24. schôdza

Ďakujem. Zvolávam rokovanie výboru na 13.00 hodinu do zasadačky výboru pre hospodárstvo, životné prostredie, zelené správy potrebujeme prerokovať.

Ďakujem za slovo. Dovoľte, pán predseda, aby som pripomenula členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že rokovanie výboru bude o 12.15 hodine v obvyklej rokovacej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ústavnoprávny výbor bude zasadať o 12.45 hodine. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Výbor pre európske záležitosti bude rokovať o 13.30 hodine. Ďakujem.

Výbor pre financie a rozpočet bude zasadať o 13.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona upravuje výšku a spôsob platenia odvodu, bankového odvodu, jeho účelové určenie a správu odvodu.
Metóda výpočtu a výška odvodu zohľadňujú odporúčané medzinárodné princípy, podľa ktorých je cieľom minimalizovať náklady budúcich finančných kríz pre daňových poplatníkov prostredníctvom vopred tvorených osobitných fondov a zároveň motivovať finančné inštitúcie k obozretnému správaniu sa z pohľadu udržania čo najvyššej úrovne vlastných zdrojov financovania. Z uvedeného dôvodu je odvod vypočítaný z pasív finančných inštitúcií očistených o výšku vlastného kapitálu a vklady fyzických osôb.
Sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok sa navrhuje vo výške 0,4 %. Vyššia ako navrhovaná sadzba by mohla mať negatívne účinky v podobe možných presunov prostriedkov v rámci bankovej skupiny, ako aj v podobe negatívneho dopadu na ziskovosť bankového sektora, a tým aj prenesenie zvýšených nákladov bankových subjektov na ich zákazníkov formou vyšších bankových poplatkov. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, celkový čistý prínos zavedenia odvodu sa predpokladá na úrovni zhruba 82 mil. až 83 mil. eur.
Z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu. A odporúčam ho Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
V bode III k predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
Odporúča pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Odporúča pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
V bode IV máte uvedené tri pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor schválil.
Takže gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Prosím, otvorte rozpravu.

Príjemný dobrý deň, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, kolegovia, kolegyne, ja nemám pripravený žiaden dlhý príhovor, ale dovoľte mi pri tejto príležitosti z tohto miesta konštatovať možno niekoľko skutočností.
Tento návrh, ktorý bol predložený z dielne ministerstva financií, na jednej strane je ľuďmi oceňovaný ako dobrý návrh, že treba pristupovať k tomu, aby sme získali čo najviac finančných prostriedkov aj z finančných inštitúcií, ktoré podľa názoru verejnosti ich majú dostatok. Aká je ale skutočnosť? Viem, že sú návrhy tento odvod, keď to môžem tak voľne povedať, ešte zvýšiť na vyššie percento možno nie na 0,4, ale na 0,7 %, čo, samozrejme, môže byť pre verejnosť v prvom kole veľmi zaujímavé, ale aj veľmi pútavé.
Keď som na túto tému diskutoval s rôznymi odborníkmi v oblasti finančníctva, tak prakticky všetci povedali, že tento návrh, ktorý predložilo ministerstvo financií, je istým spôsobom na hrane. To znamená, je ešte únosné, aby jednotlivé finančné inštitúcie tento tlak a túto požiadavku zvládli. Samozrejme, treba si uvedomiť to, že naše finančné inštitúcie, naše banky sú možno trošku iného charakteru, ako sú banky v Amerike alebo v iných krajinách, kde tieto banky fungujú viac ako investičné subjekty. U nás sa skôr jedná o „retailové“ banky, ktoré toto odčerpanie finančných prostriedkov v konečnom dôsledku tak či onak premietnu určite do svojich cien služieb pre svojich klientov. To znamená, v konečnom dôsledku na konci toho zaplatí koncový spotrebiteľ. Čiže to, čo sa v prvom kole zdá ako vynikajúce a úžasné, tak či onak zaplatia predovšetkým klienti týchto bánk.
To, čo som ja chcel vo svojom, dúfam, krátkom vystúpení povedať, je jedna jediná vec, chcem upozorniť na to, že je to krok, ktorý z môjho pohľadu nie je úplne systémový. Ja ho akceptujem a ho podporím aj tak, ako je predložený, ale domnievam sa, že by bolo správne, aby ministerstvo financií predložilo ďalšie návrhy, lebo sú tu aj ďalšie inštitúcie, ktoré sa dajú istým spôsobom finančne v prospech štátu zaťažiť. Mám na mysli predovšetkým napr. rôzne poisťovne alebo iné inštitúcie, ktoré rovnako vytvárajú dosť silné zisky, pracujú s finančnými prostriedkami. A myslím si, že by bolo vhodné, aby štát v prípade svojho záujmu zasiahol aj do takýchto inštitúcií.
Rovnako je dôležité z môjho pohľadu možno sa pozerať na to systémovo aj z toho dôvodu, aby sme sa nepozerali len vytrhnuto na jednotlivé sektory nášho hospodárstva, ale možno dokonca, dovolím si to povedať možno na hlas a veľmi nie populárne, v istých prípadoch aby sme zaťažili aj daňou z príjmu predovšetkým právnické osoby. Je to na zváženie, ja viem, že to je veľmi ťažká otázka, ktorá by mala byť prediskutovaná predovšetkým na rôznych ekonomických fórach. Ale myslím si, že k finančnému riešeniu problému nášho štátu, a nielen problému nášho štátu, ale predovšetkým aj rozpočtu, ktorý nás onedlho čaká, by sa malo pristupovať systémovo. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec Ďurkovský, podľa vášho vystúpenia som pochopil, že v podstate štát je pri akomkoľvek prijatí zvýšenia dane bankám absolútne bezmocný, pretože tak či tak banky to všetko premietnu do poplatkov klientov a všetko to zaplatia klienti. Ale to je práve tá chyba, ako sa pozeráme na postavenie štátu a inštitúcií, ktoré tu majú vykonávať kontrolu nad bankami, a nie sa len prizerať na to, ako banky budú robiť to, čo im vyhovuje. To znamená, že máme tu kontrolné mechanizmy, máme tu bankovú radu, máme tu Národnú banku Slovenskej republiky, ministerstvo financií, ktoré vykonávajú kontrolu a sú tu na to, aby dozerali na to, či naozaj tie banky to urobia.
A naviac, v Európskej komisii už sa diskutuje azda rok o tom, že sa pripravuje legislatíva, ktorá toto umožní celoplošne na úrovni Európskej únie ako takej, spoplatnenie bánk, pretože sa ukázalo, že banky jednoducho v čase krízy vôbec nemajú taký problém ako ostatní, ktorým predovšetkým tie banky spôsobujú problémy tými všelijakými fiktívnymi bankovými operáciami a mnohými inými vecami.
Takže ja pokladám práve túto daň za oprávnenú. A práve v čase krízy je miesto na to, aby tieto banky niesli na svojich pleciach rovnako podiel na tom, čo sa tu stalo, nielen to prenášať na obyvateľov, na všetkých nás.

Ďakujem pekne. Asi, pán poslanec, hovoríme, ja o koze vy o voze, ako sa ľudovo hovorí. Mal som na mysli predovšetkým vo svojom príhovore, ak ste to počúvali pozorne, tak to viete, isté rozlíšenie od typu bánk, ktoré sú u nás na Slovensku, a typu bánk, ktoré máte v zahraničí a ktoré predovšetkým spôsobili finančnú krízu, voči ktorým sa aj svet istým spôsobom postavil. To sú práve tie veľké investičné banky, ktoré poskytovali rôzne, možno aj nekryté úvery, neviem ja sa v tom až tak detailne nevyznám. Ale tie spôsobili tento problém, ktorý sa istým spôsobom dostal až k nám.
Jednak poplatky, ktoré budú premietnuté do jednotlivých služieb, si, samozrejme, banky stanovujú na základe istých pravidiel, ale podľa mňa bankový dozor, však k tomu by sa skôr mohol vyjadriť pán minister financií, slúži na niečo iné, nie na to, aby kontroloval presnú výšku týchto poplatkov. A nebodaj keď sa jednotlivé banky medzi sebou v tichosti dohodnú, ja nechcem hovoriť, že by tu vznikala dajaká kartelová dohoda alebo niečo podobné a tieto poplatky svojim spôsobom paušálne zvýšia voči občanom a zákazníkom svojim, tak istým spôsobom, to si priznajme, každý z nás je dajaký zákazník banky, asi budeme dosť bezmocní. Čiže to je to, čo namietam, že tak či onak sa to premietne v konečnom dôsledku do tých poplatkov. Ak by sa tomu dalo zabrániť, samozrejme, ja by som to len privítal. Ďakujem pekne.