24. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som vám, pán kolega Sulík, chcel skôr poradiť, že netlačte sa do toho kúta, lebo tam už je plno, i zľava, i sprava, a sú na okraji. Nedávajte sa na okraj. Ale je to vaše slobodné, slobodné právo, respektíve rozhodnutie. A vyčítal by som si, keby som ten apel neurobil vo chvíli, keď sme ešte pred hlasovaním.
Na tú osobnú, neviem, čo to nazvať, či invektívu alebo vašu poznámku, myslím si, že je dosť tupá, reagovať nebudem.
Ale tak všeobecne. Kam smeruje Európa, je dnes, chvalabohu, v rukách Európy, čo predtým nebolo. La finalité de l hope. Finalita Európy je, vďakabohu, dnes v rukách slobodných ľudí. Ak budú rozumní a budú na tých osvedčených hodnotách stavať ďalej architektúru spoločného domu, tak neurobia zle. Je to téma ťažká, postupná, ale ja dôverujem svojim deťom a nasledujúcim generáciám, že keď budú rozumní, tak nájdu odpovede aj na to, čo sa pýtal pán kolega Mikolaj alebo iní.
KDH nezmenilo svoj postoj. My sme boli zdržanliví pri mnohých veciach. Sám som písal článok na tému eura ako predseda zahraničného výboru Ponáhľaj sa pomaly. Ale už keď sme tam, tak treba fungovať, zodpovedne, zrelo. Nie špekulovať, nie vypočítavo. A takisto aj pri iných témach, sme proti harmonizácii priamej dani. Neviem, čo ešte chcete počuť? Sú témy, opakujem, ktoré sú výrazné, patria štátom, štáty sú pánmi únie. Nezmení sa ani členská základňa, ani jeden rozpočet, ani čiarka v zmluvách bez súhlasu Slovenska. Toto je obrovské právo, ale aj zodpovednosť, pán Sulík. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci. (Ruch v sále.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Solymos, nech sa páči, máte slovo.

Solymos, László, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády, odznelo už častokrát, že nás čaká jedno z najdôležitejších, ale zároveň najzložitejších hlasovaní, aké sme v tomto volebnom období zažili. Som v rozpakoch, lebo si myslím, že k tomu niektorí poslanci Národnej rady nepristupujú tak. Moja rozpačitosť nepramení zo samotnej podstaty hlasovania, ani z predmetu hlasovania.
Som Európan a dovolím si tvrdiť, že hrdý Európan. Bol som rád, keď sme sa stali členom Európskej únie a cítil som sa výnimočne, keď sme sa stali členmi eurozóny. Takýto pocit podľa mňa mali viacerí občania Slovenskej republiky. Od začiatku nášho členstva v tomto spoločenstve sme vždy patrili k tým menším, ale dravým partnerom. Odzrkadľovali to tak prieskumy medzi občanmi, ale aj vyjadrenia eurolídrov na našu adresu. Ten pozitívny pocit pramení pravdepodobne aj z nepopierateľného faktu, že či sa nám to páči, alebo nie, fyzicky táto krajina nenarástla, dramaticky nenarástol ani jej počet obyvateľov, ale odrazu sme boli niekde, kde naši otcovia a mamy stále chceli byť. A odrazu to bola možnosť tento pocit zabezpečiť sebe a svojím deťom. Nemuseli sme sa už cítiť vždy a všade ako chudobný príbuzný. Tento pocit je pre sebavedomie jedinca, ale aj celého národa a krajiny dôležitý.
A tak ako to v živote býva, sú chvíle úspešné a sú chvíle neúspešné. V tých najmenších spoločenstvách, akou je rodina, ale aj v najväčších, ako je v tomto prípade eurozóna. Ten, kto z hocijakého zväzku chce len ťažiť, ale nič neobetovať, je outsider. V kamarátskych a rodinných zväzkoch je čiernou ovcou. Alebo jednoducho zlým človekom. Časom ho nikto nechce a nikto sa s ním nebaví. Môže byť sebavedomý, biť sa do pŕs, ale časom zostane sám.
Moja rozpačitosť, vážené kolegyne a vážení kolegovia, pramení z toho, že mám pocit, že vďaka niektorým našim kolegom Slovensko za posledné dva mesiace posunuli z rozvinutej Európy smerom späť. Sú nás plné už aj zahraničné média, ale rád by som oželel túto publicitu. Vôbec ju neprajem Slovenku.
Naťahovačkami, politikárčením sme ubrali Slovensku na medzinárodnej váhe. Mediálnymi výkrikmi a silácky akoby zásadovými postojmi niektorí kolegovia ničia povesť Slovenska ako zodpovednej a stabilnej krajiny. Zase jedenkrát sú niektorí z nás pápežskejší ako pápež a odrazu sa objavilo na môj vkus veľa politikov, ktorí vedia všetko a najlepšie. Boli časy, keď tu bol len jeden takýto, a aj to pre nás bohate stačilo. Čo sme ukázali Európe za posledné dni a týždne? Že sa vieme hádať, že niektorým vlastné ego je dôležitejšie ako osudy miliónov ľudí nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Náš éter sa hemží výrokmi kto, kedy, čo, ako povedal a nepovedal a aké sú zaručené scenáre. A najsmiešnejšie na tom je, keď počujem, že veď my im to ukážeme. Lebo to, čo nevie nik, ani nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, na to my tu na Slovensku máme zaručený a jediný správny názor a recept.
Niektorým z nás chýba pokora, kolegyne a kolegovia. Pri všetkej úcte som presvedčený, že na niektorých kolegov celkom nedolieha dôsledok nášho správneho alebo nesprávneho konania. A to ani dnes. Ešte stále v ich rozhodovaniach prevláda otázka, čo mi to politicky donesie, nad otázku, čo ak sa rozpadne eurozóna. Čo potom my tu? S ekonomikou bytostne naviazanou na tých veľkých Francúzov a Nemcov. Lebo, či sa nám to páči, alebo nie, je to tak. Tí veľkí sa rozhodli nás prijať medzi seba. Verili, že sme na to dozreli. Myslím si, že posledným vývojom udalostí u nás sme ich o tom nepresvedčili. Nedokázali sme, okrem škály trucovitých nie, povedať nič zmysluplné.
Zdá sa vám to ostré, kolegyne a kolegovia? Existuje jedno maďarské príslovie. Pomenuj dieťa vlastným menom. To som teraz urobil. Podľa svojho vedomia a svedomia. Lebo diskusie hlavne posledných desiatich dní ma presvedčili o jednom, že už kolegom z SaS nejde o euroval. V posledných diskusiách určite nie, a už tobôž nie o Grékov. Ide o to, kto z koho. Dospelí, vzdelaní a predpokladám aj zodpovední ľudia, volení zástupcovia ľudu, nedokážu nájsť kompromis. Žiaľ. Dnes nám nepomôže schovávanie sa za stranícke a akési kolektívne rozhodovania. Dnes každý jeden z nás sám za seba musí hlasovať tak, aby sa na druhý deň nehanbil pozrieť do zrkadla. Aby sám pred sebou vedel obhájiť, ako hlasoval. S konzekvenciami sám pred sebou. Bez týchto konzekvencií sa nemôže nikto z nás postaviť pred svojich voličov. A ešte raz podčiarkujem, každý za sebe, za seba a s čistým svedomím.
Kolegovia z SaS, sila verbálnych, imaginárnych prehlásení sa ukáže vtedy, ak ich dokážete premeniť v činy. Dnes máte šancu to urobiť. Postaviť sa za Ivetu Radičovú, za vládu, ktorej programové vyhlásenie ste podpísali. Je to šanca zachovať sa tak, ako ste to doteraz deklarovali. Vypochodovať zo sály je zutekanie. Neniesť zodpovednosť za svoje prehlásenia a činy je nedôstojné aj poslanca Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, budúcnosť Slovenska si viem predstaviť jedine v eurozóne, ale nie ako neposlušného a o zem sa hádzajúceho dieťaťa. Máme jedinečnú šancu dokázať Európe, Slovensku, sebe, ale hlavne občanom, že sme právom členmi eurozóny, že sme dospeli. Že sme konštruktívna a nie deštruktívna časť tohto spoločenstva, ktoré, podotýkam, je pre mňa, napriek ťažkostiam, tak ako to tu už predtým odznelo, elitným klubom. Krízu, ktorá sa na nás valí, a o riešení, ktoré sa intenzívne pokúšajú všetci ostatní členovia eurozóny, kým my sa tu hádame, prežijeme s čo najmenšími škodami len vtedy, ak v tomto klube zostaneme.
Poslanci strany MOST - HÍD sú za ozdravenie eurozóny, sú za euro, sú za Európu, ktorej súčasťou bude aj naďalej Slovenská republika. A poslanci strany MOST - HÍD stoja za vládou Ivety Radičovej. Preto my v klube MOST - HÍD podporíme euroval, podporíme vládu Ivety Radičovej. Takto jednoducho a jasne.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Solymos, povedali ste takú jednu milú vetu, budem citovať, som si to zapísal: "Veľkí si nás pustili medzi seba, lebo verili, že sme na to dozreli." Nuž tak, zrejme sme ešte nedozreli, minimálne, čo sa týka poslaneckého klubu SaS. Zrejme sme ešte nato nedozreli, aby sme platili cudzie účty. Ale ja vám garantujem, keď na Slovensku bude jedného dňa priemerný plat 4 000 eur mesačne ako v Luxemburgu, hrdo sa k tomu prihlásim, aby sme mohli platiť všetky možné účty naokolo.
Úplne na záver, dúfam, že mi to z ešte trvajúcej pozície predsedu parlamentu bude dovolené. Pán poslanec Rafaj, tu som dohodol s kolegom Galkom, že vám prepustí poradie, čím teda by som chcel nejak vyjadriť súhlas s tým, čo ste vraveli a dúfam, že tento parlament prijme pravidlo, že tí rečníci, ktorí budú rečniť za poslanecké kluby, budú mať v budúcnosti prednosť pred členmi vlády.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda Pavol Hrušovský. Pán poslanec Solymos, ja s tebou absolútne súhlasím, že celá táto téma už je v inej rovine ako tej, čo sa hovorí, že čísla, výhodnosť, obrana, ochrana občanov, ich daní. Vidieť to aj na tom, že celá sféra sa skĺzla do dvoch takých sfér, že jedna taká, rôzne konšpiračné teórie, že komu to vyhovuje, prečo to je, že určite tam sú v pozadí nejaké dohody medzi rôznymi politickými stranami. No proste rozprávate všetko, len nie to, čo ste mali v tej brožúre.
A keď už sa bavíme o tých číslach. Viete, to mi pripomína trošku ten vtip, keď v rádiu hlásia, že nejaký pomýlenec ide v protismere na diaľnici a ten náš dobrák hovorí, že čo jeden, ale všetci. No niekedy mi toto pripadá, aj postoj, pán poslanec Solymos, SaS, ako ste dobre povedali, taký mylný, pomýlený. A len ukazuje sa, že celá Európa sa mýli, len SaS nie.

Vážený pán poslanec, milý Laco, hovoril si o kolektívnej a o osobnej zodpovednosti. Z tohto pohľadu je hlasovanie SaS o eurovale naozaj precedensom. Nie je to však precedensom o jednotnej spoločnej európskej mene. Je to precedensom o povolení, o mandáte klamať, zavádzať a podvádzať. Práve toto, takýto mandát potrebujú politici starej generácie. Potrebujú si nechať posvätiť svoje podvody a klamstvá a nájsť z nich nejaký fiktívny únik, nejaké fiktívne riešenie, pretože ak to prejde jednému z nich, prejde to všetkým.
Dnes som už povedal jeden citát Thomasa Jeffersona a spomínam si ešte na jeden: "Ak sa bezprávie stáva pravidlom, vzdor sa nevyhnutne stáva povinnosťou." Takto to cítime a takto to cítim aj ja v súvislosti s hlasovaním o situácii a o postupe, kde sa v Európskej menovej únii pravidlá porušovali, kde sa podvádzalo, zavádzalo niekoľko rokov a kde jediným riešením je priznať si chybu a začať odznova.

Pán poslanec Solymos, aj keď budem hlasovať inak ako ty a väčšina poslaneckého klubu MOST - HÍD, tak v jednej veci musím dať tvojmu vystúpeniu absolútne za pravdu. A to síce v tom, že dnes každý z nás musí hlasovať tak, aby sa mohol pozrieť do zrkadla. A ja len potom nerozumiem, prečo väčšina koalície vyvinula také obrovské úsilie, aby poslancom za SaS, ale aj poslancom za OKS, znemožnila hlasovať tak, aby sa mohli pozrieť do zrkadla. Lebo nemôžem hovoriť za ostatných, poviem to iba za seba v tejto chvíli, ak by som ja mal podporiť euroval, tak by som sa veľmi ťažko potom mohol pozrieť do zrkadla.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Solymos, Laci, iba opravím jednu vec, ktorú si povedal. Hovoril si o programovom vyhlásení vlády a o tom, že poslanci SaS sú pripravení ho dnešným hlasovaním porušiť. Ja ťa chcem upozorniť na to, že práve naopak. Poslanci SaS idú programové vyhlásenie vlády dodržať, bohužiaľ, ho idete porušiť vy, naši traja partneri. Zdržím sa invektív, lebo jednak si ich nezaslúžite, stále si myslím, že ste dobrí ľudia a dobrí partneri, a akurát ma trošku sklamáva, keď sa takýmto spôsobom zastávate systému, ktorý toxické dlhopisy spraví štandardnou menou v Európe, ktorá môže fakt to euro zruinovať omnoho skôr, ako keď sa zbavíme tých toxických.
Ďakujem ti veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Solymos, vy ste navrhli, aby sme pomenovali dieťa vlastným menom, čiže konkrétne a pritom ste obvinili našu stranu, že vychádzame len zo sily verbálnych a imaginárnych vyhlásení. V skutočnosti práve opak je pravdou, že konkrétne fakty a čísla hovoria o tom, že aké nevýhodné je to, čo sa na nás snažia, či už vnútroštátne, alebo zo zahraničia, oktrojovať naši partneri. Obávam sa, že ste podľahli optickému klamu, že to, čo väčšina hovorí, je logicky aj pravdou. Vy ako politik, ktorý pochádzate alebo ste v menšinovom prostredí, zrejme to ste už viackrát zažili a momentálne ste na tom, na tej druhej strane, že väčšina, čo sa týka svojej kvantity, si uzurpuje právo na to, aby ovládalo aj tú pravdu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, milý Laco, veľmi zjednodušene chcem povedať zopár mojich osobných postrehov. Ukázať Európskej únii, že Slovensko je zodpovedná krajina. No, keď to ukážeme tým, že budeme tolerovať to, čo oni robili doteraz, tým, že podporíme euroval, no tak neviem, či to bude zrovna preukázanie našej zodpovednosti.
Už som to, myslím, že spomínal, veľkí nás neprijali zadarmo. My sme museli tvrdo makať, my sme museli tvrdo si nechať nazerať do účtov, my sme museli tvrdo prijímať všetky úsporné opatrenia, my sme museli zavrieť napríklad jadrovú elektráreň, ktorá mohla dvadsať rokov fungovať, len preto, aby sme sa tam dostali. Čiže nebolo to zadarmo.
Pokiaľ ide o premiérku Radičovú, neustále hovoríme, že sme kontinuálne v procese po, jej podpory, platí to aj v tomto momente. To, že je to spojené jedno s druhým, nebol náš výmysel, bol to výmysel niekoho úplne iného. Neviem, nechcem ho ani menovať. Samozrejme, keby sme sa na to pozreli, ako to celé funguje v Európskej únii, tak mali by sme si položiť základnú otázku, resp. pokúsiť sa odpovedať na základnú otázku: kedy sa zastaví zvyšovanie dlhov, akým spôsobom, akým činom? Lebo posledné roky nevidno nič iné, len rast dlhov, každý rok. Samozrejme, je to aj biznis pre banky, lebo ešte nedávno, keď Grécko jednoznačne neplnilo všetky, žiadne z kritérií, ktoré boli dohodnuté, keď bez problémov nakupuje vojenskú techniku, ešte v tej dobe sa našli banky, ktoré predávali, resp. kupovali grécke dlhopisy za úrok vo výške desiatok percent. Prečo asi? No asi preto, že vedeli, že im to niekto zaplatí, že im to zaplatíme my všetci. Je otázka tá, či sa chcem na tom podieľať.