Vážený pán podpredseda, vážená pani predsedníčka vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, určite nemá žiadny zmysel tváriť sa tak, že vládna koalícia nerobí nijaké chyby, napokon o tých chybách vieme aj my sami. Pripomínajú nám ich médiá aj ľudia, ktorí nás volili aj ktorí nás nevolili. Toto nie je problém samotného odvolávania. Problém sa začína v tom, že odvolávanie sa spája s jedným rizikom, ktoré, neviem, do akej miery si opozícia uvedomuje, ale je to riziko. Je to riziko pre ňu, a to riziko spočíva v tom, že vlastne tým odvolávaním robí opozícia niečo, čo určite robiť nechce, to znamená, že vyvoláva duchov minulosti.
A hovorím to preto, že v podstate sme svedkami toho, že celý rok sa v tomto parlamente opozícia usiluje tváriť tak, ako keby bola skupinou obetných baránkov, neviniatok, ako keby tento parlament bol nefungujúci, teraz je 02.12, sedíme vo fungujúcom parlamente, dokonca vytvára nejaký pocit, že nemôže hlasovať za zúženie imunity, lebo na druhý deň ráno, bohvie, či by nebola vo väzení. To sú takmer doslovné citáty toho, čo opozícia robí, tvári sa divne ako skupina disidentov takých oneskorených a zapadlých, ale akýchsi pseudodisidentov, len preto, aby zmazala všetko to, čo ona robila za štyri roky vo vláde.
A či sa vám to, páni a dámy z opozície, páči, alebo nie, a či si to chcete pripustiť, alebo nie, nemôžete sa vyhnúť tomu, aby sme hovorili o tom, ako vyzerala vláda Roberta Fica v rokoch 2006 - 2010. Jednoducho preto, aby sme mali pred sebou nejaké porovnanie a len na základe tohto porovnania medzi tým, akým spôsobom vládla vláda Roberta Fica a akým spôsobom vládne dnešná vládna koalícia, a na základe toho porovnania môžeme dôjsť k odpovedi na otázku, či je dnešná vládna koalícia lepšia, ako bola vláda Roberta Fica.
Ja viem, že sa vám to nepáči a nebude páčiť, čo poviem, ale aj tak si treba urobiť tú rekapituláciu a treba si to opakovať zrejme stále a ustavične, a najmä to treba opakovať pre tých ľudí, ktorí ešte v roku 2010 vo voľbách vystrašení tým, čo tu stvárala koalícia Roberta Fica, ho prestala voliť a nezvolila ho do budúcej vlády. A dneska si možnože tí istí ľudia myslia, že akosi už sa dá na to zabudnúť a že už je akýsi iný čas a že Robert Fico a jeho opozičníci možnože dneska už sú iní, že možnože sú naozaj také neviniatka, za aké sa vydávajú.
Preto to treba asi opakovať a preto asi aj váhala opozícia, že kedy a či bude odvolávať predsedníčku vlády, pretože už to avizovala skôr a asi si teraz myslí, že teraz je ten vhodný čas. Ja vám hovorím, dámy a páni, že ste sa neuveriteľným spôsobom sekli, lebo ste si vybrali presne pre vás najhorší čas. Pretože to, čo tu dneska zažívame pri vašom odvolávaní, nakoniec nie je o odvolávaní Ivety Radičovej, ale je o vás. O tom, akí v skutočnosti ste. Tak si to skúsme troška zopakovať.
Už samotný vznik vlády Roberta Fica v roku 2006 bol v podstate kauzou, bol škandálom a bol medzinárodným škandálom. Vláda Roberta Fica, Vladimíra Mečiara a Jána Slotu nemala na Slovensku po novembri 1989 obdoby. Nemala. Bola to svojou povahou, svojím zložením najhoršia možná vláda. Najhoršia možná vláda a taká sa ona aj celé štyri roky ukazovala, tak sa aj správala, ako najhoršia možná vláda. Okamžite to viedlo k druhej kauze a k druhému škandálu, že to dostalo vládu Roberta Fica do medzinárodnej izolácie. Slovensko po roku 1992, teda po vzniku samostatného Slovenska, nebolo nikdy v takej izolácii, možno ani za Vladimíra Mečiara v časoch, keď bojoval, ako sa len dalo, aby sa Slovensko nedostalo do Európskej únie a do NATO. Aj to si treba pripomenúť, že Robert Fico bol vo vláde so stranou a s jej autokratickým vodcom, ktorý urobil všetko pre to, aby sa Slovensko nedostalo do Európskej únie a do NATO.
A treba povedať aj to, že Robert Fico sa pôvodne postavil proti tomu, aby Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Možno si ešte pamätáte na ten výrok, že nemôžeme ísť do Európskej únie s nahými zadkami. Veď to je hlas Roberta Fica, to nie je hlas podobný Robertovi Ficovi, to je hlas Roberta Fica. Autentický hlas Roberta Fica odtiaľ odvodzuje svoju politickú legitimitu. Z odmietania Európskej únie a nie z podpory vstupu do Európskej únie. Teda druhý škandál spočíval v tom, že Robert Fico okamžite po nástupe do vlády doviedol Slovenskú republiku do izolácie.
Aby nejakým spôsobom tento problém riešil, vytvoril okamžite a vzápätí na to tretí škandál a ten škandál sa volá kauza Hedvigy Malinovej. To bola vykonštruovaná kauza. Dneska je jasné, že to bola vykonštruovaná kauza. Bola to vykonštruovaná kauza, ktorá vznikla len preto, aby Vladimír Mečiar prepaľoval tú situáciu tak, ako vznikla, teda situáciu izolácie. Bola to kauza, ktorá sa spájala s neuveriteľným stihomamom, to po prvé, a s neuveriteľnými konšpiratívnymi teóriami, to po druhé. Do dnešného dňa sa nikto, nikto po piatich rokoch za túto kauzu a za tento škandál neospravedlnil. Je to päť rokov, dámy a páni, je to päť rokov, čo táto kauza trvá. Tá kauza už má neuveriteľné absurdné črty, a najmä ich má na Generálnej prokuratúre, a napriek tomu je to Robert Fico a jeho dnešná opozícia, ktorá bráni zubami-nechtami bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku a bráni ho v tom, čo je neobhájiteľné, a dokonca ho nominovala na nového generálneho prokurátora v situácii, keď sa Dobroslav Trnka pred celou verejnosťou obnažil, ale úplne do morálnej nahoty. Napriek tomu ho táto dnešná opozícia bránila a bráni do dnešného dňa.
Takisto ako do dnešného dňa bráni dnešná opozícia predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. A za čo ho bráni, v čom ho chce brániť? V tom, že Štefan Harabin si vytvoril ako minister spravodlivosti za Ficovej vlády také podmienky sám pre seba ako budúceho predsedu Najvyššieho súdu, aby mohol panovať úplne ako samovládca, ako človek, ktorý nerešpektuje svojich kolegov, ktorý terorizuje a tyranizuje svojich spolupracovníkov, ktorý šikanuje neskutočným spôsobom nehodným súdnictva, ktorým dáva na verejnosti na vedomie, že pohŕda svojimi kolegami, a teda pohŕda súdnictvom. To je ďalší škandál vlády Roberta Fica. Rozval súdnictva, rozval justície, z ktorého sa horko-ťažko vyhrabávame až podnes.
Ďalší škandál vlády Roberta Fica bolo terorizovanie DSS-iek. Dámy a páni, veď na to nezabúdajme. To bol pokus diskreditovať DSS-ky, zničiť DSS-ky a následky nesú sporitelia a to sú neskutočné masy sporiteľov až dodnes. Veď to bola vláda Roberta Fica, nie niečo iné.
Ďalší škandál bol nenávistný vzťah k zahraničným investorom. Spomeňme si na vzťah Roberta Fica k SPP, a to najmä v tom období, keď išlo o bezpečnosť Slovenska, o bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.
Ďalší škandál vlády Roberta Fica - nenávisť voči privatizácii, ktorá viedla v mnohých prípadoch k neuveriteľnému zadlžovaniu.
Ďalšie kauzy - nástenkové tendre, ďalšie tendre - Slávkovy, ďalšie kauzy a mohol by som pokračovať a mohol by som tunák urobiť jeden obrovský zoznam, ktorý by nemal konca, ale nemá to zmysel, veď tie kauzy sa tunák spomínali až po tú poslednú, a to bola kauza Bohumila Hanzela a jeho nahrávky. Hlasu, ktorý tu znie aj v tejto chvíli ako echo v tejto sieni. Veď si uvedomme, že je to hlas, je to echo hlasu, ktorý je priamym navádzaním na stranícku korupciu. Priamym navádzaním, inštrukciou, akým spôsobom korumpovať. Takisto ako je inštrukciou inštrukcia Roberta Fica, ktorý hovorí, že v prípadoch porovnateľných súťaží má prednosť stranícky uchádzač. Tak o čom sa to máme baviť? O čom tu vlastne má byť reč?
Inými slovami povedané, vláda Roberta Fica je sprevádzaná mnohými neskutočnými škandálmi od prvej do poslednej chvíle. Vláda Roberta Fica bola celá jedným škandálom. Preto napriek tomu, že získal Robert Fico najväčší počet hlasov, nedokázal vytvoriť vládu.
Keby ste sa ma pýtali, aký je najväčší rozdiel medzi výkonom funkcie predsedu vlády medzi Robertom Ficom a medzi Ivetou Radičovou, tak vám poviem, že najväčší rozdiel spočíva v tom, že Robert Fico ako dedič spôsobov vládnutia Vladimíra Mečiara vládol autokraticky. Bol autokratom. Autokrati, tak ako ním bol Vladimír Mečiar, majú vždy len jednu smolu, že ich čas prichádza a ich čas odchádza a s nimi potom padajú aj celé ich politické strany. Na rozdiel od Roberta Fica je Iveta Radičová predsedníčkou vlády, ktorá sa správa demokraticky.
Áno, ja viem, možnože tomu nerozumiete, možnože nerozumiete tomu spôsobu, nerozumiete spôsobu, ktorý je obtiažny, tak ako je obtiažna táto koalícia. Obtiažny je preto, lebo sa treba sa dohadovať, treba hľadať dohody. Tie dohody sú obtiažne, niekedy trvajú dlho, ale je to spôsob demokratického vládnutia demokratickej vlády, kde predseda vlády je prvý, ale medzi rovnými, a nie prvý medzi poskokmi.
Stačí si spomenúť len na jeden z klasických škandálov Ficovej vlády, a to bol škandál jeho dvoch poskokov Vladimíra Mečiara a Jána Slotu, ktorí vždy stáli v pozore, keď to Vladimír Mečiar prikázal. To hovorím aj preto, aby si nikto nemyslel, kto náhodou by začal špekulovať v tejto chvíli... Prosím? (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, môžte sa prihlásiť do faktických, aj tak vás tam už je 14 alebo koľko, takže nech sa páči. Nie, nie, nie. Reagovali. Pán poslanec Zajac, na teba reagovali, takže, keď chcú, môžu vo faktických.
Nech sa páči, môžeš pokračovať.
Zajac, Peter, poslanec NR SR
Vrátim sa teda, vrátim sa teda naspäť, že každý, kto by chcel ísť do vlády s Robertom Ficom, si len musí byť vedomý toho, že sa mu môže stať, že ho bude očakávať osud Vladimíra Mečiara a ten je už hádam pomaly aj definitívny, ale aj možno osud SNS.
Teda ešte raz, ten podstatný a základný rozdiel je rozdiel medzi autokratickým spôsobom vládnutia a medzi demokratickým spôsobom vládnutia. Ale to je rozdiel kľúčový a to je rozdiel, ktorým si u nás a pod tým nás a pod tým my si hádam môžem dovoliť povedať v tejto chvíli, že myslím celú koalíciu, si Iveta Radičová ako predsedníčka vlády si zasluhuje rešpekt. Rešpekt. Lebo to nie je jednoduché, je to obtiažne, vyžaduje to neskutočnú trpezlivosť, vyžaduje to aj umenie dohodnúť sa a vyžaduje to aj istú rozhodnosť povedať v jednej chvíli: takto nie, takto áno. A hádam nikto nepochybuje o tom, že toto Iveta Radičová vie.
Keď sa pýtame na to, aké sú problémy tejto vládnej koalície, dovolím si povedať, že vidím tri.
Po prvé, že je neskutočné a obtiažne, je to neskutočne obtiažny manéver a pre nás samých je to neskutočne obtiažny manéver dostať Slovensko z tej cesty, na ktorú sa vydalo za vlády Roberta Fica na, naozaj to poviem veľmi jednoducho, cestu nápravy. To je veľmi ťažké, je to neuveriteľná záťaž, preto to zaťažuje súčasnú vládu rok po jej vzniku. Je to dlhý čas, je to príliš dlhý čas.
Isteže druhou chybou sú alebo druhým problémom tejto vládnej koalície sú chyby, ktoré robíme my sami. Táto vládna koalícia je možno pomalá, táto vládna koalícia možno sa príliš často dohaduje príliš dlho, ale jednoducho takú má táto vládna koalícia povahu, ona sa nedá zmeniť povaha tejto vládnej koalície. Ja som presvedčený, že keď niekto hovorí, že takto sa nedá vládnuť, tak sa nedá povedať na to nič iné, len nedá sa vládnuť ináč iba takto, to znamená iba trpezlivo, hľadajúc dohody.
Tretí problém, ktorý je ale možno úplne najťažší, je, že za rok od vzniku vlády Ivety Radičovej sa úplne zásadne nastavilo, úplne zásadne zmenilo nastavenie sveta. Veď si len uvedomme, čo sa stalo za posledný rok. Chvíľu to vyzeralo tak, že kríza, v ktorej bol svet v roku 2008 a potom, že hádam pominie. Ukázalo sa, že nemohla pominúť, pretože sa nedali dlhy riešiť novými dlhmi nikde. V Spojených štátoch nie, v Európe nie. Nejde to. Forma dlhov prekročila nejakú kritickú hranicu a dnes je úplne zrejmé a evidentné, že ďalej to takto v civilizovanom svete nepôjde.
Uvedomme si ale, do akej miery sa zmenila situácia aj od tej chvíle, ako vláda dala súhlas na prijatie nového eurovalu. A to je neviem koľko, to je hádam päť mesiacov alebo koľko. Ale tá situácia aj za ten čas sa zmenila dramaticky. Zmenilo sa pochopenie toho a to sa zmenilo v celej Európe, že euroval a ani trvalý euroval nie je schopný a nebude schopný riešiť problémy eurozóny. To je dnes reálny fakt, ktorý si uvedomuje každý. Zmenilo sa ale aj nastavenie ľudí v kľúčových krajinách Európskej únie. Stačí si uvedomiť, že v dnešnom Nemecku 80 - 90 % ľudí jednoducho euroval 2 odmieta. A to je taká masa ľudí, že si neviem predstaviť jednu jedinú vládu na tomto svete, ktorá môže tento fakt obísť, ktorá si môže tento fakt nevšimnúť.
Dnes je jasné, že euroval 2 nestačí na pokrytie a sanovanie takých problémov, aké môžu mať Taliansko alebo Španielsko a tak ďalej atď. To nehovorím preto, že tu chcem teraz hovoriť o eurovale, ale chcem iba povedať, že do akej miery a v akom rýchlom čase sa zmenilo proste nastavenie sveta. Pred mesiacom to vyzeralo tak, že rast HDP bude povedzme na Slovensku vyše 4 %, za dva týždne sa museli tie čísla korigovať a možno sa budú musieť ďalej korigovať. Otázka je, ako pružne na to bude táto vláda reagovať.
Problém - a vy sa, pán poslanec Kaliňák, môžete usmievať, koľko chcete -, problém spočíval v tom, že vy ste najprv tvrdili, že žiadna kríza neexistuje, a tvrdili ste to dosť dlho a potom ste hľadali nástroje, ktoré krízu nemohli vyriešiť, a nástroje, ktoré viedli len k plytvaniu. To je proste pre mňa realita a pre nás všetkých realita. To je proste tak. To znamená, že aj táto vláda musí pružne reagovať a bude pružne reagovať na to, že sa menia podmienky, že sa menia podmienky v dnešnom svete a že sa budú meniť a že nebudú jednoduchšie a ľahšie, ale budú ťažšie. Teda aj toto je problém tejto vládnej koalície, že vstupuje dnes do prostredia, ktoré, kde sme svedkami veľmi podstatných zmien a tie zmeny nie sú jednoduché.
Ja by som na záver povedal... (Reakcia z pléna a smiech v sále. Zaznenie gongu.) Ja by som na záver iba povedal jednu vetu o eurovale. Viete, pre mňa postoj strany SMER je v podstate taký postoj, ktorý poznáme už dávno, a on je asi takýto: Ja mám svoj názor, ale ho nepoviem, ak ho poviem, tak ho nenapíšem, ak ho napíšem, tak ho nepodpíšem. Vy hovoríte, my sme za euroval, ale nebudeme zaň hlasovať. Ja takýto postoj v európskych pomeroch nepoznám. Vaši sociálnodemokratickí priatelia, keď to tak môžem povedať, v Spolkovej republike Nemecko sú tiež v opozícii a tiež majú proti sebe vládu, ktorá má problémy so schválením eurovalu, ale nikdy v živote nehovoria: My, ak sme za euroval, zaň nebudem hlasovať. A vy hovoríte, že my sme síce za euroval a nebudeme hlasovať. Čo to znamená? Že uprednostňujete vaše mocenské ctibažnosti nad váš reálny postoj k eurovalu. Ja som tým nechcel povedať nič iné, iba aby sme si boli tohto vedomí, aby sme si boli vedomí toho, do akej hlbokej miery je tento postoj naprosto nepoctivý.
Táto vládna koalícia dostala od voliča mandát na to, aby robila štyri roky reformy. Štyri roky. Táto vládna koalícia nedostala mandát na to, aby sa aj pri rozdielnych názoroch na euroval, aby sama seba nejakým spôsobom zlikvidovala. Dostala mandát na to, aby štyri roky robila reformy. Táto vláda dostala mandát na to, aby na jej čele stála Iveta Radičová. My sme povedali od prvej chvíle a opakujem to aj teraz, my budeme podporovať vládu Ivety Radičovej a zdôrazňujem slová vládu aj Ivety Radičovej, nebudeme špekulovať o nijakých iných možnostiach, alternatívach ani o nejakých iných, ja neviem akých variantoch, nebudeme. Sme sa zaviazali k podpore vlády Ivety Radičovej a takúto vládu sme pripravení štyri roky podporovať.
Ďakujem. (Skandovaný potlesk spojený s pokrikom.)
