22. schôdza

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi čiastočne zhodnotiť niektoré veci v predloženej novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorá zavádza zmeny, ktoré ovplyvnia tak zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Chcem sa dotknúť len niektorých z nich, a to hlavne rekondičných pobytov, keďže s nimi mám praktickú skúsenosť z toho, že som často vykonávala rekondičné pobyty a bola som účastníčkou pri rekondičných pobytoch.
Jednou z povinností zamestnávateľa okrem týchto je zabezpečiť aj pitný režim. Novela ruší povinnosť zamestnávateľa vydať vnútorný predpis, podľa ktorého má tento pitný režim zabezpečovať. Táto úprava odbúra administratívne povinnosti, najmä novo vznikajúcim zamestnávateľom na pracovnom trhu, keďže súčasní zamestnávatelia majú to ako vnútorný predpis už vydaný. Ja len môžem dúfať, že zamestnávatelia aj bez vnútorného predpisu budú zabezpečovať tento pitný režim pre svojich zamestnancov. A keď si premietneme tohtoročné horúce leto, myslím si, že netreba o tom zvlášť hovoriť a dodržiavanie pitného režimu bolo zvlášť dôležité.
Novela v čl. I v § 11 výrazne mení podmienky účasti na rekondičnom pobyte a rozširuje podmienky, kedy nie je splnená účelnosť rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Jedným z nich, kde ruší túto povinnosť, je, ak je zamestnanec pri práci exponovaný v hluku, kde sa navrhuje neposkytovať rekondičné pobyty pri expozícii zamestnanca hlukom napriek tomu, že škodlivé účinky hluku na zdravie, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní vysokému hluku, sú vysoké, a preto by podmienka účelnosti rekondičného pobytu mala byť v tomto prípade splnená, možno viac vyšpecifikovaná pre určité povolania.
Ďalej sa zvyšujú lehoty a menia sa aj podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Zvyšuje sa lehota výkonného vybraného povolania, ktorá je podmienkou účasti na rekondičnom pobyte, a to o jeden rok. Pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie, sa posúva z najmenej piatich rokov na najmenej šesť rokov a pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva zaradenú prácu do štvrtej kategórie, najmenej zo štyroch rokov na najmenej na päť rokov. Čiže v oboch kategóriách je zvýšenie o jeden rok.
Ďalej sa tiež menia podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Na ďalšom rekondičnom pobyte je podľa tejto novely zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za štyri roky, pôvodne to bolo raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej osemsto pracovných smien, pôvodne bolo šesťsto pracovných smien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej šesťsto pracovných, pôvodne bolo štyristo, pracovných smien. Čiže sa predlžuje zase o jeden rok a počet smien.
V súčasnom zákone je zakotvených aj štrnásť dní rekondičného pobytu, po novom by to malo byť len sedem dní. Skracujú sa teda nielen cykly, po ktorých môžu rekondičné pobyty byť, ale skracuje sa aj ich dĺžka. Táto zmena podmienok sťaží prístup zamestnancov k rekondičným pobytom, ktoré sú nevyhnutné na zotavenie zamestnancov pracujúcich v škodlivom prostredí. Ťažko môžeme z týchto krokov uvažovať o tom, že vláde záleží na zdraví zamestnancov pracujúcich v rizikových oblastiach. Preto sa domnievam, že podmienky by mali byť zachované a malo by sa prihliadať na náročnosť pracovných kategórií a možnosti zamestnancov pracujúcich v týchto oblastiach na dostatočnú regeneráciu svojich síl.
S touto právnou úpravou budú spokojní jedine zamestnávatelia, nakoľko sa výrazne zníži ich finančné zaťaženie, ktoré vynakladajú na rekondičné pobyty. Rekondičné pobyty sa poskytujú vybranému okruhu zamestnancov v záujme regenerácie pracovných síl a predchádzania vzniku chorôb z povolania, či iných poškodení zdravia v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok a nevhodného pracovného prostredia.
Novela tohto zákona výrazne sprísňuje podmienky účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch, čo je v rozpore so záujmami zachovania zdravia zamestnancov. Rekondičné pobyty nie sú liečebnými pobytmi. Rekondičné pobyty sú určené zdravým zamestnancom ako kompenzácia nepriaznivých pracovných podmienok a prevencia možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu. Zabezpečuje sa nimi individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca, ktorý je cielene zameraný na kompenzáciu predpokladaných možných poškodení zdravia vykonávanou prácou, ale aj zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície, zlepšenie celkovej odolnosti zamestnanca a celkového zdravotného stavu zamestnanca a tiež slúži aj na zvyšovanie zdravotného uvedomenia zamestnancov a osvojenia si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci.
Rekondičný pobyt a rehabilitácia v súvislosti s prácou sú účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov. Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vidí v sprísňovaní podmienok účasti zamestnancov na rekondičných pobytov znižovanie nákladov zamestnávateľov. Prvoradé je však udržanie, ak nie zlepšenie zdravotného stavu zamestnancov. Každý rozumný zamestnávateľ potrebuje výkonnú pracovnú silu. Pokiaľ nebudeme toto rešpektovať a budeme ukracovať z možných rekondičných pobytov, môže sa zvýšiť chorobnosť a zvyšovanie fyzickej a psychickej záťaže bez dostatočnej regenerácie síl môže viesť aj k zvyšovaniu invalidity. V tejto súvislosti mi odpustite moju obavu z budúcnosti rekondičných pobytov, aby sa nezamenili za nejakú peňažnú náhradu, či osobný príplatok rizikového zamestnania, tak ako sa to stane pri schválení zákona o pedagogických pracovníkov. Pevne verím, že k takému hazardu so zdravím zamestnancov nedôjde, aby peniaze boli silnejšie ako zdravie človeka.
Novelou sa tiež ruší povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonanie spoločnej previerky jeho pracovísk bezpečno-technickou službou a pracovnou zdravotnou službou. Tieto previerky sa v zmysle súčasného znenia museli uskutočňovať najmenej raz ročne alebo najmenej raz za päť rokov, a to v závislosti od typu zamestnávateľa. Zrušením tejto povinnosti sa odstránia nielen administratívne, ale aj finančné zaťaženie zamestnávateľa. To je na jednej strane veľmi dobré, ale opäť vychádzame v ústrety len zamestnávateľovi. Aj rozšírením niektorých úloh pracovnej zdravotnej služby, ktoré môžu podľa novely samostatne vykonávať aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci a verejné zdravotníctvo alebo verejný zdravotník so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci u zamestnávateľa, aj v prípade, ak tento zamestnávateľ má menej ako päťdesiat zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie. Podľa súčasného znenia je to najmenej ako devätnásť zamestnancov.
Touto novelou sa výrazne rozširuje okruh zamestnávateľov, u ktorých môžu vybrané odborné úlohy pracovnej zdravotnej služby samostatne plniť zdravotnícki pracovníci, s čím možno čiastočne aj súhlasiť, nakoľko sa posilní úloha zdravotníckeho pracovníka. Ale predmetnými úpravami sa opäť vytvára priestor na zníženie finančnej záťaže zamestnávateľov.
Novela v čl. II v § 30 zároveň dopĺňa zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa navrhovaného znenia by zamestnanec bol povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na povinnú vstupnú preventívnu lekársku prehliadku, ak zamestnávateľ odstúpil od pracovnej zmluvy so zamestnancom z dôvodu, že zamestnanec nenastúpil do práce. S týmto návrhom možno plne súhlasiť, a ja s ním súhlasím, nakoľko zamestnanec by si už pred podpisom pracovnej zmluvy mal riadne rozmyslieť, či má záujem vykonávať pre zamestnávateľa konkrétnu prácu, alebo nie a musí počítať s tým, že ak v procese sa zmenia podmienky, že tento poplatok bude znášať.
Ale, ak si prečítame dôvodovú správu, a vrátim sa opäť k rekondičným pobytom, tak účelom návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov.
Takto upravený legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov, ako je v predloženej novele zákona, dáva jednoznačne výhody len zamestnávateľom, a to prostredníctvom zníženia nákladov či už finančných, alebo administratívnych.
Nemožno súhlasiť s takýmto návrhom, kde sa uprednostňuje len jeden článok v pracovnom reťazci a to zamestnávateľ, a zamestnanec sa jednoznačne posúva na vedľajšiu koľaj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Ondruš ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcel takto aj verejne oceniť moju kolegyňu Ľubku Roškovú za toto vystúpenie, lebo mám pocit, že tento zákon nevzbudzuje veľkú pozornosť. A pritom práve jej vystúpenie upozornilo na to, že skutočne tam dochádza k zmenám, ktoré budú mať negatívne dopady na zamestnancov. A ja sa chcem pripojiť k tomu apelu, ktorý ona mala takmer v závere toho svojho vystúpenia, aby skutočne nedochádzalo k nahrádzaniu takýchto plnení zo strany zamestnávateľov len finančným plnením, pretože, bohužiaľ, už je tu táto tendencia, že sa vládna koalícia, alebo poslanci vládnej koalície usilujú vecné plnenia, ktoré vyplývajú z rôznych zákonov, presadzovať, aby sa zmenili na finančné plnenia. A robí sa to bez toho, aby existovala reálna analýza, aký to bude mať potom dopad na využívanie tých plnení, ktoré sú dnes v podobe akoby vecnej stanovené v zákone. A ak by sa to dialo špeciálne v prípade rekondičných pobytov, tak by som to považoval naozaj za taký dosť nebezpečný krok vo vzťahu k udržiavaniu zdravia jednotlivých zamestnancov.
A samozrejme, že aj mňa bude zaujímať potom v druhom čítaní, že vlastne prečo dochádza k týmto návrhom, k takýmto zmenám, pokiaľ ide o tie rekondičné pobyty, teda k znižovaniu toho objemu.

13
Pani poslankyňa Rošková, môžete reagovať, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať kolegovi. A možno do druhého čítania moja taká úvaha o tom, že treba zvažovať, akým spôsobom tieto rekondičné pobyty by sa mali uskutočňovať tak, aby aj bolo skutočne zachovanie zdravia, ale zároveň, aby sme nie vždy hľadali len ten finančný efekt toho všetkého, ale celý zdravotný proces v každom tom rizikovom zamestnaní, ktoré je. Takže máme tu priestor a myslím, že by sme ho mali dostatočne využiť. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Ja len v stručnosti. Problematika rekondičných pobytov je samozrejme veľmi zaujímavá a veľmi závažná. V našom zákone č. 124 chcem len pripomenúť, že tak rozsiahly, taká rozsiahla úprava, také nastavenie rekondičných pobytov, ako je v našom zákone, nie je nikde v porovnateľnom rozsahu v Európe. To len, aby sme vedeli, že o čom sa bavíme.
A pokiaľ ide o faktor hluk, tak hluku sme vystavovaní všetci, všade a je úlohou zamestnávateľa, aby v prípade, že ide o hluk na pracovisku, aby skutočne to riešil rôznymi tými chráničmi sluchu a podobne. A nechajme to na zamestnávateľov, aby si tieto podmienky v záujme svojich zamestnancov a ich zdravia riešili. A nenúťme, nešnurujme všetko povinnosťami zo zákona.
Ďakujem.

Pán spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime k ďalšiemu prvému čítaniu, a to o vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, tlač 488.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 488.)