22. schôdza

6.9.2011 - 14.9.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.9.2011 o 14:51 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:50

Ondrej Matej
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Fořt, ja skúsim to dovysvetliť. Ten vzorec a tak ako to je platné zatiaľ, lebo ešte nebol schválený tento pozmeňujúci návrh, nehovorí o tom, že je nemenný, že každým rokom tá bonifikácia je rovnaká. Tam je stanovená minimálna a maximálna suma viazanosti. Preto som dal na osobitné vyňatie bod 3 zo spoločnej správy, lebo najprv som to uvažoval v spolupráci s ministerstvom financií práve aj po rozprave so zástupcami stavebných sporiteľní, aby bola tá istota viazať to na zákon. Uvedomujúc si zodpovednosť za štátny rozpočet, za budúcnosť krajiny a to, čo som povedal, zopakujem to rovno, zrovnoprávniť to so spôsobom poskytovania a systémom poskytovania bonifikácie pri hypotekárnych úveroch a mladomanželských pôžičkách, to dávame na štátny rozpočet. Takže ani doteraz nebola istota pri uzatváraní zmlúv pre tých sporiteľov, že to bude každý rok 66 eur.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.9.2011 o 14:50 hod.

Ing.

Ondrej Matej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:51

Jozef Burian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

56.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ktorý si zasadol do lavíc parlamentných. Áno, to je jasné, to som pochopil. A myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Mateja, myslím si, že budem si musieť upraviť vôbec ako môj príspevok a myslím si, že výrazne zmení vlastne celú obsahovú náplň, ku ktorej som chcel vystúpiť. A myslím si, že asi všetkým je tu jasné a myslím, že definoval to možno nepriamo aj pán poslanec Fořt, že v roku 2012 neočakávame žiadnu štátnu prémiu. Ja očakávam o tom, že dnes sú pripravené všetky podmienky na to, že bude v štátnom rozpočte na účte alebo teda v prospech stavebného sporenia jedna veľká nula. Takisto, ako je to pri hypotekárnych úveroch. Takže nebuďme, nerobme si ilúzie, nerobme si ilúzie o tom, že tento návrh alebo tento pozmeňujúci návrh je len čistá náhoda a že teda pán poslanec Matej prišiel s nejakou vlastnou myšlienkou. Je to určite návrh, ktorý určite je pod gesciou ministerstva financií.
Myslím, že tu už bolo povedané, myslím, že aj z úst pána poslanca Maďariča, že vlastne tu sa vlastne len potvrdzuje pravidlo to, že keď vláda nešetrí na svojich výdavkoch, ale šetrí na obyvateľoch, na občanoch Slovenskej republiky, prípadne zvyšuje dane alebo znižuje ich bonifikáciu alebo prípadnú bonifikáciu práve v prípade stavebného sporenia. Mal som tu niekoľko viac návrhov, ale myslím si, že aj moji predrečníci, hlavne čo sa týka pána poslanca Pelegriniho a Kolesíka, by som povedal, že dosť obšírne definovali túto oblasť. Ja chcem len na začiatku povedať, že súhlasím s tým obmedzením, ktoré ministerstvo financií nastavilo, pokiaľ sa týka poplatkovej časti. S tým sa dá súhlasiť. Ja osobne si myslím, že zníženie týchto poplatkov alebo štandardizácia týchto poplatkov je smerom k tomu, aby títo ľudia mali za jasných podmienok tieto zmluvy, aby vedeli, koľko zaplatia. A zároveň musím povedať, že tieto poplatky sa znižujú, čo zase hovorím, že je na prospech tých sporiteľov, ktorí vstupujú do tohto systému. Je možno otázkou dnes, že či tieto sadzby zostanú nemenné zase x rokov, alebo bude úvaha o tom, či tieto sadzby by nemali byť, by som povedal, valorizované možno o nejakú infláciu alebo o nejaký údaj, ktorý by bol zmysluplný. Zase zároveň hovorím, že tento, alebo tieto údaje alebo tie obmedzenia by mali asi skôr prináležať fyzickým osobám. Pokiaľ ide o právnické osoby, myslím, že tam by som bol troška zdržanlivejší, lebo to je v podstate troška iná poloha, ako je poloha v tomto systéme. Faktom je ale, nebudem teda rozprávať, teda, aby som povedal takú nejakú, skôr sa sústredím na technické veci ako na veci, ktoré sa týkajú nejakých všeobecných rozpráv k tomuto návrhu zákona.
Čo teda mi veľmi výrazne vadí a čo výrazne vadí nielen mne, ale myslím si, že v budúcnosti to bude vadiť aj možno právnikom, možno aj teoreticky, pri možno aj vrátení zákona prezidentom, prípadne možno podania na Ústavný súd, to je prípadná retroaktivita, čo sa týka vlastne medziúverov a možností čerpania štátnej prémie. Jednoducho, ak my dnes zákonom príjmeme to, že aj tí, ktorí vstupovali niekedy dávnejšie do tohto systému, a dnes majú podľa dikcie tohto návrhu zákona, nemajú nárok na štátnu prémiu, tak si myslím, že určite minimálne je to retroaktívne pre tých, ktorí vstupovali za určitých podmienok do tohto celého systému stavebného sporenia. Otázkou zostáva, či ak by sme prijali nejako túto dikciu do budúcna, teda, že to bude platiť len pre novonastúpivších sporiteľov v tomto systéme, určite aj tam nastáva otázka, prečo jedni môžu a jedni nie? Takže tam, by som povedal, tiež by som videl ako nejaký problém, teda by som povedal nejakej rovnováhy. Ale faktom je, že určite, ak to urobíme so spätnou platnosťou, je tu veľká šanca, že tento návrh zákona bude mať možno dohru, možno dohru na Ústavnom súde alebo niekde, kde teda bude sa posudzovať retroaktivita tohto návrhu. Určite by som rád si potom vypočul, že to nie je pravda, alebo nejaké zmysluplné riešenie, že teda je to inak.
Určite mi vadí aj to, že výpočet štátnej prémie tak, ako je navrhnutý ministerstvom financií, aj keď teda možnože bude nula, takže možno nemáme sa o čo prieť. Ale v každom prípade musím povedať, že ten výpočet, ktorý je tam daný, dáva dôraz na výšku štátnej prémie na prvý kvartál a počíta s tým, že ľudia sú natoľko bonitní, že dokážu zaplatiť túto štátnu prémiu už prvý kvartál alebo podstatnú časť a tým pádom dostanú aj adekvátnu výšku štátnej prémie, a pričom ďalšie kvartále sú pomerne podstatne nižšie. Čiže občan, ktorý sporí v pravidelných dávkach, a čo je teda bežný systém minimálne u tretiny týchto sporiacich sporiteľov, jednoducho títo ľudia nemajú dostatok peňazí na to, aby ihneď na úvod, teda v prvom kvartáli dali takúto čiastku, ktorá by zodpovedala, povedzme, významnejšej čiastke, ktorú platia jednoducho mesačne, a majú iba na to, aby jednoducho takýmto spôsobom rovnomerne platili. Myslím, že ak hovoríme o tom, že stavebné sporiteľne dnes obhospodarujú asi viac ako milión klientov, myslím, že môžeme povedať, že tretina, niekde okolo tristopäťdesiattisíc ľudí sa dostáva do týchto problémov, že nebude sporiť týmto systémom a jednoducho príde ešte aj o tú malú štátnu prémiu, ktorá podľa môjho názoru, týmto návrhom buď sa zníži, výrazne zníži, alebo bude nulová. Čiže to sú základné výhrady, ktoré mám k tomu návrhu zákona.
Faktom ale je, že možno sa málo počúva, možno málo sa aj počítalo s tým, že ak sa takýmto spôsobom zmrazí stavebné sporenie, určite ten záujem bude nižší, bude menší záujem sporiteľov jednoducho žiadať o medziúvery, jednoducho menej sa bude stavať, menej sa bude investovať. Môžeme uvažovať o tom, či štátny rozpočet práve v takejto oblasti skôr nestratí, ako získa. Ak nezíska na dani z príjmov, či je to sporiteľňa, stavebná sporiteľňa, či je to bežný občan, ak sa nakúpia veci, podporuje sa spotreba, domáca spotreba, podporuje sa teda aj vratka dane z pridanej hodnoty a zároveň nehovoriac o tom, že je tu aj určitá forma zamestnanosti, kde vláda a teda každá vláda sa snaží pritiahnuť zahraničných investorov. A my týmto spôsobom sme ochotní vlastne takýto investičný stimul ako keby vo forme malého investičného stimulu, lebo toto je za málo peňazí, podľa môjho názoru, celkom slušne dosť muziky, jednoducho sme ochotní takýmto spôsobom to odbúrať. A nejedná sa práve o málo, počet pracovných miest. A myslím si, že keď sme boli ochotní dať a čo som veľmi rád, povedzme do investície do Honeywellu, ktorá zhodou okolností bola dvojnásobne vyššia, ako pôvodne sa očakávalo, ale budiš, je to aspoň na východe, je to v Prešovskom kraji. V každom prípade myslím si, že tam vznikne niekde okolo, pokiaľ si dobre pamätám, 250, v konečnom dôsledku 400 pracovných miest. Ak to porovnáme s týmto stavebným sporením, je to možno len kvapka v mori, ak ideme tým, že ideme výrazne rušiť stavebné sporenia, alebo jednoducho výrazne obmedziť.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektujú na toto, čo som vlastne v tej svojej rozprave alebo vo svojom vystúpení snažil sa v krátkom vystúpení povedať.
Čiže pozmeňujúci návrh jedna. Pozmeňujúci návrh k čl. I bod 5 znenie § 10 odseku 4 sa mení nasledovne:
"Paragraf 10 odsek 4. Zo zmluvy o stavebnom sporení uzatvorenej v priebehu kalendárneho roka so stavebným sporiteľom podľa § 4 písm. a), za ktorého sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, sa v tomto kalendárnom roku štátna prémia určuje za jednotlivé kalendárne štvrťroky vo výške percentuálneho podielu vypočítaného podľa odseku 3 zo sumy vkladov uskutočnených:
po a) v prvom štvrťroku najviac vo výške sumy ustanovenej v odseku 3,
po b) v druhom štvrťroku najviac vo výške 3/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý a druhý štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po c) v treťom štvrťroku najviac vo výške 1/2 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu za prvý, druhý a tretí štvrťrok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3,
po d) v štvrtom štvrťroku najviac vo výške 1/4 sumy ustanovenej v odseku 3, pričom súčet nárokov na štátnu prémiu na tento celý rok nesmie presiahnuť výšku ustanovenú v odseku 3. Na uplatnenie nároku na štátnu prémiu a na pripísanie štátnej prémie za tento kalendárny rok sa ustanovenie § 10b použije rovnako.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Myslím, že v svojej rozprave som jasne zdôvodnil filozofiu toho, aby jednoducho aj sporitelia, ktorí nie sú tak bonitní, o ktorých už bolo tu dlhšie rozprávané, aby jednoducho mohli sporiť mesačne, tak ako to robia, robí to minimálne tretina sporiteľov, ďalších, povedzme, viac 40 %, povedzme, je schopná zaplatiť možno túto prémiu na začiatku roka v tom prvom štvrťroku, ale takýmto spôsobom odbúrame tú skupinu ľudí, ktorí si poctivo na takýto systém, dlhodobý systém, ktorý zabezpečuje udržateľnosť, jednoducho a zabezpečuje aj rozvoj ekonomiky, by bolo veľmi žiaduce.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k čl. I body 7, 1 a 8.
Čl. I bod 7 k § 10a odseku 4. Navrhovaný text § 10a odseku 4 navrhujeme v celom znení vypustiť. A zároveň k čl. I bod 1, teda k § 6 odsek 2 písm. e) navrhovaný text k § 6 odseku 1 písm. e) navrhujeme v celom znení vypustiť a zároveň k čl. I bod 8, teda k § 13 odsek 2 v navrhovanom texte § 13j ods. 2 navrhujeme vypustiť časť znenia z prvej vety "a §10a ods. 4".
Myslím, že to zdôvodnenie som tiež jasne zadefinoval. Myslím si že sa tu jedná o retroaktivitu a myslím že si začíname veľmi slušne zvykať na retroaktívne zákony z dielne ministerstva financií, prípadne z ministerstva spravodlivosti, pokiaľ sa to týkalo aj konkurzných konaní. A myslím si, že to určite bude mať aj ďalšiu zaujímavú dohru.
Takže summa summarum záverom, myslím si, že po prečítaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Matej, myslím, že sa významne mení celý pohľad na túto skutočnosť a neviem, či aj tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré som tu predložil, vôbec zmenia nejaký pohľad ministerstva financií na túto oblasť v záujme toho, že ideme znižovať výdavky štátneho rozpočtu a to tým, že znížme už aj tak chatrnú prémiu alebo teda štátnu prémiu stavebného sporenia už aj tak zníženú na veľmi malú čiastku, už aj tak ideme do ešte nižších objemov. Ja si myslím osobne a možnože pán minister to vyvráti a povie nie, očakávame, že v štátnom rozpočte bude táto prémia. Nehovoriac o tom, že rušíme vzorec, ktorý mal nejakú stabilitu, a bol už jasnou štruktúrou vypočítaný, dokonca bol prebraný ešte v roku 2004, keď si dobre pamätám z nejakých, filozofie, ktorú uplatňujú povedzme v krajinách, ktoré, kde má históriu toto stavebné sporenie, čo je Rakúsko, povedzme, Nemecko a iné krajiny. Čiže dnes rušíme to a dnes to bude len v rukách ministerstva financií, prípadne vlády. Jednoducho není je perspektíva o tom, keď človek do toho systému vstúpi, aby mu náhodou niekto zase retroaktívne nezrušil jeho budúce možnosti príjmu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.9.2011 o 14:51 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:51

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem všetkým, ktorí vystúpili k tomuto návrhu zákona. A dovoľte mi začať tým, čo povedal pán poslanec Glváč vo faktickej poznámke. Povedal, že podľa neho je to pozoruhodné pokračovanie nočného rokovania vlády a v tomto s ním musím súhlasiť. Pozoruhodné pokračovanie nočného rokovania, na ktorom predseda SMER-u pán Fico nás obvinil, že strany vládnej koalície sú zástancami bánk a lobistami v prospech bánk, pretože nechcú zaviesť bankovú daň, ktorá by mohla vyriešiť naše fiškálne problémy, a sám seba a vás, stranu SMER, staval do pozície tých, ktorí nie sú bankovými lobistami a ktorí práve navrhujú, aby sa banky zdanili.
Tak po prvé, vám chcem oznámiť, že vláda predloží návrh zákona, ktorým sa zavedie bankový odvod alebo inými slovami banková daň, a teda vyrážate otvorené dvere v tom zmysle, že by sme nechceli riešiť problémy aj zdanením bankového sektora. Ale zároveň musím konštatovať, že všetky vaše vystúpenia, teda aj vystúpenie pána poslanca Pelegriniho, aj vystúpenie pánov poslancov Kolesíka, Buriana, ale aj Rafaja boli vystúpeniami, ktoré ja považujem za jednoznačný lobing v prospech stavebného sporenia, ktoré je do značnej miery deformované, a kde sa míňa veľa peňazí daňových poplatníkov, veľa verejných prostriedkov bez adekvátneho efektu pre občanov Slovenskej republiky. Aj keď, samozrejme, vy to zakrývate, máte plné ústa záujmov ľudí, ako vždy, ako sme si už zvykli, ale skutočnosť je podľa môjho názoru iná.
Pretože ten základný dôvod, prečo navrhujeme zmeny, je ten, že v systéme stavebného sporenia existujú niektoré zásadné systémové problémy. Po prvé, štát míňa veľa peňazí - 40 mil. eur, teda asi 1,2 mld. Sk je veľmi veľa peňazí a problém je v tom, že značná časť týchto peňazí sa míňa účinkom, teda nerieši problematiku dostupnejšieho bývania pre ľudí, najmä nižšie príjmových, ale do značnej miery končí v ziskoch inštitúcií, ktoré tieto produkty poskytujú. A viem vám to doložiť na konkrétnych faktoch a konkrétnych číslach. Tak napr. úročenie vkladov je v tých inštitúciách, v tých stavebných sporiteľniach a bankách, ktoré poskytujú stavebné sporiteľne, výrazne nižšie, ako je úročenie vkladov v komerčných bankách. Poviem vám to aj konkrétne na číslach, ak chcete, pritom vklady v stavebnom sporení sú dlhodobé, sú nad päť rokov a napriek tomu inštitúcie, ktoré ho poskytujú, ponúkajú vkladateľom nižšiu úrokovú sadzbu, ako komerčné banky poskytujú pri vkladoch od jedného do dvoch rokov alebo od dvoch do piatich rokov. Konkrétne to vyzerá tak, že pri vkladoch od jedného do dvoch rokov je to v komerčných bankách asi 2,5 %, v stavebných sporiteľniach ale menej - 2,4 %, pri vkladoch od dvoch do piatich rokov je to v komerčných bankách 2,8 %, v stavebných sporiteľniach 2,4 %, pričom zdôrazňujem, pri stavebnom sporení ide o vklady nad päť rokov, a napriek tomu sú úroky, ktoré inkasujú vkladatelia nižšie, ako v komerčných bankách pri vkladoch dvojročných alebo dvoj- až päťročných.
Pri nových vkladoch je tento rozdiel dokonca ešte výraznejší, kedy v stavebnom sporení je to pri nových vkladoch nad päť rokov, termínované vklady 2,2 %, v komerčných bankách je to pri nových vkladoch pri jedno až dvojročných termínovaných 2,8 % a pri dva- a päťročných termínovaných 3,1 %. Výrazný rozdiel, výrazný rozdiel dokonca o vyše 30 % pri nových vkladoch, dva- až päťročných v komerčných bankách oproti viac ako päťročným v stavebných sporiteľniach.
Ďalej medziúvery, medziúvery sú klasické štandardné bankové produkty, ktoré ale sú dotované štátnou prémiou, a štátna prémia to je ďalšia zásadná systémová vada, že 83 % štátnej prémie odčerpajú stavebné sporiteľne vo forme rôznych poplatkov, čiže poplatkové zaťaženie je vysoké. Takže naše návrhy, ktoré predkladáme, chcú len zmierniť tieto disproporcie. Naviac, keď hovoríte, že stavebné sporenie je špecifické, no len dostalo sa to do situácie, kedy objem medziúverov je jedenásťkrát väčší ako objem stavebných úverov. A ako sme si povedali, medziúvery sú vlastne štandardné komerčné produkty, ktoré sú naviac dotované zo štátu a zo štátnej prémie. Takže myslím si, že tieto čísla jasne hovoria o tom, že systém je výrazne deformovaný a že značná časť prostriedkov, verejných prostriedkov, prostriedkov daňových poplatníkov nejde v prospech toho, aby mali ľudia prístup k lacnejšiemu financovaniu bývania, ale končí vlastne v ziskoch stavebných sporiteľní.
Ja, samozrejme, viem, že lobing je silný, stačí si otvoriť ktorýkoľvek denník v ktorýkoľvek deň a máte tam platenú inzerciu na pol strany o tom, aké je to nevyhnutné, aké je to potrebné, aké je to dobré. Aj to stojí peniaze a považujem za absurdné, aby z peňazí daňových poplatníkov bola financovaná drahá kampaň za zachovanie systému, ktorý znamená neefektívne a nie dobré vynakladanie peňazí daňových poplatníkov. Takže, ak tu niekto lobuje, tak to ste vy a nie, ako bolo včera tvrdené, v noci, že vládna koalície nechce, aby banky boli zdanené.
A po druhé, keď teda máte plné ústa mladých ľudí, ich výhodnejšieho prístupu k bývaniu, prečo ste s tým štyri roky nič neurobili? Analýza, ktorá je k dispozícii na stránke ministerstva financií, hovorí, že Slovensko malo počas štyroch rokov vašej vlády, nič ste s tým neurobili, jedny z najvyšších poplatkov a jedny z najvyšších úrokov pri úveroch na bývanie, aj v hypotekárnych úveroch a nakoniec v konečnom dôsledku aj v stavebnom sporení. Jediné, čo ste vymysleli, bol základný bankový produkt, či ako ste ho nazvali, o ktorý prejavilo záujem päť ľudí. Dvoch poznám - pána Počiatka, pána Kažimíra, tých troch ďalších nepoznám. Takže faktom je, že sa snažíme riešiť problémy, snažíme sa, pretože tento návrh zákona ušetrí ľuďoch 10 mil. eur, na poplatkoch zaplatia ľudia o 10 mil. eur menej, zároveň áno, tento návrh znamená aj úsporu v štátnom rozpočte o 10 mil. eur. A zároveň znamená riešenie deformácií, ktoré sú evidentné, a nevidí ich len ten, kto ich vidieť nechce a kto sa nechce pozrieť na tento problém naozaj na základe faktov alebo ten, kto má iný záujem a nie záujem prístupu ľudí k bývaniu.
Ďakujem pekne. Takže chcem vás požiadať, aby ste napriek veľkému, silnému a určite aj pretrvávajúcemu lobingu inštitúcií, ktoré na takto nie optimálne nastavenom systéme profitujú, aby napriek tomu tento vládny návrh zákona vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem podporiť, ktorý predniesol pán poslanec Matej, aby sme tieto zmeny schválili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

14.9.2011 o 14:51 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:13

Ivan Mikloš
 

14.9.2011 o 15:13 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:13

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
60.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom sa realizuje prvá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov, a to spojenie daňovej a colnej správy na úrovni riaditeľstiev vytvorením Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Vytvorí sa finančná správa, avšak zostanú, zatiaľ, zachované daňové a colné úrady oddelené. Uvedeným krokom sa predíde nárazovému prerušeniu ústavných procesov, čo by mohlo nežiadúco pôsobiť na riadnu funkčnosť finančnej správy a negatívne ovplyvniť prístup relevantných subjektov k tejto správe. V súčasnosti existuje Colný kriminálny úrad. Existujúci Colný kriminálny úrad sa týmto zákonom transformuje na Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý bude zabezpečovať plnenie širokého spektra špecifických úloh s primárnym zameraním na boj proti porušovaniu colných a vybraných daňových právnych predpisov. Týmto sa zabezpečí inštitucionálna príprava na pripojenie výberu poistných odvodov k 1. januára 2013, teda naplnenie druhej etapy zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

14.9.2011 o 15:13 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 15:14

Ondrej Matej
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z poverenia gestorského výboru mi dovoľte predniesť túto spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému návrhu zákonu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 554 z 12. júla 2011 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská uvedené v bode III. V bode IV máte uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých počet celkový je 11, pričom navrhnem pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť a o bode spoločnej správy č. 4 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Preto gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a colníctva (tlač 399) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

14.9.2011 o 15:14 hod.

Ing.

Ondrej Matej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:16

Peter Pelegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja nebudem hovoriť dlho, pretože k tej téme, o ktorej budem hovoriť, som už vystupoval v prvom čítaní. Áno, ide o to, že sídlom budúceho novovzniknutého finančného riaditeľstva sa má stať mesto Bratislava a Banská Bystrica by tak po dvadsiatich rokoch približne prišla o sídlo terajšieho Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, aby to zostalo naďalej v meste, som menoval už minule. Naozaj v Banskej Bystrici je vysokokvalifikovaná pracovná sila, podotýkam pracujúca za určite menšie platy, ako by takíto istí pracovníci pracovali v Bratislave, keď porovnáme úroveň platov jednotlivých regiónov. Je tam zabezpečená dostatočná infraštruktúra, či už informačných prostriedkov, ako aj budovy a tak ďalej. Takže myslím si, že nič nebráni tomu, aby dokonca aj po rozšírení, pri zjednocovaní odvodov, o Sociálnu poisťovňu dokonca tento úrad nenabral ešte na väčšej váhe a ešte viac posilnil mesto Banská Bystrica a celý región okolitý. Takže nemusím dávať pozmeňujúci návrh, pretože takýto návrh už je v spoločnej správe. A chcem preto upriamiť pozornosť kolegov aj z koalície, aj z opozície, alebo tých aspoň, ktorým leží na srdci osud banskobystrického regiónu, že pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, kde sa navrhuje mesto Bratislava nahradiť slovami "Banská Bystrica" . Tento bod gestorský výbor v spoločnej správe odporúča neschváliť a je aj vyňatý, tak ako to hovoril pán spravodajca, na samostatné hlasovanie, pretože pán spravodajca hovoril o tom, že odporúča o všetkých, okrem bodu 4, hlasovať spoločne a o bode 4 samostatne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Takže ešte raz chcem upozorniť, pod bodom 4 spoločnej správy sa nachádza pozmeňujúci návrh, ktorý stanoví za sídlo budúceho finančného riaditeľstva naspäť Banskú Bystricu. A preto by som chcel požiadať ctených kolegov, aby hlasovali opačne, ako je odporúčanie gestorského výboru a bod 4 spoločnej správy podporili a schválili.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

14.9.2011 o 15:16 hod.

Ing.

Peter Pelegrini

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:16

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa pripájam takisto, aj v mene obyvateľov Banskej Bystrice a širokého okolia apelujem na vás, páni poslanci, aby sídlo finančného úradu, nového, zostalo v Banskej Bystrici. Banská Bystrica za tie roky, ako sídli v nej daňové riaditeľstvo, si vybudovala vysoký kredit. Má skutočne dobrých odborníkov a okrem daňového riaditeľstva je tu aj daňová škola, daňové riaditeľstvo, bola tam vykonaná dosť rozsiahla rekonštrukcia. Má výborné podmienky na to, aby mohlo plniť aj tieto rozšírené úlohy a kompetencie, ktoré by sa naňho presunuli. Myslím si, že by bolo veľmi vhodné, aby neboli centralizované všetky orgány len v Bratislave, ale aby sa aj v rámci vyrovnávania možno regionálnych rozdielov ponechalo sídlo v Banskej Bystrici, pretože je v centre a myslím si, že v dnešnej dobe elektroniky a informačných technológií nevidím absolútne žiaden problém, aby sa neprepojili systémy a aby nemohlo daňové riaditeľstvo fungovať, resp. finančný orgán fungovať ako ústredný orgán v Banskej Bystrici. Apelujem teda v mene niekoľko tisíc Banskobystričanov, ktorí sa podpísali pod petíciu, aby ste sídlo úradu, páni poslanci, odsúhlasili v Banskej Bystrici a aby ste podporili ten pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe, aby teda sídlom nebola Bratislava, ale Banská Bystrica.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

14.9.2011 o 15:16 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:16

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa takisto pripájam s istou dávkou podpory k návrhu pána poslanca Pelegriniho. Veľmi dobre viete, že ide o projekt, ktorý ide naprieč niekoľkých volebných období, a že nám záleží na tom, aby sa naozaj finančná správa vybudovala na čo najpevnejších základoch. Ja sa na to pozriem trošku z iného pohľadu, nie z pohľadu lokálpatriotizmu banskobystrického, ale ja sa prihováram za pragmatizmus a za racionálny postoj. Chcem naozaj pripomenúť, že daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici bolo nedávno, nedávno mám na mysli v priebehu posledných dvoch rokov zrekonštruované s nákladmi vyše 3 miliónov eur. To znamená, je plne vybavené na to, aby plnilo tieto úlohy naďalej a nemám pocit, pán minister, že by rozpočet, či už vašej kapitoly alebo celkovo štátny rozpočet mohol počítať s ďalšími zbytočnými výdavkami.
Musím vás upozorniť na to, že váš štátny tajomník nevedel odpovedať na základné otázky z rozpočtového výboru, ktoré dostal z pohľadu toho, že máme september. Máme vysoký dátum v septembri, v podstate zmena sídla sa má udiať od 1. januára. Nedostali sme žiadnu odpoveď na to, na akú adresu to bude v Bratislave, v akých priestoroch, či to bude v priestoroch budovy vo vlastníctve štátu alebo či to bude opäť nejaký komplikovaný nájom s nejakou napínavou zápletkou alebo či to bude kúpa nehnuteľnosti. Čiže z tohto pohľadu sa dožadujem aj vašej reakcie, ako to mienite riešiť za štyri mesiace a aké budú náklady spojené zo sťahovaním, s obstaraním budovy, s rekonštrukciou a podobne. Lebo nejde len o sťahovanie ľudí, ide aj o IT - systémy, ide o celkovú schopnosť operovať z nového... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis

14.9.2011 o 15:16 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:16

Peter Pelegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja ďakujem veľmi pekne za podporu. A kolegyňa poslankyňa Laššáková spomenula aj petíciu obyvateľov. Ja som zobral len časť z nej, tu ju mám v týchto doskách zviazanú, tu držím 7- tisíc podpisov občanov regiónu Banskej Bystrice, ktorí hovoria, žiadajú, dovolím si zacitovať: "My, obyvatelia Banskej Bystrice a banskobystrického regiónu nesúhlasíme s tým, aby sa sídlom nového finančného riaditeľstva stala Bratislava. Preto žiadame poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali pozmeňujúci návrh v zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, prípadne aj v iných zákonoch tak, aby sídlom budúceho finančného riaditeľstva ostalo aj naďalej mesto Banská Bystrica". Toľko znenie petície, ktorú podpísalo, naozaj to sú tisíce, tisíce podpisov, ktoré neustále pribúdajú. Tu ju mám so seboum, 7-tisíc, samozrejme nie je ich 100 tisíc, aby sme ju mohli predložiť ako oficiálnu petíciu, ale myslím si, že je jedno koľko tisíc obyvateľov, nie je to postoj iba nás poslancov, alebo pár Bystričanov, ale sú to tisíce ľudí, ktorí súhlasia s tým a žiadajú vás, aby ste to sídlo ponechali v Banskej Bystrici.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

14.9.2011 o 15:16 hod.

Ing.

Peter Pelegrini

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video