22. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. My sme dlho hľadali technické riešenie, treba povedať, aj sme sa radili na Legislatívnej rade vlády, pani poslankyňa Laššáková. Články 1, 2, 3 nie sú identické. Pretože článok, ktorým sa novelizuje zákon o Súdnej rade, je iný v závislosti od toho, či prejde novela ústavy, alebo neprejde novela ústavy. Nepredkladali sme zákon, novelu zákona č. 385 osobitne, pretože aj tá má nadväznosť na predkladanú novelu zákona o Súdnej rade a sú v nej väzby, čiže nie sú to úplne oddelené dva zákony.
Ja viem, že je to nie úplne typický spôsob predkladania zákonov, ale súčasne som presvedčená o tom, že nie je v rozpore s ničím, ani s rokovacím poriadkom Národnej rady. Pokiaľ prejde novela ústavy, tak ja stiahnem túto parlamentnú tlač, pokiaľ neprejde novela ústavy, stiahnem parlamentú tlač, ktorá bola prerokovávaná ako predchádzajúci bod.
Myslím si, že je to omnoho čistejšie riešenie, ako reagovať potom v zákonoch nejakými rozsiahlymi pozmeňovacími návrhmi z pléna na situáciu, či prejde, alebo neprejde novela ústavy. To sa mi zdalo z hľadiska toho výsledného produktu, ktorý má byť v parlamente schválený zákon, ako horšie riešenie, ktorým by sme sa mohli dopustiť omnoho viac chýb.
Hovorím, vláda si je vedomá toho, akým spôsobom predložila tieto návrhy zákonov. Dlho sme o tom debatovali na Legislatívnej rade vlády a myslím si, že sme to otvorene aj pomenovali. A pokiaľ som dobre počúvala aj informáciu, ktorú predniesla pani spravodajkyňa, tak aj v tej sa počíta s takýmto riešením. Takže myslím si, že je to spôsob, ktorý neporušuje žiaden zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, nechcem byť škriepna, pani ministerka, ale v tlači 453 zákon o Súdnej rade mal celkom 28 novelizačných bodov, v tlači 454 má takisto 28 novelizačných bodov a prešla som si rad za radom a je to totožné znenie. Nemám čo k tomu viacej dodať.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak už možno po tretíkrát, ale nadväzujúc na to, čo bolo uvedené aj doteraz v rozprave, by som si dovolil zareagovať aj na predloženie tohto návrhu zákona.
Pripájam sa k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Laššáková, a to z hľadiska najmä legislatívnych pravidiel a procedúry pri tom, akým spôsobom bol predložený tento návrh zákona. Pani ministerka, možno je pravdou, že z hľadiska predloženia tohto zákona spôsobom, akým ste ho predložili, ste neporušili legislatívne pravidlá, možno je určite pravdou, že ste neporušili ani legislatívny poriadok, ale váš kolega, koaličný kolega, minister vnútra má na to taký veľmi dobrý herecký výkon, keď vidí niečo, čo sa mu nepáči, a povie: "To je škandál!"
Ja si dovolím tieto slová prepožičať práve kvôli tomu, pretože si myslím, že z legislatívneho procesu, pani ministerka, v Národnej rade Slovenskej republiky robíte neskutočný cirkus. Predkladáte totožné návrhy zákonov dvojmo, pretože očakávate, že vám nejaký návrh zákona neprejde. To už naozaj nikto na svete nevidel, že vláda Slovenskej republiky predkladá do Národnej rady zákony s vedomím, že jej neprejdú a ako poistka bude predložený druhý návrh zákona, ktorý v takom prípade prejde legislatívnym procesom. Z Národnej rady Slovenskej republiky svojím spôsobom robíte slúžku alebo nejdem používať expresívnejšie výrazy, pretože to skutočne ešte svet nevidel, aby vláda totožné znenia zákonov v ďalších článkoch predkladala pre istotu a ešte, pani ministerka, ale skutočne politicky sa za to ani hlásiť nemáte, skôr si myslím, že skôr hanbiť, keď vyhlasujete, že idete vziať návrh zákona späť. Na to by minister mal byť pripravený ako na poslednú možnosť a nie predkladať návrhy zákonov s tým na vláde, že možno sa neschvália alebo neprejdú.
Celé je to dôkazom, pani ministerka, o jednom cirkuse, o jednom prázdnom politickom geste predložením novely Ústavy Slovenskej republiky a na to nadväzujúcich právnych predpisov.
Je mi veľmi ľúto, že z hľadiska formy táto forma najmä poznačuje obsah právnych predpisov, ktoré predkladáte, ale už pri treťom bode programu, pri ktorom prerokovávame vážnejšie tieto veci, je zrejmé, že sa dopúšťate vážnych, ak nie legislatívnotechnických, tak určite závažných politických chýb, ktorých sa tu nedopúšťali nikdy vaši predchodcovia.
Nehnevajte sa, ale ja si skutočne nepamätám, že by v Slovenskej republike boli predkladané dva návrhy zákonov, že jeden z nich pre istotu minister stiahne. To už je čo za vláda? Prepáčte mi, naozaj.
To už naozaj vláda vládne tak, že pre istotu nahodí dve udice, že možno sa ryba na jednu z nich chytí? Že hodíme dva návrhy zákonov, možno jeden prejde? Takáto vláda nám má vládnuť? No nehnevajte sa, ja sa s takýmto postupom v žiadnom prípade nestotožňujem.
Mali by ste možno do budúcnosti rozmýšľať nad politickými postupmi, ktorým podriaďujete potom legislatívny proces, pretože to skutočne bude vychádzať tak, ako to v súčasnosti vychádza, a neocení to ani prax, ani súdnictvo a ani verejnosť, takéto vaše, bohužiaľ, musím to povedať, skutočne prešľapy.
K samotnému obsahu návrhu zákona, pretože ten je možno podstatnejší ako táto forma, to nepochybne áno, si dovolím uviesť len niekoľko poznámok, pretože tento návrh zákona je skôr hodný druhého čítania a práce vo výboroch.
Ako také nemožno absolútne odmietnuť hodnotenie práce sudcov. Ako každý zamestnanec v štátnej správe, verejnej sfére, funkcionár, človek, ktorý vykonáva činnosť v rámci verejnej správy, taktiež podlieha určitej kontrole a jeho činnosť by mala byť či už nadriadenými, alebo možno inými subjektmi hodnotená, kontrolovaná. V tomto principiálne možno určite teoreticky súhlasiť.
Horšie je ale forma a obsah, akým spôsobom realizujete toto hodnotenie, ktoré by som si dovolil rád naznačiť niekoľko úskalí, ktoré v takom návrhu sa nachádzajú. Vami navrhované riešenie absentuje dôsledný individuálny prístup k posudzovaniu činnosti sudcu. Keď hovoríme o posudzovaní činnosti sudcu, ktoré vychádza aj zo štatistického výkazu, treba povedať, že sudcovia, jednotliví sudcovia vykonávajú aj iné činnosti, ktoré sú rovnocenné s výkonom súdnictva v rámci súdnej správy, správy súdov, samosprávy, disciplinárnych senátov, grémií, kolégií a tak ďalej.
Je dôležité si povedať, akým spôsobom budú hodnotenia sudcov. V návrhu zákona je 5-ročná lehota, ktorá sa bude opakovať, a ja si dovolím opýtať sa, že 1 200 sudcov, a to je skutočne, pani ministerka, otázka pre vás, 1 200 sudcov budeme hodnotiť v 5-ročných intervaloch, čo znamená, že aj túto činnosť, táto činnosť bude určitou záťažou pre tých sudcov, ktorí budú túto hodnotiacu činnosť vykonávať. Bolo by dobré kvantifikovať, akým spôsobom dôjde k záťaži v rámci súdnictva, bolo by dobré kvantifikovať, akým spôsobom sa navýši záťaž jednotlivých sudcov, aby sme náhodou neskĺzli k tomu, že sa budeme každých 5 rokov štatisticky vykazovať a hodnotiť, a aby sme stihli popri tom niečo aj súdiť.
Čo považujem za najpodstatnejšie a najdôležitejšie, je z hľadiska hodnotenia rozvrhnutie kritérií a bodov, ktoré môže v rámci hodnotenia prideliť konkrétna osoba. Tu osobne vidím najväčší problém v tom, že predseda súdu ako taký udeľuje 35 bodov, čo je veľmi veľká váha z celkového počtu 100. Uvedené uvádzam práve kvôli tomu, že predseda súdu môže hodnotiť sudcu len na základe štatistických ukazovateľov, ktoré v rámci Slovenska môžu byť, samozrejme, rôzne, na jednotlivých súdoch je aj iný nápad vecí. A poukazujem aj na výberové konania, ktoré prebiehajú a ktoré má súčasná vláda v záujme uskutočniť spôsobom, akým ich uskutočňuje, aj na základe právnej úpravy napadnutej na Ústavnom súde, kde nemáme pochybnosti o tom, že vláda Slovenskej republiky chce zasahovať do nezávislosti súdnictva, realizovať politické nominácie na funkciách predsedov súdov. 35 bodov síce nestačí na to, aby bol niekto zbavený funkcie sudcu, to mi asi dáte za pravdu, a tu možno vám chcem na tento argument reagovať, ale je to už veľmi blízka hranica, pri ktorej sa sudca môže cítiť ohrozený v prípade politickej perzekúcie a takejto vašej politickej nominácie, aké sa v súčasnosti na súdy dostávajú.
Z uvedeného dôvodu len na základe týchto skutočností a možno aj ďalších, ktoré budú uvedené, nemám dôveru k hodnoteniu sudcov, tak ako je navrhnuté, ale, samozrejme, táto vec bude určite ďalej predmetom diskusie v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
Z hľadiska procedúry, tak ako bola uvedená, ja odporúčam pani navrhovateľke, aby návrh zákona bol vzatý späť najmä z dôvodu, že vláda by nemala predkladať duplicitné návrhy zákonov. Predsa máme ustanovenie v zákone o rokovacom poriadku, ktorý určuje presnú lehotu, počas ktorej nemôžete návrh zákona predložiť, 6-mesačnú, opäť po jeho neschválení. Samozrejme netýka sa to tohto prípadu, ale per analogiam by sme si mali možno ctiť isté pravidlá a nepredkladať dva návrhy zákonov naraz preto, lebo by sme potom tú 6-mesačnú lehotu museli dodržať. Je to obchádzaním zákona zo strany ministerstva spravodlivosti a vlády Slovenskej republiky. Toto je z hľadiska procedúry celý jeden cieľ.
Z uvedeného dôvodu si myslím, že návrh zákona ako taký by nemal byť prerokovávaný na tejto schôdzi, stotožňujem sa s tým procedurálnym návrhom, ktorý uviedla pani poslankyňa Laššáková, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. A v druhom čítaní, pokiaľ by skutočne bol do druhého čítania prijatý, posunutý, schválený, tak budeme uplatňovať pozmeňovacie návrhy, z ktorých sa budeme snažiť aspoň čo najviac, v najväčšej možnej miere znížiť politické zasahovanie a riziko perzekúcií sudcov osobného zneužitia zo strany súdnych funkcionárov voči sudcom, pretože toto je najväčšie riziko, ktoré zo súčasnej vlády v tomto zákone ja osobne vidím.
Ďakujem pekne.

Ja chcem upriamiť pozornosť na § 11 a na prechodné ustanovenia, ktoré sú rôzne. Nie sú to identické návrhy. Pre poriadok. Tvrdili ste, že sú to identické návrhy. Nie sú to identické návrhy. Pokiaľ ide o článok, ktorý pojednáva o Súdnej rade, nie sú to identické návrhy, majú rovnaký počet bodov, ale nie sú identické tie návrhy. To je za prvé.
Pán poslanec Madej, ešte by som vám rada niečo povedala. Keďže ste si osvojili pojem politické perzekúcie na súdoch, znova musím povedať, aby ste vážili slová a naozaj volili to, čo v tejto snemovni hovoríte. Ja za politickú perzekúciu považujem, keď je niekto z hodiny na hodinu disciplinárne stíhaný za to, že si dovolil verejne prezentovať svoj názor? S tým, že mu je zároveň doručený návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu? A je odchytený na námestí? A potom zázrakom po verejnej kritike o dva či tri dni na to je disciplinárny návrh stiahnutý s odôvodnením, pretože je politický tlak na to, aby bol ten disciplinárny návrh stiahnutý. To ja považujem za politickú perzekúciu! A to nedopustím pod mojím vedením ministerstva spravodlivosti! Vy ste to dopustili ako poslanec vládnej koalície!
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja sa chcem vyjadriť k obsahu rozpravy. Pokiaľ ide o formálne náležitosti predloženého vládneho návrhu zákona, tak musím konštatovať, tak ako som povedala v úvodnom slove, že predložený návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti pre to, aby mohol byť prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky, čo sa týka formálno-právnej stránky, spĺňa náležitosti podľa § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
A trošku k tomu politickému, čo odznelo najmä v podaní pána poslanca Madeja, sa potrebujem alebo pociťujem potrebu sa vyjadriť k tomu, že prečo predkladá vláda návrh zmeny ústavy a potom vlastne ďalšie dve zákonné úpravy. Ministerka spravodlivosti ako predkladateľka alebo zástupca predkladateľa jasne vysvetlil dôvody, ale z politického hľadiska ja si myslím, že nepamätám si to jedine ja a myslím, že včera alebo predvčerom naposledy na tlačovej konferencii, ktorú mala politická strana SMER, ústami svojho predsedu opakovala a vytýkala tejto vláde, že si dala do programového vyhlásenia aj také návrhy právnych úprav, na ktoré sa vyžaduje, teda na zmenu ústavy, čiže na ktoré sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina, a poukazovali kriticky na to, že ako to vláda mohla urobiť, keď kvalifikovanú väčšinu nemá. No tak je tu predložený návrh ústavy, my nemáme kvalifikovanú väčšinu na schválenie takéhoto návrhu, preto sa uchádzame o podporu celého politického spektra. Ale vzhľadom na tieto vyjadrenia, ktoré opozičná strana SMER pravidelne dáva, tak nemôžeme predpokladať, že, resp. nemôžeme nepredpokladať, že sa nám napríklad nepodarí tú kvalifikovanú väčšinu získať, tak preto z opatrnosti takto predkladané návrhy.
Ja si myslím, že keď po formálno-právnej stránke spĺňajú náležitosti, tak Národná rada je zákonodarný orgán a bude ich prerokúvať, lebo ak takto poslanci rozhodnú. To znamená, že nejde o žiadne zneužitie Národnej rady Slovenskej republiky, ale o logický, pragmatický a zákonom dovolený postup. Nie sú to žiadne politické chyby a nie sú tu ani legislatívnotechnické chyby v súvislosti s týmito návrhmi. To som považovala ako spravodajkyňa za potrebné povedať. Pokiaľ ide o samotnú akoby aktívnu legitimáciu na predloženie tohto návrhu vládou.
Ale potom aj, čo sa týka obsahu, čo hovoril pán poslanec Madej, čo sa týka hodnotenia činnosti sudcov, súhlasíme s tým, že ak bude zákon v druhom čítaní, je potrebné pozrieť sa na obsah hodnotenia sudcov. V prvom rade ja budem, ak budem môcť tak objektívne posúdiť, sa budem snažiť, aby tie pravidlá boli nastavené tak, aby do budúcnosti bol minimalizovaný priestor na to, aby ktokoľvek mohol tieto pravidlá hodnotenia voči sudcom zneužiť. Lebo ja som sama zažila na vlastnej koži šikanu na súde, ktorá bola namierená na mňa. Čiže ak tu je niekto, kto vie, o čom hovorí, a kto čosi prežil, tak v tomto smere som to ja.
No a pokiaľ ide o rozmiestnenie tých bodov, ako povedal, že predseda súdu má 35 bodov, tak musím povedať, že sudca je zodpovedný nielen za rozhodovaciu činnosť, ale aj za to, akým spôsobom si organizuje svoju prácu. To znamená, ak plynulosť konania je to, čo patrí do starostlivosti predsedu súdu, tak potom aj v tejto časti organizácia práce súdu podlieha a určitému dozoru alebo dohľadu predsedu súdu, a to je jediná vec, do ktorej predseda súdu môže v súčasnosti a zrejme bude aj v budúcnosti môcť, čo sa týka sudcovskej práce, nahliadať. Čiže hodnotí vlastne organizačné schopnosti toho sudcu a to, akým spôsobom si organizuje svoju prácu, a z tohto titulu má potom určitý počet bodov k dispozícii, aby sa mohol do toho hodnotenia zapojiť. Ak by sme predsedovi súdu takúto možnosť nedali, tak mu berieme jeden podstatný nástroj na to, aby mohol spravovať súd a aby mohol dosahovať efektívny výkon súdnictva. Nehovorím rozhodovacie činnosti, ale chodu toho súdu a chodu tých jednotlivých orgánov.
Čiže z tohto dôvodu som toto považovala za potrebné už aj teraz vysvetliť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám v zmysle programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok.
Základné ciele navrhovanej právnej úpravy spočívajú v posilnení nástrojov na zjednodušenie začatia konania, nástrojov na urýchlenie konania, ako aj nástrojov na zamedzenie obštrukciám účastníkov konania.
Zámerom zmien vo vzťahu úpravy lehôt vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je spružniť rozhodovanie v osobitnej súdnej agende. Účelom zmien v úprave výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je odstrániť doterajšiu absenciu explicitnej právnej úpravy a reagovať na nedostatky, ktoré sa v tomto dôsledku vyskytujú v aplikačnej praxi, pričom prvoradým zámerom navrhovanej úpravy je ochrana záujmu dieťaťa.
Pokiaľ ide o nástroje na zjednodušenie začatia konania, rezort spravodlivosti aktuálne pripravuje v rámci týchto nástrojov zverejnenie vybraných vzorov súdnych podaní, najmä vo veciach vyživovacích povinností, na svojom webovom sídle. S návrhmi tlačí v tejto prvej fáze nebudú spojené žiadne právne následky. Ich cieľom je ale uľahčiť prácu súdu, prácu účastníka pri vypracovaní podania. Model zverejňovania tlačív na webovom sídle rezortu spravodlivosti umožní rýchlejšie reagovať na prípadné zmeny, ktoré si vyžiada aplikačná prax.
Navrhujeme tiež spružniť mechanizmus podávania návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Medzi hlavné nástroje na urýchlenie konania patrí určenie procesných lehôt, v ktorých má súd vydať vybrané procesné rozhodnutia. Vo všeobecnosti návrh pracuje s 30-dňovými lehotami pre prvostupňové súdy a so 60-dňovými lehotami pre odvolacie súdy.
Návrh obsahuje aj nástroje na zamedzenie obštrukcií zo strany účastníkov konania. V podobnom modeli ako už schválená novela Trestného poriadku.
Možno by som upozornila ešte na dve zmeny, ktoré navrhujeme. V správnom súdnictve vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutí o slobodnom prístupe k informáciám sa navrhuje umožniť zo strany súdu aj rozhodnutie, ktorým zmení rozhodnutie o nesprístupnení informácie. A pokiaľ ide o príslušnosť súdu na konanie vo veciach ochrany osobnosti, sa navrhuje návrat k osvedčenej právnej úprave všeobecného súdu odporcu.
Vážený parlament, poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja viem, že po prázdninách sme všetci už o takomto čase aj trošku unavení. Dovoľte, aby som predniesla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

No taký šok naraz. (Povedané so smiechom.)
Dovoľte, aby som v prvom čítaní predniesla spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý máme ako tlač 455. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam spravodajskú informáciu.
Predmetný návrh bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Konštatujem, že návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Predpokladá pozitívny vplyv na sociálnu sféru a informatizáciu spoločnosti.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Ja len tu chcem povedať, že jedná sa už o neviem koľkú novelizáciu, som sa to snažila aj spočítať, ale tých novelizácií bolo veľa. Možno, pani ministerka, neviem, či by nestálo za to, aby bolo vydané nejaké úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku, aby sme mali ucelený predpis. To len taká moja vlastná úvaha, keď som videla, že skoro na pol strany sú uvedené tie novelizácie Občianskeho súdneho poriadku.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku dohodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor s tým, že odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Toľko spravodajská informácia. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona sleduje dva základné ciele, a to spresnenie okruhu povinných osôb, ktoré zverejňujú zmluvy, a zvýšenie komfortu povinných osôb pri zverejňovaní objednávok a faktúr. Okrem týchto dvoch základných cieľov zákon ďalej rozširuje negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv, znižuje administratívnu záťaž pri zverejňovaní náročných častí zmluvy, ako napríklad technické predlohy, návody, výkresy a podobne. Ukladá povinnosť zverejňovať povinne zverejňovanú zmluvu nepretržite počas existencie záväzku vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo obsahovať potvrdenie o zverejnení zmluvy. Zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť, či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa, alebo tak ako doposiaľ v Obchodnom vestníku. A chráni záujmy povinných osôb pred sprístupnením argumentov v neprospech povinnej osoby, týkajúcich sa zmierovacieho konania arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania.
Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (tlač 468). Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Informuje ďalej, že návrh nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2011 č. 471 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.