24. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán minister, rád kladiete otázky, aj vo svojom vystúpení ste ich položili niekoľko. Tak ja sa spýtam také dve praktické, možnože stihnete na ne odpovedať, lebo tie odpovede sú krátke. Podľa vás skrachuje v najbližšie mesiace nejaký člen eurozóny napriek tomu, že bude existovať rozšírený euroval? Druhá otázka: Podľa vás, aká bude konečná výška eurovalu a koľkokrát sa bude ešte navyšovať?
Spomenuli ste, že pravidlá by sa mali dodržiavať. A ja som liberál a toto je a toto patrí do desatora v mojej biblii: Pacta sunt servanda. Plne sa vami súhlasím. Dnes ale nediskutujeme o tom, či ideme plniť záväzok. Dneska diskutujeme o tom, či ideme prijať záväzok. Hovorili ste, že sme v Európskej únii rešpektovaní. Že sa nás pýtajú na naše názory. A potom ste vyjadrili pochybovanie o tom, ako to bude ďalej, keď dneska euroval odmietneme. Ja sa pýtam, koľko krajín nepristúpilo k bilaterálnym pôžičkám Grécku v eurozóne? Neboli sme jediní? Podľa vašej logiky by potom s nami sa nemal nikto baviť. A vy ste povedali, že náš názor rešpektujú. Tak ako to je?
Čo sa týka politickej taktiky, práve spojením hlasovania o dôvere s týmto bodom ste vy zakázali opozícii tento val podporiť. Tak to je. Keď ste chceli hrať na túto stranu - a to vás teda ja určite nemusím poučovať - tak ste mali vyhlásiť, že hlasovanie bude jedno a že žiadne ďalšie do roku 2014 nebude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán minister, skutočne, ako moji kolegovia hovorili, za to, čo sa urobilo od roku deväťdesiatosem-dvetisíc šesť, nedá sa povedať nič iné, len všetká česť. Ale metodiku alebo rétoriku, ktorú teraz ste zvolili voči našej strane, ktorá je trošku podobná rétorike, ktorou hovoril iný predseda inej strany, a to znamená, že si naháňame preferencie, to je trošku mimo misu. Otvorene vám to hovorím. To vôbec nie je o naháňaní preferencií, lebo my sme jediní, ktorí hovoríme, odkedy sme tu, to isté. Odkedy sme mali prakticky jedno percento, odkedy ste sa s nami odmietali baviť, odkedy ste nás nebrali vážne. Jednoducho tá situácia u nás a ten pohľad na problematiku nakladania s verejnými peniazmi sa nezmenil. Nezmenil, ani sa nezmení. My sme nič v Európskej únii nedostali zadarmo. A ja tiež som tam bol dva- či trikrát a viem, ako nás berú. Viem, že nás berú hlavne preto, lebo sme boli schopní dodržať tie pravidlá, ktoré oni sami nedodržujú. Keď si zoberiete za posledné tri mesiace, čo sa udialo, koľko protichodných vyhlásení, ako boli stres testy v júli a bolo, chýbalo dva a pol miliardy eura, dneska chýba dvesto miliárd eur. Ako je možné, že títo ľudia nás zrazu poučujú, čo máme robiť? Prečo to takto je? Prečo, keď Richard Sulík hovoril o 50-percentnom haircute, tak bol vysmiaty? Dneska Junker povedal o viac ako o 60-percentách, ako normálne. Vy si myslíte, že my naozaj nevieme, o čom to je? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister zahraničných vecí, chcel by som sa poďakovať za naozaj, myslím si, poctivé a pravdivé, ale aj veľmi nepríjemné vystúpenie pre niektorých kolegov. Ja som si všimol počas vášho vystúpenia, že niektorí naši koaliční poslanci za SaS mali úsmevy na tvárach. Neviem prečo. Viem jedno, že sa im vystúpenia pani premiérky, ministra financií aj vaše nepočúvali ľahko. Pretože tie vystúpenia im hovorili niečo iné, o čom ich presvedčil ich pán predseda, myslím si. Len pýtam sa, pán minister, či pán predseda SaS ponúkol aj niečo iné, nejaké riešenie. Nejaké skvelé riešenie, možnosť, ako problémy eurozóny dostať tam, kde sa snažia ekonómovia, politici a lídri. Lebo ja mám pocit, že pokiaľ by to bolo tak, tak nominačný výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny za ekonómiu by sa týmto nápadom musel zaoberať veľmi rýchlo. Obávam sa, že skôr ako ocenenie, pomenované po Alfrédovi Nobelovi, sa dostane našim koaličným partnerom a ich predsedovi cena za rozbitie koalície.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Mnohé príspevky boli pravdivé, len dovolím si povedať, nič neriešiace, nerelevantné. Ale z toho, čo ste hovorili, mám skôr dobrý pocit, že ste mi porozumeli, že nemusíte so mnou vo všetkom súhlasiť, ale že ste mi rozumeli.
Chcem sa vyjadriť len k dvom vystúpeniam, ktoré považujem za relevantné. Martin, my sme sa o tom nikdy nerozprávali, ale bola chvíľa, keď som ponúkol predsedovi Národnej rady, tu nie je, ale veď sa ho opýtate, že vybavím stretnutie s kancelárkou Merkelovou, ministrom financií Scheublem, že pôjdeme do Berlína a presvedčíme Nemcov, ak máme lepšiu hru. On to dobre vie. Najprv mi povedal, že dobre, o pár dní mi povedal, že to nemá význam. Že on vie, že Scheubleho ani pani Merkelovú nepresvedčí. Ale tak stojí otázka, presne takto stojí otázka. Keď Mikloš prišiel s tým, že vybaví lepší distribučný kľúč, no neboli sme si istí, ale sme do toho išli. A mohol by som dlho hovoriť, ako sme výrazne ovplyvnili aj názory na riadený bankrot, na automatické sankcie, na povinnú účasť súkromného sektora a ďalšie.
A za druhé relevantné vystúpenie považujem vystúpenie pána poslanca Viskupiča. Pán poslanec, je mi ľúto, že ani včerajšie kompromisy predseda SaS neprijal. Bol to dobrý kompromis. Bol to kompromis, kedy my sme vám ponúkali konsenzus. Rozumiete? Pri každej tranži ste mohli mať nohu medzi dvermi. Ja som vymyslel, že to bude finančný výbor, rozpočtový, hoci možno európsky je bližšie. Viete prečo som to vymyslel? Lebo máte pána Kollára predsedu finančného a rozpočtového výboru. Je tam trinásť členov - sedem je z koalície, šesť je z opozície. Vy máte dvoch. Mali ste nohu medzi dvermi? To je dôkaz, pán Viskupič, dôkaz. Ja mám rád niekedy aj subjektívne názory, aj emócie, ale to je dôkaz, pán poslanec, že SaS sa dohodnúť nechcela. Stranícka agenda. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážená pani premiérka, kolegyne, kolegovia, Slovensko, a všetci to cítime, je dnes centrom nevšedného záujmu a priznám sa, že tak ako ma to tešilo pred pár mesiacmi, kedy Slovensko usporiadalo majstrovstvá sveta v hokeji, dnes ma to vôbec neteší a z dôvodov, prečo sa na slovenský parlament, ale aj na Slovenskú republiku upierajú zraky možno celej Európy. Dôkazom toho je aj účasť veľvyslancov štátov Európskej únie na balkóne našej rokovacej sály.
Cítim osobne totiž, že v tejto sále nastane politický hazard, aký nemá v našej krátkej histórii obdobu. Dnes jedna politická strana dáva do hry cenné žetóny. A tá cena je vysoká, priatelia. Je to stabilita Slovenska, dôveryhodnosť Slovenska a dobrá povesť Slovenskej republiky.
Klub Kresťanskodemokratického hnutia, vážená pani premiérka, ťa v plnom rozsahu podporuje. Deklarovať však podporu pred kamerami a mikrofónmi a nevysloviť dôveru hlasovaním v parlamente, dámy a páni, považujem za pokryteckú politiku. Mimochodom, politika, viacerí sa tvária akoby išlo o niečo iné, akoby išlo len o odbornú debatu, ale my tu práve nesieme politickú zodpovednosť. To je dôvod, prečo sme tu. Túto zodpovednosť, ktorá je zodpovednosťou voči občanom, sme obdržali demokratickým mandátom. Je našou posvätnou povinnosťou vykonávať politický úrad. Túto povinnosť máme voči voličom a občanom Slovenskej republiky, voči viac ako päť aj pol miliónmi ľudí, ktorí v tomto štáte žijú. Aj keď nie sme všetci ekonómovia, rozumieme argumentom odvolávajúcim sa na zákony trhu, financií, dopytu a ponuky, príčin a následkov. Poznáme všetci tú všeobecne platnú poučku, že dlhy by sa nemali riešiť ďalšími dlhmi, aj to, prečo je navyšovanie eurovalu kontraverzná, politická a odborná otázka. Avšak vieme aj to, že niekedy politik tak ako lekár musí pri liečbe svojho pacienta voliť prostriedky, ktoré by zdravému človeku nepredpísal a ktoré samé osebe nie sú zdravé. Sú však v danom okamihu nevyhnutné na to, aby sa predišlo najhoršiemu. Aby nám pacient nezomrel na šok.
Predpokladám, hoci vo svetle posledných udalostí už akosi nesmelo, že väčšine z nás ide o to, aby Slovenská republika naďalej zostala súčasťou stabilného prostredia. Nielen ekonomicky a finančne stabilného, ale aj právne a politicky stabilného. Že nám ide o to, aby občania Slovenskej republiky, pretože o nej je teraz reč, nie o Grécku, Francúzsku alebo Nemecku, mohli chodiť do práce, starať sa o rodiny, pozerať s dôverou do budúcnosti. Aby sa mohli spoľahnúť na bezpečnosť prostredia, ktorý poskytuje demokratický a právny štát.
Kolegyne, kolegovia, vecou praktickej politiky nie je rozhodovať len o platnosti sporných ekonomických teórií, nie je len robiť rozhodcu v hádkach medzi ekonomickými expertmi, ktorí vedia veľa o číslach, zlomkoch, mocninách, odmocninách, integráloch, no často zabúdajú na zodpovednosť voči konkrétnym ľudom.
Nikto nám nedal právo obetovať konkrétnych ľudí tomu, aby sme dokázali platnosť nejakej doposiaľ neotestovanej teórie. Našou úlohou, úlohou politickou, je použiť dostupné politické nástroje na to, aby sme predchádzali destabilizácii, masovej nezamestnanosti, ekonomicky motivovaným nepokojom, občianskemu konfliktu. Je len smutné a je príznakom vážnej krízy, že túto základnú pravdu a základnú povinnosť musíme si dnes spoločne pripomínať. Pravicová koalícia, menovite niektorí jej členovia, sa dnes rozhodli opustiť svoju povinnosť, dezertovať tvárou v tvár svojej povinnosti. Rozhodli sa, že hodia cez palubu nielen doterajšie úsilie vlády, ktorá na európskych fórach rozhodne nie je a nebola servilnou. Rozhodli sa hodiť cez palubu aj veľkú časť budovania ústavných základov demokracie v tejto krajine. Zrejme svoju povinnosť voči miliónom ľudí od začiatku nepochopili a zdá sa, že ich neuznali hodnými vznešenosti svojich liberálnych ideálov. Aká škoda, že všetkých nezamestnaných, ktorí sa následkom ideologickej zaslepenosti ocitnú na dlažbe, nemožno nazvať lenivcami, flákačmi a neprispôsobivými.
Ak táto vládna koalícia niečo viac ako po roku vládnutia dnes dá za pravdu svojim politickým oponentom, môžeme predpovedať, že demokracia, sloboda aj solidarita medzi občanmi tejto krajiny sa stávajú púhymi slovami bez obsahu a bez zrozumiteľného zmyslu. Ak ľudia prepadnú zúfalstvu a stratia pocit lojality voči vlastnému štátu, nezostaňme prekvapení. Nebude to následok prírodnej katastrofy či osudu, ale následok ľudských rozhodnutí. Rozhodnutí osôb na zodpovedných postoch. A práve preto, je ešte čas zmeniť rozhodnutia a rozhodnúť sa správne.
Na záver chcem povedať len toľko, že všetci poslanci za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za vyslovenie dôvery vláde Ivety Radičovej. (Potlesk v sále.)

Pán podpredseda parlamentu, významný liberálny ekonóm a obľúbenec tu prítomného pána ministra financií Thomas Soules povedal: "Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť. Ničoho nie je tak veľa, aby sme mohli uspokojiť všetky požiadavky. Prvou poučkou politiky je ignorovať túto prvú poučku ekonómie." A ja sa pýtam, v situácii, keď už aj Spojené štáty americké majú dlh väčší ako vlastné HDP a keď sa rúca systém založený na tejto pravde, ktorú som povedal, dokedy Pali? Dokedy to bude?

Pán podpredseda, ďakujem za predstavenie vašej vízie. Viackrát v nich ste sa odkázali, a budeme to pravdepodobne v nasledujúcich dňoch počuť veľakrát, na hrozbu nezamestnanosti, ktorá môže prísť. Na hrozbu poklesu životnej úrovne, ktorá môže prísť a zasiahnuť občanov Slovenskej republiky. Na zodpovednosť politikov, aby predišli takémuto nežiaducemu stavu.
Ja sa vás preto chcem spýtať, či si myslíte, že desaťročia nahromadené dlhy a problémy, ktoré z toho vyplývajú, je možné riešiť bezbolestne, bez poklesu nezamestnanosti a bez nárastu nezamestnanosti a bez dočasného poklesu životnej úrovne? Lebo z vášho prejavu som mal pocit, že vy ten nástroj máte a že práve dnes môžeme ten nástroj schváliť. Že vy máte ten zázračný prútik, ktorý našich občanov od nezamestnanosti a poklesu životnej úrovne ochráni, a že sa volá euroval.
Tak sa vás pýtam, či si myslíte, že schválením eurovalu na Slovensko nárast nezamestnanosti nepríde a na Slovensko nepríde pokles životnej úrovne.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážené dámy a páni, nerád vstupujem do tohto vašeho vnútrokoaličného dialógu, ktorý by sme skôr očakávali v miestnosti koaličnej rady a nie v miestnosti slovenského parlamentu. Mrzí ma, že ste k sebe absolútne neúprimní, ďakujete si, vážite si jeden druhého ako pri odovzdávaní Oskarov, ale v praxi si picháte hrdzavými nožmi do ľadvín. Toto je obraz vlády Slovenskej republiky dnešný deň. (Potlesk.)
Niekto by možno očakával, že dianie okolo eurovalu a udalostí posledných dní spôsobujú opozícii obrovskú radosť. My sme si takisto užili krízu v rokoch 2009 a 2010 a s veľkým potešením som dnes konštatoval, že snáď prvýkrát aj pani premiérka, aj pán minister financií uznali, že v rokoch 2009, 2010 bola prvá obrovská vlna svetovej hospodárskej a finančnej krízy, aká tu nebola od tridsiatych rokov minulého storočia. (Potlesk.) A my sme si uvedomovali v tom čase, vážené dámy a páni, aká dôležitá je silná a stabilná vláda. Vláda, ktorá je schopná predkladať riešenia, ponúkať alternatívy a chrániť Slovensko a jeho občanov pred dôsledkami krízy.
Pozeráme preto s obavami do budúcnosti a kladieme si otázku, či sa slovenská politická scéna dokáže zmobilizovať, aby bola oporou pre Slovensko, a nie jeho príťažou.
Sme svedkami udalostí, ktoré sú prirodzeným dôsledkom vytvorenia pravicovej vlády v júli v roku 2010. SMER - sociálna demokracia vtedy rešpektoval, že najsilnejšia a stabilná politická strana nie je súčasťou nového vládneho zoskupenia. Áno, rešpektovali sme, pretože my rešpektujeme parlamentnú matematiku. Rešpektovali sme aj to, že vládna koalícia sa síce formálne označovala ako štvorkoalícia, ale v realite pozostávala zo štyroch strán a dvoch frakcií. Rešpektovali sme to, že vo vládnej koalícii boli a sú najrozmanitejšie a protichodné hodnotové prúdy, obrazne povedané, od legalizácie marihuany a partnerstiev homosexuálov až po zákaz umelého prerušenia tehotenstva. A rešpektovali sme aj to, že na čele vlády Slovenskej republiky bude politik, ktorý nie je súčasne predsedom politickej strany a nemá kontrolu nad straníckymi štruktúrami vlastného politického subjektu. A rovnako sme v tom kontexte vnímali aj vyjadrenia, že takáto zostava je pre Slovensko tým najlepším, najkrajším a najstabilnejším riešením.
Čo sme my opoziční politici rešpektovali a vnímali v júli 2010 ako tvrdú politickú realitu, každodenný politický život so všetkými jeho úskaliami a zložitosťami po jeden a pol roku vládnutia, žiaľ, nerešpektuje. Zato, v akom stave je vládna koalícia, si môže len a len samotná vládna koalícia a jej politické rozhodnutia z júla 2010. Je to daň, akú vládu ste si postavili. (Potlesk.)
S veľkým znepokojením sledovali sme, ale aj stále sledujeme udalosti okolo ratifikácie eurovalu. Keďže podobne - a v tom súhlasím s pánom ministrom zahraničných vecí, s pánom Dzurindom - ako šestnásť krajín eurozóny, ako Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, G20, Spojené štáty americké, celá Ázia, Rusko, si uvedomujeme význam tohto finančného mechanizmu pre Slovensko a pozorovali sme názorové rozpory vo vládnej koalícii, ponúkli sme listom oficiálne rokovania predstaviteľom koaličných strán. Je to možno už späť päť alebo šesť týždňov, dostatočne dlhá doba na nájdenie riešenia, pretože sme videli, že nie ste schopní sa vo vnútri vládnej koalícii dohodnúť a vedeli sme, aké dôležité je toto rozhodnutie. S poďakovaním od predsedu SDKÚ pána Dzurindu sme boli odmietnutí a ako vysvetlenie bolo dodané, že ratifikácia eurovalu je vnútornou vecou vládnej koalície, akýmsi testom, testom, či je alebo nie je spôsobilá prijímať vážne rozhodnutia národno-štátneho významu. My sme tomuto odkazu, pán predseda, normálne porozumeli, bol to jasný politický odkaz, chceli ste si vyriešiť tieto veci sami a doma.
A porozumeli sme aj preto, pretože vládna koalícia disponuje v Národnej rade Slovenskej republiky sedemdesiatimi deviatimi hlasmi a na úspešné hlasovanie postačuje hlasov sedemdesiatšesť.
SMER - sociálna demokracia rovnako uznáva, že zodpovednosť za vládnutie má vládna koalícia, ktorá disponuje pohodlnou nadpolovičnou väčšinou v Národnej rade, a tejto zodpovednosti sa nemôže zbavovať odkazom na neodstrániteľné rozdiely v názoroch jednotlivých koaličných strán. Za najhlbší politický marazmus, vážené dámy a páni, do ktorého ste doviedli Slovensko, za to, že sme poslednou krajinou eurozóny rozhodujúcou o eurovale, za to, že sme svedkami začínajúcej medzinárodnej blamáže Slovenska, zodpovedáte, vážené dámy a páni, len vy, vy a vy z vládnej koalície. (Potlesk.)
Ak vládna koalícia chce test schopnosti vládnuť, môže ho vykonať. Ak ho chcete dnes, tak si tento test zrealizujte. Že ho veľmi chcete, svedčí aj vaše rozhodnutie spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády, čo opozíciu úplne vylučuje z hlasovania. Takto isto to povedali viacerí predstavitelia politickej scény. Som rád že chápete aj túto realitu parlamentného života. Vylučuje nás to z hlasovania preto, lebo pravicovú vládu nepovažujeme za dobré riešenie pre Slovenskú republiku. My teda hovoríme nie pravicovej vláde, hovoríme však áno eurovalu. Budeme trpezlivo počúvať, ako často hovorí predseda SDKÚ, aké riešenia má vládna koalícia pre Slovensko v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch, najmä, ak vláda dnes nezíska dôveru. Ako chce vládna koalícia zabezpečiť schválenie eurovalu? Chce vládna koalícia pokračovať v neúspešných experimentoch, alebo bude mať silu a vôľu dať priestor na vznik politických štruktúr, spôsobných udržať Slovensko medzi úspešnými krajinami Európskej únie?
Vážené dámy a páni, tak ako je národno-štátnym záujmom Slovenska schváliť euroval, je národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky mať aj silnú, stabilnú, proeurópsky orientovanú a v základných národných otázkach zjednotenú vládu. Toto je národno-štátny záujem Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je úspešným príbehom a SMER - sociálna demokracia rešpektuje, že vláda Slovenskej republiky pod vedením Mikuláša Dzurindu vykonala v súčinnosti s podporou vtedajšej opozície obrovské úsilie na vstup do Európskej únie. Ale aj my sme robili vo vláde v rokoch 2006 až 2010 všetko, aby sa naše postavenie v únii posilňovalo. A ja môžem povedať, že postavenie Slovenskej republiky v rokoch 2006 až 2010 sa v Európskej únii posilnilo a neoslabilo. Ak tu niekto dnes povedal, že preto sme vstúpili do Európskej únie, lebo sme boli úspešní a boli sme dôveryhodní, my hovoríme, preto sa nám podarilo zaviesť euro, preto sa nám podarilo ratifikovať Lisabonskú zmluvu a preto sa nám podarilo dostať do schengenského priestoru, lebo vláda bola v rokoch 2006 - 2010 úspešná a dôveryhodná pre partnerov v Európskej únii. Aj my to môžeme povedať o rokoch 2006 až 2010. (Potlesk.)
Nebudem teraz, vážené dámy a páni, malicherne pripomínať incidenty ohľadne ratifikácie Lisabonskej zmluvy, hoci by som mohol. Možno vo svetle niektorých vystúpení by bolo aj vhodné pripomenúť, aký bol postoj pána ministra financií a pani predsedníčky vlády pár dní pred voľbami a pár týždňov po voľbách, pokiaľ išlo o euroval. Nedobre sa mi počúva teraz niečo o populizmu a vytĺkaní politického kapitálu, ale ja si dobre pamätám, čo hovorili títo politici a ako zneužívali túto tému vo vzťahu k voľbám, ale aj k situácii, ktoré boli bezprostredne po voľbách.
Bolo tu aj niekoľko nepresností. Pán minister financií sa pochválil, že vybavili iný kľúč, pokiaľ ide o permanentný finančný mechanizmus. Pán minister, ale nepovedali ste, že ste vybavili, že budeme platiť hotovosť 800 mil. eur, namiesto garancií, ktoré boli vybavené za predchádzajúcej vlády. Toto je ten podstatný rozdiel, ktorý ste vybavili vy, a čo stále považujete za nejaký úspech. Ale nech sa nám darí. Ak to vy vnímate, ako dobré rozhodnutie, nech to je tak. Našou povinnosťou všetkých je chrániť Slovenskú republiku.
Vážené dámy a páni, my chceme v strane SMER - sociálna demokracia, aby bolo naše členstvo v Európskej únii aj v eurozóne naďalej úspešným príbehom. Bude tomu tak len vtedy, ak na Slovensku budú väčšinové politické sily uzrozumené s faktom, že miesto Slovenska je len v zóne perspektívy, medzi najsilnejšími, a nie v zóne beznádeje, medzi najslabšími a najmenej zodpovednými. My sme prešli nielen hospodárskou krízou v rokoch 2009, 2010, my sme prešli aj najväčšou plynovou krízou, aká kedy bola. Keby sme neboli dôveryhodní partneri, nikdy sa nám nepodarí v súčinnosti s Nemeckom a s Českou republikou zabezpečiť spätný tok plynu na územie Slovenskej republiky. A bolo to len a len preto, že sme urobili všetko pre úspešné postavenie Slovenska v tejto medzinárodnej inštitúcii.
Rozhodnutie o eurovale - a vy to dobre viete - je len začiatkom celého radu ďalších a podstatne náročnejších rozhodnutí. Pripravme sa na to, že silné krajiny budú hovoriť o určitých okolnostiach, ktoré bude potrebné naplniť, aby ten, kto chce zostať v zóne perspektívy, v tejto zóne perspektívy aj zostal. Ako chcete vládnuť, keď príde myšlienka harmonizovaných daní? Ako chcete vládnuť, keď prídu ďalšie témy európskeho významu, keď už teraz počúvam - jedna politická strana hovorí toto, druhá politická strana hovorí tamto? Takto nemôže Slovensko existovať, v žiadnom prípade. Preto buď sa postavíme k týmto návrhom konštruktívne a budeme z nich profitovať, alebo budeme svedkami dnešného politického marazmu. A všetko má v rukách vládna koalícia.
Témou dňa je teda euroval, nie to, čo bude po prípadnom páde vlády, hoci takéto predpovede sú určite pre verejnosť a média najatraktívnejšie. SMER - sociálnu demokraciu zaujíma, ak test schopnosti vládnuť nebude úspešný, čo navrhnú strany vládnej koalície na urýchlené hlasovanie a schválenie tohto pre Slovensko životne dôležitého dokumentu. SMER je na takúto diskusiu pripravený.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Fico, hovoríte, že stav, v akom sa vládna koalícia nachádza, za ten stav zodpovedá len sama vládna koalícia. Hovoríte, že len a len my a my a my za to zodpovedáme v prípade eurovalu.
Ja si vás dovolím trochu opraviť a povedať, že sa mýlite. V prvom rade do tejto situácie sme sa dostali preto, lebo aj vy ste pokračovali v rozhodnutí predošlej vlády a dostali ste nás do spolku, síce, by som nazval, akože pekného vlaku na prvý pohľad, ale plného zhnitých jabĺk. Dostali ste nás do eurozóny, ktorú dnes len všetci musíme obhajovať, lebo, bohužiaľ, už nič iné nezostáva. Druhý dôvod, prečo tento stav dnes riešime, je nenažranosť a nedostatok dostatku našich európskych partnerov. Pýtali si od nás taký podiel na eurovale, ktorý, jeho neúmerná miera voči nášmu zavineniu dostatočne vytočila jednu koaličnú stranu na to, aby sa postavila na zadné a povedala, že nie. Jednoducho a možno inak povedané, tretí dôvod, prečo sa nachádzame v situácii, v akej sa nachádzame, je neschopnosť a nedostatok vás osobne a vašej vlády vyrokovať v eurozóne podmienky pre Slovensko také, aby sme mohli sa dôstojne zúčastniť eurovalu. Ak vy by ste naozaj hájili záujmy Slovenskej republiky, vyjednali by ste taký podiel, ktorý by bol možno desatinou toho, a zodpovedal by naozaj našej zodpovednosti za stav, v akom sa eurozóna nachádza. Bohužiaľ, nevyjednali ste nič, len ste sklopili opätky, salutovali ste a zbabelo ste prijali to, čo vám eurozóna ponúkla.

Ďakujem. Pán podpredseda parlamentu, počul som v tejto snemovni aj lepšie prejavy vaše a tento bol pre mňa dosť veľkým sklamaním, pretože čakal som odpoveď minimálne na otázku položenú možno nejakými číslami a faktami. Prečo vy schvaľujete prijatie eurovalu? Prečo ste za? Prečo hovoríte jedným dychom o národnoštátnych záujmoch Slovenskej republiky a zároveň dodávate, že vám nevadí alebo predpovedáte tému harmonizovaných daní, ktorú ja považujem za absolútnu vlastizradu? A vôbec to, ak príde, sa ňou vôbec zaoberať. A do posledného dychu by som chcel povedať, že zrovna pri tejto téme by sme mali brániť Slovensko a nepripustiť debatu o harmonizovaní daní. A zaujímalo by ma teda, keďže to v prejave neodznelo, či potrebujete tento mechanizmus eurovalu na to, aby politika zadlžovania a rozhadzovania prostriedkov vtedy, keď je špajza plná a prestretý stôl, legitimizovala to, že vyrábate dlhy, na čo musí tento mechanizmus teraz slúžiť.
Ďakujem.