22. schôdza

Ďakujem. Pripomínam rokovanie ústavnoprávneho výboru o jednej. Ďakujem.

Pripomínam rokovanie školského výboru o pol jednej na čísle dverí 33.

Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že rokovanie bude teraz o 12.30 hod. Ďakujem pekne.

Ja som sa... (Reakcie z pléna a vypnutie mikrofónu.)

Pán predseda, chcem vás upozorniť na jeden dôležitý moment, o ktorom hovoríme už viac ako rok. Vy opäť svojvoľne zasahujete do zákonodarnej iniciatívy poslancov. Ak poslanci, ktorí navrhli zákony, ich stiahnu, majú na to právo. Ale vy nemáte právo zobrať možnosť prerokovať návrh poslaneckého návrhu bez súhlasu poslanca. Je to hanba vaša! (Potlesk a pokriky v sále: "Fuj!")

Áno, pán predseda, ja si dovolím ho zopakovať. Neberiem nikomu žiadne právo. Budeme rokovať o všetkých návrhoch zákonov, ktoré boli zaradené na túto schôdzu. Ale ja v mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby sme o nich rokovali na nasledujúcej schôdzi. A sú to body 36 až 63, bod 87 a body 93 až 96. (Reakcie z pléna.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene vlády predkladám na rokovanie Národnej
rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Ide o prvé zásadné rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci od jeho vzniku pred piatimi rokmi. Vtedy parlament odsúhlasil vládny návrh zákona, ktorým sme vytvorili mechanizmus a stanovili pravidlá na poskytovanie právnej pomoci ľudom v núdzi. Už vtedy sme si totiž jasne uvedomovali, že nedostatok peňazí nesmie byť zlomovým bodom, či sa niekto dokáže domôcť spravodlivosti, alebo nie, či dostane kvalifikovanú právnu radu, alebo zostane odkázaný
sám na seba aj pri komplikovaných právnych sporoch.
Štát má na jednej strane povinnosť postarať sa nielen o fungujúce súdy a zabezpečiť nestrannosť sudcov, ale musí vidieť aj druhú stranu mince, musí urobiť všetky kroky k tomu, aby prístup k spravodlivosti nebol len ilúziou, ale bol naozajstnou možnosťou aj pre tých, ktorí nemajú prostriedky na zaplatenie právneho poradenstva.
Prichádzam s návrhom, ktorý po prvé znamená, že právna pomoc hradená štátom bude dostupnejšia pre oveľa viac ľudí, rozširujeme vecnú aj osobnú pôsobnosť Centra právnej pomoci a odhadujeme, že centrum bude môcť priznať nárok na právnu pomoc aspoň jedenkrát toľko ľuďom ako doteraz. Novela predpokladá rozšírenie vecnej príslušnosti Centra právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj na oblasť obchodného práva, správneho súdnictva a konania pred Ústavným súdom. Poskytovanie právnej pomoci bude teda možné už nielen v občianskoprávnych, pracovnoprávnych či rodinnoprávnych veciach. Právnu pomoc tak budú môcť získať ľudia tiež v prípadoch, ak majú spor zo zmluvy, ktorá odkazuje na Obchodný zákonník.
Rozširuje sa hranica materiálnej núdze z 1,4- na 1,6-násobok životného minima. Z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, ktorým môže centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. V prípade, že príjmy žiadateľa budú medzi 1,4-násobkom a 1,6-násobkom sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a podieľaní sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajúcou 20 % nákladov na právnu pomoc. Pôjde o sumu asi od 26 do 40 eur za konanie na jednom stupni, čo je niekoľkonásobne menej ako služba, ktorú by človek musel zaplatiť u advokáta, keby nešiel cez Centrum právnej pomoci. Pri mediácii je účasť, presne spoluúčasť, na financovaní presne 20 eur.
Navrhujeme zjednodušiť konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Úpravy, ktoré navrhujeme, budú pre ľudí znamenať menej papierovania pri preukazovaní ich finančnej situácie. Okrem advokátov bude môcť centrum určiť na riešenie niektorých sporov aj mediátorov. Po novom budú mať povinnosť poskytovať právnu pomoc na základe ustanovenia centrom všetci advokáti, to je viac ako 4-tisíc advokátov, a nielen tí, ktorí sú zapísaní v špeciálnom zozname, kde ich bolo doteraz len pár stoviek.
Dôležitou zmenou je možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu centra na niektorom z troch určených krajských súdov. Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, je dôležitou zmenou práve toto zavedenie možnosti podať odvolanie voči rozhodnutí centra o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a jeho preskúmanie súdom. Doteraz bolo možné len preskúmanie súdom na základe žaloby, pričom v tomto konaní bolo povinné zastúpenie advokátom. Išlo o paradoxnú situáciu, keď človek, ktorý tvrdil, že si nemôže služby advokáta dovoliť, by ho musel mať, ak chcel preukázať, že má nárok na právnu pomoc hradenú štátom.
Týmto návrhom tiež rušíme dvojkoľajnosť pri možnosti ustanovenia advokáta súdom alebo centrom. Doteraz bolo možné o ustanovenie advokáta požiadať centrum aj súd. Po novom bude v tejto oblasti postup jednoznačný, navrhuje sa zrušenie možnosti súdu určiť advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom a centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie.
Dovolila som si predstaviť tie hlavné zmeny, ktoré sme dopracovali do tejto novely zákona po diskusii so zástupcami Centra právnej pomoci, ale aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ako aj sudcami, ale aj Slovenskou advokátskou komorou a mimovládnym sektorom.
Vážené dámy, vážení páni, po piatich rokoch, myslím, naozaj nastal čas zvýšiť dostupnosť a rozsah služieb Centra právnej pomoci. Na centrum sa obracajú ľudia, ktorí potrebujú pomocnú ruku štátu, aby obhájili svoje práva, aby mohli veriť v spravodlivosť. Prístup k spravodlivosti nesmie byť pre nich nedostupným pojmom.
Verím, že podporíte tento návrh a že sa nájde vôľa podporiť ľudí, ktorí hľadajú spravodlivosť, ale pre nedostatok prostriedkov si nemôžu dovoliť služby právnikov.
Poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Prednášam týmto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní. Tento zákon máte ako tlač 392.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo dňa 12. júla 2011 č. 561 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 23. augusta 2011 č. 261, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. augusta 2011 č. 235 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 26. augusta 2011 č. 74.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v čl. IV písomnej spoločnej správy výborov a v čl. IV sú to body 1, 2 a 3, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa týkajú čl. 1, čl. 2 a čl. 6, väčšinou majú taký legislatívnotechnický charakter. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne o bodoch 1, 2, 3 s návrhom schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra 2011 č. 279. Týmto uznesením zároveň výbor poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý rieši tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne z pohľadu procesov ako málo efektívne alebo komplikované, prípadne v aplikačnej praxi nedostatočne upravené.
Som presvedčená, že navrhované zmeny prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. Verím, že týmito zmenami dávame slušným podnikateľom pozitívny signál, pretože zmenšujeme priestor na špekulácie a manipuláciu v konkurznom konaní a, naopak zjednodušujeme proces tam, kde je to potrebné. Otvárame priestor najmä pre menších podnikateľov, živnostníkov, aby sa ich šanca dostať sa k vyplateniu dlžných čiastok od firiem v konkurze zvýšila.
Navrhujeme predovšetkým zaviesť pre veriteľov možnosť iniciovať konkurzné konanie voči dlžníkovi skôr, t. j. v čase, keď už má problémy, ale má ešte majetok. Chceme tým skoncovať so špekulatívnymi praktikami, keď zadlžený podnik vyhlásil konkurz príliš neskoro, t. j. v čase, keď už oficiálne nemal žiadny majetok a dlžníci nemohli byť uspokojení, prípadne došlo k príprave konkurzného konania s dohodnutými spriaznenými veriteľmi, ktoré malo slúžiť len na prevedenie majetku z jednej firmy do druhej. Úpravy súvisiace s veriteľskými návrhmi na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka pomôžu vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, ako aj na včasné riešenie hroziaceho úpadku alebo úpadku dlžníkom. Povinným prejednaním veriteľského návrhu a ďalšími opatreniami sa dlžníkovi zároveň poskytne ochrana pred špekulatívnymi návrhmi.
Novela ďalej prináša aj administratívne zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok a zlepšenie procesných práv veriteľov. Zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok bude v praxi znamenať napr. možnosť prihlásiť viacero pohľadávok jednou prihláškou, či povinné prihlasovanie pohľadávok len u správcu, pričom novela zavádza aj možnosť, ktorá je dávnejšie štandardom v iných krajinách, a to možnosť prihlásiť pohľadávku kedykoľvek počas konkurzu. V platnosti zostáva základná lehota na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v ktorej musia byť prihlásené napr. zabezpečovacie práva, avšak po novom môže veriteľ prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. V praxi to znamená väčšiu šancu uspokojenia pohľadávok pre tých, ktorí uvedenú lehotu nestihli, keďže si napr. hneď nevšimli alebo nemali šancu všimnúť informáciu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
Z pohľadu bežných veriteľov, najmä živnostníkov, prípadne menších firiem, totiž nie je možné spravodlivo požadovať, aby dennodenne sledovali Obchodný vestník a dozvedeli sa tak vždy včas o vyhlásení konkurzu. Pre týchto veriteľov znamenalo zmeškanie lehoty na prihlásenie pohľadávky jednak účtovné problémy z pohľadu odpisu ich pohľadávok, ako aj strata možnosti dosiahnuť aspoň čiastočné pomerné uspokojenie ich pohľadávok.
Návrh zároveň predpokladá zvýšenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánov za neriešenie úpadku dlžníka včas. Navrhujeme, aby v prípade, že sa dlžník stane predĺženým a člen štatutárneho orgánu nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bude povinný doplatiť zo svojich prostriedkov do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedená zmena reaguje na potreby aplikačnej praxe, keď všeobecná úprava zodpovednosti za škodu síce obsahuje niektoré mechanizmy, v praktickom živote však nie sú účinné. Nanovo upravujeme definíciu predĺženia, zavádzajú sa obmedzenia pre uspokojenie pre spriaznených veriteľov, upravuje sa možnosť popierania pohľadávok veriteľmi a zavádzajú sa nové mechanizmy ochrany záujmov veriteľov v reštrukturalizácii.
Dovolím si na záver svojho vystúpenia vyjadriť sa aj k spoločnej správe, ktorá obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré prešli výbormi. Za predkladateľa môžem povedať, že s týmito pozmeňovacími návrhmi som stotožnená. Poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.