani ministerka, ale my hovoríme o zmene Ústavy Slovenskej republiky, kde by sa mala oddeliť funkcia predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, nehovoríme o žiadnych zverejňovaniach rozhodnutí na internete, nehovoríme o žiadnych výberových komisiách. Hovoríme o tom, že táto zmena, ktorá začína zmenou ústavy a potom následne aj ďalšími zákonmi, ktoré teraz prerokúvame, je účelová a vôbec nie je systémová.
Ja som sa vás pýtala, či je spravená nejaká štúdia o tom, ako je to v iných krajinách, kde funguje Súdna rada ako ústavný orgán. Pokiaľ ja mám informácie, v tých krajinách, kde je zriadená Súdna rada, je predseda Najvyššieho súdu zároveň aj predseda Súdnej rady. Myslím si, že už tu bolo povedané v rámci vystúpenia, že to by to isté sa mohlo stať, aby rektor univerzity nebol šéfom rektorskej komisie alebo dekan fakulty aby nebol na čele nejakého kolégia. Ja si myslím, že je to úplne prirodzené a nie je dôvod na to, aby sa táto kompetencia menila. A zatiaľ na túto otázku ja som nepočula odpoveď.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Mojmír Mamojka, potom dostane slovo pán poslanec Číž. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja som zabudol na jednu vec. Budem veľmi stručný. No, nie je to o tom, o kom to je, ale o čom to je. A ja som mal tú smolu aj šťastie byť skoro 26 rokov vo vedúcich funkciách, nie nominovaných, volených, nejak ma tam osud zaniesol a sám som sa na sebe presvedčil, okrem toho, čo som prečítal, na vlastnej koži, že ak v akomkoľvek riadiacom systéme oddelíte právomoc od zodpovednosti, a pokiaľ právomoc so zodpovednosťou nie je vo vyváženom pomere, nemôže ten systém z pohľadu riadenia fungovať. To som chcel povedať. Či sa to týka predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu, alebo prípadne predsedov krajských súdov.
Právomoc a zodpovednosť musí byť prakticky v jednom a musí sa prekrývať, inak to nemôže ísť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. A teraz pán poslanec Miroslav Číž s faktickou poznámkou.

Pani ministerka, ja myslím, že môžem povedať, že uznáte, že my oceníme vecnosť diskusie. Len problém je ten, z toho vášho vystúpenia zase mám dojem, no, oddelenie Súdnej rady šéfa a oddelenie Najvyššieho súdu, aké má miesto a dôsledky z tohto rozdelenia, aké to má miesto alebo aký to má význam pri riešení hlavných problémov, aktuálnych problémov súdnictva? To je parciálny problém, kde si viem predstaviť tú diskusiu, pokiaľ by to nemalo tento personálny rozmer, ktorý tak kritizujeme, a možno o tom rozprávať. Ale obávam sa, či to bude oddelené, alebo spolu, sa absolútne nič nestane alebo vôbec to zásadným spôsobom neovplyvní aktuálny stav súdnictva, pani ministerka.
A teraz skúsme sa pozrieť, asi ako my by sme mohli len tak veľmi cvične to skúsiť naformulovať, ktoré sú hlavné problémy súčasného súdnictva. Ja napríklad vidím problém naozaj vzťah štátu reprezentovaného predovšetkým teda výkonnou mocou vo vzťahu k súdnej moci. Asi ako má vyzerať? Ako vyzerá na jednej strane nezávislosť súdnictva ako chránená hodnota a na druhej strane nevyhnutná pracovnoprávna kontrola. Do akej miery vieme riešiť slobodu a nezávislosť v rozhodovaní, teda ale zároveň s tým spätá ale aj možnosť zneužitia tohto statusu tej nezávislosti, to je problém. Aké máme efektívne mechanizmy?
Tretí zásadný problém, etika v súdnictve, otázka sudcovskej samokontroly, fungovanie systému, doriešovanie ho, všetky možné ďalšie riadiace akty, ktoré môžu v tomto smere vytvárať podhubie pre riešenie hlavných problémov.
To znamená, tá hierarchia podľa môjho názoru stojí niekde inde, aká je štruktúra veci, v ktorej sa predkladajú tu, a práve to, v akej štruktúre to chodí sem, evokuje práve ten jednoznačný iba politický moment.
Takže akonáhle získame aspoň trošku pocit, že ideme hľadať naozaj hierarchiu hodnôt, ktoré môžu zlepšiť súdnictvo na Slovensku, aspoň k tomu aktivity budú aspoň trošku zodpovedať, v každom prípade je to priestor na to, aby sme začali konečne niečo zmysluplne robiť.
Ďakujem.

Chcete reagovať, pani ministerka, na faktické poznámky? Prosím vás, dajte pani ministerke z miesta priestor na dve minúty. Nech sa páči.