22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 475.
Podávam spravodajskú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 486 z 19. augusta 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
Účelom návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok zabezpečenia uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov prostredníctvom zníženia administratívno-regulačného zaťaženia zamestnávateľov. Súčasťou návrhu zákona je aj spresnenie znenia a úprava jeho ustanovení so zreteľom na zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatkov z aplikačnej praxe.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi čiastočne zhodnotiť niektoré veci v predloženej novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorá zavádza zmeny, ktoré ovplyvnia tak zamestnancov, ako aj zamestnávateľov. Chcem sa dotknúť len niektorých z nich, a to hlavne rekondičných pobytov, keďže s nimi mám praktickú skúsenosť z toho, že som často vykonávala rekondičné pobyty a bola som účastníčkou pri rekondičných pobytoch.
Jednou z povinností zamestnávateľa okrem týchto je zabezpečiť aj pitný režim. Novela ruší povinnosť zamestnávateľa vydať vnútorný predpis, podľa ktorého má tento pitný režim zabezpečovať. Táto úprava odbúra administratívne povinnosti, najmä novo vznikajúcim zamestnávateľom na pracovnom trhu, keďže súčasní zamestnávatelia majú to ako vnútorný predpis už vydaný. Ja len môžem dúfať, že zamestnávatelia aj bez vnútorného predpisu budú zabezpečovať tento pitný režim pre svojich zamestnancov. A keď si premietneme tohtoročné horúce leto, myslím si, že netreba o tom zvlášť hovoriť a dodržiavanie pitného režimu bolo zvlášť dôležité.
Novela v čl. I v § 11 výrazne mení podmienky účasti na rekondičnom pobyte a rozširuje podmienky, kedy nie je splnená účelnosť rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Jedným z nich, kde ruší túto povinnosť, je, ak je zamestnanec pri práci exponovaný v hluku, kde sa navrhuje neposkytovať rekondičné pobyty pri expozícii zamestnanca hlukom napriek tomu, že škodlivé účinky hluku na zdravie, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní vysokému hluku, sú vysoké, a preto by podmienka účelnosti rekondičného pobytu mala byť v tomto prípade splnená, možno viac vyšpecifikovaná pre určité povolania.
Ďalej sa zvyšujú lehoty a menia sa aj podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Zvyšuje sa lehota výkonného vybraného povolania, ktorá je podmienkou účasti na rekondičnom pobyte, a to o jeden rok. Pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie, sa posúva z najmenej piatich rokov na najmenej šesť rokov a pre zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva zaradenú prácu do štvrtej kategórie, najmenej zo štyroch rokov na najmenej na päť rokov. Čiže v oboch kategóriách je zvýšenie o jeden rok.
Ďalej sa tiež menia podmienky účasti na rekondičnom pobyte. Na ďalšom rekondičnom pobyte je podľa tejto novely zamestnanec povinný zúčastniť sa raz za štyri roky, pôvodne to bolo raz za tri roky, ak odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej osemsto pracovných smien, pôvodne bolo šesťsto pracovných smien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej šesťsto pracovných, pôvodne bolo štyristo, pracovných smien. Čiže sa predlžuje zase o jeden rok a počet smien.
V súčasnom zákone je zakotvených aj štrnásť dní rekondičného pobytu, po novom by to malo byť len sedem dní. Skracujú sa teda nielen cykly, po ktorých môžu rekondičné pobyty byť, ale skracuje sa aj ich dĺžka. Táto zmena podmienok sťaží prístup zamestnancov k rekondičným pobytom, ktoré sú nevyhnutné na zotavenie zamestnancov pracujúcich v škodlivom prostredí. Ťažko môžeme z týchto krokov uvažovať o tom, že vláde záleží na zdraví zamestnancov pracujúcich v rizikových oblastiach. Preto sa domnievam, že podmienky by mali byť zachované a malo by sa prihliadať na náročnosť pracovných kategórií a možnosti zamestnancov pracujúcich v týchto oblastiach na dostatočnú regeneráciu svojich síl.
S touto právnou úpravou budú spokojní jedine zamestnávatelia, nakoľko sa výrazne zníži ich finančné zaťaženie, ktoré vynakladajú na rekondičné pobyty. Rekondičné pobyty sa poskytujú vybranému okruhu zamestnancov v záujme regenerácie pracovných síl a predchádzania vzniku chorôb z povolania, či iných poškodení zdravia v dôsledku nepriaznivých pracovných podmienok a nevhodného pracovného prostredia.
Novela tohto zákona výrazne sprísňuje podmienky účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch, čo je v rozpore so záujmami zachovania zdravia zamestnancov. Rekondičné pobyty nie sú liečebnými pobytmi. Rekondičné pobyty sú určené zdravým zamestnancom ako kompenzácia nepriaznivých pracovných podmienok a prevencia možného poškodenia zdravia vzhľadom na vykonávanú prácu. Zabezpečuje sa nimi individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca, ktorý je cielene zameraný na kompenzáciu predpokladaných možných poškodení zdravia vykonávanou prácou, ale aj zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície, zlepšenie celkovej odolnosti zamestnanca a celkového zdravotného stavu zamestnanca a tiež slúži aj na zvyšovanie zdravotného uvedomenia zamestnancov a osvojenia si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci.
Rekondičný pobyt a rehabilitácia v súvislosti s prácou sú účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov. Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vidí v sprísňovaní podmienok účasti zamestnancov na rekondičných pobytov znižovanie nákladov zamestnávateľov. Prvoradé je však udržanie, ak nie zlepšenie zdravotného stavu zamestnancov. Každý rozumný zamestnávateľ potrebuje výkonnú pracovnú silu. Pokiaľ nebudeme toto rešpektovať a budeme ukracovať z možných rekondičných pobytov, môže sa zvýšiť chorobnosť a zvyšovanie fyzickej a psychickej záťaže bez dostatočnej regenerácie síl môže viesť aj k zvyšovaniu invalidity. V tejto súvislosti mi odpustite moju obavu z budúcnosti rekondičných pobytov, aby sa nezamenili za nejakú peňažnú náhradu, či osobný príplatok rizikového zamestnania, tak ako sa to stane pri schválení zákona o pedagogických pracovníkov. Pevne verím, že k takému hazardu so zdravím zamestnancov nedôjde, aby peniaze boli silnejšie ako zdravie človeka.
Novelou sa tiež ruší povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonanie spoločnej previerky jeho pracovísk bezpečno-technickou službou a pracovnou zdravotnou službou. Tieto previerky sa v zmysle súčasného znenia museli uskutočňovať najmenej raz ročne alebo najmenej raz za päť rokov, a to v závislosti od typu zamestnávateľa. Zrušením tejto povinnosti sa odstránia nielen administratívne, ale aj finančné zaťaženie zamestnávateľa. To je na jednej strane veľmi dobré, ale opäť vychádzame v ústrety len zamestnávateľovi. Aj rozšírením niektorých úloh pracovnej zdravotnej služby, ktoré môžu podľa novely samostatne vykonávať aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci a verejné zdravotníctvo alebo verejný zdravotník so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci u zamestnávateľa, aj v prípade, ak tento zamestnávateľ má menej ako päťdesiat zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie alebo vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie. Podľa súčasného znenia je to najmenej ako devätnásť zamestnancov.
Touto novelou sa výrazne rozširuje okruh zamestnávateľov, u ktorých môžu vybrané odborné úlohy pracovnej zdravotnej služby samostatne plniť zdravotnícki pracovníci, s čím možno čiastočne aj súhlasiť, nakoľko sa posilní úloha zdravotníckeho pracovníka. Ale predmetnými úpravami sa opäť vytvára priestor na zníženie finančnej záťaže zamestnávateľov.
Novela v čl. II v § 30 zároveň dopĺňa zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa navrhovaného znenia by zamestnanec bol povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na povinnú vstupnú preventívnu lekársku prehliadku, ak zamestnávateľ odstúpil od pracovnej zmluvy so zamestnancom z dôvodu, že zamestnanec nenastúpil do práce. S týmto návrhom možno plne súhlasiť, a ja s ním súhlasím, nakoľko zamestnanec by si už pred podpisom pracovnej zmluvy mal riadne rozmyslieť, či má záujem vykonávať pre zamestnávateľa konkrétnu prácu, alebo nie a musí počítať s tým, že ak v procese sa zmenia podmienky, že tento poplatok bude znášať.
Ale, ak si prečítame dôvodovú správu, a vrátim sa opäť k rekondičným pobytom, tak účelom návrhu zákona je upraviť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia zamestnancov.
Takto upravený legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie ochrany života a zdravia zamestnancov, ako je v predloženej novele zákona, dáva jednoznačne výhody len zamestnávateľom, a to prostredníctvom zníženia nákladov či už finančných, alebo administratívnych.
Nemožno súhlasiť s takýmto návrhom, kde sa uprednostňuje len jeden článok v pracovnom reťazci a to zamestnávateľ, a zamestnanec sa jednoznačne posúva na vedľajšiu koľaj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcel takto aj verejne oceniť moju kolegyňu Ľubku Roškovú za toto vystúpenie, lebo mám pocit, že tento zákon nevzbudzuje veľkú pozornosť. A pritom práve jej vystúpenie upozornilo na to, že skutočne tam dochádza k zmenám, ktoré budú mať negatívne dopady na zamestnancov. A ja sa chcem pripojiť k tomu apelu, ktorý ona mala takmer v závere toho svojho vystúpenia, aby skutočne nedochádzalo k nahrádzaniu takýchto plnení zo strany zamestnávateľov len finančným plnením, pretože, bohužiaľ, už je tu táto tendencia, že sa vládna koalícia, alebo poslanci vládnej koalície usilujú vecné plnenia, ktoré vyplývajú z rôznych zákonov, presadzovať, aby sa zmenili na finančné plnenia. A robí sa to bez toho, aby existovala reálna analýza, aký to bude mať potom dopad na využívanie tých plnení, ktoré sú dnes v podobe akoby vecnej stanovené v zákone. A ak by sa to dialo špeciálne v prípade rekondičných pobytov, tak by som to považoval naozaj za taký dosť nebezpečný krok vo vzťahu k udržiavaniu zdravia jednotlivých zamestnancov.
A samozrejme, že aj mňa bude zaujímať potom v druhom čítaní, že vlastne prečo dochádza k týmto návrhom, k takýmto zmenám, pokiaľ ide o tie rekondičné pobyty, teda k znižovaniu toho objemu.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať kolegovi. A možno do druhého čítania moja taká úvaha o tom, že treba zvažovať, akým spôsobom tieto rekondičné pobyty by sa mali uskutočňovať tak, aby aj bolo skutočne zachovanie zdravia, ale zároveň, aby sme nie vždy hľadali len ten finančný efekt toho všetkého, ale celý zdravotný proces v každom tom rizikovom zamestnaní, ktoré je. Takže máme tu priestor a myslím, že by sme ho mali dostatočne využiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja len v stručnosti. Problematika rekondičných pobytov je samozrejme veľmi zaujímavá a veľmi závažná. V našom zákone č. 124 chcem len pripomenúť, že tak rozsiahly, taká rozsiahla úprava, také nastavenie rekondičných pobytov, ako je v našom zákone, nie je nikde v porovnateľnom rozsahu v Európe. To len, aby sme vedeli, že o čom sa bavíme.
A pokiaľ ide o faktor hluk, tak hluku sme vystavovaní všetci, všade a je úlohou zamestnávateľa, aby v prípade, že ide o hluk na pracovisku, aby skutočne to riešil rôznymi tými chráničmi sluchu a podobne. A nechajme to na zamestnávateľov, aby si tieto podmienky v záujme svojich zamestnancov a ich zdravia riešili. A nenúťme, nešnurujme všetko povinnosťami zo zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá za účelom realizácie koncepcie reformy daňovo-odvodového systému. A súčasne tým vláda Slovenskej republiky chce splniť svoj záväzok uvedený v programovom vyhlásení vlády.
V súlade s koncepciou predkladaný vládny návrh zákona zavádza takzvanú superhrubú mzdu a zároveň premieta opatrenia reformy daňovo-odvodového systému do legislatívnej podoby. V súvislosti so zavedením takzvanej superhrubej mzdy sa navrhuje zrušenie povinnosti zamestnávateľa platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné na sociálne poistenie s výnimkou úrazového poistenia a poistné na sociálne zabezpečenie s výnimkou úrazového zabezpečenia...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister, uvádzate vládny návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Áno.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno. Tak, v čom je problém? Ďakujem pekne. Len kolega z výboru ma upozornil, že vraj iný zákon uvádzate, tak... A my si dávame pozor.
Nech sa páči, pán minister.

Mihál, Jozef, podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ďalej sa navrhuje presunutie tejto povinnosti, čiže platiť poistné v upravenej forme na zamestnanca. Ďalej sa navrhuje úprava príjmu zo závislej činnosti zamestnanca na takzvanú super hrubú úroveň z dôvodu presunu poistného na zamestnanca. Čiže príjem zo závislej činnosti sa zvýši určeným koeficientom. A ďalej sa navrhuje zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia.
V kontexte opatrení reformy daňového odvodového systému sa ďalej navrhuje: odčlenenie úrazového poistenia zo sociálneho poistenia, zrušenie garančného poistenia a vytvorenie garančnej dávky ako štátnej sociálnej dávky, zmena osobného rozsahu sociálneho poistenia a verejného zdravotného poistenia, stanovenie nových sadzieb poistného na sociálne poistenie pre zamestnanca a pre ostatné skupiny osôb, stanovenie novej sadzby poistného na sociálne zabezpečenie u príslušníkov ozbrojených zložiek s dĺžkou služobného pomeru viac ako pätnásť rokov, stanovenie novej sadzby poistného na povinné úrazové poistenie a na úrazové zabezpečenie, stanovenie nových sadzieb poistného na verejné zdravotné poistenie, úprava vymeriavacích základov na určenie poistného na sociálne poistenie a úrazové poistenie a na určenie sumy dávok sociálneho poistenia a úrazového poistenia, zmena spôsobu úhrady príspevkov na starobné dôchodkové sporenie neodvedených zamestnávateľom do fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
vytvorenie nových podmienok povinného sociálneho poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, zrušenie povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a zmena podmienok dobrovoľného sociálneho poistenia.
Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj novely zákonov, ktorými sa zavádzajú nevyhnutné zmeny súvisiace so zavedením takzvanej superhrubej mzdy a s ďalšími úpravami v kontexte realizácie reformy daňovo-odvodového systému.
Vládny návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sú nad rámec zavedenia super hrubej mzdy, ako aj koncepcie reformy daňovo odvodového systému. Vyplývajú najmä z národného programu reforiem, ktorý schválila vláda.
Ide o diferencovanie výšky dávky v nezamestnanosti. Ďalej o novú úpravu valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok a úrazových dávok s účinnosťou od 1. januára 2013. Zavedenie automatického mechanizmu zvyšovania dôchodkového veku a úpravy dôchodkovej hodnoty v závislosti od vývoja určených demografických ukazovateľov s účinnosťou od 1. januára 2016. Nový spôsob určovania priemerného osobného mzdového bodu, ak nárok na dôchodok vznikne po 31. decembri 2015. Úprava stanovenia osobného mzdového bodu na stanovenie sumy invalidného dôchodku poistencovi vo veku do dvadsať rokov. A napokon, zvýšenie percentuálnej sadzby materského a predlžovanie doby poskytovania materského.
Ďakujem za pozornosť. A znovu verím vo vašu podporu tomuto dôležitému návrhu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, predseda Národnej rady navrhol prideliť návrh zákona, jeho prerokovanie, výborom. Navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie rozhodnutím č. 490 z 19. augusta tohoto roka.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, aj podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pán minister uviedol, čo je obsahom návrhu zákona. Ja ako spravodajca odporúčam, aby sme prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 zákona o rokovacom poriadku odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom, okrem: výboru mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, to znamená všetky výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte rozpravu.