22. schôdza

Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh ústavného zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh ústavného zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... páni poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 454.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011, vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Je tretí v poradí už uvedených návrhov zákonov z prostredia justície, ktorý iným spôsobom rieši aktuálnu problematiku zavŕšenia legislatívneho procesu, v tomto prípade závisí od výsledkov prerokúvania návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky (tlač 452) a návrhu novely zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky (tlač 453).
Predložený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa informuje, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálny vplyv, vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporúči uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 457 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za udelenie slova. Vážení kolegovia, dovolím si vás požiadať o chvíľku pozornosti.
O tejto zmene zákona sa už dnes v snemovni hovorilo, keďže je tam dvojičkou aj ten zákon o Súdnej rade, ktorý obsahuje identický text, ale hovorilo sa o tomto zákone len v súvislosti teda s oddelením funkcie predsedu Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady. Myslím si, že však treba upriamiť pozornosť aj prediskutovať inú vážnu tému, ktorá v tejto novele je upravená, a to je zavedenie systému hodnotenia práce sudcov aj s dosť významnými dôsledkami.
Podľa návrhu zákona by mali byť sudcovia hodnotení každých päť rokov, ale aj za určitých ustanovených iných okolností, napríklad keď sa hlásia na vyššie miesto alebo keď sú disciplinárne stíhaní, a toto hodnotenie môže mať aj pomerne vážne dôsledky pre sudcov, konkrétne negatívne hodnotenia, ak teda nezískajú dostatok bodov a budú hodnotení ako nevyhovujúci, môže, je hodnotené ako vážne, teda najprv disciplinárne previnenie, potom vážne disciplinárne previnenie a nakoniec až tak závažné, že môže viesť k strate funkcie sudcu. To znamená, že sudca, ktorý bude hodnotený kriticky, môže byť pokarhaný, môže mať znížený plat, a to až dokonca veľmi výrazne, a môže byť teda nakoniec až odvolaný z funkcie, ak bude trikrát negatívne hodnotený, a to je pomerne vážny zásah do fungovania súdnictva, ktorý treba prediskutovať, a preto si dovolím k nemu vystúpiť.
V tejto súvislosti by som chcel diskutovať o dvoch otázkach. Jedno je, či je takáto zmena potrebná, aké sú jej výhody, nevýhody a riziká a v nadväznosti na to možno aj predniesť určité odporúčania do druhého čítania.
Treba uviesť, že možnosť hodnotenia sudcov a aj takéto dôsledky, aké tu máme, nie sú určite vlastné všetkým súdnym systémom. Sú súdne systémy, kde systémy hodnotenia sudcov neexistujú a nemajú dôsledky. Otázka je, načo sa takéto súdne systémy spoliehajú? To znamená, že ak nie je možné vlastne prácu sudcu hodnotiť a k tomu vyvodiť konzekvencie, na čom stojí fungovanie súdnictva v takýchto krajinách. Ak sa na to pozrieme, väčšinou stojí na túžbe po rešpekte a uznaní sudcov, ktorá im bráni robiť veci, ktoré spoločensky znevažujú ich funkciu, čiže individuálne alebo korporatívne stojí na prísnom výbere a overovaní charakteru budúcich sudcov. To znamená, v spoliehaní sa na tom, že ak už správne vyberiem, nemusím potom následne a má veľmi malé riziko toho, že musím riešiť. Stoja, samozrejme, na možnosti sudcov, ktorí sa vážne previnia, ich vždy odvolať, to také poistky, samozrejme, má každý systém, ale nevyžadujú hodnotenie, pretože spoliehajú na to, že takto prísne vybraní a - by som povedal - spoločensky vážené osobnosti budú podávať štandardný, štandardný výkon, a preto hodnotenie by prinieslo viac rizík ako výhod. Vychádza sa určite z filozofie anglického právnika, to znamená, že ak niečo kultivujeme sto rokov pomaly, tak to bude fungovať, bude to pekné a estetické a nemá význam to každý rok strihať ani hodnotiť.
Otázka, ktorú si treba položiť ešte, či sa na takéto vlastnosti môžme spoľahnúť na Slovensku. Odpoveď je, že nie. Treba to najmä zdôrazniť, že nie preto, že by naši sudcovia boli en bloc zlí, ale preto, že sú rôznorodí a to je skutočným dôvodom zavedenie tohto systému hodnotenia.
To si dovolím zdôrazniť preto, že či už vládnej koalícii pani ministerka, alebo teda tým, čo tieto reformy presadzujú, je často zo strany opozície vtláčaná pečať, že en bloc nálepku sudcov ako zlých, nevýkonných, neschopných, skorumpovaných, môžme si dodať ľubovoľné množstvo negatívnych prídavných mien, a preto keby to tak bolo, tak by sa nezavádzal systém hodnotenia, pretože by nepomohol. A to z jednoduchého dôvodu, že tento systém je založený na tom, na tom, čo Angličania volajú peer review, teda hodnotenie ostatnými, by som povedal, súpútnikmi alebo blízkymi ľuďmi v tom význame, že sudcov v tomto systéme budú hodnotiť iní sudcovia. To znamená, že sudcov nebude hodnotiť ani minister spravodlivosti, ani občania, ani poslanci, budú ich hodnotiť iní sudcovia. No a keby sme verili, že sudcovia sú en bloc zlí, tak nemá význam im dávať, aby sa sami hodnotili, lebo to nepovedie k ničomu. To znamená, že tento samotný fakt dokazuje, že tieto reformy sú postavené na viere, že sudcovia en bloc nie sú zlí, len sú rôznorodí a treba zahájiť proces postupnej očisty sudcovského zboru.
V podstate tento systém je aj alternatívou niektorých návrhov, ktoré zaznievajú napríklad z úst súčasného ministra vnútra, ktorý hovorí skôr o riešení cez priamu voľbu sudcov, cez možnosť odvolávania sudcov, cez previerky sudcov, to sú riešenia, ktoré by sme museli prijať, ak by sme naozaj dospeli k tomu, že sudcovia ako skupina sú nenapraviteľní a neopraviteľní. Tento návrh však z takej filozofie nevychádza. To, samozrejme, ale aj spôsobuje určité jeho riziká. Tie riziká majú dve povahy, jedno je možnosť zneužitia voči individuálnym sudcom a druhá je naopak, teda či to vôbec niečo prinesie. Dovoľte mi, aby som povedal niečo k obidvom týmto témam.
Ako to už bolo dneska veľakrát povedané, systém sudcovskej legislatívy prešiel stres testom pána Harabina, ktorý ukázal, že veľmi dobre zorganizovaný, veľmi cieľavedomý a veľmi zlým úmyslom vedený človek spolu so svojou skupinou okolo seba vie obrátiť existujúcu legislatívu do, by som povedal, uhlov a tvarov, ktoré si nikto nepredstavoval, keď tá legislatíva bola schvaľovaná. Z tohto pohľadu je preto nevyhnutné hodnotiť aj súčasný návrh, to znamená, opäť keby prišiel niekto, a teraz nemyslím pána Harabina, môže prísť úplne niekto iný aj s iným politickým krytím a predstavami, do akej miery je tento nový systém hodnotenia zneužiteľný voči individuálnym sudcom.
Návrh obsahuje dve poistky, ktoré by tomu mali zabrániť. Jedno je, že rozdeľuje tie právomoci medzi tri skupiny, to znamená, hodnotenie sa bude skladať z troch hodnotení, ktoré bude vykonávať jednak predseda súdu, jednak predseda grémia toho súdu a ešte navyše aj osobitne určená komisia. To znamená, že aj keby niektorý z nich chcel či už z osobných alebo politických dôvodov ublížiť tomu uchádzačovi, nemalo by to stačiť, ak tie dve zachovajú neutralitu a kompetentnosť. A ďalšou poistkou je, že na ten najvyšší trest - odvolanie sudcu treba trikrát nevyhovujúce hodnotenie. To znamená, že opäť ak dôjde jednorázovo k takémuto niečomu, nemalo by, nemalo by to ešte stačiť. To znamená, možná obava je z toho, že sudca, ktorý, ktorý bude niekomu nepohodlný, za určitých okolností môže, môže byť vystavený určitej perzekúcii, ale tá perzekúcia by nemala dospieť do, do excesívnej miery a do tých najvyšších trestov.
Toto považujem vo všeobecnosti za uspokojivé poistky, ale odporúčal by som v druhom čítaní predsa len stres testovať ten zákon najmä z hľadiska vzájomých vplyvov tých rôznych skupín. To, čo práve ukázal stres test Harabin, je to, že môžte mať rôzne orgány a jednotlivcov, ktorí sú navzájom nezávislí, a v skutočnosti môžu jednať koordinovane alebo byť navzájom ovplyvniteľní a môže postupne teda jednotlivec alebo skupina ovládnuť systém aj napriek existencii zdanlivo nezávislých inštitúcií od seba.
Tak z tohto hľadiska by bolo dobré sa pozrieť aj na tento návrh, že či naozaj na všetko odhodlaná skupinka ľudí by nevedela ovládnuť povedzme dva až tri zdroje toho hodnotenia, a tak začať naozaj sudcov perzekvovať. Myslím si, že ak také riziko by aj bolo, je ho možné pomerne jednoducho napraviť tým, aby ako sa tie právomoci rekonfigurujú, a myslím si, že by to bolo vhodné.
Druhé riziko je riziko obmedzenej účinnosti. To znamená, že naopak, nestane sa až tak veľmi nič s tým hodnotením. Ja osobne považujem za pravdepodobnejšie skôr toto druhé riziko, pretože práve, pretože pôjde vlastne o hodnotenie zo strany sudcov samých seba, tak skúsenosť zo žiadnej profesie, to sa, dúfam, nedotkne sudcov, je, že by profesia samú seba nejakým radikálnym spôsobom čistila a menila. To znamená, že naozaj to možno chápať skôr ako poistku proti sudcom, kto je v očiach svojich kolegov, sú viac-menej hanbou svojho stavu alebo nevýkonnou výnimkou svojho stavu. A myslím si, že ale takto má aj byť. Pri sudcoch a podobných orgánoch myslím si, že platí to, že radšej by mal byť ten systém nastavený konzervatívne a možno nedokázať pokryť niektoré prípady nevýkonnosti, ako byť nastavený až príliš flexibilne.
Takže z toho hľadiska určite nie je dobré vzbudzovať očakávanie verejnosti, že sekera na sudcov zotne každého, kto sa čo len trochu spreneverí svojmu poslaniu. Skôr to bude, by som povedal, poistka naozaj na očividné a opakované problematické prípady, také, ktoré nie je možné postihnúť štandardnými disciplinárnymi prostriedkami. Samozrejme, už dnes môžme takýchto sudcov postihovať pri konkrétnych disciplinárnych previneniach, ale hodnotenie pomáha aj pri tých, ktoré samotné disciplinárnym priestupkom ako takým dnes nie sú.
Napriek tomu vidím v tom hodnotení dva, jeden ďalší prínos a mám potom k nemu dve odporúčania. Myslím, že bude tam aj psychologický účinok. Pretože je známe aj v psychologickej literatúre, aj z teórie ľudských zdrojov, že samotný efekt hodnotenia má účinok na jednotlivcov, na aktérov. Ľudia majú prirodzenú tendenciu chcieť byť úspešní, chcieť byť tak vnímaní, chcieť byť rešpektovaní. To znamená, že psychologický účinok hodnotenia, najmä ak bude vnímané ako naozaj neutrálne a objektívne na danom súde, je, myslím si, bude silný. Môže to fungovať aj ako určité varovanie tým sudcom, ktorí možno nepatria nutne medzi nejakú zavrhnutiahodnú skupinku, ale jednoducho za daných okolností si nevykonávajú svoju prácu úplne ideálne a môže ich to aj navrátiť trochu na lepšiu cestu.
Takže ten psychologický účinok vidím pozitívne, ale napriek tomu sa mi zdá, že by bolo vhodné zvážiť v druhom čítaní dve otázky.
Jedna je, do akej miery zahrňujú toto hodnotenie aj do výsledkov konkurzu. Lebo dnes sa v tom návrhu hovorí, že hodnotenie sa vykoná, ak sa niekto uchádza o funkciu sudcu na vyššom súde, ale potom vlastne nijak neustanovuje, že by sa to hodnotenie zohľadňovalo oficiálne v tom výberovom konaní. Tak myslím si, že ak chceme dať možnosť na základe hodnotenia niekoho, prípadne zbaviť funkcie sudcu alebo ho preložiť na nižší súd, tak takisto by sme mali zahrnúť to, že by aj automaticky malo vplývať na jeho možnosť kariérneho postupu.
A druhá otázka, ktorá je citlivejšia, tam si nie som až taký istý, ale dávam to predsa len na zváženie, je otázka zvýšenia nárokovateľného príjmu sudcu na základe hodnotenia. Lebo my sme mali v systéme sudcovské odmeny, ktoré, bohužiaľ, sme museli zrušiť, keďže sa ukázalo, že boli prideľované práve na základe bez kritérií a skôr ako nástroj priam manipulácie a ovládnutia systému. Otázka je, že či práve iná forma, ktorá by povedzme na to obdobie päť rokov, počas ktorého trvá jedno hodnotenie tým sudcom, ktorí napr. dosiahnu excelentné hodnotenie, aspoň nejak symbolicky nezvýšila príjem. Ten dôvod nie je ten, že by som si myslel, že rozdiel sto, dvesto, tristo eur mesačne zásadne zmení chovanie sudcu, ale skôr ten dôvod, že v tejto chvíli ten zákon obsahuje najmä negatívne stimulácie hodnotenia. To znamená, ak je niekto zle hodnotený, môže to mať dôsledky. Systémy motivácie mali mať aj svoju pozitívnu súčasť. Môže to byť v príjme, môže to byť v niečom inom, ale myslím si, že by to stálo za zváženie.
V každom prípade som rád, že súčasné vedenie ministerstva a vláda nám predložili tento návrh, pretože je to naozaj snaha zmeniť aj psychológiu vnútri sudcovského stavu a dostať ho na určitú cestu pomalého a postupného zlepšovania, ktorá, ak vydrží, je realistická.
Čo sa mi na tom návrhu aj páči, že to nie je hurá systém v tom, že zavedie sa systém a zase sa o rok všetci zhodnotia hneď a zaraz, lebo by to skončilo skôr formalizmom, ale zavádza postupné hodnotenie v priebehu piatich rokov. To si myslím, že je oveľa lepší postup ako rôzne hurá systémy, že aby sme ukázali účinnosť, urobme to hneď. Takže v tomto zmysle to vidím ako pomerne rozvážny návrh a myslím si, že jeho udržateľnosť v budúcnosti je aj vecou akceptácie sudcovskou obcou a v tom smere naozaj verím, že aj ministerstvo po jeho prípadnom schválení bude postupovať tak, aby akceptované bolo.
V tej súvislosti teda môžem za seba kolegom len odporučiť, aby za tento návrh zákona, ktorý tento prvok obsahuje, hlasovali a prípadne aby sa v druhom čítaní doladili niektoré otázky, ktoré som otvoril.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja sa vo svojom vystúpení nebudem vyjadrovať ani nebudem rozoberať vecnú stránku ani obsahovú stránku predloženého vládneho návrhu zákona, skôr sa chcem vyjadriť k procedúre tohto návrh zákona.
Pred malou chvíľou sme schválili zákon o Súdnej rade, neviem, či si kolegovia všimli, ale tento zákon o Súdnej rade, tlač 453, má tri novelizačné články. Novelizuje sa ním zákon o sudcoch a prísediacich a novelizuje sa ním zákon o súdoch. Teraz rokujeme o tlači 454, ktorá má tiež tri novelizačné články. Je to zákon o sudcoch a prísediacich. V čl. 2 sa novelizuje zákon o Súdnej rade, ktorý chcem povedať, že je identický s tým, ktorý pred chvíľou vládna koalícia schválila, a čl. 3, ktorý novelizuje zákon o súdoch. Nepamätám si, že by takéto totožné návrhy zákonov boli predložené na rokovania Národnej rady.
Pani ministerka, vy ste zodpovedná za legislatívnu čistotu a za dodržiavanie legislatívnych pravidiel a myslím si, že vláda nepostupovala profesionálne, keď postúpila, schválila teda a posunula do Národnej rady na rokovanie takéto návrhy zákonov.
Pani ministerka vyhlásila, že pokiaľ neprejde novela Ústavy Slovenskej republiky, stiahne zákon o Súdnej rade. Ja sa chcem opýtať, ale čo s tlačou 454, ktorá v čl. 2 novelizuje aj zákon o Súdnej rade?
Podľa mojej mienky a podľa rokovacieho poriadku my by sme o tejto tlači nemali rokovať vzhľadom na to, že do druhého čítania boli schválené návrhy zákonov, teda zákon o Súdnej rade, o sudcoch a prísediacich a zákon o súdoch.
Preto dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Už sme tu boli svedkami, že do Národnej rady bol predložený návrh zákona iný, ako bol v pripomienkovom konaní. Ja chcem apelovať na to, aby sme dodržiavali rokovací poriadok a aby sa znova nehlasovalo o zákone, ktorý už bol posunutý do druhého čítania. To, že sa zmenili články, ale obsah aj jednej tlače, aj druhej tlače je totožný, akurát sú zmenené články. Bolo by, pani ministerka, namieste, pokiaľ by boli dané do Národnej rady tri novely zákonov, samostatne zákon o Súdnej rade, samostatne zákon o sudcoch a prísediacich a samostatne zákon o súdoch, vtedy by to bolo aj legislatívne čisté.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Podľa môjho názoru to vysvetlenie, ktoré dala pani ministerka, bolo absolútne jasne a zrozumiteľné. Nie sú to dva identické návrhy. Jeden z tých návrhov je návrh pre prípad, že schváli parlament novelu ústavy, druhý z tých návrhov je pre prípad, že neschváli novelu ústavy a zostane zachovaný súčasný ústavný stav. Jeden z týchto návrhov, ak sa dostanú do druhého čítania, tak bude stiahnutý podľa toho, či bude, alebo nebude schválená novela ústavy. Mne to znie úplne logicky, neviem, čo je na tom nezrozumiteľné. Ďakujem.

Ja si vôbec to nemyslím, pretože pani ministerka môže stiahnuť tlač 453, ktorá obsahuje tri novely zákonov, a tlač 454 takisto obsahuje tri novely zákonov: zákon o sudcoch, zákon o Súdnej rade a zákon o súdoch. To znamená, že ja sa len pýtam, čo s tým potom, keďže aj jedna tlač, aj druhá tlač obsahuje totožné znenia článkov 1, 2, 3.